Kybernetická bezpečnosť v EÚ: Komisia navrhuje spoločnú kybernetickú jednotku na zintenzívnenie reakcie na rozsiahle kybernetickobezpečnostné incidenty

Kybernetická bezpečnosť v EÚ: Komisia navrhuje spoločnú kybernetickú jednotku na zintenzívnenie reakcie na rozsiahle kybernetickobezpečnostné incidenty

Cieľom spoločnej kybernetickej jednotky, ktorú predsedníčka Ursula von der Leyenová prvýkrát predstavila vo svojich politických usmerneniach a ktorú aktuálne Komisia navrhuje, je zlúčiť zdroje a odborné znalosti dostupné v EÚ a jej členských štátoch s cieľom účinne predchádzať hromadným kybernetickobezpečnostným incidentom a krízam, odrádzať od nich a reagovať na ne. Kybernetickobezpečnostné komunity, vrátane civilnej oblasti, presadzovania práva, diplomacie a kybernetickej obrany, ako aj partneri zo súkromného sektora konajú príliš často samostatne. Vďaka spoločnej kybernetickej jednotke budú mať k dispozícii virtuálnu a fyzickú platformu pre spoluprácu: príslušné inštitúcie, orgány a agentúry EÚ spolu s členskými štátmi postupne vybudujú európsku platformu pre solidaritu a pomoc v boji proti rozsiahlym kybernetickým útokom.

Odporúčanie o zriadení spoločnej kybernetickej jednotky je dôležitým krokom k dokončeniu európskeho rámca krízového riadenia kybernetickej bezpečnosti. Je konkrétnym výsledkom stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ a Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu a prispieva k bezpečnému digitálnemu hospodárstvu a spoločnosti.

Súčasťou tohto balíka je aj správa Komisie o pokroku, ktorý sa v rámci Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu za posledné mesiace dosiahol. Okrem toho Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predložili prvú správu o vykonávaní v rámci stratégie kybernetickej bezpečnosti, ako to požadovala Európska rada, spolu s piatou správou o pokroku vo vykonávaní spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám z roku 2016 a spoločného oznámenia z roku 2018 o zvyšovaní odolnosti a posilňovaní kapacít na riešenie hybridných hrozieb. Komisia ďalej vydala rozhodnutie o zriadení kancelárie Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) v Bruseli v súlade s aktom o kybernetickej bezpečnosti.

Úlohou novej spoločnej kybernetickej jednotky je predchádzať rozsiahlym kybernetickým incidentom a reagovať na ne

Spoločná kybernetická jednotka bude slúžiť ako platforma na zabezpečenie koordinovanej reakcie EÚ na rozsiahle kybernetickobezpečnostné incidenty a krízy, ako aj na poskytovanie pomoci pri zotavovaní sa z týchto útokov. V súčasnosti pôsobia v EÚ a jej členských štátoch v rôznych oblastiach a sektoroch viaceré subjekty. Sektory síce môžu byť rozdielne, často však čelia rovnakým hrozbám – preto je potrebná koordinácia, výmena poznatkov a dokonca včasné varovanie.

Členovia budú vyzvaní, aby poskytli operačné zdroje na vzájomnú pomoc v rámci spoločnej kybernetickej jednotky (zoznam navrhnutých členov tu). Spoločná kybernetická jednotka im umožní vymieňať si najlepšie postupy, ako aj v reálnom čase poskytovať informácie o hrozbách, ktoré by sa mohli objaviť v ich príslušných oblastiach. Jednotka bude fungovať na operačnej a technickej úrovni s cieľom vypracovať plán reakcie EÚ na kybernetické incidenty a krízy, a to na základe národných plánov; zriadiť a mobilizovať tímy rýchlej reakcie EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti; uľahčiť prijatie protokolov pre vzájomnú pomoc medzi účastníkmi; zriadiť vnútroštátne a cezhraničné monitorovacie a detekčné spôsobilosti vrátane centier bezpečnostných operácií atď.

Ekosystém kybernetickej bezpečnosti EÚ je široký a rôznorodý a spoločnou kybernetickou jednotkou sa vytvorí spoločný priestor na spoluprácu medzi rôznymi komunitami a oblasťami, čo umožní existujúcim sieťam využiť ich plný potenciál. Nadväzuje na prácu, ktorá sa začala v roku 2017, a to odporúčaním o koordinovanej reakcii na incidenty a krízy – tzv. koncepciou.

Komisia navrhuje vybudovať spoločnú kybernetickú jednotku prostredníctvom postupného a transparentného procesu v štyroch krokoch v rámci spoluzodpovednosti s členskými štátmi a rôznymi subjektmi pôsobiacimi v tejto oblasti. Cieľom je zabezpečiť, aby spoločná kybernetická jednotka prešla do operačnej fázy do 30. júna 2022 a aby sa úplne zriadila o rok neskôr, a to do 30. júna 2023. Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) bude slúžiť ako sekretariát pre prípravnú fázu a oddelenie bude pôsobiť v blízkosti svojich bruselských kancelárií a úradu CERT-EU, tímu reakcie na núdzové počítačové situácie v európskych inštitúciách, orgánoch a agentúrach.

Investície potrebné na zriadenie spoločnej kybernetickej jednotky bude zabezpečovať Komisia najmä prostredníctvom programu Digitálna Európa. Finančné prostriedky budú slúžiť na vybudovanie fyzickej a virtuálnej platformy, vytvorenie a udržiavanie bezpečných komunikačných kanálov, ako aj na zlepšenie schopností detekcie. Ďalšie príspevky, najmä na rozvoj spôsobilostí členských štátov v oblasti kybernetickej obrany, môžu pochádzať z Európskeho obranného fondu.

Chrániť Európanov online a offline

Komisia predkladá správu o pokroku dosiahnutom v rámci Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu s cieľom chrániť Európanov. Spolu s vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predkladá aj prvú správu o vykonávaní v rámci novej stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ.

Komisia a vysoký predstaviteľ predstavili stratégiu kybernetickej bezpečnosti EÚ v decembri 2020. Daná správa hodnotí pokrok dosiahnutý v rámci každej z 26 iniciatív stanovených v tejto stratégii a odkazuje na to, že Európsky parlament a Rada Európskej únie nedávno schválili nariadenie, ktorým sa zriaďuje centrum kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier. Značný pokrok sa dosiahol pri posilňovaní právneho rámca na zabezpečenie odolnosti základných služieb prostredníctvom navrhovanej smernice o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v celej Únii (revidovaná smernica NIS alebo „NIS 2“). Pokiaľ ide o bezpečnosť komunikačných sietí 5G, väčšina členských štátov napreduje vo vykonávaní súboru nástrojov EÚ pre 5G a má už zavedené alebo takmer pripravené rámce, ktoré dodávateľom 5G ukladajú primerané obmedzenia. Požiadavky na prevádzkovateľov mobilných sietí sa posilňujú transpozíciou európskeho kódexu elektronických komunikácií, zatiaľ čo Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) pripravuje kandidátsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti EÚ pre siete 5G.

Správa vyzdvihuje aj pokrok, ktorý vysoký predstaviteľ dosiahol v oblasti presadzovania zodpovedného správania štátov v kybernetickom priestore, najmä prostredníctvom pokroku pri vytváraní akčného programu na úrovni Organizácie Spojených národov. Vysoký predstaviteľ okrem toho začal proces preskúmania politického rámca pre kybernetickú obranu s cieľom zlepšiť spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany a uskutočňuje s členskými štátmi vyhodnotenie nadobudnutých skúseností s cieľom zlepšiť súbor nástrojov kybernetickej diplomacie EÚ a identifikovať príležitosti na ďalšie posilnenie EÚ v tejto súvislosti. Správa o pokroku dosiahnutom v boji proti hybridným hrozbám, ktorú Komisia a vysoký predstaviteľ takisto uverejnili, poukazuje na to, že od zriadenia spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám v roku 2016, t. j. reakcie Európskej únie, opatrenia EÚ podporujú zvýšenú situačnú informovanosť, odolnosť kritických sektorov, primeranú reakciu a zotavenie z čoraz väčšieho počtu hybridných hrozieb vrátane dezinformácie a kybernetických útokov od vypuknutia pandémie koronavírusu.

V posledných 6 mesiacoch sa prijali aj dôležité kroky v rámci Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu s cieľom zaistiť bezpečnosť v našom fyzickom a digitálnom prostredí. Zaviedli sa prelomové pravidlá EÚ, na základe ktorých musia online platformy odstrániť teroristický obsah nahlásený orgánmi členských štátov do jednej hodiny. Komisia takisto navrhla akt o digitálnych službách, v ktorom sú predložené harmonizované pravidlá odstraňovania nezákonného tovaru, služieb alebo obsahu online, ako aj nová štruktúra dohľadu nad veľmi veľkými online platformami. Návrh sa zaoberá aj zraniteľnosťou platforiem, pokiaľ ide o rozšírenie škodlivého obsahu alebo šírenie dezinformácií. Európsky parlament a Rada Európskej únie sa dohodli na dočasných právnych predpisoch o dobrovoľnom odhaľovaní sexuálneho zneužívania detí online prostredníctvom komunikačných služieb. Pracuje sa aj na lepšej ochrane verejných priestorov. Patrí sem podpora členských štátov pri riadení hrozby, ktorú predstavujú bezpilotné lietadlá, a posilnenie ochrany miest bohoslužieb a veľkých športovísk pred teroristickými hrozbami pomocou prebiehajúceho programu podpory vo výške 20 miliónov eur. V záujme lepšej podpory členských štátov v boji proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu Komisia v decembri 2020 zároveň navrhla posilniť mandát Europolu, agentúry EÚ pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva.

Členovia kolégia v tejto súvislosti uviedli:

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová povedala: „Kybernetická bezpečnosť je základným kameňom digitálnej a prepojenej Európy. A v tej spoločnosti je mimoriadne dôležite reagovať na hrozby koordinovane. Spoločná kybernetická jednotka prispeje k tomuto cieľu. Spoločnými silami môžeme skutočne dosiahnuť zmenu.“

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell uviedol: „Spoločná kybernetická jednotka je pre Európu veľmi dôležitým krokom, aby mohla chrániť svoje vlády, občanov a podniky pred globálnymi kybernetickými hrozbami. Pokiaľ ide o kybernetické útoky, všetci sme zraniteľní, a preto je spolupráca na všetkých úrovniach kľúčová. Veľkosť tu nezohráva úlohu. Musíme sa brániť, ale zároveň byť vzorom pre ostatných pri podpore globálneho, otvoreného, stabilného a bezpečného kybernetického priestoru.“

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas povedal: „Nedávne ransomwarové útoky by mali slúžiť ako varovanie, že sa musíme chrániť pred hrozbami, ktoré by mohli ohroziť našu bezpečnosť a náš európsky spôsob života. Dnes už nemôžeme rozlišovať medzi online a offline hrozbami. Musíme spojiť všetky naše zdroje, aby sme odstránili kybernetické riziká a posilnili našu operačnú kapacitu. Budovanie dôveryhodného a bezpečného digitálneho sveta založeného na našich hodnotách si vyžaduje záväzok všetkých vrátane presadzovania práva.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Spoločná kybernetická jednotka je stavebným kameňom na ochranu pred rastúcimi a čoraz zložitejšími kybernetickými hrozbami. Stanovili sme jasné míľniky a harmonogramy, ktoré nám – spolu s členskými štátmi – umožnia konkrétne zlepšiť spoluprácu v oblasti krízového riadenia v EÚ. Je to operačná zložka európskeho kybernetického štítu.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová uviedla: „Boj proti kybernetickým útokom je čoraz väčšou výzvou. Komunita v oblasti presadzovania práva v celej EÚ môže najlepšie čeliť tejto novej hrozbe prostredníctvom spoločnej koordinácie. Spoločná kybernetická jednotka pomôže policajtom v členských štátoch vymieňať si odborné znalosti. Pomôže vybudovať kapacity presadzovania práva na boj proti týmto útokom.“

Súvislosti

Kybernetická bezpečnosť je hlavná priorita Komisie a základný prvok digitálnej a prepojenej Európy. Nárast kybernetických útokov počas krízy spôsobenej koronavírusom ukázal, aké dôležité je chrániť systémy zdravotnej starostlivosti, výskumné centrá a inú kritickú infraštruktúru. Na to, aby hospodárstvo a spoločnosť EÚ obstáli v budúcnosti, je potrebné prijať v tejto oblasti rázne opatrenia.

EÚ je odhodlaná plniť stratégiu kybernetickej bezpečnosti bezprecedentnou úrovňou investícií do zelenej a digitálnej transformácie Európy prostredníctvom dlhodobého rozpočtu EÚ 2021 – 2027, najmä prostredníctvom programu Digitálna Európa a programu Horizont Európa, ako aj Plánu obnovy pre Európu.

Okrem toho, pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť, sme chránení len natoľko, nakoľko je chránený náš najslabší článok. Kybernetické útoky sa nezastavujú na fyzických hraniciach. Posilnenie spolupráce vrátane cezhraničnej spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti je preto aj prioritou EÚ. Komisia viedla a podporila za posledné roky niekoľko iniciatív na zlepšenie kolektívnej pripravenosti. Spoločné štruktúry EÚ takto už poskytli podporu pre členské štáty na technickej aj operačnej úrovni. Toto odporúčanie o zriadení spoločnej kybernetickej jednotky je ďalším krokom k väčšej spolupráci a koordinovanej reakcii na kybernetické hrozby.

Spoločná diplomatická reakcia EÚ na škodlivé kybernetické činnosti, známa ako súbor nástrojov kybernetickej diplomacie, zároveň podporuje spoluprácu a vyzýva k zodpovednému správaniu štátov v kybernetickom priestore, čo EÚ a jej členským štátom umožňuje využívať všetky opatrenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane reštriktívnych opatrení na predchádzanie škodlivým kybernetickým činnostiam, odrádzanie od nich a reakciu na ne. 

S cieľom zaistiť bezpečnosť v našom fyzickom aj digitálnom prostredí Komisia v júli 2020 predložila Stratégiu EÚ pre bezpečnostnú úniu na obdobie 2020 až 2025. Zameriava sa na prioritné oblasti, v ktorých môže EÚ prispieť k podpore členských štátov pri posilňovaní bezpečnosti všetkých, ktorí žijú v Európe: boj proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti; predchádzanie hybridným hrozbám a ich odhaľovanie a zvyšovanie odolnosti našej kritickej infraštruktúry, ako aj podpora kybernetickej bezpečnosti a podpora výskumu a inovácií.

Viac informácií

Prehľad: Spoločná kybernetická jednotka

Infografika: Ekosystém kybernetickej bezpečnosti EÚ

Odporúčanie o vybudovaní spoločnej kybernetickej jednotky

Prvá správa o vykonávaní stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ

Rozhodnutie o zriadení kancelárie Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) v Bruseli

Druhá správa o pokroku v rámci Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu (pozri tiež prílohu 1 a prílohu 2)

Piata správa o pokroku vo vykonávaní spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám z roku 2016

Tlačová správa: Nová stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ a nové pravidlá na posilnenie odolnosti fyzických a digitálnych kritických subjektov

Stratégia EÚ pre bezpečnostnú úniu

Čítať ďalej...

Akcie Marie Curie-Skłodowskej: Komisia v roku 2021 podporuje výskumných pracovníkov a organizácie sumou 822 miliónov eur

Akcie Marie Curie-Skłodowskej: Komisia v roku 2021 podporuje výskumných pracovníkov a organizácie sumou 822 miliónov eur

Komisia oznámila nové výzvy na podporu odbornej prípravy, zručností a kariérneho rastu výskumných pracovníkov v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej (MSCA), hlavného programu EÚ pre financovanie doktorandského štúdia a postdoktorandskej odbornej prípravy v rámci programu Horizont Európa. Výzvy nadväzujú na prijatie pracovného programu Horizont Európa na obdobie 2021 – 2022. Akcie Marie Curie-Skłodowskej s celkovým rozpočtom 6,6 miliardy eur na obdobie 2021 – 2027 podporujú výskumných pracovníkov z celého sveta, a to vo všetkých fázach kariéry a vo všetkých disciplínach. Sú takisto prínosom pre inštitúcie – podporujú vynikajúce doktorandské a postdoktorandské programy, spoločný výskum a inovačné projekty, zvyšujú ich celosvetovú príťažlivosť a viditeľnosť, a posilňujú spoluprácu mimo akademickej obce, napr. s veľkými spoločnosťami a malými a strednými podnikmi.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová vyhlásila: „Kríza COVID-19 opäť raz zdôraznila, aké je dôležité, aby sa Európa spoliehala na vysokokvalifikovaných výskumných pracovníkov schopných odhaľovať a riešiť nadchádzajúce výzvy. Takisto poukázala na dôležitosť informovať tvorcov politík a verejnosť o vedeckých poznatkoch a pracovať naprieč disciplínami. V tejto súvislosti sú akcie Marie Curie-Skłodowskej kľúčovým nástrojom. Tento program už 25 rokov povzbudzuje ženy a mužov, aby sa venovali výskumu a podporuje príťažlivosť Európy pre špičkové talenty z celého sveta.“

V roku 2021 poskytnú akcie Marie Curie-Skłodowskej približne 822 miliónov eur na týchto päť hlavných akcií pracovného programu:

  • Doktorandské siete MSCA – vykonávajú doktorandské programy zamerané na odbornú prípravu doktorandov v rámci akademickej obce a iných odvetví vrátane priemyslu a podnikov. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 402,95 milióna eur sa aktuálne začala a končí 16. novembra 2021.
  • Postdoktorandské štipendiá MSCA – zvyšujú tvorivý a inovačný potenciál výskumných pracovníkov, ktorí získali titul PhD a chcú nadobudnúť nové zručnosti prostredníctvom pokročilej odbornej prípravy, medzinárodnej, interdisciplinárnej a medzisektorovej mobility. Finančné prostriedky budú k dispozícii výskumným pracovníkom, ktorí sú pripravení realizovať výskum na hraniciach poznania a inovatívne projekty v Európe a na celom svete, a to aj mimo akademickej obce. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 242 milióna eur sa aktuálne začala a končí 12. októbra 2021.
  • Výmenné pobyty pracovníkov MSCA – rozvíjajú medzinárodnú, medzisektorovú a interdisciplinárnu udržateľnú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom výmeny pracovníkov. Program pomáha premeniť nápady na inovatívne produkty, služby alebo procesy. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 72,5 milióna eur sa začína 7. októbra 2021 a končí 9. marca 2022.
  • MSCA COFUND – táto akcia spolufinancuje nové alebo existujúce doktorandské programy a postdoktorandské štipendijné programy v členských štátoch EÚ alebo v krajinách pridružených k programu Horizont Európa s cieľom šíriť najlepšie postupy MSCA. To zahŕňa medzinárodnú, medzisektorovú a interdisciplinárnu odbornú prípravu v oblasti výskumu, ako aj medzinárodnú a medziodvetvovú mobilitu výskumných pracovníkov vo všetkých fázach ich kariéry. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 89 milióna eur sa začína 12. októbra 2021 a končí 10. februára 2022.
  • MSCA a občania – približuje výskum študentom, rodinám a širokej verejnosti najmä prostredníctvom Európskej noci výskumníkov. Táto akcia zvyšuje povedomie o vplyve práce výskumných pracovníkov na život občanov, spoločnosť a hospodárstvo, a posilňuje verejné uznanie vedy a výskumu. Jej cieľom je takisto zvýšiť záujem mladých ľudí o kariéru vo výskume a vede. Výzva na rok 2022 s rozpočtom vo výške 15,5 milióna eur sa vzťahuje na ročníky 2022 a 2023 Európskej noci výskumníkov a začne sa 22. júna s uzávierkou 7. októbra 2021.

V rámci programu Horizont Európa na obdobie 2021 – 2027 budú akcie MSCA klásť väčší dôraz na medzisektorovú spoluprácu, najmä medzi akademickou obcou a podnikmi, ako aj na účinný dohľad a kariérne poradenstvo prostredníctvom nových usmernení MSCA týkajúcich sa dohľadu. Budú takisto podporovať udržateľné správanie, výskumné činnosti a riadenie v súlade s Európskou zelenou dohodou prostredníctvom zelenej charty MSCA.

Súvislosti

Program, ktorý bol zriadený v roku 1990 a v roku 1996 premenovaný na akcie Marie Curie, prispieva k výskumnej excelentnosti, podporuje tvorbu pracovných miest, rast a investície tým, že prináša výskumným pracovníkom nové vedomosti a zručnosti a poskytuje im medzinárodné a medzisektorové skúsenosti, aby mohli v budúcnosti obsadiť špičkové výskumné pozície. Akcie majú štruktúrovaný vplyv na vysoké školy a ďalšie subjekty mimo akademickej obce tým, že vo veľkej miere šíria excelentnosť a stanovujú normy pre vysokokvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu výskumných pracovníkov v Európskom výskumnom priestore (EVP) a na celom svete.

V rokoch 2014 až 2020 program podporil viac než 65 000 výskumných pracovníkov z Európy a mimo nej vrátane 25 000 doktorandov. Financoval takisto viac než
1 000 medzinárodných doktorandských programov a podporil väzby medzi akademickou obcou a priemyslom, pričom sa doň zapojilo 4 700 spoločností a takmer 2 200 malých a stredných podnikov. V tom isto období sa na akciách MSCA zúčastnilo viac než 8 450 organizácií z viac než 130 krajín.

Ďalšie informácie

Prehľad akcií Marie Curie-Skłodowskej

Pracovný program akcií Marie Curie-Skłodowskej na obdobie 2021 – 2022

Webstránka Európskej komisie pre akcie Marie Curie-Skłodowskej

Čítať ďalej...

Zriadenie európskej platformy na boj proti bezdomovectvu

Zriadenie európskej platformy na boj proti bezdomovectvu

Európske inštitúcie, vlády EÚ a občianska spoločnosť sa po prvýkrát zaviazali spolupracovať v boji proti bezdomovectvu v EÚ. Na konferencii na vysokej úrovni v Lisabone oznámili zriadenie Európskej platformy na boj proti bezdomovectvu s cieľom podnietiť dialóg, uľahčiť vzájomné učenie, zlepšiť dôkazovú základňu a monitorovanie a posilniť spoluprácu medzi všetkými aktérmi, ktorí sa usilujú bojovať proti bezdomovectvu.

Boj proti bezdomovectvu – priorita sociálnej Európy

Konferenciu na vysokej úrovni v Lisabone spoluorganizuje portugalské predsedníctvo Rady EÚ, Európska komisia a Európska federácia národných združení pracujúcich s bezdomovcami (FEANTSA). Ministri členských štátov, ako aj zástupcovia inštitúcií EÚ, organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a miest na tejto konferencii podpísali „lisabonské vyhlásenie o európskej platforme na boj proti bezdomovectvu“, na základe ktorého sa daná platforma zriaďuje. Všetci sa zaviazali spolupracovať pod záštitou platformy a vykonávať opatrenia v rámci svojich príslušných právomocí.

Zriadenie platformy je začiatkom procesu na dosiahnutie spoločného porozumenia, stanovenie záväzku a zabezpečenie konkrétneho pokroku v členských štátoch v boji proti bezdomovectvu. Prestavuje príležitosť nadviazať kontakt a spolupracovať s miestnymi aktérmi vrátane miest a poskytovateľov služieb. Všetci aktéri si tak budú môcť lepšie vymieňať znalosti a postupy a určiť efektívne a inovatívne prístupy, čo im umožní dosiahnuť pokrok pri odstránení bezdomovectva.

Vo vyhlásení, ktoré podpísali, sa dohodli na týchto cieľoch:

  • nikto nesmie spať na ulici z dôvodu nedostatku dostupného, bezpečného a vhodného núdzového ubytovania,
  • nikto nesmie žiť v núdzovom alebo prechodnom ubytovaní dlhšie než je to nevyhnutné na úspešný prechod k trvalému bývaniu,
  • nikoho nesmú prepustiť zo žiadneho zariadenia (napr. väzenia, nemocnice, zariadenia dlhodobej starostlivosti) bez ponuky vhodného ubytovania,
  • pokiaľ to je možné, malo by sa zabrániť nútenému vysťahovaniu a nikto nesmie byť vysťahovaný bez toho, aby mu bola v prípade potreby poskytnutá pomoc pri hľadaní vhodného bývania;
  • nikto nesmie byť diskriminovaný kvôli bezdomovectvu.

S cieľom podporiť inkluzívne politické opatrenia zamerané na boj proti bezdomovectvu sú k dispozícii finančné prostriedky EÚ. Členské štáty budú investovať významnú časť svojich prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) na podporu sociálneho začlenenia a znižovania chudoby. Príležitosti na podporu investícií do sociálnej infraštruktúry vrátane sociálneho bývania poskytuje aj fond InvestEU.

Nová platforma je takisto konkrétnym výsledkom akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Pomáha splniť obnovený záväzok inštitúcií EÚ, členských štátov, občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov prijatý na májovom sociálnom samite v Porte, ktorého cieľom je podporiť silnú sociálnu Európu a spravodlivú a inkluzívnu obnovu po pandémii.

Európsky komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit vyhlásil: „Bezdomovectvo je najextrémnejšou formou sociálneho vylúčenia a neustále sa rozširuje v celej EÚ. Musíme konať teraz. Európska platforma na boj proti bezdomovectvu pomôže partnerom vymieňať si skúsenosti a politické opatrenia, ktoré boli účinné v ich regiónoch a mestách, aby sa nám podarilo radikálne znížiť bezdomovectvo v Európe. Bývanie a pomoc pre bezdomovcov je zásadou 19 Európskeho piliera sociálnych práv – a morálnou požiadavkou, ak to s budovaním spravodlivej a inkluzívnej spoločnosti myslíme vážne.“

Portugalská ministerka práce, solidarity a sociálneho zabezpečenia, Ana Mendes Godinhová uviedla: „Potrebujeme seriózne bojovať proti bezdomovectvu a vrátiť ľudské práva ľuďom, ktorí stratili nádej. Sme veľmi hrdí na to, že počas nášho predsedníctva členské štáty EÚ podpísali lisabonské vyhlásenie o európskej platforme na boj proti bezdomovectvu. Sme naozaj presvedčení, že silná sociálna Európa je Európa, v ktorej sociálne práva patria všetkým a v ktorej má každý hlas a dôstojný život.“

Veľvyslanec dobrej vôle pre boj proti bezdomovectvu a predseda riadiaceho výboru novej platformy Yves Leterme dodal: Boj proti bezdomovectvu vyhráme len vtedy, ak budeme všetci spolupracovať: miestne orgány, regionálne a národné vlády a európske inštitúcie. Je tiež mimoriadne dôležité zapojiť do tohto boja organizácie občianskej spoločnosti, sociálne podniky a ľudí, ktorých postihlo bezdomovectvo. Musíme pracovať na vytvorení integrovaných prístupov, v rámci ktorých sa prepája prevencia, prístup k bývaniu a poskytovanie podporných služieb. Chceme bojovať proti bezdomovectvu, pretože každý má právo na bývanie, či ide o ženu, muža alebo dieťa.“

Cena „Ending Homelessness Award 2021“

Na konferencii na vysokej úrovni získali tri projekty členských štátov EÚ podporované z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) cenu za odstránenie bezdomovectva „Ending Homelessness Award 2021“. Cieľom tretieho ročníka udeľovania ceny „Ending Homelessness Awards“ bolo zvýšiť povedomie o možnostiach nového viacročného finančného rámca účinne bojovať proti bezdomovectvu. Zlatú cenu získal projekt „Housing First“ zameraný na Moravskosliezsky kraj v Česku, ktorý zahŕňa široké spektrum služieb a aktivít. Portugalský projekt „É Uma Mesa“, ktorý podporuje sociálnu integráciu bezdomovcov, tým, že im poskytuje odbornú prípravu, pracovné odporúčania a zamestnanie, získal striebro a Taliansko si odnieslo bronz za projekt „Housing First“ zameraný na mesto Trieste.

Súvislosti

Európsky pilier sociálnych práv stanovuje 20 kľúčových zásad a práv, ktoré sú nevyhnutné pre spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia v 21. storočí. Zásada č. 19 (bývanie a pomoc pre bezdomovcov) zahŕňa otázky, ako napríklad prístup k sociálnemu bývaniu, primeranú pomoc a ochranu proti nútenému vysťahovaniu a primerané prístrešie a služby pre bezdomovcov s cieľom podporiť ich sociálne začlenenie.

V Portskom vyhlásení sa lídri EÚ zaviazali „odstraňovať nerovnosti, brániť spravodlivé mzdy, bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, pričom si vytýčili cieľ bojovať proti chudobe detí a riešiť riziko vylúčenia obzvlášť zraniteľných sociálnych skupín, ako sú dlhodobo nezamestnaní, starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a bezdomovci.“

V rámci spoločného sociálneho záväzku z Porta vyzvali partneri všetkých príslušných aktérov, aby „vytvorili verejné politiky, ktoré budú na príslušnej úrovni posilňovať sociálnu súdržnosť, bojovať proti všetkým formám diskriminácie vrátane pracovnej oblasti, a podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých, najmä pokiaľ ide o deti ohrozené chudobou, seniorov, osoby so zdravotným postihnutím, ľudí pochádzajúcich z prostredia migrantov, znevýhodnené skupiny, menšiny a bezdomovcov.“

Európsky sociálny fond plus (ESF+) je hlavným nástrojom EÚ určeným na investovanie do ľudí, ktorého rozpočet na obdobie 2021 – 2027 predstavuje 99,3 miliardy eur (v bežných cenách). Všetky členské štáty budú investovať aspoň 25 % svojich zdrojov z ESF+ do sociálneho začlenenia a aspoň 3 % vyčlenia na riešenie materiálnej deprivácie. Krajiny, v ktorých riziko chudoby a sociálneho vylúčenia detí presahuje priemer EÚ, by mali na riešenie tohto problému využiť aspoň 5 % svojich zdrojov z ESF+.

Členské štáty môžu takisto mobilizovať finančné prostriedky na projekty cenovo dostupného sociálneho bývania v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, fondu InvestEU (prostredníctvom jeho zložky „Sociálne investície a zručnosti“) a v rámci svojich národných plánoch obnovy a odolnosti.

Ďalšie informácie

Lisabonské vyhlásenie o európskej platforme na boj proti bezdomovectvu

Cena „Ending Homelessness Award 2021“

Najnovšie informácie o akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKA KOMISIA

EURÓPSKY PARLAMENT

Login