Komisia navrhla rozpočet EÚ na rok 2025 vo výške 199,7 miliardy eur. Rozpočet bude doplnený úhradami v odhadovanej výške 72 miliárd eur z nástroja NextGenerationEU. Toto významné finančné krytie podporí EÚ v plnení jej politických priorít a zároveň začlení do rozpočtu zmeny dohodnuté vo februári 2024 v rámci revízie viacročného finančného rámca (VFR) v polovici trvania.

V návrhu rozpočtu na rok 2025 sa finančné prostriedky nasmerujú tam, kde môžu v spolupráci s členskými štátmi EÚ a našimi partnermi na celom svete a v súlade s ich potrebami priniesť čo najviac pre odolnosť Európy a jej pripravenosť na budúcnosť pre občanov a podnikov EÚ. Cesta k tomu vedie cez podporu zelenej a digitálnej transformácie, tvorbu pracovných miest a zároveň posilnenie strategickej autonómie a globálnej úlohy Európy. V rámci nej bude možné prostredníctvom Platformy strategických technológií pre Európu (STEP) podporiť kľúčové kritické technológie.

V návrhu rozpočtu na rok 2025 sa v súlade s revíziou viacročného finančného rámca v polovici trvania poskytne ďalšia podpora sýrskym utečencom v Turecku a širšom regióne, načim južným susedom vrátane vonkajšieho rozmeru migrácie, ako aj západnému Balkánu. A čo je zásadné, Ukrajina bude mať k dispozícii stabilnú a predvídateľnú podporu.

Komisia navrhuje prideliť na jednotlivé priority EÚ tieto sumy (v záväzkoch):

• 53,8 mld. eur na spoločnú poľnohospodársku politiku a 0,9 mld. eur na Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond, pre európskych poľnohospodárov a rybárov, ale aj na posilnenie odolnosti rybárstva a poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia a zaistenie potrebného manévrovacieho priestoru pre krízové riadenie;
• 49,2 mld. eur na regionálny rozvoj a súdržnosť, ktoré podporia hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj infraštruktúru na podporu zelenej transformácie a prioritných projektov Únie;
• 16,3 mld. eur na podporu našich partnerov a záujmov vo svete, z toho okrem iného 10,9 mld. eur v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa), 2,2 mld. eur na nástroj predvstupovej pomoci (IPA III) a 0,5 mld. eur na Nástroj na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán, ako aj 1,9 mld. eur na humanitárnu pomoc (HUMA);
• Ďalších 4,3 miliardy eur bude k dispozícii vo forme grantov v rámci Nástroja pre Ukrajinu doplnených o 10,9 miliardy eur vo forme úverov.
• 13,5 mld. eur na výskum a inováciu, z toho najmä 12,7 mld. eur na hlavný výskumný program Únie Horizont Európa. Návrh rozpočtu počíta aj s financovaním európskeho aktu o čipoch v rámci programu Horizont Európa a prerozdelením prostriedkov z iných programov;
• 4,6 mld. eur na Európske strategické investície, z toho napríklad 2,8 mld. eur na Nástroj na prepájanie Európy na zlepšenie cezhraničnej infraštruktúry, 1,1 mld. eur na program Digitálna Európa na formovanie digitálnej budúcnosti Únie a 378 mil. eur na Program InvestEU na kľúčové priority (výskum a inovácia, súbežná zelená a digitálna transformácia, sektor zdravotníctva a strategické technológie);
• 2,1 mld. eur na výdavky určené na vesmír, najmä na Európsky vesmírny program, ktorý bude zastrešovať všetky činnosti Únie v tejto strategickej oblasti;
• 11,8 mld. eur na odolnosť a hodnoty, z toho okrem iného 5,2 mld. eur na zvyšujúce sa náklady na prijaté úvery a pôžičky v rámci NGEU, 4 mld. eur na program Erasmus+ na vytvorenie príležitostí na vzdelávanie a mobilitu pre ľudí, 352 mil. eur na podporu umelcov a tvorcov v celej Európe a 235 mil. eur na presadzovanie spravodlivosti, práv a hodnôt;
• 2,4 mld. eur na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, z toho najmä 771 mil. eur na program LIFE na podporu zmiernenia zmeny klímy a adaptácie a 1,5 mld. eur na Fond na spravodlivú transformáciu s cieľom zabezpečiť, aby bol prechod na zelené hospodárstvo skutočným prínosom pre všetkých;
• 2,7 mld. eur na ochranu našich hraníc, z toho hlavne 1,4 mld. eur na Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a 997 mil. eur (celkový príspevok EÚ) pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex);
• 2,1 mld. eur na výdavky súvisiace s migráciou v rámci EÚ, z toho najmä 1,9 mld. eur na podporu migrantov a žiadateľov o azyl v súlade s našimi hodnotami a prioritami;
• 1,8 mld. eur na riešenie výziev v oblasti obrany, z toho najmä 1,4 mil. eur na podporu rozvoja spôsobilostí a výskumu v rámci Európskeho obranného fondu (EDF), ako aj 244,5 mil. eur na podporu vojenskej mobility.
• 977 mil. eur na zabezpečenie fungovania jednotného trhu vrátane 613 mil. eur na Program pre jednotný trh a 205 mil. eur na činnosti v oblasti boja proti podvodom, daní a ciel;
• 583 mil. eur pre program EU4Health na zabezpečenie komplexnej reakcie na potreby ľudí v oblasti zdravia, ako aj 203 mil. eur na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU), ktorý má umožniť rýchle poskytnutie operačnej pomoci v prípade krízy;
• 784 mil. eur na bezpečnosť, z toho hlavne 334 mil. eur na Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF) určený na boj proti terorizmu, radikalizácii, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite;
• 196 mil. eur na bezpečné satelitné spojenia v rámci nového programu Únie pre bezpečnú konektivitu.

Návrh rozpočtu na rok 2025 je súčasťou dlhodobého rozpočtu Únie prijatého koncom roka 2020 a zmeneného vo februári 2024 vrátane následných technických úprav, ktorého cieľom je pretaviť jednotlivé priority do konkrétnych ročných výsledkov.

Rozpočet na rok 2025 bude musieť pred koncom roka formálne schváliť rozpočtový orgán.

Súvislosti

V návrhu rozpočtu EÚ na rok 2025 sú zahrnuté výdavky kryté z rozpočtových prostriedkov v rámci dlhodobých rozpočtových stropov, ktoré sa financujú z vlastných zdrojov. Tie sú navýšené o výdavky v rámci nástroja NextGenerationEU financované z pôžičiek na kapitálových trhoch. V prípade „základného“ rozpočtu sú v návrhu rozpočtu pri každom programe uvedené dve sumy – záväzky a platby. „Záväzky“ sú prostriedky, ktoré možno zmluvne dohodnúť v danom roku a „platby“ sú skutočne vyplatené peniaze. Všetky sumy sú uvedené v bežných cenách.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede o návrhu ročného rozpočtu na rok 2025

Všetky dokumenty o ročnom rozpočte EÚ

Ročný rozpočtový postup

Revízia rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Rozpočet EÚ v pohybe

EÚ ako dlžník

Komisia navrhla rozpočet EÚ na rok 2022 vo výške 167,8 miliardy eur, ktorý má byť doplnený o približne 143,5 miliardy eur vo forme grantov v rámci nástroja NextGenerationEU. Synergie medzi rozpočtom a nástrojom umožnia zmobilizovať značné investície na podporu hospodárskej obnovy, zabezpečenie udržateľnosti a vytváranie pracovných miest. Rozpočet bude uprednostňovať zelené a digitálne výdavky, aby bola Európa odolnejšia a pripravená na budúcnosť.

Komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet EÚ, uviedol: „Dnes navrhujeme bezprecedentnú úroveň finančnej podpory, ktorá má posilniť obnovu Európy po zdravotnej a ekonomickej kríze. Pomôžeme ľuďom, podnikom a regiónom, ktoré boli touto pandémiou postihnuté najviac. Budeme investovať do odolnosti Európy a jej modernizácie prostredníctvom zelenej a digitálnej transformácie. Našou hlavnou prioritou je vrátiť Európu späť do správnych koľají, urýchliť jej obnovu a pripraviť ju na budúcnosť.„

Návrh rozpočtu na rok 2022, posilnený nástrojom NextGenerationEU, usmerňuje finančné prostriedky tam, kde môžu pomôcť najviac, v súlade s najdôležitejšími potrebami na obnovu členských štátov EÚ a našich partnerov na celom svete.

Financovanie pomôže znovu vybudovať a modernizovať našu Úniu podporou zelenej a digitálnej transformácie, vytvárania pracovných miest a posilnenia úlohy Európy vo svete.

Rozpočet odráža politické priority Európy, ktoré sú dôležité pre zabezpečenie udržateľnej obnovy. Na tento účel Komisia navrhuje prideliť finančné prostriedky takto:

• 118,4 miliardy eur vo forme grantov z NextGenerationEU v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) s cieľom zmierniť hospodársky a sociálny vplyv pandémie koronavírusu a dosiahnuť, aby boli hospodárstva a spoločnosti EÚ udržateľnejšie, odolnejšie a lepšie pripravené na výzvy a príležitosti zelenej a digitálnej transformácie.
• 53 miliárd eur na spoločnú poľnohospodársku politiku a 972 miliónov eur na Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond, pre európskych poľnohospodárov a rybárov, ale aj s cieľom posilniť odolnosť rybárstva a poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia a zaistiť potrebný priestor pre krízové riadenie. Ďalších 5,7 miliardy eur z NextGenerationEU by mohlo byť pridelených na Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka,
• 36,5 miliardy eur na regionálny rozvoj a súdržnosť, navýšených o 10,8 miliardy eur z NextGenerationEU v rámci REACT-EU na podporu reakcie na krízy a zotavenie z kríz.
• 14,8 miliardy eur na podporu našich partnerov a záujmov vo svete, z toho 12,5 miliardy eur v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa) a 1,6 miliardy eur na humanitárnu pomoc (HUMA).
• 13,1 miliardy eur na výskum a inovácie, z toho 12,2 miliardy eur na hlavný výskumný program Únie Horizont Európa. Na tento program by z nástroja NextGenerationEU mohlo byť pridelených ďalších 1,8 miliardy eur.
• 5,5 miliardy eur na Európske strategické investície, z toho 1,2 miliardy eur pre Program InvestEU na kľúčové priority (výskum a inovácia, súbežná zelená a digitálna transformácia, sektor zdravotníctva a strategické technológie), 2,8 miliardy eur na Nástroj na prepájanie Európy na zlepšenie cezhraničnej infraštruktúry a 1,2 miliardy eur na program Digitálna Európa na formovanie digitálnej budúcnosti Únie. Program InvestEU by mohol dostať dodatočnú sumu 1,8 miliardy eur z NextGenerationEU.
• 17,9 miliardy eur na investície do ľudí, sociálnej súdržnosti a hodnôt, z toho 13,3 miliardy eur na Európsky sociálny fond plus na podporu zamestnanosti, zručností a sociálneho začlenenia, 3,4 miliardy eur na vytvorenie príležitostí na vzdelávanie a mobilitu pre ľudí, 401 miliónov eur na podporu umelcov a tvorcov v celej Európe a 253 miliónov eur na podporu spravodlivosti, práv a hodnôt*;
• 2,1 miliardy eur na výdavky určené na vesmír, najmä na Vesmírny program Únie, ktorý spojí jej činnosť v tejto strategickej oblasti.
• 1,9 miliardy eur na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, z toho 708 miliónov eur na program LIFE na podporu zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovaniu sa tejto zmene a 1,2 miliardy eur na Fond na spravodlivú transformáciu s cieľom zabezpečiť, aby prechod na zelené hospodárstvo fungoval pre všetkých. Do Fondu na spravodlivú transformáciu by z NextGenerationEU mohlo byť pridelených ďalších 4,3 miliardy eur.
• 1,9 miliardy eur na ochranu našich hraníc, z toho 780 miliónov eur na Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a 758 miliónov eur na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).
• 1,9 miliardy eur na podporu kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín pri plnení požiadaviek prístupového procesu Únie, najmä prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA III).
• 1,3 miliardy eur na výdavky súvisiace s migráciou, z toho 1,1 miliardy eur na podporu migrantov a žiadateľov o azyl v súlade s našimi hodnotami a prioritami.
• 1,2 miliardy eur na riešenie výziev v oblasti obrany a spoločnej bezpečnosti, z toho 950 miliónov eur na podporu rozvoja spôsobilostí a výskumu v rámci Európskeho obranného fondu (ERF), ako aj 232 miliónov eur na podporu vojenskej mobility.
• 905 miliónov eur na zabezpečenie fungovania jednotného trhu vrátane 584 miliónov eur na Program pre jednotný trh a takmer 200 miliónov eur na prácu v oblasti boja proti podvodom, daní a ciel.
• 789 miliónov eur na program EU4Health pre zabezpečenie celkovej zdravotnej reakcie na potreby ľudí, ako aj 95 miliónov eur na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU), aby bolo v prípade krízy možné rýchlo poskytnúť operačnú pomoc. Na kapacity RescEU by z NextGenerationEU mohlo byť pridelených ďalších 680 miliónov eur.
• 600 miliónov eur na bezpečnosť, z toho 227 miliónov eur na Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), určený na boj proti terorizmu, radikalizácii, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite.

Návrh rozpočtu na rok 2022 je súčasťou dlhodobého rozpočtu Únie prijatého na konci roka 2020 a jeho cieľom je premeniť priority Únie na konkrétne ročné ciele. Významná časť finančných prostriedkov bude preto venovaná na boj proti zmene klímy v súlade s cieľom vynaložiť 30 % dlhodobého rozpočtu a nástroja obnovy NextGenerationEU na túto politickú prioritu.

Súvislosti

V návrhu rozpočtu EÚ na rok 2022 sú zahrnuté výdavky v rámci nástroja NextGenerationEU, ktoré budú financované prostredníctvom pôžičiek na kapitálových trhoch a výdavkov, na ktoré sa vzťahujú rozpočtové prostriedky v rámci dlhodobých rozpočtových stropov, ktoré sa financujú z vlastných zdrojov. Pri druhej kategórii výdavkov sú v návrhu rozpočtu pri každom programe uvedené dve sumy – záväzky a platby. „Záväzky“ sú prostriedky, ktoré možno dohodnúť v zmluvách v danom roku a „platby“ sú finančné prostriedky, ktoré sa skutočne vyplatia. Rozpočet EÚ na rok 2022 predstavuje 167,8 miliardy eur vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a viac ako 169,4 miliardy eur vo forme platieb. Všetky sumy sú v bežných cenách.

Skutočné platby z NextGenerationEU a potreby financovania, pri ktorých sa bude Európska komisia snažiť o trhové financovanie, môžu byť nižšie a budú založené na presných odhadoch, ktoré budú časom aktualizované. Komisia bude v nadchádzajúcich mesiacoch aj naďalej uverejňovať polročné plány financovania s informáciami o plánovaných objemoch emisií.

Nástroj NextGenerationEU s rozpočtom 807 miliárd eur v bežných cenách pomôže napraviť bezprostredné hospodárske a spoločenské škody spôsobené pandémiou koronavírusu a pripraviť EÚ na budúcnosť. Po skončení pandémie COVID-19 pomôže obnoviť EÚ tak, aby bola zelenšia, digitálnejšia, odolnejšia a lepšie pripravená čeliť súčasných aj budúcim výzvam. Kľúčovým prvkom NextGenerationEU je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti – nástroj na poskytovanie grantov a pôžičiek na podporu reforiem a investícií v členských štátoch EÚ. Zmluvy/záväzky v rámci NextGenerationEU možno uzatvárať do konca roka 2023, platby naviazané na pôžičky budú nasledovať do konca roka 2026.

Po schválení rozhodnutia o vlastných zdrojoch všetkými členskými štátmi EÚ teraz Komisia môže v rámci nástroja NextGenerationEU začať získavať zdroje na financovanie obnovy Európy.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede: návrh rozpočtu na rok 2022

Dokumenty

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Pôžičky EÚ na kapitálových trhoch

Komisia oficiálne potvrdila, že Európska prokuratúra začne fungovať 1. júna.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla: „Blížime sa do cieľa: čoskoro začne fungovať historicky prvý nezávislý úrad EÚ, ktorého úlohou bude vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce rozpočet EÚ. Európski prokurátori budú od 1. júna pod spoľahlivým vedením Laury Kövesiovej zasahovať proti zločincom a starať sa o to, aby sa pre korupciu či podvody nestratilo ani jediné euro.“

Didier Reynders, komisár pre spravodlivosť, v tejto súvislosti uviedol: „Vytvorením Európskej prokuratúry sa začína nová etapa v histórii európskej integrácie. Hlavným poslaním tohto európskeho orgánu je chrániť finančné prostriedky EÚ pred zločincami v záujme spoločného záujmu našich občanov. Európska prokuratúra bude sledovať vykonávanie programu NextGenerationEU a dôsledne dozerať na to, aby sa finančné prostriedky plne využívali na pomoc našim hospodárstvam pri zotavovaní sa z krízy.“

Európska prokuratúra je zodpovedná za vyšetrovanie a stíhanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ. Ide o prvú nadnárodnú prokuratúru. Vyšetruje a stíha nasledujúce druhy podvodov a iných trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ:

• podvody týkajúce sa výdavkov a príjmov,
• podvody súvisiace s DPH (ak sa týkajú dvoch alebo viacerých členských štátov a hodnoty viac ako 10 miliónov eur),
• pranie špinavých peňazí z aktív pochádzajúcich zo sprenevery rozpočtu EÚ,
• aktívna a pasívna korupcia alebo sprenevera, ktoré ovplyvňujú finančné záujmy EÚ,
• účasť v zločineckej organizácii, ak je jej činnosť zameraná na páchanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ.

Tento nový orgán Únie môže tiež vyšetrovať a stíhať akúkoľvek inú nezákonnú činnosť, ktorá je neoddeliteľne spojená s trestným činom poškodzujúcim rozpočet EÚ.

Európska prokuratúra bude viesť svoje vyšetrovania a trestné stíhania úplne nezávisle od Komisie, iných inštitúcií a orgánov EÚ, ako aj od členských štátov. Bude dopĺňať prácu ostatných orgánov a agentúr EÚ, ako sú OLAF, Eurojust a Europol, a takisto spolupracovať s príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré sa na Európskej prokuratúre nezúčastňujú. Očakáva sa, že Európska prokuratúra vyšetrí približne 3 000 prípadov ročne.

Súvislosti

Európska prokuratúra zriadená nariadením (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017 a financovaná z rozpočtu EÚ je prvou nadnárodnou prokuratúrou poverenou vyšetrovaním a stíhaním trestných činov. V súčasnosti sa na posilnenej spolupráci zúčastňuje 22 členských štátov EÚ. Ústredie Európskej prokuratúry, ktorú vedie hlavná európska prokurátorka Laura Codruța Kövesiová, sa nachádza v Luxemburgu. Pôsobí tu jeden európsky prokurátor za každý zúčastnený členský štát a ďalší zamestnanci. Neoddeliteľnou súčasťou tohto nezávislého orgánu sú aj európski delegovaní prokurátori so sídlom v členských štátoch.

Ďalšie informácie

• Doplňujúce dokumenty na webovej stránke Komisie: Európska prokuratúra (EPPO)
• Priamy odkaz na webové sídlo Európskej prokuratúry