Európska komisia predkladá novú stratégiu na posilnenie a zvýšenie odolnosti najväčšieho priestoru voľného cestovania na svete – schengenského priestoru.

Schengenský priestor je domovom viac ako 420 miliónov ľudí v 26 krajinách. Vnútorné hranice medzi schengenskými štátmi bez kontrol nerozlučne patria k európskemu spôsobu života: takmer 1,7 milióna ľudí v jednom štáte Schengenu býva a v inom pracuje. Ľudia si podľa slobôd, ktoré im ponúka schengenský priestor, usporiadali život a každý deň prechádza 3,5 milióna z nich z jedného štátu do druhého.

Voľný tok ľudí, tovaru a služieb je dušou Európskej únie a po kríze spôsobenej koronavírusom bude aj kľúčom k jej obnove. Touto stratégiou Komisia sumarizuje výzvy, ktoré zasiahli schengenský priestor v posledných rokoch, a vytyčuje ďalší postup, ktorým nám pomôže zachovať výhody schengenského priestoru. Na zvládnutie súčasných výziev potrebujú členské štáty spoločné opatrenia na úrovni Únie.

Základom dobrého fungovania schengenského priestoru sú tri piliere: účinné riadenie vonkajších hraníc EÚ, posilnenie vnútorných opatrení, ktoré nahradia absenciu kontrol na vnútorných hraniciach, a to najmä v oblasti policajnej spolupráce, bezpečnosti a riadenia migrácie, a spoľahlivá pripravenosť a riadenie vrátane dobudovania schengenského priestoru. Komisia chce zároveň posilniť vzájomnú dôveru pri vykonávaní schengenských pravidiel, a preto predkladá aj návrh na revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Európanom je ich sloboda cestovať, žiť a pracovať v rôznych členských štátoch drahá. Hoci ide o jeden z najväčších úspechov EÚ, rôzne krízy a problémy nám dali jasne najavo, že Schengen nemôžeme považovať za samozrejmosť. Dnes sme predložili ďalší postup, vďaka ktorému bude schengenský priestor schopný odolať času, ľudia, tovar a služby budú môcť bez ohľadu na okolnosti voľne prúdiť, naše hospodárstva sa obnovia a my sa spoločne staneme silnejšími.“

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas povedal: „Pre náš európsky spôsob života má neobmedzený pohyb v schengenskom priestore zásadný význam. Schengen je dobre naolejovaný stroj, ale aby odolal času, treba ho ako každý stroj neustále spevňovať a posilňovať. Dnes sme vykročili na novú cestu, ktorá vedie k bezpečnosti a mobilite občanov EÚ a k Schengenu odolnejšiemu voči otrasom. Samozrejme, že Schengen je bez všetkých našich členských štátov neúplný. Ak bude inkluzívnejší, upevní sa a zvýši sa jeho bezpečnosť.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová dodala: „Vďaka dnešnej schengenskej stratégii budeme navonok silnejší a vnútri slobodnejší. Vďaka najmodernejším informačným systémom sa zlepší riadenie vonkajších hraníc a vďaka posilneniu policajnej spolupráce a spoločného riadenia migrácie sa bude dať obnoviť schengenský priestor bez hraničných kontrol. Dnešná stratégia prehĺbi dôveru, podporí riadenie a umožní nám lepšie predvídať, pripraviť sa a reagovať. Som odhodlaná postarať sa o to, aby v nej zohrali svoju úlohu všetky členské štáty.“

Cieľom stratégie je: 

• Zabezpečiť účinné riadenie vonkajších hraníc EÚ nasadením stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktoré už prebieha; zabezpečením interoperability informačných systémov na riadenie hraníc a migrácie do roku 2023; a pripravovaným návrhom o digitalizácii žiadostí o víza a cestovných dokladov. Komisia takisto vyzýva spoluzákonodarcov, aby urýchlene prijali Nový pakt o migrácii a azyle zameraný na skríning osôb prekračujúcich hranice bez povolenia.
• Vnútorne posilniť schengenský priestor, keďže pre udržanie hraníc bez kontrol a kompenzáciu tohto stavu má zásadný význam úzka spolupráca medzi členskými štátmi na prevencii a potláčaní bezpečnostných hrozieb. K novým iniciatívam bude patriť aj kódex policajnej spolupráce EÚ; modernizácia prümského rámca na výmenu informácií o DNA, odtlačkoch prstov a evidencii vozidiel a rozšírenie využívania vopred poskytovaných informácií o cestujúcich na lety v rámci schengenského priestoru. Po prijatí Nového paktu o migrácii a azyle sa stanoví aj spoločný prístup k riadeniu migrácie, ktorý je dôležitým predpokladom dobrého fungovania schengenského priestoru.
• Zlepšiť pripravenosť a riadenie Komisia navrhuje revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu (ďalej v texte). Bude zvolávať aj pravidelné schengenské fóra na podporu politického dialógu o riešení spoločných výziev na základe výročných správ o stave Schengenu. S cieľom posilniť odolnosť schengenského priestoru voči závažným hrozbám Komisia neskôr v tomto roku navrhne revíziu Kódexu schengenských hraníc, ktorou chce zabezpečiť úzku koordináciu a poskytnúť záruky, aby sa k opätovnému zavedeniu kontrol na vnútorných hraniciach pristúpilo iba v krajnom prípade. Komisia predloží aj pohotovostný plán, ktorý umožní opätovnú aktiváciu úspešného systému zelených jazdných pruhov pre nepretržitú nákladnú dopravu v prípade budúcich kríz. Komisia napokon začne dialóg s členskými štátmi s cieľom riešiť opätovné kontroly na vnútorných hraniciach, ktoré trvajú už pridlho.
• Rozšíriť schengenský priestor: Budúcnosť Schengenu musí zahŕňať rozšírenie priestoru na tie členské štáty EÚ, ktoré ešte nie sú jeho súčasťou. Ide o legitímne očakávanie krajín, ktoré sa považujú za pripravené na pristúpenie, ale aj o ich právnu povinnosť.

Revidovaný hodnotiaci mechanizmus na posilnenie dôvery

V záujme prehĺbenia spoločnej dôvery vo vykonávanie schengenských pravidiel a zabezpečenia stavu, v ktorom dokážeme nedostatky rýchlo identifikovať a rýchlo odstrániť, Komisia navrhuje revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu. Zmeny sa budú týkať urýchlenia procesu hodnotenia a zavedenia zrýchleného postupu v prípade závažných nedostatkov, ktoré by mohli ohroziť schengenský priestor ako celok. Väčší politický dôraz sa bude klásť aj na schengenské hodnotenia, keďže ich výsledky sa zahrnú do výročnej správy o stave Schengenu a budú predmetom rokovaní s Európskym parlamentom a Radou. V revidovanom mechanizme sa zároveň zintenzívni monitorovanie dodržiavania základných práv.

Súvislosti

Pred 36 rokmi sa 5 členských štátov dohodlo, že odstránia kontroly na spoločných hraniciach. V súčasnosti je schengenský priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach domovom viac ako 420 miliónov ľudí v 26 európskych štátoch. Tvoria ho všetky krajiny EÚ okrem Bulharska, Rumunska, Chorvátska, Cypru a Írska. Okrem toho doň patria štyri krajiny mimo EÚ: Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

Schengenské pravidlá sa musia prispôsobiť premenlivým výzvam, a preto ich treba aktualizovať. Predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v septembri minulého roka oznámila, že Komisia predloží novú stratégiu budúceho schengenského priestoru s cieľom zvýšiť jeho odolnosť.

Východiskom pre túto stratégiu boli rozsiahle konzultácie s poslancami Európskeho parlamentu a ministrami vnútra, ktorí sa zišli na zasadnutiach schengenského fóra v novembri 2020 a máji 2021.

Ďalšie informácie

OZNAM: Smerom k silnejšiemu a odolnejšiemu schengenskému priestoru

Prehľad

Stratégia na dosiahnutie plne funkčného a odolného schengenského priestoru

Návrh na revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu + príloha (pozri aj posúdenie vplyvu a jeho zhrnutie)

Európska komisia predstavila jarný balík európskeho semestra, v ktorom členským štátom poskytuje fiškálne usmernenia pri postupnom znovuotváraní hospodárstiev. Cieľom týchto usmernení je pomôcť členským štátom, aby obnovili svoje hospodárstva a pritom čo najlepšie využili Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je kľúčovým nástrojom programu NextGenerationEU. Do tohtoročného európskeho semestra prinieslo aktualizačný moment jeho prepojenie na plány členských štátov na podporu obnovy a odolnosti, v ktorých si stanovujú, aké investície a reformy budú financovať z nástroja RRF.

Usmernenia v oblasti fiškálnej politiky a ďalšie uplatňovanie všeobecnej únikovej doložky

Aktivácia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v marci 2020 umožnila členským štátom rýchlo reagovať a prijať núdzové opatrenia, ktoré mali minimalizovať hospodársky a sociálny vplyv pandémie.

Komisia vo svojom oznámení o fiškálnej politike z 3. marca 2021 uviedla, že rozhodnutie o deaktivácii všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať až po celkovom posúdení stavu hospodárstva na základe kvantitatívnych kritérií, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v EÚ v porovnaní s predkrízovými úrovňami. Podľa hospodárskej prognózy Komisie z jari 2021 sa všeobecná úniková doložka bude uplatňovať aj v roku 2022 a očakáva sa, že od roku 2023 sa deaktivuje.

Fiškálna politika musí byť podporná aj v rokoch 2021 a 2022. Členské štáty by nemali rušiť podporu predčasne a mali by naplno využiť financovanie z RRF. Investície a reformy uskutočnené v rámci RRF podporia obnovu hospodárstva, zvýšia potenciálny rast a zamestnanosť, znížia nerovnováhy a zlepšia verejné financie. V roku 2022 by sa fiškálne politiky členských štátov mali čoraz viac diferencovať a všetky členské štáty by mali zachovať investície do obnovy. Hneď ako to bude možné, by členské štáty mali zaviesť politiky na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte.

Správa podľa článku 126 ods. 3 o dodržiavaní kritérií týkajúcich sa deficitu a dlhu stanovených v zmluve

Komisia prijala správu podľa článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) pre všetky členské štáty EÚ okrem Rumunska, na ktoré sa už vzťahuje nápravná časť paktu. Účelom tejto správy je posúdiť, či členské štáty dodržiavajú kritériá týkajúce sa deficitu a dlhu stanovené v zmluve. Z analýzy vyplýva, že kritérium deficitu splnili len Bulharsko, Dánsko a Švédsko, žiadny iný členský štát ho nesplnil. Dlhové kritérium nespĺňa 13 členských štátov (Belgicko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Fínsko).

Komisia sa domnieva, že v tejto fáze by sa nemalo prijímať rozhodnutie o tom, či sa na členské štáty vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Rumunsku Komisia odporúča aktualizovať postup fiškálnych úprav a odstrániť nadmerný deficit do roku 2024.

Riešenie makroekonomických nerovnováh

V 12 členských štátoch vybraných na hĺbkové preskúmanie v správe o mechanizme varovania na rok 2021 našla Komisia makroekonomicky slabé miesta súvisiace s nerovnováhami a nadmernými nerovnováhami. V troch členských štátoch sa naďalej vyskytujú nadmerné nerovnováhy (Cyprus, Grécko a Taliansko) a v ďalších deviatich členských štátoch existujú nerovnováhy (Chorvátsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko).

Očakáva sa, že reformy a investície v rámci RRF pomôžu riešiť výzvy zistené v predošlých cykloch semestra a zohrajú dôležitú úlohu pri riešení súčasných makroekonomických nerovnováh.

Správa o sprísnenom dohľade a správy o dohľade po skončení programu

Komisia prijala desiatu správu o sprísnenom dohľade nad Gréckom. V nej dospela k záveru, že Grécko napriek nepriaznivým okolnostiam spôsobeným pandémiou COVID-19 prijalo opatrenia, aby splnilo svoje osobitné záväzky.

Komisia prijala aj správy o dohľade nad Írskom, Španielskom, Cyprom a Portugalskom po skončení programu. V týchto správach sa dospelo k záveru, že schopnosť každého z dotknutých členských štátov splácať je naďalej dobrá.

Usmernenia pre politiky zamestnanosti

V usmerneniach pre politiky zamestnanosti sa stanovujú spoločné priority vnútroštátnych politík zamestnanosti, ktoré by mali prispieť k zvýšeniu ich inkluzívnosti a spravodlivosti. Usmernenia prijaté v októbri 2020 boli doplnené o environmentálnu udržateľnosť a digitálne rozmery, keď sa do nich premietlo oznámenie o silnejšej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Zároveň sa zamerali na dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a osobitne sa venovali otázke, ako zmierniť vplyv krízy na zamestnanosť a sociálnu oblasť.

Keďže súčasné usmernenia pre politiky zamestnanosti sú aj naďalej relevantné, Komisia ich navrhuje preniesť aj do roku 2021. Zdôrazňuje pritom úlohu nových hlavných cieľov EÚ stanovených v akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv a politických usmernení, ku ktorým sa dospelo na sociálnom samite v Porte.

Vyjadrenia členov kolégia:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Predkladáme osobitné vydanie jarného balíka, a to v mimoriadnom čase, keď už spoza rohu nakúka obnova, ale cesta pred nami je ešte stále vydláždená neznámymi nástrahami. Preto sa budeme naďalej snažiť dostať naše ekonomiky znovu do formy všetkými dostupnými nástrojmi. Predlžujeme platnosť všeobecnej únikovej doložky na rok 2022 s tým, že v roku 2023 sa predpokladá jej deaktivácia. Nabádame členské štáty, aby tento a budúci rok zachovali podporné fiškálne politiky s verejnými investíciami a čo najlepším využitím financovania z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, aby sa naštartoval rast. Návratu na obozretné pozície v strednodobom horizonte pomôže rozumná kombinácia výdavkov zameraných na investície s tým, že ostatné výdavky ostanú pod kontrolou, čo bude obzvlášť dôležité pre krajiny s vysokým dlhom.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit vyhlásil: “Na sociálnom samite v Porte sme si v súlade s akčným plánom Európskeho piliera sociálnych práv stanovili, aký sociálny program by Európa mala sledovať v najbližšom desaťaročí. Dnes navrhujeme usmernenia pre politiky zamestnanosti, ktoré členským štátom dávajú spoločné priority zamerané na tvorbu pracovných miest, modernizáciu a inkluzívnosť pracovných trhov, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj primeranú sociálnu ochranu a zdravotníctvo. Prenos zásad sociálneho piliera do praxe prostredníctvom európskeho semestra prispeje k odolnej, inkluzívnej a udržateľnej obnove Európy.“

Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo, dodal: “Po pochmúrnej zime prichádza v európskom hospodárstve svieža jar. Každý deň sa zaočkujú milióny Európanov a s poklesom infikovaných sa uvoľňujú obmedzenia a zvyšuje dôvera. Program NextGenerationEU sa konečne stáva skutočnosťou. Teraz sa musíme sústrediť na to, aby sme podnikli tie správne kroky. Obnova je stále nerovnomerná a miera neistoty vysoká, takže v roku 2021 aj 2022 treba zachovať podpornú hospodársku politiku. Aj vďaka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dosiahnu verejné investície najvyššiu úroveň za viac ako desaťročie. Dnes všetkým krajinám odkazujeme, aby zachovali štátom financované investície. Keď ubudne zdravotných rizík, krajiny EÚ by mali opatrne prejsť na cielenejšie opatrenia, ktorými firmám a pracujúcim pomôžu zorientovať sa v postpandemickom svete.”

Ďalší postup

Komisia vyzýva Euroskupinu a Radu, aby tento balík prediskutovali a schválili navrhované usmernenia. So záujmom očakáva konštruktívny dialóg s Parlamentom o obsahu balíka a o každom ďalšom kroku v cykle európskeho semestra.

Ďalšie informácie

Jarný balík európskeho semestra 2021: Otázky a odpovede

Jarný balík európskeho semestra 2021 – dokumenty

Oznámenie o odporúčaniach Komisie

Odporúčania Komisie

Správa podľa článku 126 ods. 3

Usmernenia pre politiky zamestnanosti na rok 2021

Desiata správa o sprísnenom dohľade nad Gréckom

Správa o dohľade nad Cyprom po skončení programu

Správa o dohľade nad Írskom po skončení programu

Správa o dohľade nad Španielskom po skončení programu

Správa o dohľade nad Portugalskom po skončení programu

Európsky semester

Európsky semester 2021 – mimoriadny cyklus

Oznámenie o reakcii fiškálnej politiky

Jarná hospodárska prognóza 2021

Pakt stability a rastu

Postup pri makroekonomickej nerovnováhe