Nový prieskum Eurobarometra o športe a fyzickej aktivite ukazuje, že 55 % Európanov cvičí

Európska komisia uverejňuje výsledky prieskumu piateho Eurobarometra venovaného športu a fyzickej aktivite. Z prieskumu vyplýva, že 38 % Európanov športuje alebo cvičí aspoň raz za týždeň alebo častejšie a 17 % cvičí menej ako raz za týždeň. Až 45 % Európanov dnes necvičí vôbec ani sa do žiadnej fyzickej aktivity nezapája. Hoci v porovnaní s prieskumom Eurobarometra z roku 2017 sa situácia stabilizovala, jednoznačne treba v podpore športu a fyzickej aktivity pokračovať. Z prieskumu vyplýva aj to, že počas pandémie COVID-19 polovica Európanov zredukovala fyzickú aktivitu na polovicu alebo s ňou úplne prestala.

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Samotný šport nevyrieši všetky naše problémy, ale okrem jeho badateľného prínosu pre naše zdravie má aj jedinečný potenciál navzájom nás spájať a dať nám pocit, že patríme ku komunite. Šport zohráva dôležitú úlohu pri budovaní súdržných spoločností, a to je jedna z najväčších výziev, ktorým Európa v súčasnosti čelí. Prostredníctvom našich iniciatív sme už oslovili milióny ľudí. Dnešný Eurobarometer nám však ukazuje, že musíme aj naďalej hľadať nové spôsoby, ako motivovať Európanov k tomu, aby boli aktívni.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová dodala: „Zistenia, ktoré dnes predkladáme, svedčia o tom, že je mimoriadne dôležité naďalej rozvíjať a zintenzívniť naše úsilie o podporu fyzickej aktivity, zdravého životného štýlu a všeobecných hodnôt počnúc rodovou rovnosťou až po inkluzívnosť prostredníctvom športu. Spustili sme už niekoľko hodnotných iniciatív, aby sme povzbudili ľudí k aktívnejšiemu životu. Jednou z nich je Európsky týždeň športu, ktorý sa začne koncom tohto týždňa podujatiami organizovanými v každom kúte Európy. Spolupracujeme s členskými štátmi a európskymi partnermi v oblasti športu od atlétov cez trénerov až po amatérske kluby, a najmä s mladými ľuďmi v rámci Európskeho roka mládeže. Európsky týždeň športu spoločne využijeme na to, aby sme oslovili všetkých Európanov a opäť ich podnietili do fyzickej aktivity.“

U respondentov vo veku 15 – 24 rokov (54 %) prevláda pri cvičení či športovaní určitý stupeň pravidelnosti. Tento počet sa s vekom znižuje. Kým v prípade osôb vo veku 25 – 39 pravidelne cvičí 42 %, v skupine ľudí vo veku 40 – 54 rokov je to už len 32 % a pravidelne cvičiacich ľudí vo veku 55 rokov a viac je 21 %. Z prieskumu Eurobarometra celkovo vyplýva, že respondenti, ktorí pravidelne vykonávajú fyzickú aktivitu z rekreačných dôvodov alebo z dôvodov, ktoré nesúvisia so športom, netvoria v žiadnom členskom štáte EÚ väčšinu.

Respondenti uvádzajú, že hlavnou prekážkou aktívneho života je nedostatok času. Za ním nasleduje nedostatočná motivácia alebo jednoducho nezáujem o šport. V reakcii na tieto odpovede bude Komisia v rámci svojej kampane HealthyLifeStyle4All (Zdravý životný štýl pre všetkých) pokračovať vo zvyšovaní povedomia o význame aktívneho zdravého životného štýlu. Osloviť chce všetky generácie a všetky sociálne skupiny.

V prieskume sa takisto uvádza, že hlavným dôvodom, prečo sa respondenti rozhodli byť fyzicky aktívni, je snaha zlepšiť si zdravie. Ďalej si chcú zlepšiť fyzickú kondíciu a nájsť spôsob uvoľnenia. Komisia každý rok propaguje prínosy športu z hľadiska fyzickej i duševnej pohody prostredníctvom Európskeho týždňa športu. Polovica respondentov takisto vyjadrila záujem rozvíjať fyzické aktivity vonku, čo Komisia podporuje svojimi snahami o zelenší a udržateľnejší šport a fyzickú aktivitu. Podľa nových trendov, ktoré môžu byť silnejšie v dôsledku pandémie COVID-19, dáva približne jedna tretina prednosť športovaniu doma.

V neposlednom rade sú výsledky Eurobarometra jasným dôkazom toho, aké dôležité sú snahy Európskej komisie o zlepšenie rodovej rovnosti v športe, keďže väčšina tých, ktorí pravidelne cvičia, sú muži. V tejto súvislosti je povzbudivé zistenie, že väčšina respondentov v 25 členských štátoch EÚ uvádza, že v médiách sleduje s rovnakým záujmom športové súťaže mužov i žien.

Súvislosti

Osobitný prieskum Eurobarometra

Komisia pravidelne spúšťa osobitný prieskum Eurobarometra o športe. Posledné prieskumy sa uskutočnili v rokoch 2013 a 2017 a ich cieľom bolo monitorovať trendy v zapájaní sa do športu a fyzickej aktivity vrátane úrovní fyzickej aktivity v EÚ27 a informácií súvisiacich s fyzickou aktivitou občanov.

Tento osobitný prieskum Eurobarometra o športe a fyzickej aktivite vychádza z odpovedí na približne 20 otázok od 26 580 Európanov zo všetkých 27 členských štátov. Znázorňuje trendy týkajúce sa miery účasti, prekážok a preferencií pri športe, a je základom budúcich politík. Výsledky budú podkladom pre opatrenia Komisie na podporu športu, zdraviu prospešných pohybových aktivít a zdravého životného štýlu v celej Európe.

V pracovnom pláne EÚ pre šport na roky 2021 – 2024, ktorý prijala Rada, bol zdôraznený význam údajov týkajúcich sa športu a miery účasti v EÚ. Dostupnosť nových zistení z prieskumu Eurobarometra o trendoch v oblasti fyzickej aktivity a zapájania sa do športových aktivít podporí operačné a politické činnosti v oblasti športu na úrovni EÚ. Prieskum vychádza aj z predchádzajúcich prieskumov Eurobarometra, čo umožňuje priebežné porovnávanie a poskytuje dobrý základ pre ďalší rozvoj politiky v oblasti športu na úrovni EÚ v úzkej spolupráci s členskými štátmi.

Európsky týždeň športu

Európsky týždeň športu je iniciatíva Európskej komisie na podporu športu a fyzickej aktivity v celej Európe vrátane západného Balkánu a krajín Východného partnerstva. Šport a fyzická aktivita významne prispievajú k dobrému zdraviu a pohode európskych občanov. Úroveň pohybových aktivít v Európe však v súčasnosti v niektorých krajinách stagnuje, ba dokonca klesá. Európsky týždeň športu je spoločnou odpoveďou na túto situáciu. Zároveň je výzvou, aby sa prijali opatrenia na riešenie fenoménu nečinnosti, ktoré povzbudia Európanov všetkých vekových skupín, aby si osvojili zdravý a aktívny životný štýl. Je súčasťou kampane #BeActive, ktorá bola oficiálne spustená 23. júna, teda na Medzinárodný olympijský deň. Kampaň #BeActive sa v roku 2022 zameria na inšpiratívnych ľudí, s ktorými sa spoločnosť dokáže stotožniť. Bude postavená na troch pilieroch: mládež, začlenenie a rovnosť a zdravý životný štýl.

HealthyLifeStyle4All (Zdravý životný štýl pre všetkých)

Iniciatíva HealthyLifestyle4All bola spustená v septembri 2021 ako dvojročná kampaň s cieľom prepojiť šport a aktívny životný štýl so zdravím, s potravinami a inými politikami. Jej cieľom je zviditeľniť záväzok Komisie, ktorým je podporovať zdravý životný štýl naprieč generáciami a sociálnymi skupinami. Zároveň sa snaží zdôrazniť, že aktivity, ktoré zlepšujú zdravie a pohodu, môžu byť pre všetkých prospešné. Iniciatíva je otvorená zástupcom športového hnutia, verejným orgánom a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa môžu zapojiť do iniciatívy so svojimi vlastnými záväzkami uverejnenými online na listine záväzkov (Pledge Board).

Ďalšie informácie

Eurobarometer 525 – Šport a fyzická aktivita

Európsky týždeň športu | Sport (europa.eu)

Iniciatíva HealthyLifestyle4All | Sport (europa.eu)

Čítať ďalej...

Komisia pristúpila k zákazu výrobkov na trhu EÚ vyrobených s využitím nútenej práce

Komisia navrhla zakázať na trhu EÚ výrobky vyrobené s využitím nútenej práce. Návrh sa týka všetkých výrobkov, konkrétne tých, ktoré sa vyrábajú v EÚ na spotrebu na domácom trhu, na vývoz, aj dovážaného tovaru, a to bez toho, aby sa zameriaval na konkrétne spoločnosti alebo odvetvia. Tento komplexný prístup je dôležitý, pretože v mnohých odvetviach a na každom kontinente vykonáva nútenú prácu podľa odhadov 27,6 milióna ľudí. K nútenej práci dochádza prevažne v súkromnom sektore, no niekde ju nariaďujú štáty. Návrh vychádza z medzinárodne dohodnutých definícií a noriem a zdôrazňuje význam úzkej spolupráce s globálnymi partnermi. Na základe vyšetrovania budú mať vnútroštátne orgány právomoc stiahnuť z trhu EÚ výrobky vyrobené s využitím nútenej práce. Colné orgány EÚ identifikujú a zastavia výrobky vyrobené s využitím nútenej práce na hraniciach EÚ.

Výkonný podpredseda Komisie a komisár pre obchod Valdis Dombrovskis uviedol: „Tento návrh prinesie skutočnú zmenu v boji proti modernému otroctvu, ktoré sa dotýka miliónov ľudí na celom svete. Naším cieľom je odstrániť z trhu EÚ všetky výrobky vyrobené s využitím nútenej práce bez ohľadu na to, kde boli vyrobené. Náš zákaz sa bude vzťahovať na domáce výrobky, na vývoz aj dovoz. Príslušné orgány a colné orgány budú úzko spolupracovať, aby systém fungoval spoľahlivo. Snažili sme sa minimalizovať administratívnu záťaž pre podniky a vyvinuli sme prístup prispôsobený malým a stredným podnikom. Budeme tiež ďalej prehlbovať spoluprácu s našimi globálnymi partnermi a s medzinárodnými organizáciami.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „V dnešnej geopolitickej situácii potrebujeme bezpečné aj udržateľné dodávateľské reťazce. Nemôžeme zachovávať model spotreby tovaru vyrobeného neudržateľným spôsobom. Postavenie priemyselných a technologických lídrov so sebou prináša aj nutnosť byť asertívnejší pri obrane našich hodnôt a stanovovaní našich pravidiel a noriem. Náš jednotný trh je nesmierne užitočný z hľadiska zabránenia obehu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce v EÚ a slúži aj na presadenie väčšej udržateľnosti na celom svete.“

Nástroj na boj proti nútenej práci v praxi

Vnútroštátne orgány v členských štátoch budú zákaz uplatňovať prostredníctvom dôrazného prístupu k presadzovaniu založenému na riziku. V predbežnej fáze posúdia riziko, že bola využitá nútená práca, a to na základe mnohorakých zdrojov informácií, ktoré by spoločne mali uľahčiť identifikáciu rizík a pomôcť im zistiť, na čo majú zamerať svoje úsilie. Tieto informácie môžu zahŕňať podnety od občianskej spoločnosti, databázu rizika, že bola využitá nútená práca, zameranú na konkrétne výrobky a geografické oblasti a náležitú starostlivosť podnikov.

Ak sa vyskytne dôvodné podozrenie, že výrobky boli vyrobené s využitím nútenej práce, orgány začnú vyšetrovanie. Môžu požadovať informácie od spoločností a vykonávať kontroly a inšpekcie, a to aj v krajinách mimo EÚ. Ak vnútroštátne orgány zistia, že sa využila nútená práca, nariadia stiahnutie výrobkov, ktoré už boli uvedené na trh, a zakážu uvádzať tieto výrobky na trh a vyvážať ich. Od spoločností sa bude vyžadovať, aby tovar zničili. Za presadzovanie práva na hraniciach EÚ budú zodpovedné colné orgány členských štátov.

Ak vnútroštátne orgány nemôžu zhromaždiť všetky dôkazy, ktoré potrebujú, napríklad z dôvodu nedostatočnej spolupráce zo strany spoločnosti alebo štátneho orgánu mimo EÚ, môžu prijať rozhodnutie na základe faktov, ktoré majú k dispozícii.

Príslušné orgány budú počas celého procesu uplatňovať zásadu posudzovania založeného na riziku a zásadu proporcionality. Návrh v tomto smere zohľadňuje najmä situáciu malých a stredných podnikov (MSP). Opatrenie sa bude týkať aj MSP, bude však osobitne koncipované – príslušné orgány pred začatím formálneho vyšetrovania zvážia veľkosť a zdroje dotknutých hospodárskych subjektov a mieru rizika, že bola využitá nútená práca. MSP budú mať k dispozícii aj podporné nástroje.

Komisia takisto vydá do 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia usmernenia. Budú zahŕňať usmernenie týkajúce sa náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o nútenú prácu, a informácie o ukazovateľoch rizika, že bola využitá nútená práca. Nová sieť EÚ proti výrobkom vyrobeným s využitím nútenej práce bude slúžiť ako platforma pre štruktúrovanú koordináciu a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a Komisiou.   

Ďalšie kroky

Návrh teraz musí byť prerokovaný a schválený Európskym parlamentom a Radou Európskej únie, aby mohol nadobudnúť účinnosť. Začne sa uplatňovať 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti.

Súvislosti

Predmetný návrh vychádza zo záväzku, ktorý predsedníčka von der Leyenová prijala vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021. EÚ podporuje dôstojnú prácu vo všetkých odvetviach a oblastiach politiky v súlade s komplexným prístupom, ktorý sa zameriava na pracujúcich na domácich trhoch, v tretích krajinách a v globálnych dodávateľských reťazcoch. Zahŕňa základné pracovné normy, ako je odstránenie nútenej práce. V oznámení o dôstojnej práci na celom svete, ktoré bolo predložené vo februári 2022, sa uvádzajú vnútorné a vonkajšie politiky, ktoré EÚ využíva na presadenie dôstojnej práce na celom svete, a to aj prostredníctvom medzinárodných partnerstiev, obchodu, susedstva a rozširovania EÚ, boja proti obchodovaniu s ľuďmi a verejného obstarávania.

EÚ sa tiež aktívne zaoberá otázkou porušovania podmienok dôstojnej práce a výskytu nútenej práce, a to na viacerých medzinárodných fórach, ako je Medzinárodná organizácia práce, G7 a Svetová obchodná organizácia.

Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť v tejto súvislosti uverejnili v júli 2021 usmernenie na pomoc podnikom v EÚ pri prijímaní vhodných opatrení na odstránenie rizika, že bola využitá nútená práca, pri ich operáciách a v dodávateľských reťazcoch. Ide o medzistupeň k horizontálnym právnym predpisom o náležitej starostlivosti, ktoré zavedú príslušné povinnosti.

Komisia vo svojom návrhu smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti prijatom vo februári 2022 stanovila povinnosti náležitej starostlivosti pre väčšie spoločnosti s cieľom identifikovať v rámci globálnych dodávateľských reťazcov skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy na ľudské práva vrátane pracovných práv a životného prostredia, predchádzať im, zmierňovať ich a zohľadňovať ich.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Informačný prehľad

Návrh nariadenia o zákaze výrobkov na trhu Únie vyrobených s využitím nútenej práce

Čítať ďalej...

COVID-19: Tím Európa poskytol 47,7 miliardy eur na pomoc svojim partnerom pri riešení pandémie a jej dôsledkov

Od vypuknutia ochorenia COVID-19 začiatkom roka 2020 premenili členské štáty EÚ a európske finančné inštitúcie, ako Tím Európa, svoje sľuby na skutky a v rámci riešenia pandémie a jej následkov vyplatili 47,7 miliardy eur na podporu partnerských krajín. Táto suma už teraz značne presahuje pôvodný balík podpory vo výške 20 miliárd eur, ktorá bola prisľúbená v rámci Tímu Európa na jar 2020 a teraz zvýšená na 53,7 miliardy eur.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Napriek tomu, že samotný Tím Európa musel čeliť kríze spôsobenej ochorením COVID-19, som hrdá na to, že spojil svoje sily a preukázal solidaritu s partnerskými krajinami trpiacimi pandémiou a jej dôsledkami. Tím Európa ich bude ako solídny a stabilný partner podporovať aj naďalej pri riešení nových mnohostranných a globálnych kríz, ako sú nespravodlivé dôsledky agresie Ruska voči Ukrajine.“

Tím Európa poskytuje v rámci reakcie na COVID-19 podporu viac ako 140 partnerským krajinám. Z celkovej sumy vo výške 53,7 miliardy eur, ktorú Tím Európa doteraz zmobilizoval, bolo k 31. decembru 2021 vyplatených 47,7 miliardy eur:

  • 3 miliardy eur na humanitárne potreby v núdzovej situácii,
  • 10,6 miliardy eur na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti, vodovodných a sanitačných systémov,
  • 34,1 miliardy eur na zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie vrátane strát pracovných miest a vzdelávania.

Do konca roka 2021 vyplatil Tím Európa 88,8 % z prisľúbených 53,7 miliardy eur. V apríli 2021 dosiahli vyplatené sumy 34 miliárd eur a na konci roka 2021 sa vyšplhali až na 47,7 miliardy eur (o 13,7 miliardy eur viac).

K 31. decembru 2021 bol stav vyplácania v súvislosti so záväzkami takýto:

  • Susedstvo: 13,6 miliardy eur z 15,6 miliardy eur,
  • Subsaharská Afrika: 8,3 miliardy eur z 9 miliárd eur,
  • Západný Balkán a Turecko: 6,8 miliardy eur zo 7,6 miliardy eur,
  • Ázia a Tichomorie: 4 miliardy eur zo 4,3 miliardy eur,
  • Latinská Amerika a Karibik: 2,5 miliardy eur z 3,2 miliardy eur,
  • Afrika, Karibik a Tichomorie, regionálne: 539 miliónov eur zo 743 miliónov eur,
  • Zámorské územia a Grónsko: 579 miliónov eur zo 631 miliónov eur,
  • Globálne programy: 8,6 miliardy eur z 9,7 miliardy eur.

Súvislosti

Balík „Tím Európa“ sa začal uplatňovať 8. apríla 2020 s cieľom podporiť partnerské krajiny EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom. Pôvodne prisľúbená finančná podpora predstavovala približne 20 miliárd eur a zahŕňala zdroje EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií, najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Do januára 2021 sa potom finančné záväzky zdvojnásobili na 40,5 miliardy eur. Od apríla 2021 sa ďalej zvýšili na 46 miliárd eur a na konci roka 2021 dosiahli 53,7 miliardy eur.

Táto kolektívna globálna podpora sa zameriava na 1) okamžité humanitárne potreby v núdzovej situácii; 2) posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti, vodovodných, sanitačných a výživových systémov a 3) zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie.

Ďalšie informácie

Navštívte webovú stránku Tímu Európa

Reakcia inštitúcií EÚ na COVID-19 – prehľad

Reakcia Tímu Európa na COVID-19 – prehľad

Reakcia Tímu Európa na COVID-19 – infografika

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Login