Pandémia koronavírusu predstavuje veľmi veľký otras pre svetové hospodárstvo a hospodárstvo EÚ s veľmi vážnymi ekonomickými a sociálnymi dôsledkami. Hospodárska činnosť v Európe utrpela v prvej polovici roka závažný otras, pričom v treťom štvrťroku došlo k výraznému oživeniu, keďže sa postupne rušili opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu. Druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19 v posledných týždňoch však vedie k narušeniam, keďže vnútroštátne orgány zavádzajú nové opatrenia v oblasti verejného zdravia s cieľom obmedziť jeho šírenie. Epidemiologická situácia znamená, že prognózy rastu počas prognózovaného obdobia sú vystavené mimoriadne vysokému stupňu neistoty a rizikám.

Prerušená a neúplná obnova

V hospodárskej prognóze z jesene 2020 sa predpokladá, že hospodárstvo eurozóny v roku 2020 klesne o 7,8 % pred tým, než v roku 2021 vzrastie o 4,2 % a v roku 2022 o 3 %. V prognóze sa predpokladá, že hospodárstvo EÚ v roku 2020 klesne o 7,4 %, pričom následne dôjde k obnove a nárastu o 4,1 % v roku 2021 a o 3 % v roku 2022. Prognózy rastu eurozóny a EÚ sú v porovnaní s hospodárskou prognózou z leta 2020 mierne vyššie na rok 2020 a nižšie na rok 2021. Neočakáva, že produkcia v eurozóne a v EÚ sa v roku 2022 dostane na svoju úroveň pred pandémiou.

Hospodársky dosah pandémie sa v rámci EÚ značne líšil a to isté platí aj pre vyhliadky na obnovu. Je to odrazom šírenia vírusu, prísnosti opatrení v oblasti verejného zdravia prijatých na zamedzenie jeho šírenia, odvetvového zloženia národných hospodárstiev a účinnosti vnútroštátnych politických opatrení.

Nárast nezamestnanosti bol v porovnaní s poklesom hospodárskej činnosti obmedzený

Úbytok pracovných miest a nárast nezamestnanosti spôsobili značný tlak na živobytie mnohých Európanov. Politické opatrenia prijaté členskými štátmi spolu s iniciatívami na úrovni EÚ pomohli zmierniť dosah pandémie na trhy práce. Nebývalý rozsah prijatých opatrení, najmä prostredníctvom režimov skráteného pracovného času, umožnil, že nárast miery nezamestnanosti zostal v porovnaní s poklesom hospodárskej činnosti utlmený. Nezamestnanosť má v roku 2021 naďalej rásť, keďže členské štáty postupne rušia núdzové podporné opatrenia a na trh práce vstupujú noví ľudia, ale v roku 2022 by sa mala situácia zlepšiť, keďže hospodárstvo sa bude naďalej zotavovať.

V prognóze sa predpokladá, že miera nezamestnanosti v eurozóne sa zvýši zo 7,5 % v roku 2019 na 8,3 % v roku 2020 a 9,4 % v roku 2021, pričom v roku 2022 klesne na 8,9 %. V EÚ by sa miera nezamestnanosti mala zvýšiť zo 6,7 % v roku 2019 na 7,7 % v roku 2020 a 8,6 % v roku 2021 a následne v roku 2022 klesnúť na 8,0 %.

Deficity a verejný dlh sa budú zvyšovať

Očakáva sa, že nárast deficitov verejných financií bude v tomto roku veľmi výrazný v celej EÚ, keďže sa zvýšia sociálne výdavky a znížia sa daňové príjmy v dôsledku výnimočných politických opatrení určených na podporu hospodárstva, ako aj účinku automatických stabilizátorov.

V prognóze sa predpokladá, že celkový deficit verejných financií v eurozóne vzrastie z úrovne 0,6 % HDP v roku 2019 na približne 8,8 % v roku 2020 pred tým, než klesne na 6,4 % v roku 2021 a na 4,7 % v roku 2022. Je to odrazom očakávaného postupného rušenia núdzových podporných opatrení v priebehu roka 2021, keď sa zlepší hospodárska situácia.

Vzhľadom na prudký nárast deficitov sa v prognóze predpokladá, že súhrnný pomer dlhu k HDP v eurozóne sa zvýši z 85,9 % HDP v roku 2019 na 101,7 % v roku 2020, 102,3 % v roku 2021 a 102,6 % v roku 2022.

Inflácia zostáva utlmená

Prudký pokles cien energií v auguste a septembri spôsobil, že celková inflácia sa dostala do záporných hodnôt. Jadrová inflácia, ktorá zahŕňa všetky položky okrem energie a nespracovaných potravín, tiež v lete výrazne klesla v dôsledku nižšieho dopytu po službách, najmä službách súvisiacich s cestovným ruchom, a priemyselnom tovare. Slabý dopyt, stagnácia trhu práce a silný výmenný kurz eura budú vyvíjať tlak na znižovanie cien.

Predpokladá sa, že inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahne v roku 2020 priemernú hodnotu 0,3 % a potom sa zvýši na 1,1 % v roku 2021 a na 1,3 % v roku 2022, ak sa stabilizujú ceny ropy. V EÚ by mala inflácia dosiahnuť 0,7 % v roku 2020, 1,3 % v roku 2021 a 1,5 % v roku 2022.

Členovia kolégia v tejto súvislosti povedali:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Táto prognóza prichádza v čase, keď druhá vlna pandémie spôsobuje ešte väčšiu neistotu a kazí naše nádeje na rýchle oživenie. Hospodárska produkcia v EÚ sa do roku 2022 nedostane na svoju úroveň pred pandémiou. Uprostred týchto turbulencií sme však preukázali odhodlanie a solidaritu. Dohodli sme sa na bezprecedentných opatreniach na pomoc ľuďom a spoločnostiam. Budeme spolupracovať, aby sme načrtli cestu k obnove, pričom využijeme všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii. Dohodli sme sa na mimoriadne dôležitom balíku obnovy NextGenerationEU, ktorého ústredným prvkom je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, s cieľom poskytnúť rozsiahlu podporu najviac zasiahnutým regiónom a odvetviam. Opätovne vyzývam Európsky parlament a Radu, aby urýchlene ukončili rokovania s cieľom umožniť poskytovanie finančných prostriedkov v roku 2021, aby sme mohli investovať, reformovať a znovu spoločne budovať.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Po najhlbšej recesii v histórii EÚ v prvej polovici tohto roka a po veľmi výraznom vzostupe v lete bolo oživenie Európy prerušené v dôsledku opätovného nárastu prípadov ochorenia COVID-19. Rast sa obnoví v roku 2021, ale bude trvať dva roky, kým sa európske hospodárstvo priblíži k svojej úrovni pred pandémiou. V súčasnom kontexte veľmi veľkej neistoty musia národné hospodárske a fiškálne politiky naďalej poskytovať podporu, zatiaľ čo NextGenerationEU musí byť dokončený tento rok a účinne zavedený v prvom polroku 2021.“

Vysoká miera neistoty s rizikami nepriaznivého vývoja, pokiaľ ide o výhľad

Neistota a riziká ovplyvňujúce hospodársku prognózu z jesene 2020 zostávajú mimoriadne veľké. Hlavné riziko vyplýva zo zhoršenia pandémie, ktoré si vyžaduje prísnejšie opatrenia v oblasti verejného zdravia a vedie k závažnejšiemu a dlhodobejšiemu dosahu na hospodárstvo. To podnietilo analýzu scenárov pre dva alternatívne spôsoby vývoja pandémie – priaznivejší a horší – vrátane dosahu na hospodárstvo. Existuje tiež riziko, že jazvy, ktoré pandémia zanechala na hospodárstve – napríklad bankroty, dlhodobá nezamestnanosť a prerušenia dodávok – by mohli byť hlbšie a ďalekosiahlejšie. Európske hospodárstvo by mohlo byť takisto negatívne zasiahnuté, ak by sa situácia v globálnom hospodárstve a svetovom obchode zlepšila menej, ako sa predpokladalo, alebo ak by sa zvýšilo obchodné napätie. Ďalším rizikom nepriaznivého vývoja je možné napätie na finančných trhoch.

Naopak, NextGenerationEU (program hospodárskej obnovy EÚ) vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pravdepodobne poskytne hospodárstvu EÚ silnejší impulz, než sa predpokladalo. Je to tak preto, že v prognóze sa mohli len čiastočne zohľadniť pravdepodobné prínosy týchto iniciatív vzhľadom na stále obmedzené informácie o národných plánoch, ktoré sú v tomto štádiu k dispozícii. Aj dosiahnutie obchodnej dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by malo od roku 2021 pozitívny vplyv na hospodárstvo EÚ v porovnaní s východiskom zohľadneným v prognóze, podľa ktorého budú EÚ a Spojené kráľovstvo obchodovať na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie o doložke najvyšších výhod.

Súvislosti

Prognóza bola vypracovaná v kontexte vážnej neistoty, keď členské štáty oznámili v druhej polovici októbra 2020 nové významné opatrenia v oblasti verejného zdravia s cieľom obmedziť šírenie vírusu.

Prognóza vychádza z obvyklého súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 22. októbra 2020. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane informácií o vládnych politikách sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 22. októbru. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky, s výnimkou prípadov, keď sú politiky dôveryhodne ohlásené a dostatočne konkretizované.

Prognóza závisí od dvoch dôležitých technických predpokladov. Po prvé, predpokladá sa, že opatrenia v oblasti verejného zdravia zostanú v určitom rozsahu v platnosti počas celého prognózovaného obdobia. Po ich výraznom sprísnení v štvrtom štvrťroku 2020 sa však očakáva postupné zmiernenie prísnosti opatrení v roku 2021. Takisto sa predpokladá, že hospodársky dosah danej úrovne obmedzení sa časom zníži, keď sa systém zdravotnej starostlivosti a hospodárske subjekty prispôsobia prostrediu koronavírusu. Po druhé, keďže budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom zatiaľ nie sú jasné, prognózy na roky 2021 a 2022 vychádzajú z technického predpokladu, že EÚ a Spojené kráľovstvo budú od 1. januára 2021 obchodovať na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie o doložke najvyšších výhod. Ide o predpoklad, ktorý slúži výlučne na účely prognózy, pričom nepredstavuje odhad ani predpoveď výsledku rokovaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o ich budúcom vzťahu.

Ďalšou prognózou Európskej komisie bude aktualizácia výhľadu HDP a inflácie v hospodárskej prognóze zo zimy 2021, ktorá sa má predložiť vo februári 2021.

Ďalšie informácie

Úplné znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jesene 2020

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin

Komisia navrhuje smernicu EÚ, ktorou chce zabezpečiť, aby boli pracovníci v Únii chránení primeranou minimálnou mzdou umožňujúcou dôstojný život, a to bez ohľadu na to, kde pracujú. Ak je minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni, má nielen pozitívny sociálny dosah, ale prináša aj širšie hospodárske výhody, pretože znižuje nerovnosť v odmeňovaní, pomáha udržať domáci dopyt a posilňuje motiváciu pracovať. Primeraná minimálna mzda môže pomôcť znížiť aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pretože minimálnu mzdu poberá viac žien než mužov. Návrh zároveň pomáha chrániť aj zamestnávateľov, ktorí pracovníkom vyplácajú dôstojné mzdy – tým, že zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž.

Súčasná kríza zasiahla najmä odvetvia s vyšším podielom pracovníkov poberajúcich nízke mzdy, ako sú napríklad upratovanie, maloobchod, zdravotná a dlhodobá starostlivosť či rezidenčná starostlivosť. Zabezpečenie dôstojného života pracovníkov a zníženie chudoby pracujúcich je dôležité nielen počas krízy, ale je nevyhnutné aj pre udržateľné a inkluzívne oživenie hospodárstva.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová k tomu uviedla: „Dnešný návrh na primeranú minimálnu mzdu je dôležitým signálom, že aj v čase krízy musí byť dôstojnosť práce posvätná. Vidíme však, že mnohým ľuďom sa už práca prestáva vyplácať. Pracujúci by mali mať prístup k primeranej minimálnej mzde a dôstojnej životnej úrovni. Dnes navrhujeme rámec pre minimálne mzdy pri plnom rešpektovaní národných tradícií a slobody sociálnych partnerov. Zlepšením pracovných a životných podmienok budú chránení nielen naši pracovníci, ale aj zamestnávatelia, ktorí platia dôstojné mzdy, a vytvorí sa ním základ pre spravodlivé, inkluzívne a odolné oživenie.“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí Valdis Dombrovskis k tomu dodal: „Je dôležité zabezpečiť, aby mali z oživenia hospodárstva prospech aj pracovníci s nízkymi mzdami. Týmto návrhom chceme zabezpečiť, aby pracujúci v EÚ zarábali mzdu, ktorá im zaručí dôstojný život, bez ohľadu na to, kde pracujú. Pri rokovaniach o mzdách na vnútroštátnej a miestnej úrovni zohrávajú kľúčovú úlohu sociálni partneri. Podporujeme ich slobodu rokovať o mzdách samostatne, a v prípadoch, keď to nie je možné, poskytujeme rámec, ktorý členské štáty usmerní pri stanovovaní minimálnych miezd.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit k tomu pripojil: „Takmer 10 % pracovníkov v EÚ žije v chudobe, to sa musí zmeniť. Ľudia, ktorí majú prácu, by nemali mať problém vyjsť s peniazmi. Minimálna mzda musí dohnať ostatné mzdy, ktoré v posledných desaťročiach zaznamenali rast, v dôsledku čoho minimálna mzda zaostáva. Kolektívne vyjednávanie by malo byť zlatým štandardom vo všetkých členských štátoch. Zabezpečenie primeranej minimálnej mzdy je čierne na bielom uvedené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý schválili všetky členské štáty, takže rátame s ich trvalým záväzkom.“

Rámec pre minimálnu mzdu pri plnom rešpektovaní národných kompetencií a tradícií

Minimálna mzda existuje vo všetkých členských štátoch EÚ. V 21 krajinách je minimálna mzda stanovená zákonom a v 6 členských štátoch (Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko) sa ochrana, ktorú predstavuje minimálna mzda, zabezpečuje výlučne kolektívnymi zmluvami. Napriek tomu však vo väčšine členských štátov pociťujú pracovníci dosah nedostatočnej primeranosti alebo rozdielov v rozsahu ochrany, ktorú minimálna mzda predstavuje. V tejto súvislosti vytvára navrhovaná smernica podmienky na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd, ako aj prístupu pracovníkov k ochrane, ktorú minimálna mzda v EÚ predstavuje. Návrh Komisie plne rešpektuje zásadu subsidiarity: stanovuje sa ním rámec pre minimálne normy, pričom sa rešpektujú a zohľadňujú právomoci členských štátov, nezávislosť sociálnych partnerov i zmluvná sloboda v oblasti miezd. Neukladá členským štátom povinnosť zaviesť zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ani nestanovuje jednotnú úroveň minimálnej mzdy.

Krajiny s vysokou pôsobnosťou kolektívneho vyjednávania mávajú zvyčajne nižší podiel pracovníkov s nízkymi mzdami, nižšiu mzdovú nerovnosť a vyššie minimálne mzdy. Návrh Komisie sa preto zameriava na podporu kolektívneho vyjednávania o mzdách vo všetkých členských štátoch.

Krajiny so zákonnou minimálnou mzdou by mali zaviesť podmienky na to, aby bola minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni. Súčasťou týchto podmienok sú jasné a stabilné kritériá na stanovenie minimálnej mzdy, orientačné referenčné hodnoty na posudzovanie jej primeranosti a jej pravidelná a včasná aktualizácia. Od týchto členských štátov sa zároveň žiada, aby zabezpečili primerané a odôvodnené využívanie odchýlok a zrážok minimálnej mzdy a účinné zapojenie sociálnych partnerov do zákonného stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy.

V návrhu sa okrem toho stanovuje aj lepšie presadzovanie a monitorovanie ochrany, ktorú predstavuje minimálna mzda stanovená v každej krajine. Dodržiavanie a účinné presadzovanie sú nevyhnutné na to, aby mohli mať pracovníci prospech zo skutočného prístupu k ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda, a aby boli podniky chránené pred nekalou hospodárskou súťažou. Navrhovanou smernicou sa pre členské štáty zavádza úloha každoročne nahlasovať Komisii údaje o ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda. 

Súvislosti

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová prisľúbila, že na začiatku svojho mandátu predloží právny nástroj, ktorý pracovníkom v Únii zabezpečí spravodlivú minimálnu mzdu, a tento sľub zopakovala vo svojom prvom prejave o stave Únie 16. septembra 2020.

Právo na primeranú minimálnu mzdu je zakotvené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý v novembri 2017 v Göteborgu spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada v mene všetkých členských štátov a Európska komisia.

Dnešný návrh smernice vychádza z článku 153 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), ktorý sa týka pracovných podmienok. Nadväzuje na dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi, ktorá sa uskutočnila v súlade s článkom 154 ZFEÚ. Tento návrh Komisie bude predložený na schválenie Európskemu parlamentu a Rade. Po schválení smernice budú mať členské štáty dva roky na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva.

Ďalšie informácie:

Návrh smernice EÚ o primeranej minimálnej mzde v EÚ predložený Komisiou

Pracovný dokument útvarov Komisie a posúdenie vplyvu pripojené k návrhu Komisie

Otázky a odpovede: Primeraná minimálna mzda

Prehľad: Primeraná minimálna mzda

Sledujte Valdisa Dombrovskisa a Nicolasa Schmita na Twitteri

Prihláste sa na odber bezplatného elektronického bulletinu Európskej komisie o zamestnanosti, sociálnych záležitostiach a začlenení.