Komisia navrhla rozpočet EÚ na rok 2022 vo výške 167,8 miliardy eur, ktorý má byť doplnený o približne 143,5 miliardy eur vo forme grantov v rámci nástroja NextGenerationEU. Synergie medzi rozpočtom a nástrojom umožnia zmobilizovať značné investície na podporu hospodárskej obnovy, zabezpečenie udržateľnosti a vytváranie pracovných miest. Rozpočet bude uprednostňovať zelené a digitálne výdavky, aby bola Európa odolnejšia a pripravená na budúcnosť.

Komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet EÚ, uviedol: „Dnes navrhujeme bezprecedentnú úroveň finančnej podpory, ktorá má posilniť obnovu Európy po zdravotnej a ekonomickej kríze. Pomôžeme ľuďom, podnikom a regiónom, ktoré boli touto pandémiou postihnuté najviac. Budeme investovať do odolnosti Európy a jej modernizácie prostredníctvom zelenej a digitálnej transformácie. Našou hlavnou prioritou je vrátiť Európu späť do správnych koľají, urýchliť jej obnovu a pripraviť ju na budúcnosť.„

Návrh rozpočtu na rok 2022, posilnený nástrojom NextGenerationEU, usmerňuje finančné prostriedky tam, kde môžu pomôcť najviac, v súlade s najdôležitejšími potrebami na obnovu členských štátov EÚ a našich partnerov na celom svete.

Financovanie pomôže znovu vybudovať a modernizovať našu Úniu podporou zelenej a digitálnej transformácie, vytvárania pracovných miest a posilnenia úlohy Európy vo svete.

Rozpočet odráža politické priority Európy, ktoré sú dôležité pre zabezpečenie udržateľnej obnovy. Na tento účel Komisia navrhuje prideliť finančné prostriedky takto:

• 118,4 miliardy eur vo forme grantov z NextGenerationEU v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) s cieľom zmierniť hospodársky a sociálny vplyv pandémie koronavírusu a dosiahnuť, aby boli hospodárstva a spoločnosti EÚ udržateľnejšie, odolnejšie a lepšie pripravené na výzvy a príležitosti zelenej a digitálnej transformácie.
• 53 miliárd eur na spoločnú poľnohospodársku politiku a 972 miliónov eur na Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond, pre európskych poľnohospodárov a rybárov, ale aj s cieľom posilniť odolnosť rybárstva a poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia a zaistiť potrebný priestor pre krízové riadenie. Ďalších 5,7 miliardy eur z NextGenerationEU by mohlo byť pridelených na Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka,
• 36,5 miliardy eur na regionálny rozvoj a súdržnosť, navýšených o 10,8 miliardy eur z NextGenerationEU v rámci REACT-EU na podporu reakcie na krízy a zotavenie z kríz.
• 14,8 miliardy eur na podporu našich partnerov a záujmov vo svete, z toho 12,5 miliardy eur v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa) a 1,6 miliardy eur na humanitárnu pomoc (HUMA).
• 13,1 miliardy eur na výskum a inovácie, z toho 12,2 miliardy eur na hlavný výskumný program Únie Horizont Európa. Na tento program by z nástroja NextGenerationEU mohlo byť pridelených ďalších 1,8 miliardy eur.
• 5,5 miliardy eur na Európske strategické investície, z toho 1,2 miliardy eur pre Program InvestEU na kľúčové priority (výskum a inovácia, súbežná zelená a digitálna transformácia, sektor zdravotníctva a strategické technológie), 2,8 miliardy eur na Nástroj na prepájanie Európy na zlepšenie cezhraničnej infraštruktúry a 1,2 miliardy eur na program Digitálna Európa na formovanie digitálnej budúcnosti Únie. Program InvestEU by mohol dostať dodatočnú sumu 1,8 miliardy eur z NextGenerationEU.
• 17,9 miliardy eur na investície do ľudí, sociálnej súdržnosti a hodnôt, z toho 13,3 miliardy eur na Európsky sociálny fond plus na podporu zamestnanosti, zručností a sociálneho začlenenia, 3,4 miliardy eur na vytvorenie príležitostí na vzdelávanie a mobilitu pre ľudí, 401 miliónov eur na podporu umelcov a tvorcov v celej Európe a 253 miliónov eur na podporu spravodlivosti, práv a hodnôt*;
• 2,1 miliardy eur na výdavky určené na vesmír, najmä na Vesmírny program Únie, ktorý spojí jej činnosť v tejto strategickej oblasti.
• 1,9 miliardy eur na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, z toho 708 miliónov eur na program LIFE na podporu zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovaniu sa tejto zmene a 1,2 miliardy eur na Fond na spravodlivú transformáciu s cieľom zabezpečiť, aby prechod na zelené hospodárstvo fungoval pre všetkých. Do Fondu na spravodlivú transformáciu by z NextGenerationEU mohlo byť pridelených ďalších 4,3 miliardy eur.
• 1,9 miliardy eur na ochranu našich hraníc, z toho 780 miliónov eur na Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a 758 miliónov eur na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).
• 1,9 miliardy eur na podporu kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín pri plnení požiadaviek prístupového procesu Únie, najmä prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA III).
• 1,3 miliardy eur na výdavky súvisiace s migráciou, z toho 1,1 miliardy eur na podporu migrantov a žiadateľov o azyl v súlade s našimi hodnotami a prioritami.
• 1,2 miliardy eur na riešenie výziev v oblasti obrany a spoločnej bezpečnosti, z toho 950 miliónov eur na podporu rozvoja spôsobilostí a výskumu v rámci Európskeho obranného fondu (ERF), ako aj 232 miliónov eur na podporu vojenskej mobility.
• 905 miliónov eur na zabezpečenie fungovania jednotného trhu vrátane 584 miliónov eur na Program pre jednotný trh a takmer 200 miliónov eur na prácu v oblasti boja proti podvodom, daní a ciel.
• 789 miliónov eur na program EU4Health pre zabezpečenie celkovej zdravotnej reakcie na potreby ľudí, ako aj 95 miliónov eur na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU), aby bolo v prípade krízy možné rýchlo poskytnúť operačnú pomoc. Na kapacity RescEU by z NextGenerationEU mohlo byť pridelených ďalších 680 miliónov eur.
• 600 miliónov eur na bezpečnosť, z toho 227 miliónov eur na Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), určený na boj proti terorizmu, radikalizácii, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite.

Návrh rozpočtu na rok 2022 je súčasťou dlhodobého rozpočtu Únie prijatého na konci roka 2020 a jeho cieľom je premeniť priority Únie na konkrétne ročné ciele. Významná časť finančných prostriedkov bude preto venovaná na boj proti zmene klímy v súlade s cieľom vynaložiť 30 % dlhodobého rozpočtu a nástroja obnovy NextGenerationEU na túto politickú prioritu.

Súvislosti

V návrhu rozpočtu EÚ na rok 2022 sú zahrnuté výdavky v rámci nástroja NextGenerationEU, ktoré budú financované prostredníctvom pôžičiek na kapitálových trhoch a výdavkov, na ktoré sa vzťahujú rozpočtové prostriedky v rámci dlhodobých rozpočtových stropov, ktoré sa financujú z vlastných zdrojov. Pri druhej kategórii výdavkov sú v návrhu rozpočtu pri každom programe uvedené dve sumy – záväzky a platby. „Záväzky“ sú prostriedky, ktoré možno dohodnúť v zmluvách v danom roku a „platby“ sú finančné prostriedky, ktoré sa skutočne vyplatia. Rozpočet EÚ na rok 2022 predstavuje 167,8 miliardy eur vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a viac ako 169,4 miliardy eur vo forme platieb. Všetky sumy sú v bežných cenách.

Skutočné platby z NextGenerationEU a potreby financovania, pri ktorých sa bude Európska komisia snažiť o trhové financovanie, môžu byť nižšie a budú založené na presných odhadoch, ktoré budú časom aktualizované. Komisia bude v nadchádzajúcich mesiacoch aj naďalej uverejňovať polročné plány financovania s informáciami o plánovaných objemoch emisií.

Nástroj NextGenerationEU s rozpočtom 807 miliárd eur v bežných cenách pomôže napraviť bezprostredné hospodárske a spoločenské škody spôsobené pandémiou koronavírusu a pripraviť EÚ na budúcnosť. Po skončení pandémie COVID-19 pomôže obnoviť EÚ tak, aby bola zelenšia, digitálnejšia, odolnejšia a lepšie pripravená čeliť súčasných aj budúcim výzvam. Kľúčovým prvkom NextGenerationEU je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti – nástroj na poskytovanie grantov a pôžičiek na podporu reforiem a investícií v členských štátoch EÚ. Zmluvy/záväzky v rámci NextGenerationEU možno uzatvárať do konca roka 2023, platby naviazané na pôžičky budú nasledovať do konca roka 2026.

Po schválení rozhodnutia o vlastných zdrojoch všetkými členskými štátmi EÚ teraz Komisia môže v rámci nástroja NextGenerationEU začať získavať zdroje na financovanie obnovy Európy.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede: návrh rozpočtu na rok 2022

Dokumenty

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Pôžičky EÚ na kapitálových trhoch

Komisia oficiálne potvrdila, že Európska prokuratúra začne fungovať 1. júna.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla: „Blížime sa do cieľa: čoskoro začne fungovať historicky prvý nezávislý úrad EÚ, ktorého úlohou bude vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce rozpočet EÚ. Európski prokurátori budú od 1. júna pod spoľahlivým vedením Laury Kövesiovej zasahovať proti zločincom a starať sa o to, aby sa pre korupciu či podvody nestratilo ani jediné euro.“

Didier Reynders, komisár pre spravodlivosť, v tejto súvislosti uviedol: „Vytvorením Európskej prokuratúry sa začína nová etapa v histórii európskej integrácie. Hlavným poslaním tohto európskeho orgánu je chrániť finančné prostriedky EÚ pred zločincami v záujme spoločného záujmu našich občanov. Európska prokuratúra bude sledovať vykonávanie programu NextGenerationEU a dôsledne dozerať na to, aby sa finančné prostriedky plne využívali na pomoc našim hospodárstvam pri zotavovaní sa z krízy.“

Európska prokuratúra je zodpovedná za vyšetrovanie a stíhanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ. Ide o prvú nadnárodnú prokuratúru. Vyšetruje a stíha nasledujúce druhy podvodov a iných trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ:

• podvody týkajúce sa výdavkov a príjmov,
• podvody súvisiace s DPH (ak sa týkajú dvoch alebo viacerých členských štátov a hodnoty viac ako 10 miliónov eur),
• pranie špinavých peňazí z aktív pochádzajúcich zo sprenevery rozpočtu EÚ,
• aktívna a pasívna korupcia alebo sprenevera, ktoré ovplyvňujú finančné záujmy EÚ,
• účasť v zločineckej organizácii, ak je jej činnosť zameraná na páchanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ.

Tento nový orgán Únie môže tiež vyšetrovať a stíhať akúkoľvek inú nezákonnú činnosť, ktorá je neoddeliteľne spojená s trestným činom poškodzujúcim rozpočet EÚ.

Európska prokuratúra bude viesť svoje vyšetrovania a trestné stíhania úplne nezávisle od Komisie, iných inštitúcií a orgánov EÚ, ako aj od členských štátov. Bude dopĺňať prácu ostatných orgánov a agentúr EÚ, ako sú OLAF, Eurojust a Europol, a takisto spolupracovať s príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré sa na Európskej prokuratúre nezúčastňujú. Očakáva sa, že Európska prokuratúra vyšetrí približne 3 000 prípadov ročne.

Súvislosti

Európska prokuratúra zriadená nariadením (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017 a financovaná z rozpočtu EÚ je prvou nadnárodnou prokuratúrou poverenou vyšetrovaním a stíhaním trestných činov. V súčasnosti sa na posilnenej spolupráci zúčastňuje 22 členských štátov EÚ. Ústredie Európskej prokuratúry, ktorú vedie hlavná európska prokurátorka Laura Codruța Kövesiová, sa nachádza v Luxemburgu. Pôsobí tu jeden európsky prokurátor za každý zúčastnený členský štát a ďalší zamestnanci. Neoddeliteľnou súčasťou tohto nezávislého orgánu sú aj európski delegovaní prokurátori so sídlom v členských štátoch.

Ďalšie informácie

• Doplňujúce dokumenty na webovej stránke Komisie: Európska prokuratúra (EPPO)
• Priamy odkaz na webové sídlo Európskej prokuratúry

Európska komisia víta rozhodnutie Rady o prijatí budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027, ktoré je finálnym krokom v procese prijímania rozpočtu. Týmto rozhodnutím boli splnené všetky podmienky na to, aby viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 nadobudol 1. januára 2021 účinnosť. Prijímateľom financovania z prostriedkov Únie tak bude v priebehu nasledujúcich siedmich rokov k dispozícii suma 1,074 bilióna eur [v cenách roku 2018].

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Vďaka nástroju NextGenerationEU a novému dlhodobému rozpočtu budeme môcť občanom, podnikom, regiónom a mestám EÚ poskytnúť podporu, ktorú naliehavo potrebujú, aby sa zotavili z pandémie spôsobenej koronavírusom. Dnešný deň je pre Európu dňom nádeje! Vybudujeme ekologickejšiu, digitálnejšiu a odolnejšiu Európu, ktorá bude pripravená na súčasné i budúce výzvy.“

Európsky komisár zodpovedný za rozpočet Johannes Hahn, ktorý od začiatku svojho mandátu pracoval na dosiahnutí dohody, uviedol: „Dnes sme urobili posledný krok k prijatiu viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a môžeme začať proces jeho vykonávania. Európska komisia vynaloží maximálne úsilie, aby od 1. januára podporila obnovu Európy. Po prvý raz budeme mať k dispozícii aj mechanizmus, ktorý nám pomôže ešte lepšie chrániť peniaze daňovníkov EÚ. Teraz je rozhodujúce rýchlo priniesť výsledky! Preto je nevyhnutné dokončiť zvyšné kroky k uvedeniu nástroja NextGenerationEU do života. Bezprecedentná finančná sila viacročného finančného rámca/nástroja NextGenerationEU s celkovým objemom 1,8 bilióna eur poskytne potrebné prostriedky na udržateľnú obnovu a ekologickú a digitálnu transformáciu Európy.“

Popri prijatí rozhodnutia pokračuje úsilie o finalizáciu nástroja NextGenerationEU, dočasného nástroja obnovy, ktorý bol vytvorený s cieľom podporiť obnovu Európy po kríze spôsobenej koronavírusom. Po prijatí bude tento balík s celkovým objemom 1,8 bilióna eur [v cenách roku 2018] vôbec najväčším balíkom, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ.

Vďaka kombinovanej sile dlhodobého rozpočtu a nástroja NextGenerationEU bude môcť EÚ podporiť občanov, spoločnosti a regióny, ktorých kríza spôsobená koronavírusom najviac zasiahla. Tento balík zároveň pomôže prebudovať Európu po pandémii ochorenia COVID-19 tak, aby bola ekologickejšia, digitálnejšia, odolnejšia a lepšie pripravená na súčasné aj budúce výzvy.

Európska komisia bude môcť začať prideľovať prostriedky na základe nasledujúceho finančného rámca od 1. januára 2021. Podmienkou je, aby Európsky parlament a Rada prijali príslušné sektorové právne predpisy, ako aj rozpočet na rok 2021.

Na to, aby si Komisia mohla začať požičiavať prostriedky v rámci nástroja NextGenerationEU, a teda aby sa tento nástroj začal využívať, je potrebné, aby všetky členské štáty ratifikovali nové rozhodnutie o vlastných zdrojoch v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami.

Komisia sa spolieha, že členské štáty splnia svoj záväzok uskutočniť ratifikáciu v záujme občanov čo najrýchlejšie.

Súvislosti

Komisia 2. mája 2018 predložila svoj návrh budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. Po tomto rámcovom návrhu okamžite nasledovali legislatívne návrhy týkajúce sa 37 sektorových programov (napr. V oblasti súdržnosti, poľnohospodárstva, programov Erasmus, Horizont Európa atď.). Od roku 2018 do začiatku roka 2020 Komisia úzko spolupracovala s rotujúcimi predsedníctvami Rady aj s Európskym parlamentom, aby rokovania napredovali.

V reakcii na bezprecedentnú krízu spôsobenú koronavírusom Európska komisia 27. mája 2020 navrhla dočasný nástroj obnovy NextGenerationEU v objeme 750 miliárd eur, ako aj adresné posilnenie dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027.

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ dosiahli politickú dohodu o balíku 21. júla 2020.

Európsky parlament a Rada dosiahli dohodu o tomto balíku 10. novembra 2020.

Členské štáty EÚ sa na zasadnutí Európskej rady 10. decembra 2020 dohodli na finalizácii prijatia nariadenia o VFR a rozhodnutia o vlastných zdrojoch na úrovni Rady.

Tento posledný krok nasleduje po včerajšom hlasovaní v Európskom parlamente, ktorý nariadenie o viacročnom finančnom rámci veľkou väčšinou schválil.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Webová stránka o viacročnom finančnom rámci