Európska komisia a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámili spustenie prelomového partnerstva v oblasti elektronického zdravotníctva.

V júni 2023 začne WHO využívať systém Európskej únie (EÚ) na vydávanie digitálnych COVID preukazov, aby vytvorila globálny systém, ktorý pomôže uľahčiť globálnu mobilitu a ochrániť občanov na celom svete pred pretrvávajúcimi i budúcimi ohrozeniami zdravia. Ide o prvý stavebný prvok globálnej siete WHO na certifikáciu elektronického zdravotníctva (Global Digital Health Certification Network – GDHCN), ktorá vyvinie širokú škálu digitálnych produktov na zabezpečenie lepšieho zdravia pre všetkých.

Vychádzajúc zo stratégie EÚ v oblasti globálneho zdravia a globálnej stratégie členských štátov WHO v oblasti elektronického zdravotníctva nadväzuje táto iniciatíva na dohodu z 2. decembra 2022, ktorú podpísali komisár Kyriakides a generálny riaditeľ WHO Dr. Tedros Adhanom Ghebreyesus s cieľom posilniť strategickú spoluprácu v otázkach globálneho zdravia. Vďaka tejto iniciatíve sa ďalej posilňuje silný multilaterálny systém, ktorého jadrom je WHO a ktorý je poháňaný silnou EÚ.

Toto partnerstvo bude zahŕňať úzku spoluprácu pri vývoji, riadení a zavádzaní systému WHO, pričom sa využijú rozsiahle technické odborné znalosti Európskej komisie v tejto oblasti. Ako prvý krok je potrebné zabezpečiť, aby súčasné digitálne preukazy EÚ naďalej účinne fungovali.

Globálny systém WHO postavený na skúsenostiach EÚ

Jedným z kľúčových prvkov práce Európskej únie proti pandémii COVID-19 bol digitálny COVID preukaz. Aby uľahčila voľný pohyb v rámci svojich hraníc, EÚ urýchlene zaviedla interoperabilné COVID preukazy (s názvom „digitálny COVID preukaz EÚ“). Zásluhou technológií a noriem s otvoreným zdrojovým kódom sa umožnilo aj pripojenie krajín mimo EÚ, ktoré vydávajú preukazy podľa špecifikácií digitálneho COVID preukazu EÚ, vďaka čomu sa toto riešenie stalo najpoužívanejším riešením na celom svete.

Od začiatku pandémie WHO spolupracovala so všetkými regiónmi WHO, aby vymedzila celkové usmernenia vzťahujúce sa na takéto preukazy. Aby pomohla posilniť globálnu pripravenosť v oblasti zdravia v súvislosti s rastúcimi ohrozeniami zdravia zriaďuje WHO globálnu sieť na certifikáciu elektronického zdravotníctva, ktorá vychádza z pevných základov rámca, zásad a otvorených technológií v oblasti digitálneho COVID preukazu EÚ. Vďaka tejto spolupráci uľahčí WHO tento proces na celom svete v rámci svojej vlastnej štruktúry, aby umožnila svetu využívať výhody zbližovania digitálnych preukazov. Patrí sem aj stanovenie noriem a validácia digitálnych podpisov, aby sa zabránilo podvodom. WHO pritom nebude mať prístup k žiadnym základným osobným údajom, ktoré budú naďalej výlučnou doménou vlád.

Prvý stavebný prvok globálneho systému WHO začne fungovať v júni 2023 a v nadchádzajúcich mesiacoch sa má postupne rozvíjať.

Dlhodobé digitálne partnerstvo na zabezpečenie lepšieho zdravia pre všetkých

Aby sa uľahčilo začatie využívania digitálneho COVID preukazu EÚ zo strany WHO a prispelo k jeho využívaniu a ďalšiemu rozvoju, Európska komisia a WHO sa dohodli na partnerstve v oblasti elektronického zdravotníctva.

Toto partnerstvo bude pracovať na technickom rozvoji systému WHO s fázovým prístupom, aby bolo možné pokryť ďalšie prípady použitia, čo môže zahŕňať napríklad digitalizáciu medzinárodného potvrdenia o očkovaní alebo profylaxii. Rozšírenie takýchto digitálnych riešení bude mať zásadný význam pre zabezpečenie lepšieho zdravia občanov na celom svete.

Táto spolupráca je založená na spoločných hodnotách a zásadách transparentnosti a otvorenosti, inkluzívnosti, zodpovednosti, ochrany údajov a súkromia, bezpečnosti, škálovateľnosti na celosvetovej úrovni a rovnosti. Európska komisia a WHO budú spolupracovať, aby podporili maximálne globálne využívanie tohto systému a účasti v ňom. Osobitná pozornosť sa bude venovať tomu, aby rovnakú príležitosť podieľať sa na tomto systéme mali tí, ktorí to najviac potrebujú: krajiny s nízkymi a so strednými príjmami.

Ďalšie informácie

Elektronické zdravotníctvo (who.int)

Digitálny COVID preukaz EÚ (europa.eu)

V nadväznosti na prejav predsedníčky von der Leyenovej o stave Únie, ktorý sa uskutočnil v septembri minulého roka, komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič v rámci svojho príhovoru pri príležitosti desiateho výročia Koordinačného centra EÚ pre reakcie na núdzové situácie oznámil, že letecká flotila rescEU na hasenie požiarov sa v tohtoročnej sezóne lesných požiarov zdvojnásobí.

Hasičská flotila rescEU na rok 2023 

• Zásoby hasičských lietadiel v systéme rescEU zahŕňajú 24 lietadiel a štyri vrtuľníky z desiatich členských štátov:
  • dve stredne veľké obojživelné lietadlá (t. j. lietadlá naberajúce vodu z mora) z Chorvátska,
  • dve ľahké lietadlá z Cypru,
  • dva vrtuľníky z Česka,
  • dve stredne veľké obojživelné lietadlá a jeden vrtuľník z Francúzska,
  • dve ľahké lietadlá z Nemecka,
  • dve stredne veľké obojživelné lietadlá, dve ľahké lietadlá a jeden vrtuľník z Grécka,
  • dve stredne veľké obojživelné lietadlá a dve ľahké lietadlá z Talianska,
  • dve ľahké lietadlá z Portugalska,
  • dve stredne veľké obojživelné lietadlá zo Španielska,
  • štyri ľahké lietadlá zo Švédska.

• Okrem toho vyšlú Bulharsko, Fínsko, Francúzsko, Lotyšsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko takmer 450 hasičov, ktorí budú pripravení zasahovať vo Francúzsku, Grécku a Portugalsku.

Preventívne a monitorovacie opatrenia

V nadväznosti na výzvy ministrov EÚ a Európskeho parlamentu Komisia v roku 2022 vypracovala aj akčný plán na prevenciu lesných požiarov. Tento akčný plán sa sústredí na tri ciele: 1. zlepšenie administratívnej kapacity, 2. zlepšenie znalostí a 3. zvýšenie investícií do opatrení na prevenciu lesných požiarov.

V rámci akčného plánu na prevenciu požiarov EÚ spúšťa novú metodiku posudzovania, ktorá sa má uplatňovať pri partnerskom hodnotení systémov riadenia rizík v oblasti lesných požiarov. Tento nový nástroj pomáha krajinám posúdiť ich schopnosť predchádzať lesným požiarom a pripraviť sa na ne a podporuje výmenu osvedčených postupov medzi európskymi krajinami v rámci mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany.

Okrem toho sa v rámci Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie zriaďuje podporný tím pre lesné požiare, vďaka ktorému bude možné monitorovať a analyzovať situáciu v oblasti lesných požiarov od polovice júna do polovice septembra v takmer reálnom čase.

Súvislosti

Opatrenia v oblasti prevencie lesných požiarov a pripravenosti a reakcie na lesné požiare sa navzájom dopĺňajú s cieľom zachraňovať životy a živobytia a chrániť životné prostredie. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú skúsení odborníci na lesné požiare, dobre vyškolení hasiči, informačné technológie a dostatok dostupných prostriedkov, ktoré možno využiť v rámci reakcie.

EÚ zabezpečuje koordinovaný prístup k prevencii lesných požiarov a k príprave a reakcii na ne v situácii, keď tieto požiare presiahnu reakčné kapacity danej krajiny. Pokiaľ rozsah lesného požiaru presahuje reakčné kapacity danej krajiny, môže táto krajina požiadať o pomoc cez mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany. Po aktivácii Koordinačné centrum EÚ pre reakcie na núdzové situácie koordinuje a financuje pomoc, ktorú poskytujú členské štáty EÚ a deväť ďalších zúčastnených štátov prostredníctvom spontánnych ponúk. EÚ okrem toho vytvorila európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany, aby mala k dispozícii kritický objem ľahko dostupných kapacít civilnej ochrany, ktoré umožňujú silnejšiu a ucelenú kolektívnu reakciu. Ak by si núdzová situácia vyžadovala dodatočnú pomoc na záchranu životov, poskytnú sa z hasičskej rezervy rescEU dodatočné kapacity na riešenie katastrof v Európe. Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie monitoruje vývoj lesných požiarov aj pomocou systémov včasného varovania, ako je Európsky informačný systém o lesných požiaroch, zatiaľ čo služba EÚ na satelitné mapovanie núdzových situácií programu Copernicus dopĺňa operácie o podrobné informácie z vesmíru.  

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa lesných požiarov: reakcia EÚ v roku 2023

Informačný prehľad o príprave EÚ na sezónu lesných požiarov v roku 2023

Lesné požiare

rescEU

Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany

Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie

Program partnerského preskúmania

Európske hospodárstvo stále preukazuje odolnosť v náročnom globálnom kontexte. Nižšie ceny energií, zmierňovanie obmedzení dodávok a silný pracovný trh podporili v prvom štvrťroku 2023 mierny rast, čím sa rozptýlili obavy z recesie. Vzhľadom na tento začiatok roka, ktorý bol lepší, než sa očakávalo, sa zvyšujú vyhliadky rastu hospodárstva EÚ na 1,0 % v roku 2023 (v zimnej predbežnej prognóze 0,8 %) a na 1,7 % v roku 2024 (v zimnej prognóze 1,6 %). Revízie pre eurozónu smerom nahor majú podobný rozsah – v súčasnosti sa očakáva, že rast HDP bude na úrovni 1,1 % v roku 2023 a 1,6 % v roku 2024. V dôsledku pretrvávajúcich základných cenových tlakov bola aj inflácia v eurozóne v porovnaní so zimou revidovaná smerom nahor, a to na 5,8 % v roku 2023 a 2,8 % v roku 2024.

Nižšie ceny energií zlepšujú vyhliadky rastu

Podľa predbežného rýchleho odhadu Eurostatu sa HDP v prvom štvrťroku roku 2023 v EÚ zvýšil o 0,3 % a v eurozóne o 0,1 %. Hlavné ukazovatele naznačujú pokračovanie rastu v druhom štvrťroku.

Európske hospodárstvo dokázalo zvládnuť nepriaznivý vplyv ruskej útočnej vojny voči Ukrajine a prekonať energetickú krízu vďaka rýchlej diverzifikácii dodávok plynu a značnému poklesu spotreby plynu. Výrazne nižšie ceny energií sa premietajú do hospodárstva, čím sa znižujú výrobné náklady podnikov. Spotrebitelia takisto zaznamenávajú pokles účtov za energiu, hoci sa predpokladá, že súkromná spotreba zostane pomerne nízka, keďže rast miezd zaostáva za infláciou.

Keďže inflácia zostáva vysoká, očakáva sa, že podmienky financovania sa ešte viac sprísnia. Hoci sa predpokladá, že ECB a ostatné centrálne banky EÚ sa blížia ku koncu cyklu zvyšovania úrokových sadzieb, nedávne turbulencie vo finančnom sektore pravdepodobne zvýšia tlak na náklady a jednoduchosť prístupu k úverom, spomalia rast investícií a zasiahnu najmä investície do obytných nehnuteľností.

Jadrová inflácia zostáva v porovnaní s očakávaniami vysoká, ale mala by začať postupne klesať

Po tom, ako v roku 2022 celková inflácia dosiahla vrchol, sa v prvom štvrťroku 2023 v dôsledku prudkého spomalenia rastu cien energií naďalej znižovala. Ukazuje sa však, že jadrová inflácia (celková inflácia bez energií a nespracovaných potravín) nepoľavuje. V marci dosiahla historicky najvyššiu hodnotu 7,6 %, predpokladá sa však, že počas prognózovaného obdobia bude postupne klesať, pričom ziskové marže absorbujú vyššie mzdové tlaky a sprísnia sa podmienky financovania. Z aprílového harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien pre eurozónu, ktorý bol uverejnený po dátume uzávierky tejto prognózy, vyplýva mierny pokles jadrovej inflácie, čo naznačuje, že v prvom štvrťroku mohla v súlade s očakávaniami dosiahnuť vrchol. Predpokladá sa, že jadrová inflácia v eurozóne na ročnom základe dosiahne v roku 2023 v priemere 6,1 % a v roku 2024 klesne na 3,2 %, pričom v oboch prognózovaných rokoch zostane nad úrovňou celkovej inflácie.

Trh práce zostáva odolný voči spomaleniu hospodárskeho rastu

Rekordne silný trh práce posilňuje odolnosť hospodárstva EÚ. Miera nezamestnanosti v EÚ dosiahla v marci 2023 rekordne nízku úroveň 6,0 % a miera ekonomickej aktivity a miera zamestnanosti sú rekordne vysoké.

Očakáva sa, že reakcia trhu práce EÚ na pomalšie tempo hospodárskeho rastu bude len mierna. Predpokladá sa, že rast zamestnanosti bude tento rok na úrovni 0,5 % a v roku 2024 klesne na 0,4 %. Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti zostane tesne nad úrovňou 6 %. Rast miezd sa od začiatku roka 2022 zrýchlil, ale zatiaľ zostáva výrazne pod úrovňou inflácie. V dôsledku pretrvávajúceho prehrievania na trhoch práce, výrazného zvyšovania minimálnych miezd vo viacerých krajinách a všeobecného tlaku zo strany pracovníkov s cieľom získať späť stratenú kúpnu silu sa očakáva trvalejšie zvyšovanie miezd.

Deficity verejných financií sa majú najmä v roku 2024 znižovať

Napriek tomu, že sa zaviedli podporné opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií, viedol silný nominálny rast a rušenie zostávajúcich opatrení súvisiacich s pandémiou k ďalšiemu poklesu súhrnného deficitu verejných financií EÚ v roku 2022 na 3,4 % HDP. Klesajúce ceny energií by mali v roku 2023 umožniť vládam postupne ukončovať podporné opatrenia v oblasti energetiky. Tento trend by mal byť ešte výraznejší v roku 2024, čo povedie k zníženiu deficitu na 3,1 % HDP v roku 2023, resp. 2,4 % HDP v roku 2024. Predpokladá sa, že súhrnný pomer dlhu k HDP v EÚ bude v roku 2024 stabilne klesať pod 83 % (90 % v eurozóne), čo je však stále nad úrovňou spred pandémie. V členských štátoch možno pozorovať veľkú rôznorodosť fiškálnych trajektórií.

Zatiaľ čo inflácia môže z krátkodobého hľadiska podporiť zlepšenie v oblasti verejných financií, tento účinok sa časom rozptýli, pretože náklady na splácanie dlhu sa zvýšia a verejné výdavky sa postupne prispôsobia vyššej cenovej úrovni.

Zvýšili sa riziká horšieho než očakávaného vývoja hospodárskeho výhľadu

Nepoľavujúca jadrová inflácia by mohla naďalej obmedzovať kúpnu silu domácností a vynútiť si silnejšiu reakciu v oblasti menovej politiky so širokými makrofinančnými dôsledkami. Okrem toho by nové prípady finančného stresu mohli viesť k ďalšiemu nárastu averzie k riziku, čo by mohlo byť podnetom k výraznejšiemu sprísneniu úverových štandardov, než sa predpokladalo v tejto prognóze. Expanzívna fiškálna politika by ešte viac poháňala infláciu a spôsobila by odklon od opatrení menovej politiky. Následkom otrasov v bankovom sektore alebo v súvislosti so širším geopolitickým napätím sa navyše môžu objavovať nové výzvy pre svetové hospodárstvo. Keď sa pozrieme na pozitívnu stránku, priaznivejší vývoj cien energií by viedol k rýchlejšiemu poklesu celkovej inflácie s pozitívnymi účinkami na domáci dopyt. A napokon možno konštatovať, že pretrváva neistota vyplývajúca z pokračujúcej invázie Ruska na Ukrajinu.

Uverejnenie prognózy prvýkrát obsahuje prehľad hospodárskych štrukturálnych charakteristík, nedávnej výkonnosti a vyhliadok Ukrajiny, Moldavska a Bosny a Hercegoviny, ktorým Rada v júni a decembri 2022 udelila štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ.

Súvislosti

Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 25. apríla. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 28. aprílu. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky okrem tých, ktoré boli riadne oznámené a dostatočne konkretizované.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve predbežné prognózy (zimnú a letnú). Predbežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za súčasný a nasledujúci rok pokrývajúce všetky členské štáty spolu so súhrnnými údajmi za celú EÚ a eurozónu.

Aktualizované prognózy HDP a inflácie uvedie Európska komisia v letnej hospodárskej prognóze 2023, ktorá by mala byť predložená v júli 2023.

Ďalšie informácie

Úplne znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jari 2023

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin