Európska komisia predstavila vôbec prvú stratégiu EÚ pre rovnosť lesieb, gejov, bisexuálov, transrodových, nebinárnych, intersexuálnych a queer osôb (LGBTIQ), ktorú vo svojej správe o stave Únie 2020 ohlásila predsedníčka von der Leyenová.

Hoci EÚ v posledných rokoch dosiahla pokrok k zaisteniu rovnosti LGBTIQ osôb, ich diskriminácia naďalej pretrváva – až 43 % LGBTIQ osôb sa cíti byť diskriminovaných. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa táto situácia ešte zhoršila. Táto predstavená stratégia sa zaoberá nerovnosťami a problémami, ktorým čelia LGBTIQ osoby, a stanovuje celý rad cielených opatrení, napríklad právnych či finančných, ktoré by sa mali vykonať v nasledujúcich piatich rokoch. V stratégii sa okrem iného navrhuje, aby sa zoznam trestných činov na úrovni EÚ rozšíril o trestné činy z nenávisti vrátane homofóbnych nenávistných prejavov a trestných činov motivovaných homofóbnou nenávisťou. Zároveň sa v nej počíta s predložením právnych predpisov o vzájomnom uznávaní rodičovstva v cezhraničných situáciách. Stratégia takisto zaisťuje, aby sa otázky týkajúce sa LGBTIQ náležite zohľadňovali pri tvorbe politík EÚ tak, aby LGBTIQ osoby v celej svojej rozmanitosti boli v bezpečí, mali rovnaké príležitosti na dosiahnutie prosperity a mohli sa plne zapájať do života spoločnosti. 

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Každý by mal mať možnosť byť tým, kým je, bez strachu z prenasledovania. Práve tým sa Európa vyznačuje a za tým si stojí. Táto prvá stratégia na úrovni EÚ prispeje k úsiliu, ktoré spoločne vynakladáme, aby sa so všetkými zaobchádzalo rovnako.“

Komisárka pre rovnosť Helena Dalliová ďalej uviedla: „EÚ dnes ukázala, že v oblasti boja za rozmanitosť a začlenenie je hodná nasledovania. Rovnosť a nediskriminácia sú základnými hodnotami Európskej únie a patria medzi naše základné práva. To znamená, že každý človek by sa mal v Európskej únii cítiť bezpečne a slobodne a nemal by mať strach z diskriminácie či násilia z dôvodu sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia alebo pohlavných znakov. K plnému začleneniu a prijatiu, ktoré si LGBTIQ osoby zaslúžia, však máme ešte ďaleko. Verím, že v spolupráci s členskými štátmi sa nám podarí dosiahnuť, aby Európa bola lepším a bezpečnejším miestom pre všetkých. V tejto súvislosti sa členské štáty, ktoré nemajú vnútroštátnu stratégiu pre rovnosť LGBTIQ osôb, v stratégii vyzývajú, aby takúto stratégiu prijali a riešili tak osobitné potreby, pokiaľ ide o rovnosť LGBTIQ osôb vo svojej krajine.“

Kroky k zaisteniu rovnosti LGBTIQ osôb v rokoch 2020 – 2025

V stratégii sa stanovuje celý rad cielených opatrení, ktoré sú sústredené do štyroch pilierov a zamerané na: riešenie diskriminácie; zaistenie bezpečnosti; budovanie inkluzívnych spoločností a vedúcu úlohu pri presadzovaní rovnosti LGBTIQ osôb na celom svete. Medzi kľúčové opatrenia načrtnuté v stratégii patrí:

• boj proti diskriminácii: kľúčom k dosiahnutiu pokroku v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb je právna ochrana pred diskrimináciou. Komisia preskúma súčasnú situáciu, a to predovšetkým v oblasti zamestnanosti. V roku 2022 bude zverejnená správa o uplatňovaní smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní. V nadväznosti na túto správu Komisia predloží návrh právneho predpisu, ktorý sa bude týkať predovšetkým posilnenia úlohy subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. Navrhne aj regulačný rámec, ktorý bude konkrétne riešiť riziko zaujatosti a diskriminácie spojené so systémami umelej inteligencie.
• zaistenie bezpečnosti: LGBTIQ osoby sú oveľa častejšie vystavené trestným činom z nenávisti, nenávistným prejavom a násiliu, pričom nedostatočné oznamovanie trestných činov z nenávisti naďalej predstavuje závažný problém. V záujme harmonizácie ochrany proti trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom zameraným proti LGBTIQ osobám Komisia v roku 2021 navrhne iniciatívu, v rámci ktorej sa zoznam trestných činov na úrovni EÚ rozšíri o trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy vrátane činov a prejavov zameraných na LGBTIQ osoby. Komisia okrem toho poskytne možnosti na financovanie iniciatív zameraných na boj proti trestným činom z nenávisti, nenávistným prejavom a násiliu voči LGBTIQ osobám.
• ochrana práv dúhových rodín: vzhľadom na rozdielnu právnu úpravu v jednotlivých členských štátoch nemusia byť rodinné vzťahy v rámci dúhových rodín pri prekračovaní vnútorných hraníc EÚ vždy uznané. Komisia navrhne legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa vzájomného uznávania rodičovstva a preskúma možné opatrenia na podporu vzájomného uznávania partnerstiev osôb rovnakého pohlavia medzi členskými štátmi.
• rovnosť LGBTIQ osôb na celom svete: LGBTIQ osoby sa v rôznych častiach sveta stretávajú so závažným porušovaním a potláčaním svojich práv. Komisia podporí opatrenia v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a Fondu pre azyl a migráciu.

Zohľadňovanie rovnosti LGBTIQ osôb v politikách EÚ

Pod vedením komisárky pre rovnosť Heleny Dalliovej a s podporou pracovnej skupiny pre rovnosť Komisia zároveň zohľadní boj proti diskriminácii LGBTIQ osôb vo všetkých politikách a hlavných iniciatívach EÚ.

Ďalšie kroky

Členské štáty sa vyzývajú, aby využili existujúce najlepšie postupy a vypracovali vlastné akčné plány v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb. Cieľom bude lepšie chrániť LGBTIQ osoby pred diskrimináciou a doplniť opatrenia uvedené v tejto stratégii ďalšími opatreniami, ktorými sa zaistí, aby sa pokrok v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb dosiahol aj vo sférach, ktoré patria do právomoci členských štátov.

Európska komisia bude pravidelne monitorovať vykonávanie opatrení uvedených v stratégii a v roku 2023 predloží preskúmanie v polovici obdobia.

Súvislosti

Táto predstavená stratégia je prvou stratégiou Komisie v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb. Plní sa ňou záväzok predsedníčky von der Leyenovej v súvislosti s Úniou rovnosti.

Stratégia vychádza zo Zoznamu opatrení na dosiahnutie pokroku v oblasti rovnosti LGBTI osôb. Je previazaná s ďalšími strategickými rámcami a stratégiami Európskej komisie vrátane nedávno prijatého akčného plánu EÚ na boj proti rasizmu na roky 2020 – 2025, stratégie v oblasti práv obetí a stratégie pre rodovú rovnosť.

Rovnosť a nediskriminácia sú v EÚ základnými hodnotami a základnými právami, ktoré sú zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv. V posledných desaťročiach prispeli legislatívne zmeny, judikatúra a politické iniciatívy k zlepšeniu života mnohých ľudí a pomohli nám vybudovať rovnoprávnejšiu a ústretovejšiu spoločnosť, a to aj pre LGBTIQ osoby. V EÚ síce rastie spoločenská akceptácia a podpora rovnakých práv, nie vždy sa to však premietne do jednoznačných zlepšení života LGBTIQ osôb. Podľa Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) až 43 % LGBT osôb v roku 2019 uviedlo, že sa cítia byť diskriminované, zatiaľ čo v roku 2012 to bolo 37 %. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 priniesla pre väčšinu zraniteľných skupín novú záťaž a LGBTIQ osoby nie sú výnimkou.

Za mnohé oblasti politiky spojené so zlepšovaním rovnosti LGBTIQ osôb sú v prvom rade zodpovedné jednotlivé štáty. EÚ však zohráva dôležitú úlohu pri poskytovaní politických usmernení, koordinácii opatrení členských štátov, monitorovaní vykonávania a pokroku, poskytovaní podpory z prostriedkov EÚ a pri podpore výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

Ďalšie informácie

Oznámenie – Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025

Prehľad – Stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb

Audiovizuálne informácie – Stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb

Agentúra EÚ pre základné práva: EU-LGBTI II – Dlhá cesta k rovnosti LGBTI osôb

Európska komisia: osobitný prieskum Eurobarometra 493: Diskriminácia v Európskej únii

Komisia navrhuje smernicu EÚ, ktorou chce zabezpečiť, aby boli pracovníci v Únii chránení primeranou minimálnou mzdou umožňujúcou dôstojný život, a to bez ohľadu na to, kde pracujú. Ak je minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni, má nielen pozitívny sociálny dosah, ale prináša aj širšie hospodárske výhody, pretože znižuje nerovnosť v odmeňovaní, pomáha udržať domáci dopyt a posilňuje motiváciu pracovať. Primeraná minimálna mzda môže pomôcť znížiť aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pretože minimálnu mzdu poberá viac žien než mužov. Návrh zároveň pomáha chrániť aj zamestnávateľov, ktorí pracovníkom vyplácajú dôstojné mzdy – tým, že zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž.

Súčasná kríza zasiahla najmä odvetvia s vyšším podielom pracovníkov poberajúcich nízke mzdy, ako sú napríklad upratovanie, maloobchod, zdravotná a dlhodobá starostlivosť či rezidenčná starostlivosť. Zabezpečenie dôstojného života pracovníkov a zníženie chudoby pracujúcich je dôležité nielen počas krízy, ale je nevyhnutné aj pre udržateľné a inkluzívne oživenie hospodárstva.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová k tomu uviedla: „Dnešný návrh na primeranú minimálnu mzdu je dôležitým signálom, že aj v čase krízy musí byť dôstojnosť práce posvätná. Vidíme však, že mnohým ľuďom sa už práca prestáva vyplácať. Pracujúci by mali mať prístup k primeranej minimálnej mzde a dôstojnej životnej úrovni. Dnes navrhujeme rámec pre minimálne mzdy pri plnom rešpektovaní národných tradícií a slobody sociálnych partnerov. Zlepšením pracovných a životných podmienok budú chránení nielen naši pracovníci, ale aj zamestnávatelia, ktorí platia dôstojné mzdy, a vytvorí sa ním základ pre spravodlivé, inkluzívne a odolné oživenie.“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí Valdis Dombrovskis k tomu dodal: „Je dôležité zabezpečiť, aby mali z oživenia hospodárstva prospech aj pracovníci s nízkymi mzdami. Týmto návrhom chceme zabezpečiť, aby pracujúci v EÚ zarábali mzdu, ktorá im zaručí dôstojný život, bez ohľadu na to, kde pracujú. Pri rokovaniach o mzdách na vnútroštátnej a miestnej úrovni zohrávajú kľúčovú úlohu sociálni partneri. Podporujeme ich slobodu rokovať o mzdách samostatne, a v prípadoch, keď to nie je možné, poskytujeme rámec, ktorý členské štáty usmerní pri stanovovaní minimálnych miezd.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit k tomu pripojil: „Takmer 10 % pracovníkov v EÚ žije v chudobe, to sa musí zmeniť. Ľudia, ktorí majú prácu, by nemali mať problém vyjsť s peniazmi. Minimálna mzda musí dohnať ostatné mzdy, ktoré v posledných desaťročiach zaznamenali rast, v dôsledku čoho minimálna mzda zaostáva. Kolektívne vyjednávanie by malo byť zlatým štandardom vo všetkých členských štátoch. Zabezpečenie primeranej minimálnej mzdy je čierne na bielom uvedené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý schválili všetky členské štáty, takže rátame s ich trvalým záväzkom.“

Rámec pre minimálnu mzdu pri plnom rešpektovaní národných kompetencií a tradícií

Minimálna mzda existuje vo všetkých členských štátoch EÚ. V 21 krajinách je minimálna mzda stanovená zákonom a v 6 členských štátoch (Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko) sa ochrana, ktorú predstavuje minimálna mzda, zabezpečuje výlučne kolektívnymi zmluvami. Napriek tomu však vo väčšine členských štátov pociťujú pracovníci dosah nedostatočnej primeranosti alebo rozdielov v rozsahu ochrany, ktorú minimálna mzda predstavuje. V tejto súvislosti vytvára navrhovaná smernica podmienky na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd, ako aj prístupu pracovníkov k ochrane, ktorú minimálna mzda v EÚ predstavuje. Návrh Komisie plne rešpektuje zásadu subsidiarity: stanovuje sa ním rámec pre minimálne normy, pričom sa rešpektujú a zohľadňujú právomoci členských štátov, nezávislosť sociálnych partnerov i zmluvná sloboda v oblasti miezd. Neukladá členským štátom povinnosť zaviesť zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ani nestanovuje jednotnú úroveň minimálnej mzdy.

Krajiny s vysokou pôsobnosťou kolektívneho vyjednávania mávajú zvyčajne nižší podiel pracovníkov s nízkymi mzdami, nižšiu mzdovú nerovnosť a vyššie minimálne mzdy. Návrh Komisie sa preto zameriava na podporu kolektívneho vyjednávania o mzdách vo všetkých členských štátoch.

Krajiny so zákonnou minimálnou mzdou by mali zaviesť podmienky na to, aby bola minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni. Súčasťou týchto podmienok sú jasné a stabilné kritériá na stanovenie minimálnej mzdy, orientačné referenčné hodnoty na posudzovanie jej primeranosti a jej pravidelná a včasná aktualizácia. Od týchto členských štátov sa zároveň žiada, aby zabezpečili primerané a odôvodnené využívanie odchýlok a zrážok minimálnej mzdy a účinné zapojenie sociálnych partnerov do zákonného stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy.

V návrhu sa okrem toho stanovuje aj lepšie presadzovanie a monitorovanie ochrany, ktorú predstavuje minimálna mzda stanovená v každej krajine. Dodržiavanie a účinné presadzovanie sú nevyhnutné na to, aby mohli mať pracovníci prospech zo skutočného prístupu k ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda, a aby boli podniky chránené pred nekalou hospodárskou súťažou. Navrhovanou smernicou sa pre členské štáty zavádza úloha každoročne nahlasovať Komisii údaje o ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda. 

Súvislosti

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová prisľúbila, že na začiatku svojho mandátu predloží právny nástroj, ktorý pracovníkom v Únii zabezpečí spravodlivú minimálnu mzdu, a tento sľub zopakovala vo svojom prvom prejave o stave Únie 16. septembra 2020.

Právo na primeranú minimálnu mzdu je zakotvené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý v novembri 2017 v Göteborgu spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada v mene všetkých členských štátov a Európska komisia.

Dnešný návrh smernice vychádza z článku 153 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), ktorý sa týka pracovných podmienok. Nadväzuje na dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi, ktorá sa uskutočnila v súlade s článkom 154 ZFEÚ. Tento návrh Komisie bude predložený na schválenie Európskemu parlamentu a Rade. Po schválení smernice budú mať členské štáty dva roky na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva.

Ďalšie informácie:

Návrh smernice EÚ o primeranej minimálnej mzde v EÚ predložený Komisiou

Pracovný dokument útvarov Komisie a posúdenie vplyvu pripojené k návrhu Komisie

Otázky a odpovede: Primeraná minimálna mzda

Prehľad: Primeraná minimálna mzda

Sledujte Valdisa Dombrovskisa a Nicolasa Schmita na Twitteri

Prihláste sa na odber bezplatného elektronického bulletinu Európskej komisie o zamestnanosti, sociálnych záležitostiach a začlenení.