EÚ investuje prostredníctvom modernizačného fondu ďalšie dve miliardy eur z príjmov z obchodovania s emisiami do projektov infraštruktúry čistej energie v členských štátoch

Z modernizačného fondu sa aktuálne vyplatilo 2,17 miliardy eur na pomoc pri modernizácii energetických systémov v deviatich členských štátoch prostredníctvom 19 vybraných projektov. Tieto investície pomôžu krajinám EÚ s nižšími príjmami splniť ich ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a zároveň znížia emisie skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a zvýšia energetickú efektívnosť. Financujú sa z príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Z modernizačného fondu sa od jeho spustenia v roku 2021 vyplatilo spolu 9,68 miliardy eur príjmov z EU ETS s cieľom pomôcť členským štátom urýchliť zelenú transformáciu.

V nadväznosti na investície oznámené v júni vo výške 2,49 miliardy eur na 31 projektov dosiahli investície z modernizačného fondu na rok 2023 po uvedenom vyplatení 2,17 miliardy eur na 19 ďalších projektov celkovú výšku 4,66 miliardy eur, pričom sa celkom podporilo 50 projektov. Tento rok sa podpora z modernizačného fondu poskytla Bulharsku (197 miliónov eur), Chorvátsku (88 miliónov eur), Česku (1,848 mld. eur), Estónsku (66 mil. eur), Lotyšsku (5 mil. eur), Litve (11 mil. eur), Poľsku (221 mil. eur), Rumunsku (2,169 mld. eur) a Slovensku (60 mil. eur).

Spomínaných 50 projektov sa zameriava na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu energetických sietí, energetickú efektívnosť a nahradenie výroby uhlia menej uhlíkovo náročnými palivami. Patria medzi ne:

  • modernizácia elektrizačnej distribučnej sústavy v Bulharsku, ktorá má urýchliť elektrifikáciu dopravy, zavádzanie uskladňovania, ako aj dekarbonizáciu a decentralizáciu spotreby a výroby energie,
  • výroba elektrickej energie z fotovoltických zariadení poskytovateľmi služieb v oblasti komunálneho odpadu v Chorvátsku,
  • dosiahnutie vyššieho energetického štandardu pre verejné budovy a nahradenie uhlia plynom pri diaľkovom vykurovaní v Česku,
  • zlepšenie energetickej hospodárnosti verejných budov v Estónsku,
  • zavedenie elektrických vozidiel a príslušnej nabíjacej infraštruktúry v Lotyšsku,
  • rozvoj kapacít v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v litovskom sektore veľkých a stredných priemyselných podnikov,
  • elektrizačné sústavy pre budúce nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá a vysoko účinná kogenerácia v diaľkovom vykurovaní a priemysle v Poľsku,
  • kapacity na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, modernizácia elektrickej distribučnej sústavy, modernizácia železničných koľajových vozidiel a plynárenskej infraštruktúry s cieľom uľahčiť nahradenie uhlia pri výrobe elektrickej energie v Rumunsku,
  • modernizácia energetických sietí vrátane uskladňovania energie a zvýšenie energetickej účinnosti na Slovensku.

Súvislosti

Modernizačný fond získava prostriedky z aukcií emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Účelom tohto fondu je podporovať desať krajín EÚ s nižšími príjmami pri ich prechode ku klimatickej neutralite. Prijímajúcimi krajinami sú Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. V rámci revidovaného systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) sa z modernizačného fondu bude od roku 2024 poskytovať finančná podpora trom ďalším prijímateľom – Grécku, Portugalsku a Slovinsku.

Modernizačný fond podporuje investície do výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, uskladňovania energie, modernizácie energetických sietí vrátane diaľkového vykurovania, potrubí a sústav, ako aj do spravodlivej transformácie v regiónoch závislých od uhlia. Prehľad predchádzajúcich vyplatených prostriedkov nájdete tu.

Fond dopĺňa iné európske nástroje EÚ, napríklad politiku súdržnosti a Fond na spravodlivú transformáciu. Disponuje nemalými prostriedkami, ktoré môžu oprávneným krajinám pomôcť pri investíciách v súlade s plánom REPowerEU a balíkom Fit for 55. Za fungovanie fondu sú zodpovedné prijímajúce krajiny v úzkej spolupráci s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou (EIB).

Ďalšie informácie

Prijaté rozhodnutia o vyplatení

Potvrdenia prioritných investícií

Odporúčania investičného výboru modernizačného fondu

Zoznam potvrdených a odporúčaných investičných návrhov

Webové stránky modernizačného fondu

Plnenie cieľov Európskej zelenej dohody

Čítať ďalej...

Komisia informuje o iniciatívach EÚ na podporu investícií do čistých technológií

Komisia prijala oznámenie, v ktorom predstavuje kroky EÚ na podporu vývoja a zavádzania čistých technológií. Spočívajú v posilnení jednotného trhu, zabezpečení rovnakých podmienok, podpore výskumu a inovácie, rozšírení siete obchodných dohôd a zmierňovaní vplyvu vonkajšieho vývoja. Zároveň na žiadosť Európskej rady skúma prvé účinky zákona USA o znížení inflácie (IRA) a upozorňuje na potrebu pokračovať v monitorovaní situácie a konštruktívne spolupracovať s USA. V oznámení sa berie na vedomie fakt, že aj iné krajiny ako napr. Čína majú zavedené aktívne programy verejnej podpory, ktoré pravdepodobne ovplyvnia investičné prostredie pre čisté technológie v EÚ.

Opatrenia EÚ na podporu investícií do čistých technológií na jednotnom trhu

Čisté technológie zohrávajú kľúčovú úlohu v našej zelenej transformácii, ako aj pri zmieňovaní zmeny klímy či straty biodiverzity. Európska únia buduje regulačný rámec a podnikateľské prostredie priaznivé pre rast a vývoj, výrobu a zavádzanie čistých technológií pomocou inteligentného súboru politík zastrešených Európskou zelenou dohodou:

  • Stimuly a predvídateľnosť: EÚ vypracovala ambiciózny regulačný rámec, ktorý má Európu do roku 2050 premeniť na prvý klimaticky neutrálny kontinent. Zásadnú súčasť tvorí súbor právnych predpisov balíka Fit for 55, ktorý zahŕňa posilnený a rozšírený systém obchodovania s emisiami a nový mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach. Vďaka nim je EÚ na ceste k zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 %. Komisia okrem toho postupne znižuje byrokraciu a administratívnu záťaž a zjednodušuje a zrýchľuje povoľovanie projektov v oblasti čistých technológií. Tieto ciele sleduje akt o emisne neutrálnom priemysle.
  • Investície EÚ: Predpokladá sa, že k výdavkom v oblasti klímy prispeje v priebehu rokov 2021 – 2027 32,6 % celkového rozpočtu EÚ, t. j. 578 miliárd eur. Komisia takisto začína vôbec prvú celoeurópsku aukciu zameranú na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov s rozpočtom 800 miliónov eur z inovačného fondu.
  • Súkromné investície: Vďaka priaznivému regulačnému prostrediu EÚ možno získavať a smerovať súkromné financovanie do hospodárskych činností, ktoré prispievajú k dekarbonizácii. Pri podpore rozvoja čistých technológií môžu investorom pomôcť taxonómia EÚ a únia kapitálových trhov.
  • Verejné investície členských štátov: Politika štátnej pomoci poskytuje množstvo možností na podporu čistých investícií na vnútroštátnej úrovni. Od marca 2023 Komisia schválila schémy členských štátov pre investície do čistých technológií s celkovým rozpočtom vo výške približne 6,9 miliardy eur a v súčasnosti posudzuje ďalšie. Na dosiahnutie zelenej a digitálnej transformácie sú potrebné rozsiahle investície, ktoré vytvárajú mimoriadny tlak na vnútroštátne rozpočty. Preto sa treba urýchlene dohodnúť na reforme pravidiel správy hospodárskych záležitostí EÚ, ktorá bude nadväzovať na návrh Komisie z apríla minulého roka.
  • Spolupráca s partnermi: Dôležitú úlohu pri zapájaní priemyselných partnerov s tvorcami politík do intenzívnejšej spolupráce zohrali priemyselné aliancie ako Európska aliancia pre batérie a Aliancia pre čistý vodík. V októbri 2023 sa uskutočnil prvý v rámci série dialógov o čistej transformácii, ktoré vo svojom prejave o stave Únie v roku 2023 oznámila predsedníčka von der Leyenová, so zameraním na vodík.
  • Zručnosti: „Akadémie pre emisne neutrálny priemysel“ pomôžu zabezpečiť, aby mali pracovníci EÚ zručnosti potrebné na podporu dvojakej transformácie na zelené a digitálne hospodárstvo. Na to sa osobitne zameriava aj Európsky rok zručností.
  • Odolnosť a konkurencieschopnosť: Priemyselný plán Zelenej dohody má za cieľ zabezpečiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu čistých technológií a popredné postavenie Európy v oblasti priemyselných inovácií. Cieľom aktu o emisne neutrálnom priemysle je odstrániť prekážky a zvýšiť európsku výrobnú kapacitu emisne neutrálnych technológií. Akt o kritických surovinách prinesie európskemu priemyslu väčšiu istotu.
  • Medzinárodná angažovanosť a asertívne obchodné politiky: EÚ bude v medzinárodnej spolupráci a prípadnými autonómnymi opatreniami ďalej zvyšovať odolnosť a diverzifikáciu svojho dodávateľského reťazca, a tým aj svoju hospodársku bezpečnosť. Predsedníčka von der Leyenová navrhla zriadiť Klub kritických surovín, ktorý spojí spotrebiteľské krajiny s krajinami bohatými na zdroje, a tým uľahčí medzinárodnú spoluprácu.

Zmiernenie vplyvu amerického zákona o znížení inflácie

Konkurencieschopnosť svojich odvetví čistých technológií sa snažia zlepšiť všetky hlavné ekonomiky vrátane EÚ, USA, Číny, Kanady a Japonska.

USA prijali zákon o znižovaní inflácie (IRA), ktorým chvályhodne zintenzívnili úsilie o zmiernenie zmeny klímy . Prístup USA k podpore zelenej transformácie spočíva v priamych a nepriamych dotáciách, ktoré majú podporiť vytvorenie domáceho výrobného ekosystému nízkouhlíkových technológií. Niektoré prvky IRA, najmä pokiaľ ide o diskriminačné požiadavky na obsah a zhromažďovanie, vyvolali obavy medzinárodných partnerov vrátane EÚ. Obávajú sa o narušenie medzinárodného obchodu a investícií, nepriaznivé vplyvy na spoločnosti, ktoré sa nenachádzajú v USA, a zlučiteľnosť s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Hoci podľa doterajšej analýzy investície do čistých technológií v USA rýchle akcelerujú, v tejto fáze ťažko plnohodnotne posúdiť vplyv IRA na hospodárstvo EÚ a na dlhodobý rozvoj priemyselnej základne EÚ v oblasti čistých technológií. Dôvodom je aj skutočnosť, že ešte nie sú k dispozícii dostatočné údaje o podpore vyplatenej podľa IRA. Investičné rozhodnutia sa môžu premietnuť do skutočných projektov až po určitom čase. Okrem toho hospodárstvo EÚ v súčasnosti ovplyvňuje niekoľko ďalších výziev, najmä útočná vojna Ruska proti Ukrajine, vysoké ceny energií a úrokové sadzby a inflačné tlaky. Všetky tieto faktory komplikujú presnosť zisťovania, aký vplyv má IRA na investície EÚ do čistých technológií.

Celkový vplyv IRA na investície EÚ do čistých technológií bude závisieť aj od účinnosti reakcie EÚ a od jej politík dlhodobej konkurencieschopnosti a technickej vyspelosti. Rýchle prijatie príslušných právnych predpisov EÚ, ako sú akt o emisne neutrálnom priemysleakt o kritických surovinách, a platforma pre strategické technológie pre Európu (STEP) posilnená revíziou viacročného finančného rámca v polovici trvania, by pomohlo ďalej zlepšiť regulačný rámec EÚ a pokryť zvýšenú potrebu verejných investícií EÚ do kritických technológií.

Komisia bude naďalej veľmi ostražitá a bude pokračovať v monitorovaní globálnych a domácich investičných tokov a politík verejnej podpory iných krajín. Zároveň konštruktívne spolupracuje s USA s cieľom zmierniť potenciálne účinky IRA a zabezpečiť, aby sa naše príslušné politiky navzájom posilňovali v záujme urýchlenia zelenej transformácie. EÚ pokračuje v rokovaniach s USA o dohode o kritických surovinách a prostredníctvom Rady USA – EÚ pre obchod a technológie sa snaží prehĺbiť spoluprácu na udržateľnom obchode.

Okrem zákona IRA budú konkurencieschopnosť priemyslu EÚ v oblasti čistých technológií v budúcnosti ovplyvňovať aj ďalšie faktory vrátane dodávok energie, kvalifikovanej pracovnej sily, primeraného súkromného a verejného financovania, surovín, otvorenosti obchodu a priaznivého podnikateľského prostredia. Preto zásadnú úlohu zohrajú trvalé, rozhodné a konzistentné politické opatrenia.

Ďalšie informácie

Odkaz na oznámenie

Odkaz na informačný prehľad

Čítať ďalej...

Podpora zelenej transformácie Európy: Komisia investuje 1,5 miliardy eur do inovatívnych projektov v oblasti čistých technológií

Komisia otvára druhú výzvu na predkladanie návrhov zameranú na veľké projekty financované z inovačného fondu. Ide o jeden z najväčších svetových programov na demonštráciu inovačných nízkouhlíkových technológií, ktorý je financovaný z príjmov z aukcie emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Z rozpočtu 1,5 miliardy eur bude financovať prelomové technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energeticky náročných priemyselných odvetví, uskladňovania energie, ako aj zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého.

Výkonný podpredseda Frans Timmermans v tejto súvislosti uviedol: „Inovačný fond pomáha rozširovať technologické riešenia potrebné na zelenú transformáciu. Vďaka tejto výzve podporíme inovatívne projekty, urýchlime ich a čo najskôr ich uvedieme na trh. Tieto investície podporia dekarbonizáciu európskeho hospodárstva a pripravia pôdu pre klimatickú neutralitu v roku 2050. Zároveň posilnia celosvetové vedúce postavenie Európy v oblasti technológií.“

Vzhľadom na to, že počet žiadostí v prvej výzve výrazne prekročil kapacitné možnosti, i na vysoký objem pripravovaných projektov Komisia zjednodušila proces podávania žiadostí, ktorý teraz pozostáva len z jednej fázy. Tým sa výrazne skráti prípravný čas plynúci od podania žiadosti až po udelenie grantu.

Projekty sa budú hodnotiť podľa ich potenciálu zabraňovať emisiám skleníkových plynov, podľa ich inovačného potenciálu, finančnej a technickej vyspelosti, potenciálu rozšírenia a ich nákladovej efektívnosti. Výzva je otvorená do 3. marca 2022 pre projekty zo všetkých členských štátov EÚ, z Islandu a Nórska.

V prípade projektov, ktoré sú síce sľubné, no nie sú pripravené dostatočne na to, aby získali grant, Európska investičná banka poskytne pomoc pri ich vypracovaní. 

Ďalšie kroky 

Projekty možno podávať cez portál financovania a ponúk EÚ, na ktorom sú k dispozícii podrobnejšie informácie o celom postupe. Uzávierka podávania žiadostí je 3. marca 2022. Žiadatelia budú informovaní o výsledkoch hodnotenia v treťom štvrťroku 2022. Udelenie grantov a podpis projektov sa uskutočnia v štvrtom štvrťroku 2022.

Informačný deň sa uskutoční 10. novembra. Potenciálni žiadatelia a iné zainteresované strany budú mať počas neho príležitosť získať informácie a klásť otázky v súvislosti s novou výzvou.

Súvislosti

Cieľom inovačného fondu s príjmom viac ako 25 miliárd eur do roku 2030 (v závislosti od ceny uhlíka) je vytvoriť správne finančné stimuly pre podniky a verejné orgány, aby už teraz investovali do novej generácie nízkouhlíkových technológií, a poskytnúť podnikom EÚ výhodu „prvého ťahu“, aby sa stali celosvetovými technologickými lídrami.

Podľa najnovších návrhov zameraných na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody by sa mal objem prostriedkov tohto fondu výrazne zvýšiť, aby sa ešte viac investícií nasmerovalo do prelomových zelených technológií.

Inovačný fond implementuje Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA), zatiaľ čo Európska investičná banka poskytuje pomoc pri vypracúvaní sľubných projektov, ktoré ešte nie sú pripravené na podanie žiadosti o grant.

Ďalšie informácie

Inovačný fond

Portál financovania a ponúk

Informačný deň venovaný novej výzve na predkladanie návrhov zameranej na veľké projekty

Európska zelená dohoda

 

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login