Európska komisia investuje 90 miliónov EUR do 17 nových výskumných projektov, ktoré prispejú k misii EÚ: „Dohoda o pôde pre Európu“. Tieto projekty budú zamerané na obnovu a ochranu zdravia pôdy v záujme udržateľnej výroby zdravých potravín, na ochranu biodiverzity, budovanie odolnosti proti zmene klímy a prispievanie k cieľom Európskej zelenej dohody.

Na projektoch sa zúčastňuje 314 účastníkov z 32 krajín. Okrem členských štátov EÚ sa na nich zúčastňujú krajiny pridružené k programu Horizont Európa (Izrael, Kosovo, Nórsko, Srbsko a Turecko), ale aj nepridružené krajiny (Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Kanada a Švajčiarsko). Projekty zahŕňajú univerzity, výskumné inštitúcie, MSP, podniky, mimovládne organizácie a miestne orgány.

Do roku 2030 rôznym spôsobom prispejú k obnove a ochrane zdravia pôdy, ako napríklad vďaka:

• vytvoreniu registra poznatkov a údajov na integráciu výsledkov výskumu a inovačných poznatkov o zdraví pôdy a pôdy,
• znižovaniu odpadu zo spracovania potravín a zhodnocovaniu rezíduí s cieľom vyrábať a testovať organické pôdne kondicionéry a produkty na hnojenie,
• poskytovaniu ukazovateľov na meranie biodiverzity pôdy a ekosystémových služieb (napr. agroekosystémy a lesné ekosystémy),
• poskytovaniu nástrojov a metód na identifikáciu zdrojov znečistenia pôdy a na zlepšenie vykonávania nákladovo efektívneho udržateľného obhospodarovania pôdy v mestských a vidieckych oblastiach,
• podpore realizácie uhlíkového poľnohospodárstva, štandardizácii metodiky a certifikačných mechanizmov na započítavanie uhlíka v pôde,
• vytvoreniu rámca na monitorovanie, oznamovanie a overovanie úsilia pôdohospodárov o sekvestráciu uhlíka a zníženie emisií skleníkových plynov,
• spoločnému vypracovaniu materiálov, usmernení, štandardov pre učebné plány a odbornej prípravy v oblasti vzdelávania o pôde,
• vytvoreniu štruktúry jednotného kontaktného miesta na podporu, rozšírenie a propagáciu nadchádzajúcej siete 100 živých laboratórií a tzv. majákov, ktoré začnú fungovať budúci rok v rámci misie zameranej na pôdu,
• zníženiu spaľovania, skládkovania a zlepšeniu zhodnocovania živín z biologického odpadu.

17 nových projektov vybrali nezávislí experti v nadväznosti na výzvu na predkladanie návrhov vyhlásenú v roku 2022, v rámci ktorej bolo prijatých 71 oprávnených žiadostí. Väčšina projektov sa už začala. Projekty bude riadiť Európska výkonná agentúra pre výskum (REA). Podrobnejšie informácie o projektoch vrátane rozpočtu a prijímateľov možno nájsť v prehľade projektov.

Súvislosti

Misie EÚ zriadené v rámci programu Horizont Európa na roky 2021 – 2027 predstavujú nový spôsob, ako priniesť konkrétne riešenia niektorých najväčších výziev spoločnosti. Misia EÚ „Dohoda o pôde pre Európu“ sa začala v septembri 2021. Jej cieľom je zásadne prispieť k prechodu na obnovu a ochranu pôdy do roku 2030. Dosiahne to vytvorením účinnej siete 100 živých laboratórií a tzv. majákov, financovaním ambiciózneho výskumného a inovačného programu so silnou sociálno-vedeckou zložkou, vytvorením harmonizovaného rámca na monitorovanie pôdy v Európe a zvyšovaním informovanosti ľudí o zásadnom význame pôdy.

Spolu so stratégiou EÚ v oblasti pôdy, návrhom smernice o monitorovaní a odolnosti pôdy (právny predpis o monitorovaní pôdy), so Strediskom EÚ pre monitorovanie pôdy (EUSO), spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP) a s iným politickým úsilím predstavuje misia zameraná na pôdu súčasť účinného rámca na splnenie ambícií Zelenej dohody. Tieto opatrenia zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane biodiverzity, zabezpečovaní zdravých potravín a vody a zvyšovaní odolnosti voči prírodným katastrofám, ako sú prírodné požiare a záplavy.

Organizácie a jednotlivci môžu podpísať manifest misie zameranej na pôdu, aby podporili misiu a jej ciele a aby sa stali súčasťou komunity praxe, ktoré uznáva dôležitosť zdravia pôdy a záleží jej na budúcnosti európskej a svetovej pôdy.

Existujú štyri ďalšie misie EÚ zamerané na globálne výzvy v oblasti klimaticky neutrálnych a inteligentných miest, adaptácie na zmenu klímy, obnovy našich oceánov a vôd a rakoviny. Podporujú priority Komisie, ako je Európska zelená dohoda, Európa pripravená na digitálny vek, eEurópsky plán na boj proti rakovine a Nový európsky Bauhaus.

Ďalšie informácie

Misia EÚ: Dohoda o pôde pre Európu

Prehľad 17 nových projektov

Virtuálna výstava projektov misie v oblasti pôdy

Možnosti financovania misie EÚ „Pôda pre Európu“

Misie EÚ v rámci programu Horizont Európa |

Komisia robí ďalší významný krok smerom k ochrane životného prostredia, ktorým je prijatie opatrení na obmedzenie mikroplastov zámerne pridávaných do výrobkov v rámci legislatívy EÚ týkajúcej sa chemikálií (REACH). Novými pravidlami sa zabráni uvoľneniu približne pol milióna ton mikroplastov do životného prostredia. Zakáže sa predaj mikroplastov ako takých, ako aj výrobkov, do ktorých boli mikroplasty pridané zámerne a z ktorých sa tieto mikroplasty pri používaní uvoľňujú. V riadne odôvodnených prípadoch sa uplatňujú výnimky a prechodné obdobia, aby sa dotknuté strany mohli novým pravidlám prispôsobiť.

V prijatom obmedzení sa používa široké vymedzenie mikroplastov – vzťahuje sa na všetky syntetické polymérne častice menšie ako päť milimetrov, ktoré sú organické, nerozpustné a odolné voči degradácii. Účelom je znížiť emisie úmyselne používaných mikroplastov z čo najväčšieho počtu výrobkov. Niektoré príklady bežných výrobkov patriacich do rozsahu pôsobnosti obmedzenia sú:

• granulovaný výplňový materiál používaný na umelých športových povrchoch – najväčší zdroj úmyselne používaných mikroplastov v životnom prostredí;
• kozmetika, pri ktorej sa mikroplasty používajú na viaceré účely, ako je olupovanie (plastové mikročastice) alebo získavanie špecifickej textúry, vône či farby;
• detergenty, zmäkčovače textílií, trblietavé častice, hnojivá, prípravky na ochranu rastlín, hračky, lieky, zdravotnícke pomôcky a mnohé ďalšie.

Výrobky používané v priemyselných lokalitách alebo neuvoľňujúce mikroplasty počas používania sú zo zákazu predaja vyňaté, ale ich výrobcovia budú musieť vypracovať pokyny, ako sa príslušné výrobky používajú a likvidujú, aby sa zabránilo emisiám mikroplastov.

Ďalšie kroky

Prvé opatrenia, napríklad zákaz voľných trblietavých častíc a plastových mikročastíc, sa začnú uplatňovať, keď obmedzenie nadobudne účinnosť o 20 dní. V ostatných prípadoch sa zákaz predaja bude uplatňovať po uplynutí dlhšieho obdobia, aby sa dotknutým zainteresovaným stranám poskytol čas na vývoj alternatív a prechod na ne.

Súvislosti

Komisia je odhodlaná bojovať proti znečisteniu mikroplastmi, ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. V akčnom pláne nulového znečistenia Komisia stanovila cieľ znížiť do roku 2030 znečistenie mikroplastmi o 30 %.

V rámci tohto úsilia Komisia pracuje na znížení znečistenia mikroplastmi z rôznych zdrojov: plastový odpad, náhodné a neúmyselné úniky (napr. strata plastových peliet, degradácia pneumatík alebo uvoľňovanie z odevov), ako aj úmyselné použitie vo výrobkoch.

S cieľom riešiť znečistenie mikroplastmi a zároveň zabrániť riziku fragmentácie jednotného trhu Komisia požiadala Európsku chemickú agentúru (ECHA), aby posúdila riziko, ktoré predstavujú mikroplasty zámerne pridávané do výrobkov, a či sú potrebné ďalšie regulačné opatrenia na úrovni EÚ. ECHA dospela k záveru, že mikroplasty zámerne pridávané do určitých výrobkov sa uvoľňujú do životného prostredia nekontrolovaným spôsobom, a odporučila ich obmedzenie.

Na základe vedeckých dôkazov poskytnutých agentúrou ECHA Komisia vypracovala návrh obmedzenia v rámci nariadenia REACH, o ktorom krajiny EÚ hlasovali kladne a ktorý pred prijatím získal podporu Európskeho parlamentu a Rady.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa obmedzenia zámerne pridávaných mikroplastov

Odkaz na prijaté obmedzenie

Európska chemická agentúra o mikroplastoch

Akčný plán nulového znečistenia

Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo

Podľa nového prieskumu Eurobarometra považuje veľká väčšina Európanov (93 %) zmenu klímy za vážny svetový problém. Vyše polovica zastáva názor, že prechod na zelenú ekonomiku treba zrýchliť (58 %) vzhľadom na prípady prudkého nárastu cien energie a obavy o dodávky plynu po ruskej invázii na Ukrajinu. Pokiaľ ide o hospodárske hľadisko, 73 % Európanov súhlasí s tým, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciu. Tri štvrtiny (75 %) Európanov súhlasia s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám.

Podpora pre zníženie emisií, obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť

Takmer deväť z desiatich Európanov (88 %) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum, pričom zvyšné emisie by sa mali vykompenzovať tak, aby EÚ dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050. Bezmála deväť z desiatich Európanov (87 %) sa domnieva, že je dôležité, aby EÚ vytýčila ambiciózne ciele v snahe zvýšiť mieru využívania energie z obnoviteľných zdrojov, a podobný počet respondentov (85 %) zastáva názor, že je dôležité, aby EÚ podnikla kroky na zlepšenie energetickej efektívnosti, napríklad, aby podnecovala ľudí inštalovať na svojich príbytkoch izoláciu, solárne panely alebo kupovať elektrické vozidlá. Sedem z desiatich respondentov (70 %) sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže zvýšiť energetickú bezpečnosť a byť pre EÚ ekonomicky výhodné.

Občania sú odhodlaní vyvíjať individuálne úsilie a žiadajú štrukturálnu reformu

Veľká väčšina občanov EÚ vo svojom každodennom živote už podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy (93 %) a vedome prijíma udržateľné rozhodnutia. Pri otázke, kto by mal prevziať zodpovednosť za boj proti zmene klímy, však občania zdôraznili potrebu ďalších reforiem, ktoré by mali prebiehať spolu s individuálnym úsilím, pričom poukázali aj na zodpovednosť národných vlád (56 %), EÚ (56 %) a podnikov a priemyslu (53 %).

Hrozbu zmeny klímy európski občania pociťujú aj vo svojich každodenných životoch. V priemere sa vyše tretina Európanov cíti vystavená environmentálnym a klimatickým rizikám a hrozbám, pričom tento pocit má vyše polovica respondentov v siedmich členských krajinách, prevažne v južnej Európe, ale takisto v Poľsku a Maďarsku. 84 % Európanov sa zhoduje, že riešenie environmentálnych a klimatických problémov by malo byť prioritou pri zlepšovaní verejného zdravia. 63 % respondentov súhlasí s tvrdením, že príprava na dosahy zmeny klímy môže mať pozitívne dôsledky pre občanov EÚ.

Súvislosti

Na osobitnom prieskume Eurobarometra č. 538 o zmene klímy sa zúčastnilo 26 358 občanov EÚ z rôznych sociálnych a demografických skupín zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum prebiehal od 10. mája do 15. júna 2023. Všetky rozhovory prebehli osobne, buď priamo v domácnostiach respondentov alebo prostredníctvom videotelefonátov.

Výsledky aktuálneho „štandardného prieskumu Eurobarometra – jar 2023“ uverejneného 10. júla sú v úplnom súlade s výsledkami tohto špecializovaného prieskumu zameraného na otázky zmeny klímy. Zo štandardného Eurobarometra vyplynulo, že prevažná väčšina občanov EÚ podporuje energetickú transformáciu, považuje životné prostredie a zmenu klímy a jednu z hlavných otázok, ktoré EÚ musí riešiť, a očakáva obrovské investície do obnoviteľných zdrojov energie.

Európska zelená dohoda je pre Európsku komisiu politickou najvyššou prioritou. Premení EÚ na modernú konkurencieschopnú zelenú ekonomiku efektívne využívajúcu zdroje, v ktorej sa na nikoho a na žiadne miesto nezabudne. V Európskom klimatickom predpise sa stanovil právne záväzný cieľ dosiahnuť klimatickú neutrálnosť do roku 2050. Takisto sa prostredníctvom tzv. balíka legislatívnych návrhov Fit for 55 zaviedol strednodobý cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov o minimálne 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Prijímanie tohto legislatívneho balíka už výrazne pokročilo. Aj nedávny pokrok pri právnom predpise o obnove prírody, pri nariadení o odlesňovaní, ako aj pri iniciatívach na propagáciu udržateľných výrobkov a zníženie miery odpadu z obalov Európskej únii pomôže zastaviť stratu biodiverzity a zaručí prechod na obehové hospodárstvo.

Ďalšie informácie 

Osobitný prieskum Eurobarometra o zmene klímy

Plníme prísľub Európskej zelenej dohody

Balík Fit for 55: vývoj situácie pri návrhoch Komisie

Európsky právny predpis v oblasti klímy