Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2024: vnímanie nezávislosti súdnictva sa zlepšilo

Európska komisia uverejnila dvanáste vydanie porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície. Tento každoročný prehľad prináša porovnávacie údaje o efektívnosti, kvalite a nezávislosti justičných systémov v členských štátoch EÚ. V porovnaní s minulým rokom došlo k zlepšeniu vnímania nezávislosti súdnictva verejnosťou – a to aj v krajinách, v ktorých boli zaznamenané systémové nedostatky.

Tohtoročný porovnávací prehľad obsahuje niekoľko nových údajov o prístupnosti justície, napríklad o prístupnosti povolaní v oblasti justície pre osoby so zdravotným postihnutím; o prístupnosti spravodlivosti pre spotrebiteľov pri podávaní žalôb v zastúpení na ochranu ich kolektívnych záujmov; o platoch odborných pracovníkov v oblasti justície a prokuratúry a o notároch a ich právomociach v dedičských konaniach. Tohoročné vydanie (2024) obsahuje po prvýkrát aj konkrétne nové údaje o nezávislosti súdnictva, napríklad o vymenovaní predsedov súdov, o vnútroštátnych rámcoch týkajúcich sa majetkových priznaní a o odvolaní generálnych prokurátorov.

Hlavné zistenia vyplývajúce z porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2024:

  • Vnímanie nezávislosti súdnictva sa zlepšilo, a to aj v krajinách, v ktorých boli zaznamenané systémové nedostatky: prieskumu Eurobarometra medzi širokou verejnosťou vyplýva, že od roku 2016 sa vnímanie nezávislosti súdnictva širokou verejnosťou zlepšilo, resp. zotrvalo na rovnakej úrovni v 19 členských štátoch. Ďalší prieskum Eurobarometra ukazuje, že vnímanie nezávislosti súdnictva medzi podnikmi sa v porovnaní s rokom 2016 zlepšilo, resp. zotrvalo na rovnakej úrovni v 19 členských štátoch. Vnímanie nezávislosti súdnictva sa zlepšilo tak medzi širokou verejnosťou, ako aj medzi podnikmi – a to aj v krajinách, v ktorých boli v oblasti nezávislosti súdnictva zaznamenané systémové nedostatky.
  • Prehľad o menovaní prokurátorov a odvolaní generálneho prokurátora: V 14 členských štátoch menujú prokurátorov buď nezávislé prokurátorské rady, alebo samotná prokuratúra. Právomoc výkonnej zložky štátnej správy (buď ministra spravodlivosti, vlády alebo hlavy štátu) menovať prokurátorov podlieha súdnemu preskúmaniu takmer vo všetkých 12 členských štátoch, v ktorých sú prokurátori takto vymenúvaní. Takmer vo všetkých týchto 12 členských štátoch je zároveň povinné uviesť v prípade odmietnutia kandidáta na prokurátora príslušné dôvody. V prípade 20 členských štátov disponuje právomocou odvolať generálneho prokurátora výkonná zložka štátnej správy alebo parlament (pričom v piatich z nich sa tak deje na podnet súdnej rady) a v šiestich členských štátoch má túto právomoc súdna rada. Možnosť preskúmania takéhoto rozhodnutia existuje v 16 členských štátoch.
  • Ďalší potenciál na posilnenie miery digitalizácie v justičných systémoch: Procesné pravidlá, ktoré umožňujú prípustnosť dôkazov v digitálnom formáte v občianskoprávnych, obchodných, správnych a trestnoprávnych veciach, má zavedených len šesť členských štátov. V 26 členských štátoch je to možné v určitých prípadoch, resp. v určitých oblastiach práva. Zistenia tohtoročného vydania navyše naznačujú, že pokiaľ ide o možnosť iniciovať konanie alebo podať žalobu online, stále je čo zlepšovať. Deväť členských štátov túto možnosť buď povoľuje len v určitých situáciách, alebo ju nepovoľuje vôbec.
  • Vo väčšine členských štátov existujú osobitné opatrenia na podporu účasti osôb so zdravotným postihnutím ako odborníkov v justičnom systéme. Aspoň nejaké osobitné opatrenia na podporu účasti osôb so zdravotným postihnutím existujú v 20 členských štátoch.
  • Rôzna miera osobitných mechanizmov pre konania zohľadňujúce potreby detí v prípade, keď je obeťou alebo podozrivou či obvinenou osobou dieťa: Informácie o právach obete alebo podozrivej osoby a konania, v rámci ktorých sa zohľadňujú potreby detí, sú k dispozícii v 26 členských štátoch a v 18 členských štátoch sa trestné konania týkajúce sa detí riešia ako naliehavé.

Ďalšie kroky

Informácie uvedené v porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície prispievajú k monitorovaniu v rámci Európskeho semestra a cyklu výročných správ o právnom štáte a poslúžia ako podklad pri vypracúvaní výročnej správy Komisie o právnom štáte za rok 2024. V roku 2024 došlo k rozšíreniu záberu porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície tak, aby bola zohľadnená potreba dodatočných porovnávacích informácií (ako je nový údaj o platoch odborníkov pracujúcich v súdnictve a na prokuratúre a o postupe odvolávania generálneho prokurátora) identifikovaných počas prípravy Správy o právnom štáte za rok 2023. Údaje z porovnávacieho prehľadu sa používajú aj pri monitorovaní národných plánov obnovy a odolnosti.

Súvislosti

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, ktorý sa uverejňuje od roku 2013, Komisia využíva na monitorovanie reforiem súdnictva v členských štátoch a tvorí súčasť súboru nástrojov EÚ na podporu právneho štátu. Prehľad sa zameriava na tri hlavné prvky účinného justičného systému:

  • efektívnosť: ukazovatele týkajúce sa dĺžky konaní, miery vyriešenia prípadov a počtu prebiehajúcich prípadov,
  • kvalita: ukazovatele týkajúce sa dostupnosti (ako je právna pomoc a súdne poplatky), odbornej prípravy, rozpočtu a platov sudcov a prokurátorov, ľudských zdrojov a digitalizácie,
  • nezávislosť: ukazovatele vnímanej nezávislosti súdnictva medzi širokou verejnosťou a podnikmi a záruk týkajúcich sa sudcov a fungovania vnútroštátnych prokuratúr.

Podobne ako v predchádzajúcich vydaniach, aj vo vydaní za rok 2024 sú uvedené údaje z dvoch prieskumov Eurobarometra o tom, ako verejnosť a podniky vnímajú nezávislosť súdnictva v jednotlivých členských štátoch. 

Zistenia porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2024 boli zohľadnené v posúdení jednotlivých krajín, ktoré sa vykonalo v rámci európskeho semestra 2024, ako aj pri hodnotení vykonávania plánov obnovy a odolnosti členských štátov a vo výročnej správe o právnom štáte. V roku 2024 sa v ročnej stratégii udržateľného rastu (v ktorej sa stanovujú strategické usmernenia na zmiernenie negatívnych vplyvov energetických otrasov, podporu udržateľného rastu a zvýšenie odolnosti EÚ) opätovne pripomína prepojenie medzi účinnými justičnými systémami a hospodárstvom, ktoré pracuje v prospech ľudí v členských štátoch. Dobre fungujúce a úplne nezávislé justičné systémy pozitívne vplývajú na investičné rozhodnutia a ochotu všetkých aktérov zapájať sa do investičných projektov.

V rámci programu Spravodlivosť na roky 2021 – 2027 EÚ vyčlenila viac než 305 miliónov eur na ďalší rozvoj európskeho priestoru spravodlivosti. Tento program zároveň pomôže zvýšiť účinnosť vnútroštátnych justičných systémov a posilniť právny štát, demokraciu a ochranu základných práv, a to aj zabezpečením účinného prístupu k spravodlivosti pre občanov a podniky. Financujú sa z neho činnosti, ktoré zahŕňajú odbornú prípravu sudcov a iných odborníkov pracujúcich v oblasti práva, vzájomné učenie, justičnú spoluprácu a zvyšovanie informovanosti.

Ďalšie informácie

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2024

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície – informačný prehľad

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2024 – informačný prehľad kvantitatívnych údajov

Otázky a odpovede

Rýchly prieskum Eurobarometra FL540. Vnímanie nezávislosti vnútroštátnych justičných systémov v EÚ širokou verejnosťou

Rýchly prieskum Eurobarometra FL451. Vnímanie nezávislosti vnútroštátnych justičných systémov v EÚ podnikmi

Štúdie CEPEJ

Výročná správa o právnom štáte za rok 2024

Informačný prehľad o súbore nástrojov EÚ na podporu právneho štátu

Webové sídlo venované porovnávaciemu prehľadu EÚ v oblasti justície

Čítať ďalej...

Správa o právnom štáte 2022: Komisia vydáva konkrétne odporúčania pre členské štáty

Komisia uverejnila tretiu výročnú správu o právnom štáte. Správa prichádza v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá ešte zdôraznila význam presadzovania demokratických hodnôt, ľudských práv a právneho štátu.

Obsahuje prehľad trendov v EÚ ako celku a 27 kapitol o jednotlivých krajinách zameraných na vývoj v každom členskom štáte od júla 2021. Tohtoročná správa po prvýkrát obsahuje konkrétne odporúčania určené jednotlivým členským štátom, ako oznámila predsedníčka von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Cieľom odporúčaní je povzbudiť členské štáty, aby napredovali v prebiehajúcich alebo plánovaných reformách a pomôcť im určiť, kde sú potrebné zlepšenia.

Podobne ako v predchádzajúcich správach sa aj v tejto správe skúma vývoj v štyroch kľúčových oblastiach právneho štátu: justičné systémy, protikorupčný rámec, pluralita a sloboda médií a iné inštitucionálne otázky súvisiace so systémom bŕzd a protiváh. Zo správy vyplýva, že v mnohých členských štátoch sa naďalej uskutočňujú reformy právneho štátu s cieľom riešiť výzvy identifikované v predchádzajúcich dvoch správach. V niektorých členských štátoch zároveň pretrvávajú systémové problémy.

Správa nadväzuje na výzvy identifikované v predchádzajúcich správach, prehlbuje posúdenie Komisie a takisto obsahuje pripomienky k otázkam, ako sú verejnoprávne médiá, používanie špionážneho softvéru alebo vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva.

Kľúčové zistenia a odporúčania

  1. Reformy súdnictva

Reformy súdnictva boli aj v minulom roku na poprednom mieste politického programu. Mnohé členské štáty spustili dôležité reformy na posilnenie nezávislosti súdnictva, ako sú reformy týkajúce sa zloženia a právomocí súdnych rád, zlepšenia postupov vymenúvania sudcov alebo posilnenia autonómie prokuratúr. Členské štáty takisto zaviedli opatrenia zamerané na zlepšenie efektívnosti a kvality justície, ako je ďalšia digitalizácia justičných systémov a uľahčenie prístupu k spravodlivosti.

V niekoľkých členských štátoch zároveň pretrvávajú štrukturálne obavy, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva. Niektoré členské štáty čelia problémom, pokiaľ ide o vymenúvanie sudcov na vyšších súdoch a do funkcie predsedu súdu. V iných členských štátoch existujú obavy v súvislosti s nezávislosťou/autonómiou prokuratúry a disciplinárne konania sa využívajú na obmedzenie nezávislosti súdnictva.

V záujme riešenia týchto otázok sa v odporúčaniach Komisie podporuje napríklad väčšie zapojenie súdnictva do postupov vymenúvania, väčšia autonómia prokuratúry a prideľovanie primeraných zdrojov justičným systémom členskými štátmi.

  1. Protikorupčné rámce

EÚ je naďalej jedným z regiónov s najnižšou mierou korupcie na svete. Od júla 2021 mnohé členské štáty prijali nové alebo zrevidovali existujúce protikorupčné stratégie, prípadne v nich tento proces revízie prebieha. Viaceré členské štáty zosúladili existujúce rámce s medzinárodnými protikorupčnými normami a právom EÚ. Väčšina členských štátov má zavedenú rozsiahlu legislatívu, ktorá systému trestnej justície poskytuje nástroje potrebné na boj proti korupcii. Mnohé členské štáty prijali opatrenia na zvýšenie kapacity orgánov činných v trestnom konaní zodpovedných za boj proti korupcii, ako sú dodatočné zdroje či ďalšia odborná príprava.

Korupcia však u občanov EÚ naďalej vzbudzuje vážne obavy. Z prieskumu Eurobarometra o korupcii z roku 2022 napríklad vyplýva, že 68 % z nich sa domnieva, že korupcia je v ich krajine rozšírená. V niektorých členských štátoch je vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie zdĺhavé a stále neboli vynesené rozsudky, najmä pokiaľ ide o prípady na vysokej úrovni. Verejní činitelia podliehajú povinnosti zverejňovať údaje o majetku a záujmoch vo všetkých členských štátoch, no tieto povinnosti sa líšia z hľadiska rozsahu, transparentnosti a dostupnosti zverejnených informácií, ako aj z hľadiska úrovne a účinnosti overovania a presadzovania.

Pokiaľ ide o protikorupčné rámce, Komisia vypracovala odporúčania týkajúce sa posilnenia preventívnych rámcov, napríklad v súvislosti s pravidlami týkajúcimi sa lobizmu a konfliktov záujmov a zabezpečením účinného vyšetrovania a stíhania prípadov korupcie.

  1. Sloboda a pluralita médií

Pandémia COVID-19 aj ruská vojna proti Ukrajine poukázali na kľúčovú úlohu novinárov pri overovaní faktov a informovaní občanov. Niekoľko členských štátov prijalo či zintenzívnilo opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a pracovných podmienok novinárov alebo takéto opatrenia zvažuje, pričom vychádza z nedávnych iniciatív Komisie. Od poslednej správy niekoľko členských štátov vyvinulo úsilie o zlepšenie transparentnosti vlastníctva médií. Pretrvávajú obavy v súvislosti s nedostatočnou transparentnosťou pri distribúcii štátnej reklamy, konfliktom záujmov a prekážkami týkajúcimi sa prístupu k verejným dokumentom – toto sú niektoré z dôležitých otázok zdôraznených v správe, ktoré si vyžadujú pozornosť.

Správa sa po prvýkrát zaoberá aj verejnoprávnymi médiami, pričom uznáva ich osobitnú úlohu pre spoločnosť a demokraciu. Sú potrebné záruky na zabezpečenie toho, aby bola chránená nezávislosť verejnoprávnych médií, aby verejné financovanie bolo primerané a aby sa nepoužívalo na vyvíjanie politického tlaku na tieto médiá, ako sa uvádza v európskych normách.

Zistenia správy vychádzajú zo série zdrojov vrátane Monitorovania plurality médií (MPM 2022)platformy Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov, ako aj platformy na mapovanie slobody médií.

Komisia vydala niekoľko odporúčaní, ktoré sa okrem iného týkajú transparentného a spravodlivého prideľovania štátnej reklamy, nezávislého riadenia verejnoprávnych médií a opatrení na zlepšenie bezpečnosti novinárov. Pripravovaný akt o slobode médií sa zameria na riešenie viacerých otázok identifikovaných v správach o právnom štáte.

  1. Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh

Členské štáty pokračovali v zlepšovaní kvality svojich legislatívnych procesov, čo je trend, ktorý bol zaznamenaný v správach o právnom štáte za roky 2020 a 2021. Ústavné súdy naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu v systéme bŕzd a protiváh vrátane dohľadu nad núdzovými opatreniami, ako aj v iných oblastiach, ako sú voľby. Postavenie inštitúcií pre ľudské práva, ombudsmanov a iných nezávislých orgánov sa v niektorých členských štátoch ešte viac posilnilo. Vo väčšine členských štátov existuje priaznivé a podporné prostredie pre občiansku spoločnosť.

V niektorých z nich však stále neexistuje formálny rámec na konzultácie so zainteresovanými stranami, čo vyvoláva obavy, a organizácie občianskej spoločnosti naďalej čelia výzvam, ako sú otázky financovania, negatívne naratívy a obmedzenia ich operačného priestoru. Správa sa po prvýkrát zaoberá aj vykonávaním rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva členskými štátmi. Takisto skúma reakcie systému bŕzd a protiváh členských štátov na používanie špionážneho softvéru. Hoci je používanie takýchto nástrojov spojené s národnou bezpečnosťou, malo by podliehať vnútroštátnym systémom bŕzd a protiváh.

S cieľom riešiť niektoré z týchto výziev Komisia vydala odporúčania, ktoré sa napríklad týkajú zapojenia zainteresovaných strán do legislatívneho procesu, zriadenia a fungovania akreditovaných národných inštitúcií pre ľudské práva a zabezpečenia otvoreného operačného rámca pre občiansku spoločnosť.

Vyjadrenia členov kolégia:

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Právny štát zostáva základom demokracie. Ruská vojna na Ukrajine znovu pripomína význam našej práce na presadzovaní a podpore právneho štátu v EÚ aj mimo nej. Z tohtoročnej správy vyplýva, že diskusia o právnom štáte v Európe napreduje, keďže členské štáty dosahujú zlepšenia a riešia otázky právneho štátu. V niektorých členských štátoch žiaľ pretrvávajú obavy, najmä pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva. Správa sa takisto po prvýkrát zaoberá verejnoprávnymi médiami. Je potrebných viac záruk na zabezpečenie toho, aby sa chránila nezávislosť verejnoprávnych médií, aby verejné financovanie bolo primerané a nepoužívalo sa na vyvíjanie politického tlaku na tieto médiá. Dnes sa vďaka odporúčaniam, ako zlepšiť situáciu v oblasti právneho štátu v celej EÚ, posúvame o ďalší krok vpred. Vyzývam členské štáty, aby sa riadili odporúčaniami, vážne o týchto otázkach diskutovali a aby konali.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders k tomu dodal: „Neprovokovaná a neodôvodnená ruská vojenská agresia voči Ukrajine ukazuje, že ochrana a podpora právneho štátu je dôležitejšia než kedykoľvek predtým. EÚ zostane dôveryhodná iba vtedy, ak budeme doma dodržiavať zásady právneho štátu a ak budeme kultúru právneho štátu naďalej posilňovať. Som rád, že naša správa prispieva k dosiahnutiu tohto cieľa. Pomáha presadzovať dôležité reformy v členských štátoch. Dnes predkladáme správy nielen o situácii v oblasti právneho štátu, ale takisto odporúčame konštruktívne spôsoby, ako zlepšiť justičné systémy, zintenzívniť boj proti korupcii a zabezpečiť slobodné a nezávislé médiá a silné systémy bŕzd a protiváh.“

Ďalšie kroky

Komisia teraz vyzýva Európsky parlament a Radu, aby na základe tejto správy pokračovali vo všeobecných diskusiách a diskusiách o jednotlivých krajinách. Vyzýva tiež národné parlamenty a ďalších kľúčových aktérov vrátane občianskej spoločnosti, aby pokračovali v národnom dialógu o právnom štáte. Komisia napokon vyzýva členské štáty, aby riešili výzvy identifikované v správe, a je pripravená pomôcť im v ich úsilí vrátane vykonávania odporúčaní.

Súvislosti

Právny štát má zásadný význam pre všetkých občanov a podniky EÚ, pretože zaručuje základné práva a hodnoty, zabezpečuje uplatňovanie práva EÚ a podporuje podnikateľské prostredie priaznivé pre investície. Je jednou zo základných hodnôt, na ktorých je EÚ postavená.

Výročná správa o právnom štáte je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a objektívne a nestranne hodnotí tie isté aspekty všetkých členských štátov. Kvalitatívne posúdenie, ktoré vykonala Komisia, sa zameriava na významný vývoj od prijatia druhej výročnej správy o právnom štáte v júli 2021 a zabezpečuje jednotný prístup uplatňovaním rovnakej metodiky na všetky členské štáty, pričom zostáva primeraný vývoju. Posúdenie obsiahnuté v kapitolách o jednotlivých krajinách bolo pripravené v súlade s rozsahom pôsobnosti a metodikou, ktoré boli aktualizované na základe diskusií s členskými štátmi.

Správa je kľúčovým prvkom európskeho mechanizmu právneho štátu. Mechanizmus predstavuje ročný cyklus zameraný na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku problémov alebo ich prehlbovaniu. Cieľom mechanizmu je prevencia. Je oddelený od ostatných nástrojov EÚ na podporu právneho štátu a dopĺňa, ale nenahrádza mechanizmy založené na Zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie problémy týkajúce sa právneho štátu v členských štátoch. K takýmto nástrojom patria konania o porušení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii.

Tretie vydanie správy predstavuje ďalší krok v investíciách Komisie do právneho štátu s konkrétnymi odporúčaniami pre všetky členské štáty. Odporúčania boli vypracované na základe posúdenia uvedeného v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín a po dialógu s členskými štátmi, pričom bola plne rešpektovaná zásada rovnakého zaobchádzania. Pri vydávaní odporúčaní Komisia venovala veľkú pozornosť tomu, aby boli zamerané na európske normy a boli v nich zakotvené a aby sa zohľadňovali vnútroštátne právne systémy. Okrem toho je zabezpečená konzistentnosť a synergie s inými procesmi, ako je európsky semester, mechanizmus rozpočtovej podmienenosti a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Následné vydania správy o právnom štáte sa budú zaoberať opatreniami prijatými v nadväznosti na odporúčania. Odporúčania by sa mali vykladať spolu s posúdeniami v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín, v ktorých sa skúmajú osobitné obavy a ktorých cieľom je usmerniť členské štáty pri prijímaní opatrení na ich riešenie.

Výzvy v oblasti slobody a plurality médií identifikované v predchádzajúcich správach o právnom štáte viedli k niekoľkým nedávnym iniciatívam EÚ vrátane odporúčania o bezpečnosti novinárov a balíka opatrení na riešenie nekalých žalôb proti účasti verejnosti. Komisia pracuje na návrhu európskeho zákona o slobode médií.  

Ďalšie informácie

Správa o právnom štáte 2022 – situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii

Správa o právnom štáte 2022 – odporúčania

Správa o právnom štáte 2022 – kapitoly o jednotlivých krajinách

Správa o právnom štáte 2022 – abstrakty kapitol jednotlivých krajín a odporúčania 

Správa o právnom štáte 2022 – metodika

Správa o právnom štáte 2022 – dotazník

Európsky mechanizmus právneho štátu – prehľad

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad

Správa o právnom štáte 2022 – otázky a odpovede

Prieskum Eurobarometra o vnímaní korupcie občanmi a o ich skúsenostiach s korupciou

Prieskum Eurobarometra o postoji podnikov ku korupcii v EÚ

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login