Komisia oznámila výsledky výzvy na predkladanie návrhov 2022 v rámci iniciatívy Európske univerzity: s rekordným rozpočtom 272 miliónov eur z programu Erasmus+ dostane 16 spolupracujúcich európskych univerzít ďalšiu podporu a štyri nové združenia budú môcť začať spoluprácu. Spoločne s 24 združeniami vybranými v roku 2020 je v súčasnosti zapojených celkom 44 európskych univerzít pozostávajúcich z 340 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v hlavných mestách a odľahlých regiónoch z 31 krajín. Európske univerzity sú združenia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z celej Európy, ktoré spolupracujú v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií ku prospechu študentov, pedagógov a spoločnosti. 

Podpredseda Komisie Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Ak sa pozriete na každú jednu európsku inštitúciu vysokoškolského vzdelávania zvlášť, uvidíte, že samé osebe sú centrom znalostí a inovácií. Vďaka vzájomnému prepojeniu v podobe nadnárodných združení sa môžu stať európskymi vzdelávacími lídrami, ďalej sa rozvíjať formou spolupráce v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií. Som presvedčený, že európske univerzity dokážu spoločnými silami posunúť vysokoškolské vzdelávanie v Európe na vyššiu úroveň. Srdečne blahoželám všetkým úspešným uchádzačom.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová dodáva: „Dnes sme opäť bližšie k dosiahnutiu našej vízie vysokoškolského vzdelávania v Európe: kampusy medzi univerzitami a naprieč hranicami a vednými disciplínami, kde môžu študenti, zamestnanci a výskumní pracovníci zo všetkých častí Európy využívať výhody plynulej mobility a spoločne prinášať nové poznatky. Som hrdá na to, že vďaka programu Erasmus+ vieme zabezpečiť rozsiahlejšiu a dlhodobejšiu finančnú podporu združeniam vysokých škôl a zároveň zaručiť inkluzívny prístup, ktorý týmto vzdelávacím inštitúciám umožňuje pridať sa k už existujúcim združeniam alebo vytvárať nové.“

Každé združenie dostane rozpočet až do výšky 14,4 mil. eur z programu Erasmus+ na štyri roky. Je to výrazný nárast oproti maximálnej výške podpory 5 mil. eur na tri roky v predchádzajúcich výzvach programu Erasmus+.

Výzva týkajúca sa európskych univerzít z programu Erasmus+ 2022 bola rozdelená do dvoch tém: na jednej strane ponúka stabilnú finančnú podporu už existujúcim úspešným združeniam vysokých škôl, aby mohli ďalej pokračovať v napĺňaní svojej dlhodobej vízie. Úspešných 16 združení sa rozšírilo o približne 30 nových inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Na strane druhej sa z výzvy podporilo vytváranie nových európskych univerzít v Európe, ktoré spájajú rôzne inštitúcie vysokoškolského vzdelávania na základe ich spoločných strategických vízií.

Spoločne s 24 združeniami vybranými v roku 2020 je v súčasnosti zapojených celkom 44 európskych univerzít pozostávajúcich z 340 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v hlavných mestách a odľahlých regiónoch z 31 krajín vrátane všetkých členských štátov EÚ, Islandu, Nórska, Srbska a Turecka. Novinkou v rámci výzvy Erasmus+ 2022 je, že združenia už môžu prijímať pridružených partnerov z krajín bolonského procesu, napríklad z Ukrajiny, Spojeného kráľovstva a Švajčiarska. Navyše vďaka partnerstvu približne s 1300 pridruženými partnermi – od mimovládnych organizácií, podnikov, miest a miestnych či regionálnych orgánov – môžu európske univerzity podstatne zvýšiť kvalitu a rozsah terciárneho vzdelávania.

Na jeseň 2022 Komisia vyhlási ďalšiu výzvu v rámci programu Erasmus+, aby tak ponúkla finančnú podporu existujúcim združeniam a mohla podnecovať vznik nových.

Súvislosti

Európske univerzity sú nadnárodné združenia v priemere deviatich inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ktoré môžu zahŕňať rôzne typy školských zariadení (napr. všestranné a výskumné univerzity, univerzity aplikovaných vied, technologické inštitúty, umelecké školy a inštitúcie vyššieho odborného vzdelávania a prípravy) a pokrývajú široké územie v celej Európe.

Tieto inštitúcie spoločne hľadajú nové spôsoby dlhodobej štrukturálnej, udržateľnej a systémovej spolupráce v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií naprieč Európou. Ponúkajú učebné osnovy zamerané na študentov, ktoré sú poskytované spoločne v medziuniverzitných kampusoch, kde môžu študenti, zamestnanci a výskumní pracovníci zo všetkých kútov Európy využívať výhody plynulej mobility.

Časom budú európske univerzity spájať čoraz viac fakúlt, katedier, zamestnancov a študentov, ponúkať inovatívnejšie pedagogické postupy využívajúce prístup založený na výzvach a transdisciplinárny prístup, vykonávať viac spoločných programov, budú ešte inkluzívnejšie a budú viac spolupracovať so svojimi komunitami.

Komisia navrhla iniciatívu „Európske univerzity“ vedúcim predstaviteľom Európskej únie pred sociálnym samitom v Göteborgu v novembri 2017 ako súčasť celkovej vízie vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025.

Európska stratégia pre univerzity prišla s ambíciou podporiť do polovice roka 2024 celkom 60 európskych univerzít, v ktorých je združených viac ako 500 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Na tento účel je v súčasnom programovom období 2021 – 2027 plánovaná v rámci programu Erasmus+ rekordná suma 1,1 mld. eur na podporu európskych univerzít. Vedecký rozmer európskych univerzít je zasa podporovaný európskou iniciatívou v oblasti excelentnosti v rámci programu Horizont Európa.

Ďalšie informácie

Iniciatíva „Európske univerzity“

Informačný prehľad

Európskej únii hrozia ďalšie prerušenia dodávok plynu z Ruska. Kremeľ zneužíva dodávky plynu ako zbraň a takmer polovica členských štátov už zaznamenala znížené dodávky.  Okamžitými krokmi teraz môžeme znížiť tak riziko, ako aj náklady pre Európu, ak dôjde k úplnému narušeniu dodávok. Posilníme tak energetickú odolnosť EÚ.  

Komisia preto navrhuje nový legislatívny nástroj a európsky plán na zníženie dopytu po plyne v snahe znížiť spotrebu plynu v Európe do budúcej jari o 15 %. Všetci spotrebitelia, verejné správy, domácnosti, majitelia verejných budov, dodávatelia energie i sektor priemyslu môžu a mali by prijímať opatrenia s cieľom šetriť plynom. Ďalej Komisia zrýchli prácu na diverzifikácii dodávok vrátane spoločného nákupu plynu, aby rozšírila možnosti EÚ získavať plyn z alternatívnych zdrojov.

Komisia na základe článku 122 zmluvy navrhuje nové nariadenie Rady o koordinovaných opatreniach na znižovanie dopytu po plyne. Stanovila v ňom cieľovú hodnotu zníženia dopytu po plyne o 15 % v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023, ktorá platí pre všetky členské štáty. Nové nariadenie by okrem toho poskytlo Komisii možnosť vydať po konzultáciách s členskými štátmi v súvislosti s bezpečnosťou dodávok plynu tzv. únijnú výstrahu, ktorá by znamenala povinnosť znížiť dopyt po plyne vo všetkých členských štátoch. Únijnú výstrahu možno vydať, ak sa zistí značné riziko závažného nedostatku plynu alebo výnimočne vysoký dopyt po plyne. Členské štáty by mali do konca septembra aktualizovať svoje národné núdzové plány a ukázať, ako plánujú dosiahnuť cieľovú hodnotu zníženia dopytu. Svoj pokrok by Komisii mali hlásiť raz za dva mesiace. Členské štáty žiadajúce o dodávky plynu z mechanizmu solidarity budú musieť preukázať opatrenia, ktorými sa snažili znížiť svoj dopyt.

Komisia v snahe pomôcť členským štátom dosiahnuť potrebné zníženie dopytu prijala aj európsky plán znižovania dopytu po plyne, v ktorom vytýčila opatrenia, zásady a kritériá koordinovaného znižovania dopytu. Plán je zameraný na náhradu plynu inými palivami a na celkové úspory energie vo všetkých sektoroch. Jeho cieľom je zaručiť dodávky do domácností a kľúčovým spotrebiteľom, ako sú nemocnice, ale aj priemyselné odvetvia, ktoré majú zásadný význam pre zásobovanie základnými výrobkami a poskytovanie základných služieb pre hospodárstvo, dodávateľské reťazce EÚ a konkurencieschopnosť. Plán obsahuje usmernenia pre členské štáty, ktoré by mali zvážiť pri plánovaní utlmenia činností.

Energia ušetrená v lete je energia dostupná v zime

Ak nahradíme plyn inými palivami a budeme šetriť energiou v lete, môžeme uskladniť viac plynu na zimu. Okamžité kroky nám pomôžu znížiť negatívny vplyv na HDP a nebudeme musieť prijímať neplánované opatrenia v krízovej situácii neskôr. Rýchla reakcia takisto pomôže rozložiť úsilie na väčší časový úsek, rozptýliť obavy na trhu a zmierniť cenové výkyvy. Takisto nám umožní skoncipovať presne zacielené nákladovo efektívne opatrenia na ochranu priemyslu.

Plán znižovania dopytu po plyne, ktorý Komisia navrhla, vychádza z konzultácií s členskými štátmi a odvetvím priemyslu. Máme k dispozícii širokú škálu opatrení na zníženie dopytu po plyne. Pred tým, než by členské štáty začali zvažovať utlmenie činností, mali by vyčerpať všetky možnosti náhrady paliva, nepovinné úsporné opatrenia i alternatívne zdroje energie. Podľa možnosti by prioritou mal byť prechod na obnoviteľné zdroje energie či čistejšie alebo menej znečisťujúce možnosti s nižšími emisiami uhlíka. Ako dočasné riešenie však možno bude potrebné prejsť na uhlie, ropu alebo jadrovú energiu. Podmienkou pri tom bude predísť dlhodobej odkázanosti na uhlie. Trhovo orientované nástroje môžu znížiť riziko pre spoločnosť a hospodárstvo. Napríklad členské štáty by mohli zaviesť systémy aukcií alebo výziev na predkladanie ponúk v snahe stimulovať znižovanie spotreby energie zo strany priemyselných odvetví. Členské štáty môžu poskytovať podporu v súlade so zmenou dočasného krízového rámca štátnej pomoci, ktorú aktuálne Komisia prijala.

Ďalším dôležitým faktorom pri úsporách energie je zníženie miery vykurovania a chladenia. Komisia nalieha na všetky členské štáty, aby odštartovali osvetové kampane na propagáciu veľkoplošného zníženia miery vykurovania a chladenia a aby začali vykonávať oznámenie EÚ o šetrení energiou, ktoré takisto zahŕňa mnoho možností krátkodobých úspor. Členské štáty by mali ísť príkladom a mohli by prikázať cielené zníženie miery vykurovania a chladenia v budovách pod správou verejných orgánov.

Plán znižovania dopytu ďalej pomôže členským štátom spomedzi svojich „nechránených“ skupín odberateľov identifikovať a určiť ako prioritu najkritickejších odberateľov alebo zariadenia, a to na základe celkových hospodárskych hľadísk a týchto kritérií:

•  spoločenská kritickosť – pri sektoroch vrátane zdravia, potravín, bezpečnostnej ochrany a bezpečnosti, rafinérií a obrany, ako aj poskytovania environmentálnych služieb,
• cezhraničné dodávateľské reťazce – sektory alebo priemyselné odvetvia poskytujúce tovar a služby so zásadným významom pre bezproblémové fungovanie dodávateľských reťazcov EÚ,
• poškodenie zariadení – v snahe predísť situácii, keď by sa už nemohla znova rozbehnúť výroba bez značného omeškania, opráv, regulačného schválenia a nákladov,
• možnosti zníženia spotreby plynu a náhrada výrobkov/komponentov – miera, do akej priemyselné odvetvia môžu prejsť na dovážané komponenty/výrobky, a miera, do akej možno dopyt po výrobkoch alebo komponentoch pokryť dovozom.

Súvislosti: Čo urobila EÚ, aby si zabezpečila dodávky energie?

Komisia po ruskej invázii na Ukrajinu prijala plán REPowerEU s cieľom čo najskôr ukončiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív. Stanovila v ňom opatrenia na diverzifikáciu dodávateľov energie, dosiahnutie úspor energie a energetickej efektívnosti, ako aj na urýchlené zavedenie energie z obnoviteľných zdrojov. EÚ takisto prijala nové právne predpisy zahŕňajúce povinnosť naplniť podzemné zásobníky plynu v EÚ na 80 % kapacity do 1. novembra 2022 v snahe zaistiť dodávky na budúcu zimu. V tejto súvislosti Komisia vypracovala hĺbkové preskúmanie národných plánov pripravenosti na možné veľké narušenia.

Komisia vytvorila energetickú platformu EÚ, ktorá má slúžiť na agregovanie dopytu po energii na regionálnej úrovni a uľahčovať budúci spoločný nákup plynu aj zeleného vodíka. Jej účelom je zabezpečiť čo najlepšie využívanie infraštruktúry, aby toky plynu smerovali tam, kde sú najviac potrebné. Rovnako má slúžiť na nadväzovanie kontaktov s medzinárodnými dodávateľskými partnermi. Na platforme začalo fungovať už päť regionálnych skupín členských štátov a v rámci Komisie sa vytvorila špecializovaná pracovná skupina na podporu procesu. EÚ sa darí diverzifikovať a zabezpečovať dovoz iného plynu než z Ruska vďaka vyššiemu podielu LNG a dovozu cez plynovody od iných dodávateľov. V prvej polovici roka 2022 sa dovoz LNG odinakiaľ ako z Ruska v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku zvýšil o 21 miliárd m³. Aj dovoz plynu plynovodmi z iných krajín než z Ruska, konkrétne z Nórska, Azerbajdžanu, zo Spojeného kráľovstva a severnej Afriky, vzrástol o 14 miliárd m³.

EÚ už dávno pred ruskou inváziou na Ukrajinu začala budovať čistý a prepojený energetický systém zameraný na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov vyrábanej na domácom trhu, vyradenie dovážaných fosílnych palív a zabezpečenie prepojení a solidarity medzi členskými štátmi v prípade prerušenia dodávok.

Európska zelená dohoda a balík návrhov Fit for 55 sú zamerané na postupné ukončenie našej závislosti od zdrojov fosílnych palív a zníženie celkovej spotreby energie v EÚ vďaka zvýšenej energetickej efektívnosti, čím posilňujú bezpečnosť dodávok energie v EÚ. Z týchto návrhov vychádza aj plán REPowerEU, ktorý má slúžiť na zrýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v celej EÚ i realizáciu investícií do energetickej efektívnosti. Vyše 20 % energie EÚ v súčasnosti pochádza z obnoviteľných zdrojov a podľa návrhu Komisie by sa tento podiel mal do roku 2030 viac než zdvojnásobiť na 45 %. Od začiatku roka sa podľa odhadov doplnila dodatočná kapacita energie z obnoviteľných zdrojov v objeme 20 GW. To zodpovedá viac než 4 miliardám m³ zemného plynu.

Prostredníctvom našich investícií do terminálov LNG a plynových prepojovacích vedení môže teraz každý členský štát prijímať dodávky plynu minimálne z dvoch zdrojov a medzi susednými krajinami je možný spätný tok. Podľa nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu členské štáty musia zaviesť národné preventívne akčné plány a núdzové plány, ako aj záruku dodávok v rámci mechanizmu solidarity pre „chránených odberateľov“ v susedných krajinách v závažnom stave núdze.

Ďalšie informácie

MEMO Otázky a odpovede

Oznámenie

Príloha

Nariadenie

Dočasný krízový rámec štátnej pomoci

Prehľad: Úspora plynu pre bezpečnú zimu

Prehľad: Európsky plán na zníženie dopytu po plyne

Prehľad: Podpora miest pri šetrení energiou