Komisia navrhuje kódex policajnej spolupráce EÚ s cieľom posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti presadzovania práva a poskytnúť príslušníkom polície EÚ modernejšie prostriedky na výmenu informácií. Keďže mnoho páchateľov pôsobí cezhranične, polícia v EÚ musí byť schopná rýchlo a efektívne spolupracovať. Kódex policajnej spolupráce, ktorý zahŕňa odporúčanie o operačnej policajnej spolupráci a nové pravidlá výmeny informácií, pomôže zlepšiť cezhraničné operácie, poskytne jasné stanovené kanály a časové rámce na výmenu informácií a posilní úlohu Europolu. Okrem toho revidované pravidlá o automatizovanej výmene určitých kategórií údajov pomôžu účinnejšie odhaliť spojitosti medzi trestnými činmi v celej EÚ. Pomôže to zaplniť medzery v informáciách, posilniť prevenciu, odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov v EÚ a takisto podporiť všeobecnú bezpečnosť v Európe. Komisia zároveň podáva aj správu o celkovom pokroku v rámci Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Páchatelia by nemali mať možnosť uniknúť polícii tak, že jednoducho prejdú z jedného členského štátu do druhého. Dnes navrhujeme pravidlá, ktoré majú príslušníkom polície v celej EÚ pomôcť spolupracovať pri zadržiavaní páchateľov. Vďaka jasne určeným kanálom na výmenu informácií môže polícia rýchlo identifikovať podozrivé osoby a zhromaždiť informácie potrebné na vyšetrovanie.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová dodala: „Našimi dnešnými návrhmi sa vyriešia praktické cezhraničné problémy, ktorým policajné orgány v Európe každodenne čelia. Ako príklad si predstavme situáciu, že pri cezhraničnom prenasledovaní páchateľa musí polícia prekročiť vnútornú hranicu, aké pravidlá sa tu uplatňujú? V súčasnosti polícia podlieha rozdielnym a zložitým vnútroštátnym pravidlám, pričom dnešné návrhy vytvoria pre tieto pravidlá prehľadný európsky rámec. Polícia bude mať aj lepšie prostriedky na výmenu informácií potrebných na vyšetrovanie, aby nás vedela ochrániť pred čoraz sofistikovanejšími páchateľmi.“

Medzi navrhované opatrenia patrí:

• Odporúčanie o operačnej policajnej spolupráci obsahujúce spoločné normy pre spoluprácu medzi príslušníkmi polície, ktorí sa zúčastňujú na spoločnej hliadkovej činnosti a pôsobia na území iného členského štátu. Je v ňom zahrnutý spoločný zoznam trestných činov, v prípade ktorých je možné cezhraničné prenasledovanie, a zabezpečené aplikácie na posielanie správ, aby mohli príslušníci polície pri vykonávaní operácií v iných krajinách EÚ komunikovať so svojimi kolegami. Policajné operácie a vyšetrovania trestných činov zostávajú v zodpovednosti členských štátov, tieto spoločné normy však uľahčia príslušníkom polície prácu v iných krajinách EÚ. Cieľom odporúčania je takisto podporiť spoločnú kultúru EÚ v oblasti polície prostredníctvom spoločnej odbornej prípravy vrátane jazykových kurzov alebo výmenných programov.
• Nové pravidlá na výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov: Príslušníci polície v jednom členskom štáte by mali mať prístup k tým istým informáciám za rovnakých podmienok, ako majú ich kolegovia v inom členskom štáte. Členské štáty by mali zriadiť jednotné kontaktné miesto, ktoré by fungovalo nepretržite, malo by primerané personálne obsadenie a slúžilo by na výmenu informácií s ostatnými krajinami EÚ. Požadované informácie by sa mali sprístupniť do 8 hodín (v naliehavých prípadoch), avšak maximálne do 7 dní. Štandardným komunikačným kanálom by sa mala stať dôveryhodná sieťová aplikácia na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA), ktorú spravuje Europol.
• Revidované pravidlá automatizovanej výmeny údajov na účely policajnej spolupráce v prümskom rámci s cieľom zlepšiť, uľahčiť a urýchliť výmenu údajov a pomôcť identifikovať páchateľov trestnej činnosti. Súčasťou návrhu je doplnenie podôb tváre podozrivých a odsúdených páchateľov a policajných záznamov do automatizovanej výmeny údajov a zavedenie centrálneho smerovača, ku ktorému sa môžu pripojiť vnútroštátne databázy, čím sa nahradí množstvo prepojení medzi jednotlivými národnými databázami. Europol bude môcť takisto účinnejšie podporovať členské štáty tým, že bude údaje z krajín mimo EÚ porovnávať s údajmi v databázach členských štátov, čo pomôže identifikovať páchateľov známych v krajinách mimo EÚ.

Ďalšie kroky

Navrhovanú smernicu o výmene informácií a nariadenie o automatizovanej výmene údajov musia spoločne prijať Európsky parlament a Rada. Návrh odporúčania Rady o operačnej policajnej spolupráci prerokuje Rada a po konzultácii s Európskym parlamentom ho môže prijať. Odporúčanie by potom slúžilo ako základ pre všetky členské štáty na aktualizovanie existujúcich vnútroštátnych alebo dvojstranných dohôd.

Súvislosti

V schengenskom priestore páchatelia nesmú mať možnosť uniknúť polícii tak, že sa jednoducho premiestnia z jedného členského štátu do druhého. Podľa hodnotenia hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ, ktoré v roku 2021 vypracoval Europol, takmer 70 % zločineckých sietí pôsobí vo viac ako troch členských štátoch. Príslušníci polície musia byť schopní účinne a systematicky spolupracovať v rámci celej EÚ. V stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu z júla 2020 Komisia oznámila návrhy na posilnenie policajnej spolupráce s cieľom zabezpečiť lepšiu spoluprácu orgánov presadzovania práva v rámci celej EÚ v súlade s moderným súborom pravidiel.

Ako sa zdôrazňuje v stratégii EÚ v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti z apríla 2021, v boji proti všetkým formám závažnej a organizovanej trestnej činnosti je nevyhnutná dôsledná policajná spolupráca a bezproblémová výmena informácií. Predložený návrh kódexu policajnej spolupráce je splnením záväzku prijatom v tejto stratégii. Jednoduchšia policajná spolupráca pomôže posilniť prevenciu, odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov v EÚ. Ako sa zdôrazňuje v stratégii zameranej na plne funkčný a odolný schengenský priestor z júna 2021, je rovnako nevyhnutné zabezpečiť dobré fungovanie schengenského priestoru. Účinná policajná spolupráca je efektívny spôsob riešenia bezpečnostných hrozieb v schengenskom priestore, pričom zároveň prispeje k jeho udržaniu.

Komisia podáva aj správu o pokroku dosiahnutom za posledných 6 mesiacov v rámci stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu pri budovaní nadčasového bezpečnostného prostredia.

Ďalšie informácie

Návrh odporúčania Rady o operačnej policajnej spolupráci (pozri aj prílohu k návrhu a súhrnnú správu o konzultáciách so zainteresovanými stranami)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov (pozri aj posúdenie vplyvu a jeho zhrnutie)

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o automatizovanej výmene údajov na účely policajnej spolupráce (pozri aj posúdenie vplyvu a jeho zhrnutie))

OZNAM: Kódex policajnej spolupráce: Otázky a odpovede

Prehľad: Posilnenie policajnej spolupráce v celej Európe

Na decembrovom samite s názvom Výživa v záujme rastu v Tokiu Komisia oznámila nový záväzok vo výške 2,5 miliardy EUR na roky 2021 – 2024 s cieľom obmedziť všetky formy podvýživy. Tento príspevok zahŕňa humanitárnu pomoc na riešenie naliehavých potrieb, ako aj podporu pri riešení základných príčin podvýživy vrátane dlhodobejšej transformácie potravinových systémov v partnerských krajinách EÚ.

Na samite vystúpila komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová, ktorá uviedla: „Pandémia COVID-19 zhoršuje globálnu krízu v oblasti výživy. Potreba spravodlivejších, odolnejších a udržateľnejších potravinových a zdravotníckych systémov nebola nikdy taká naliehavá. Dnešný záväzok prispeje ku komplexnému riešeniu podvýživy prostredníctvom podpory udržateľných a odolných potravinových systémov. Chceme pre všetkých vytvoriť zdravú budúcnosť bez hladu a podvýživy.“

Komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič uviedol: „ Výživa je dôležitým aspektom humanitárnej pomoci EÚ. Dobrá výživa je nevyhnutným základom, a to od pomoci deťom v prvých rokoch života až po podporu tých, ktorí boli postihnutí krízami a ostali bez potravín. Posilníme našu podporu s cieľom zabezpečiť, aby liečba podvýživy bola prístupná tým najzraniteľnejším osobám. Pomôžeme tak miliónom ľudí mať zdravší život.“

Táto životne dôležitá pomoc bude zameraná na podporu partnerských krajín v Afrike, Ázii, Tichomorí, Latinskej Amerike a Karibiku, pričom v rámci ich spolupráce s EÚ bude výživa stáť na poprednom mieste. EÚ bude financovať opatrenia v odvetviach súvisiacich s výživou vrátane poľnohospodárstva, vody, sanitácie a hygieny, sociálnej ochrany, zdravia, vzdelávania, a to s cieľom pomôcť zlepšiť výsledky v oblasti výživy so zameraním na ženy, dospievajúce dievčatá a deti mladšie ako päť rokov.

Komisia spolupracuje s členskými štátmi EÚ v rámci partnerstiev prostredníctvom spoločnej tvorby programov, ako napríklad v Laose, alebo s cieľom zvýšiť investície do výživy využitím spolufinancovania. EÚ sa bude snažiť o zvýšenie svojho vplyvu tak, že bude uplatňovať prístup „Tím Európa“.

Finančné prostriedky EÚ na humanitárnu pomoc pomôžu pri poskytovaní pomoci vychádzajúcej z potrieb a zameranej na záchranu životov, čím sa podporia najzraniteľnejšie skupiny v krízových situáciách, ako napríklad v Afganistane, Jemene, Etiópii a regióne Sahel.

Kontext

Na celom svete si takmer 3 miliardy ľudí nemôžu dovoliť zdravé stravovanie.

EÚ investuje do podpory inkluzívnych potravinových systémov, ktoré zahŕňajú hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer udržateľnosti. Je to súčasť širšieho rámca stratégie EÚ Z farmy na stôl v rámci Európskej zelenej dohody, a ako sa stanovuje v akčnom pláne v oblasti výživy.

Prostredníctvom iniciatívy Národné informačné platformy pre výživu EÚ podporuje partnerské krajiny pri posilňovaní vnútroštátneho riadenia založeného na dôkazoch s cieľom predchádzať podvýžive a jej dôsledkom. Na medzinárodnú spoluprácu zameranú na oblasť výživy v období 2021 – 2024 prisľúbila EÚ aspoň 2,5 miliardy EUR (1,4 miliardy EUR na rozvoj a 1,1 miliardy EUR na humanitárnu pomoc).

Na prvom samite Výživa v záujme rastu, ktorý sa konal v roku 2013, sa EÚ zaviazala vyčleniť v období 2014 – 2020 sumu 3,5 miliardy EUR na zlepšenie výživy v partnerských krajinách. Do roku 2020 sa tento záväzok nielen dosiahol, ale dokonca sa prekročil o 800 miliónov EUR.

Ďalšie informácie

Za lepšiu výživu | Medzinárodné partnerstvá (europa.eu)

Humanitárna pomoc EÚ: výživa

Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v septembri a októbri 2021, si prevažná väčšina občanov EÚ myslí, že internet a digitálne nástroje budú v budúcnosti zohrávať dôležitú úlohu. Okrem toho veľká väčšina považuje za užitočné, aby Európska únia vymedzila a podporovala európske práva a zásady s cieľom zabezpečiť, aby bola digitálna transformácia úspešná.

1. Význam digitálnych technológií v každodennom živote

Zo zistení prieskumu vyplýva, že viac ako osem z desiatich Európanov (81 %) si myslí, že do roku 2030 budú digitálne nástroje a internet v ich živote dôležité. Viac ako 80 % občanov EÚ si myslí, že ich používanie prinesie aspoň toľko výhod ako nevýhod. Len malá menšina (12 %) očakáva, že pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a internetu do roku 2030, nad výhodami budú prevažovať nevýhody.

2. Obavy z ujmy a rizík na internete

Viac ako polovica (56 %) opýtaných občanov EÚ vyjadrilo obavy z kybernetických útokov a počítačovej kriminality, ako sú krádež alebo zneužitie osobných údajov, škodlivý softvér alebo phishing. Navyše viac ako polovica (53 %) z nich tiež uviedla, že má obavy o bezpečnosť a duševnú pohodu detí na internete, a takmer polovica (46 %) občanov EÚ má obavy v súvislosti s používaním osobných údajov a informácií zo strany spoločností či verejnej správy. Približne tretinu (34 %) občanov EÚ znepokojujú ťažkosti súvisiace s odpojením sa a nájdením rovnováhy medzi životom online a offline a približne jedného zo štyroch (26 %) znepokojujú ťažkosti týkajúce sa získavania nových digitálnych zručností potrebných na aktívnu účasť v spoločnosti. Napokon približne jeden z piatich (23 %) občanov EÚ vyjadril svoje obavy z vplyvu digitálnych produktov a služieb na životné prostredie.

3. Potreba lepšie poznať práva v online prostredí

Podľa výsledkov prieskumu si väčšina občanov EÚ myslí, že EÚ chráni ich práva v online prostredí dobre. Značný počet (takmer 40 %) občanov EÚ si však nie je vedomý toho, že ich práva, ako je sloboda prejavu, súkromie alebo nediskriminácia, by sa mali dodržiavať aj online, a v šiestich členských štátoch EÚ takto uvažujú viac ako tri štvrtiny občanov. Veľká väčšina občanov EÚ však považuje za užitočné dozvedieť sa o týchto právach viac.

4. Podpora vyhlásenia o digitálnych zásadách

Veľká väčšina (82 %) občanov EÚ považuje za užitočné, aby Európska únia vymedzila a podporovala spoločnú európsku víziu digitálnych práv a zásad. Tieto zásady by mali mať konkrétny vplyv na občanov; napríklad deväť z desiatich (90 %) občanov je za stanovenie zásady, že všetci vrátane osôb so zdravotným postihnutím alebo osôb, ktorým hrozí vylúčenie, by mali mať k dispozícii ľahko dostupné a používateľsky ústretové digitálne verejné služby. Ľudia chcú byť jasne informovaní o podmienkach, ktoré sa vzťahujú na ich internetové pripojenie, mať prístup k internetu prostredníctvom cenovo dostupného a vysokorýchlostného pripojenia a možnosť využívať bezpečnú a dôveryhodnú digitálnu identitu na prístup k širokej škále verejných a súkromných online služieb.

Ďalšie kroky

Na základe výsledku tohto prvého prieskumu Eurobarometra bude možné vypracovať návrh európskeho vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách zo strany Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Týmto vyhlásením sa podporí digitálna transformácia, ktorú formujú spoločné európske hodnoty a vízia technologických zmien zameraná na človeka.

Po tomto prvom prieskume sa naplánuje každoročná opakujúca sa séria prieskumov Eurobarometra (od roku 2023) s cieľom zhromaždiť kvalitatívne údaje na základe toho, ako občania vnímajú uplatňovanie digitálnych zásad v EÚ v nadväznosti na ich zakotvenie v predmetnom vyhlásení.

Kontext

Osobitný Eurobarometer (518) sa zaoberá tým, ako občania EÚ vnímajú budúcnosť digitálnych nástrojov a internetu, ako aj očakávaným vplyvom internetu, digitálnych produktov, služieb a nástrojov na ich život do roku 2030. Uskutočnil sa od 16. septembra do 17. októbra 2021 formou online rozhovorov alebo, ak to bolo možné, v rámci osobných stretnutí. Na rozhovoroch sa zúčastnilo 26 530 respondentov z 27 členských štátov EÚ.

Komisia 9. marca 2021 predstavila svoju víziu digitálnej transformácie Európy do roku 2030 v oznámení Digitálny kompas: digitálne desaťročie na európsky spôsob a navrhla zostaviť súbor digitálnych zásad, ktoré stelesňujú európsky spôsob digitálnej transformácie a usmerňujú politiku EÚ v digitálnej oblasti. Týka sa to oblastí, ako sú prístup k internetovým službám, k bezpečnému a dôveryhodnému online prostrediu, k digitálnym verejným službám a správe zameraným na človeka, ako aj online slobody. 

Na základe toho Komisia v septembri 2021 navrhla pevný rámec riadenia na dosiahnutie digitálnych cieľov vo forme programu Cesta k digitálnemu desaťročiu.

Komisia zorganizovala aj otvorenú verejnú konzultáciu o digitálnych zásadách, ktorá prebiehala od 12. mája do 6. septembra 2021. Výsledky tejto konzultácie svedčia o širokej podpore európskych digitálnych zásad zo strany respondentov. V rámci konzultácie bolo prijatých 609 odpovedí, z toho 65 % od občanov a 10 % od organizácií občianskej spoločnosti.

Ďalšie informácie

Správa Eurobarometra

Digitálny kompas: digitálne desaťročie na európsky spôsob

Oznámenie o Ceste k digitálnemu desaťročiu