Komisia v nadväznosti na Medzinárodný deň lesov uverejnila nové usmernenia, aby prispela k lepšiemu chápaniu toho, ako predchádzať prírodným požiarom na pevnine a účinne na ne reagovať. Približuje v nich možné preventívne opatrenia v oblasti správy, plánovania a obhospodarovania lesov, a načrtáva, ako môžu členské štáty EÚ získať prístup k finančným prostriedkom EÚ na odolnosť proti prírodným požiarom a spolupracovať na úrovni EÚ.

Lesy zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska biodiverzity, regulácie klímy a vody, zabezpečovania potravín, liekov a materiálov, sekvestrácie a ukladania oxidu uhličitého, stabilizácie pôdy, ako aj čistenia ovzdušia a vody. Musíme ich chrániť, obnovovať a hospodáriť s nimi udržateľným spôsobom, pretože sú mimoriadne dôležité pre naše životy a živobytie.

V posledných rokoch sa zvyšuje vplyv lesných požiarov na ľudí a prírodu. V nových usmerneniach sa skúmajú vzájomne prepojené faktory, ktoré stoja za týmto nárastom, a poskytuje sa prehľad existujúcich zásad a skúseností v oblasti riadenia krajiny, lesov a zalesnených plôch, ktoré môžu zachrániť životy.

V Európskej zelenej dohode bola oznámená nová stratégia EÚ pre lesy na rok 2021 s cieľom zabezpečiť účinné zalesňovanie a ochranu a obnovu lesov v Európe. To pomôže znížiť výskyt a rozsah prírodných požiarov. Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 je tiež prispieť k tomu, aby EÚ a jej členské štáty boli primerane vybavené na prevenciu veľkých prírodných požiarov, ktoré vážne poškodzujú biodiverzitu lesov, a na reakciu na ne. Nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy kladie dôraz na potrebu posilniť odolnosť lesov a zahŕňa niekoľko opatrení na podporu tohto cieľa. Zmena klímy už priamo i nepriamo poškodzuje európske lesy, keďže vedie k požiarom, suchám a bezprecedentnému šíreniu lykožrútov. Takéto vplyvy sa v budúcnosti pravdepodobne budú len znásobovať.

Riziká spojené s prírodnými požiarmi možno úspešne riešiť lepším riadením a územným plánovaním. Zmierňovanie rizík spojených s prírodnými požiarmi si vyžaduje preskúmanie obhospodarovania pôdy. Cieľom je zabezpečiť, aby štruktúra, zloženie a využívanie lesov, zalesnených plôch a iných vegetačných krajinných oblastí boli trvácnejšie a odolnejšie proti prírodným požiarom. Okrem toho je dôležité, aby občania mali dostatok informácií a poznatkov o prírodných požiaroch. Komisia poskytuje finančné prostriedky na takéto vzdelávacie akcie a uľahčuje spoluprácu a koordináciu spoločných reakcií.

Okrem toho Spoločné výskumné centrum (JRC) Komisie vypracovalo profily krajín v rámci Globálneho informačného systému o prírodných požiaroch (Global Wildfire Information System – GWIS) na podporu riadenia lesných požiarov a znižovania rizika katastrof na celom svete, a najmä v Latinskej Amerike a Karibiku. Táto práca je súčasťou komplexného prístupu EÚ k podpore ochrany a udržateľného rozvoja Amazonských lesov. Na túto regionálnu prioritu sa v súčasnosti vzťahuje viac ako 50 programov EÚ a nový rozpočet pre globálnu Európu sa bude zameriavať aj na osobitnú stratégiu pre Amazóniu koordinovanú s členskými štátmi EÚ.

Reakcie členov kolégia

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Stromy sú naši spojenci v boji proti klimatickej kríze a kríze biodiverzity. Pomáhajú čistiť vzduch, chladia mestá a zachytávajú CO₂. Ľudia už teraz vyvíjajú obrovský tlak na svetové lesy a lesné požiare sú ďalšou z viacerých hrozieb. Vzhľadom na riziko prírodných požiarov, ktoré sa ešte zhoršuje v dôsledku rastúcich teplôt a prehlbujúcich sa súch, má zásadný význam dôslednejšia ochrana lesov, lepšia prevencia a rýchlejšie reakcie.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Lesné ekosystémy sú domovom 80 % svetových suchozemských rastlín a živočíchov a ich ničenie ohrozuje nás všetkých. Prírodné požiare sú čoraz väčšou hrozbou pre lesy a ľudí a tento nový kontext, prevencia a spolupráca sú našimi najdôležitejšími nástrojmi. Som presvedčený, že tieto usmernenia môžu viesť k účinnejšej reakcii s veľkým prínosom pre ľudí a prírodu, od ktorej závisíme.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Prírodné požiare môžu mať katastrofálne dôsledky pre životné prostredie i ľudí. Profily krajín, ktoré vypracovalo Spoločné výskumné centrum, prispejú k posudzovaniu rizík a zmierňovaniu tohto nebezpečenstva. Je to príklad, ako môže veda pomôcť zlepšovať a chrániť životy a našu planétu.“

Komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič sa vyjadril takto: „Za posledné roky požiare v Amazónii a na celom svete majú bezprecedentne ničivé dôsledky. Globálny informačný systém o prírodných požiaroch má preto zásadný význam pre poskytovanie informácií o nebezpečenstve požiaru a oblastiach, ktoré už oheň zničil, na celom svete. Monitorovacie nástroje, ako je globálny informačný systém o prírodných požiaroch, pomáhajú Komisii zhromažďovať všetky informácie na koordináciu reakcie EÚ a ochranu životov, živobytia a životného prostredia.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová povedala: „Sme pripravení spolupracovať s našimi partnermi na účinnejšej prevencii prírodných požiarov. Táto práca si vyžaduje výmenu poznatkov o udržateľnom obhospodarovaní lesov v súlade s miestnymi potrebami, ako aj o obnove lesov. Svetové lesy sú nesmierne dôležité pre biodiverzitu, klímu a pre nás ľudí; musíme rešpektovať a chrániť ekosystémy, ktoré nám toľko dávajú, a to aj z hľadiska pracovných miest a živobytia. Vďaka zelenej dohode sa snažíme zabezpečiť zachovanie zdravých lesov pre budúce generácie.“

Súvislosti

V posledných rokoch prírodné požiare významne zasahujú prírodný kapitál, hospodárstvo a obyvateľov vo všetkých kútoch Európy. Príčiny týchto nedávnych trendov sú zložité a zahŕňajú zmenu klímy, zmeny v pôdohospodárstve, sociálne modely, ako je opúšťanie vidieka a rozširovanie miest, meniace sa kultúrne tradície a rekreačné správanie, ako aj nenáležité politiky riadenia požiarov.

Nové scenáre globálnej zmeny klímy navyše poukazujú na potenciálny nárast výskytu tzv. katastrofických požiarov, t. j. prírodných požiarov, ktoré sú príliš závažné na to, aby sa dali uhasiť. V reakcii na tieto alarmujúce trendy by sa mala venovať väčšia pozornosť postupom požiarnej prevencie na pevnine ako súčasti integrovaného riadenia požiarov.

Profily krajín z dielne JRC poskytujú informácie o geografickom rozložení prírodných požiarov, spálených oblastí a emisií a posudzujú režimy a vplyvy prírodných požiarov na úrovni krajín i regiónov na celom svete. Umožňujú globálne posúdenie rizika požiarov a zmiernenie vplyvu prírodných požiarov na degradáciu pôdy, odlesňovanie alebo emisie zo spaľovania biomasy. Globálny informačný systém o prírodných požiaroch vychádza z Európskeho informačného systému o lesných požiaroch v rámci programu Copernicus a v súčasnosti sa ďalej rozvíja za prispenia Skupiny pre pozorovanie Zeme a Národného úradu pre letectva a vesmír USA (NASA) a v úzkej spolupráci s Organizáciou Spojených národov. Služby GWIS prispievajú aj k dosahovaniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

Ďalšie informácie

Verejná konzultácia venovaná novej stratégii EÚ pre lesy

Webová stránka EÚ o lesoch

Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie

Európsky informačný systém o lesných požiaroch (EFFIS)

Copernicus

Európska komisia víta dohodu, ku ktorej dospeli Európsky parlament a Rada, o návrhu Nástroja na prepájanie Európy (NPE) v objeme 33,7 miliardy eur ako súčasti ďalšieho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027.

Nástroj na prepájanie Európy podporuje investície do európskych sietí dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry. Bude podporovať súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu a prispievať k ambicióznym cieľom Európskej zelenej dohody a digitálnej dekády.

Program podporí ciele stratégie inteligentnej a udržateľnej mobility a vydláždi cestu úspešnej zelenej a digitálnej transformácii dopravného systému EÚ a jeho väčšej odolnosti voči budúcim krízam. Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode, výsledkom bude 90 % zníženie emisií do roku 2050. To sa má dosiahnuť vďaka inteligentnému, konkurencieschopnému, bezpečnému, prístupnému a cenovo dostupnému dopravnému systému. Prioritou budú aj druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu, ako sú železnice, a rozvoj nabíjacích staníc pre vozidlá využívajúce alternatívne palivá.

Vďaka ďalšej integrácii efektívneho a konkurencieschopného vnútorného trhu s energiou, zlepšeniu cezhraničnej interoperability sietí, ako aj uľahčeniu dekarbonizácie a cezhraničnej spolupráce v oblasti energetiky nám Nástroj na prepájanie Európy pomôže dosiahnuť ambiciózne ciele, ktoré sme si vytýčili na poli klímy a energetiky. Prispeje aj k napĺňaniu priorít revidovaného politického rámca TEN-E, ako ho navrhla Komisia na konci minulého roka, keďže bude poskytovať cielenú finančnú podporu kľúčových infraštruktúrnych projektov, ktoré prepájajú energetické systémy EÚ.

Digitálna časť Nástroja na prepájanie Európy pomôže rozvíjať a zavádzať inovatívne, bezpečné a udržateľné cezhraničné digitálne infraštruktúry s cieľom umožniť rozvoj digitálnych sietí a služieb a podporiť víziu Európy v digitálnej dekáde do roku 2030. Vychádzať pritom bude z cieľov gigabitovej spoločnosti do roku 2025. Takisto vybaví hlavné dopravné tepny, ako sú cestné, železničné, námorné trasy a prístavy, odolným a vysokorýchlostným prepojením. Zároveň občanom prinesie prospech z rýchlejších a odolných prepojení v záujme lepšieho online vzdelávania, prístupu k efektívnejším digitálnym službám a posilneného potenciálu spolupráce na diaľku. Keďže cezhraničná digitálna pripojiteľnosť zohráva kľúčovú úlohu pri odstraňovaní hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov, nový podprogram NPE – Digitalizácia umožní mnohým ďalším európskym regiónom vrátane vidieckych oblastí využiť nové príležitosti.

Vyjadrenia členov kolégia

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová povedala: „Nástroj na prepájanie Európy má kľúčový význam pre dobudovanie transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ako aj jej zelený a digitálny prerod. Bude slúžiť na premostenie kritických cezhraničných dopravných spojení, presun väčšieho objemu dopravy na železnice a vnútrozemské vodné cesty, ako aj na podnietenie multimodálnej integrácie. Potrebujeme dopravný systém, ktorý bude inteligentnejší, udržateľnejší a odolnejší voči krízam a NPE zohráva v tomto procese kľúčovú úlohu.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton sa vyjadril: „Posilnená cezhraničná pripojiteľnosť je základným prvkom nášho hospodárstva a prispieva k digitálnej a zelenej transformácii Európy v tejto digitálnej dekáde. Nový podprogram NPE – Digitalizácia bude jedným z našich kľúčových nástrojov na podporu cezhraničných pripojení na báze optických vlákien či 5G, čím sa zabezpečí, aby všetci občania a podniky mali prístup k inovatívnym digitálnym službám, väčšiemu počtu pracovných miest a viacerým sociálnym a hospodárskym príležitostiam.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová uviedla: „Táto dohoda predstavuje dôležitý míľnik na ceste ku klimatickej neutralite a ekologickému energetickému systému. Posilnený NPE podporí revidovanú politiku transeurópskych energetických sietí, keďže bude investovať do inteligentnej a udržateľnej cezhraničnej infraštruktúry a po prvý raz bude stimulovať nové cezhraničné projekty výroby energie z obnoviteľných zdrojov.“

Ďalšie kroky

Túto predbežnú dohodu musí teraz oficiálne schváliť Európsky parlament aj Rada.

Súvislosti

Finančný príspevok z NPE sa poskytuje najmä vo forme grantov, pričom miera spolufinancovania sa líši v závislosti od typu projektu. V rámci NPE – Doprava bude k dispozícii 25,8 miliardy eur na granty z rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027, ktoré poputujú na spolufinancovanie dopravných projektov v členských štátoch EÚ. Z NPE – Energetika sa vyčlení 5,8 miliardy eur na spolufinancovanie projektov spoločného záujmu v rámci nariadenia o TEN-E, ako aj cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Ako súčasť NPE – Digitalizácia sa investujú 2 miliardy eur do európskych infraštruktúr v oblasti pripojiteľnosti a podporí sa zavádzanie a využívanie piatej generácie mobilných sietí (5G) v miestnych komunitách. NPE bude vo veľkej miere prispievať k cieľom zelenej dohody podporovať ekologickejšie a udržateľnejšie transeurópske dopravné a energetické siete, ako aj digitalizáciu.

Európska komisia schválila v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci plány Slovenskej republiky podporiť výrobu elektriny vo vysokoúčinných kogeneračných zariadeniach napojených na siete diaľkového vykurovania na Slovensku.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestager zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže uviedla: „Toto miliardové slovenské opatrenie významne prispeje k plneniu cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy bez toho, aby neprimerane narušilo hospodársku súťaž.“

Podporné opatrenie Slovenska

Slovensko oznámilo Komisii svoj plán podporiť zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) pripojených na siete diaľkového vykurovania na Slovensku.

Cieľom schémy je: i) zvýšiť alebo udržať vysokú účinnosť existujúcich kogeneračných zariadení; ii) motivovať ich k prechodu z uhlia na zemný plyn alebo obnoviteľné zdroje; a iii) stimulovať investície do nových vysoko účinných kogeneračných zariadení.

Slovensko vyberie príjemcov na základe:

• verejnej súťaže pre viaceré technológie pre nové zariadenia s kapacitou najmenej 1 megawatt (MW);
• správneho konania pre malé a existujúce zariadenia. V tomto prípade stanovujú pomoc slovenské orgány podľa ich nákladov na výrobu elektrickej energie (harmonizované náklady na energiu – LCOE).

Všetky vybraté zariadenia nad 250 kilowattov (kW) dostanú pomoc vo forme výkupného príplatku (t. j. zariadenie predá svoj produkt na trhu a dostane doplatok k trhovej cene).

Zariadenia s výkonom nižším ako 250 kilowattov dostanú pevnú výkupnú sadzbu (t. j. zaručenú cenu za vyrobenú elektrinu).

Podpora sa bude poskytovať maximálne 15 rokov a celkový rozpočet schémy predstavuje 1 050 miliónov EUR (70 miliónov EUR ročne).

Na získanie podpory podľa schémy nie sú oprávnené uhoľné zariadenia.

Posúdenie Komisie

Komisia posúdila opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä podľa usmernení z roku 2014 o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky, ktoré členským štátom umožňujú za určitých podmienok podporovať vysoko účinnú kombinovanú výrobu s cieľom stimulovať úspory energie.

V usmerneniach sa konkrétne uvádza, že s cieľom zabezpečiť, aby pomoc prispievala k vyššej úrovni ochrany životného prostredia, musí pomoc na kombinovanú výrobu tepla a elektriny spĺňať kritériá vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ktoré sú stanovené v smernici o energetickej efektívnosti. Slovensko preukázalo, že schéma je potrebná na povzbudenie investícií do vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktoré nie sú za súčasných trhových podmienok udržateľné. Preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie je nevyhnutné, pretože bez tejto verejnej podpory by k investíciám nedošlo, a že úroveň podpory je primeraná cieľu: stanovuje sa na základe postupu otvorenej súťaže pre nové veľké zariadenia a neprekračuje hodnotu LCOE pre malé a existujúce zariadenia.

Komisia dospela k záveru, že schéma bude podporovať výrobu elektriny z vysoko účinnej kogenerácie v súlade s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy, a to bez toho, aby neprimerane narušila hospodársku súťaž na jednotnom trhu. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie je v súlade s únijnými pravidlami štátnej pomoci.

Ďalšie informácie

Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa verzia rozhodnutí, ktorá nemá dôverný charakter, sprístupní v registri štátnej pomoci pod číslom veci SA.54318 na webovej stránke Komisie venovanej hospodárskej súťaži. Nové rozhodnutia o štátnej pomoci uverejnené na internete a v Úradnom vestníku EÚ sú uvedené v elektronickom týždenníku štátnej pomoci State Aid Weekly e-News.