Zobrazenie položiek podľa značky: priemysel

Zverejnené v Aktuality
marec 10, 2024

Pripravenosť a bezpečnosť Európy posilní historicky prvá stratégia a nový program v oblasti obranného priemyslu

Európska komisia a vysoký predstaviteľ predstavili vôbec prvú stratégiu v oblasti európskeho obranného priemyslu na úrovni EÚ, pričom navrhli ambiciózny súbor nových opatrení zameraných na podporu konkurencieschopnosti a pripravenosti obranného priemyslu EÚ.

Rusko už dva roky vedie proti Ukrajine neodôvodnenú vojnu, v dôsledku čoho sa na náš kontinent opätovne vrátil konflikt vysokej intenzity. V stratégii európskeho obranného priemyslu sa stanovuje jasná a dlhodobá vízia, ktorá má obrannému priemyslu v Európskej únii pomôcť dosiahnuť stav pripravenosti. Prvým okamžitým, no zásadným krokom k realizácii tejto stratégie je predmetný Komisiou predložený legislatívny návrh európskeho programu investícií do obrany (EDIP), ako aj rámec opatrení na zabezpečenie včasnej dostupnosti a dodávok výrobkov obranného priemyslu.

V stratégii sa uvádzajú výzvy, ktorým v súčasnosti čelí európska obranná technologická a priemyselná základňa (EDTIP), ale aj príležitosti na využitie jej celkového potenciálu. Zároveň sa v nej vytyčuje smerovanie na nasledujúce desaťročie. Členské štáty musia v záujme zvýšenia pripravenosti európskeho obranného priemyslu investovať viac, lepšie, spoločne a do európskych podnikov. V snahe podporiť členské štáty pri dosahovaní týchto cieľov sa v stratégii európskeho obranného priemyslu uvádza súbor opatrení zameraných na:

podporu efektívnejšieho zadefinovania požiadaviek členských štátov týkajúcich sa kolektívnej obrany. V tejto súvislosti sa bude vychádzať z existujúcich nástrojov a iniciatív, ako je plán rozvoja spôsobilostí (CDP), koordinované ročné hodnotenie obrany (CARD) či stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO). Popritom sa bude podnecovať spolupráca členských štátov vo fáze obstarávania obranných spôsobilostí;
zabezpečenie dostupnosti všetkých výrobkov obranného priemyslu prostredníctvom pružnejšej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, a to za akýchkoľvek okolností a v akomkoľvek časovom horizonte. Podporia sa investície členských štátov a európskeho obranného priemyslu do vývoja najmodernejších obranných technológií a spôsobilostí pripravených na budúcnosť a ich uvádzania na trh. Zároveň sa navrhujú opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby európska obranná technologická a priemyselná základňa mala k dispozícii potrebné prostriedky aj v krízových obdobiach, vďaka čomu sa zvýši bezpečnosť dodávok v rámci EÚ;
zabezpečenie, aby sa z vnútroštátnych rozpočtov, ako aj z rozpočtu EÚ vynakladali potrebné prostriedky na adaptáciu európskeho obranného priemyslu na nový bezpečnostný kontext;
začlenenie kultúry obrannej pripravenosti do všetkých politík, a to s výzvou na preskúmanie úverovej politiky Európskej investičnej banky, ku ktorému by malo dôjsť tento rok;
rozvoj užších vzťahov s Ukrajinou prostredníctvom jej účasti na iniciatívach Únie, ktoré sú zamerané na podporu obranného priemyslu, a stimulovanie spolupráce medzi únijným a ukrajinským obranným priemyslom;
spoluprácu s NATO a našimi strategickými, podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi, ako aj na užšiu spoluprácu s Ukrajinou.

V stratégii sa stanovujú ukazovatele slúžiace na meranie pokroku členských štátov na ceste k priemyselnej pripravenosti. Členské štáty sa vyzývajú, aby:

v duchu spolupráce obstarali do roku 2030 aspoň 40 % obranného vybavenia;
zabezpečili, že hodnota vnútroúnijného obchodu v oblasti obrany bude do roku 2030 predstavovať aspoň 35 % hodnoty trhu EÚ v oblasti obrany;
dosiahli stabilný pokrok smerujúci k tomu, aby do roku 2030 obstarali aspoň 50 % a do roku 2035 aspoň 60 % svojho rozpočtu určeného na verejné obstarávanie v oblasti obrany v rámci EÚ.

Európsky program investícií do obrany (EDIP) je nová legislatívna iniciatíva, ktorá bude zastrešovať rôzne opatrenia, počnúc krátkodobými núdzovými opatreniami prijatými v roku 2023, ktorých platnosť sa skončí v roku 2025, až po štruktúrovanejší a dlhodobejší prístup k dosiahnutiu pripravenosti obranného priemyslu. Zabezpečí sa tak kontinuita podpory určenej pre európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu, vďaka ktorej sa táto základňa rýchlo prispôsobí novej realite.

Program EDIP zahŕňa finančné aj regulačné aspekty. V záujme neustáleho zvyšovania konkurencieschopnosti európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne sa v rámci programu EDIP v rokoch 2025 – 2027 zmobilizujú únijné rozpočtové prostriedky v objeme 1,5 miliardy eur. V záujme ďalšieho stimulovania investícií v rámci európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne sa prostredníctvom finančnej podpory z programu EDIP významne rozšíri intervenčná logika nástroja EDIRPA (finančná podpora z rozpočtu EÚ slúžiaca na zjednodušenie spolupráce medzi členskými štátmi vo fáze obstarávania) a nástroja ASAP (finančná podpora pre obranný priemysel slúžiaca na zvýšenie ich výrobnej kapacity). V rámci programu EDIP sa bude podporovať aj industrializácia výrobkov v kontexte kooperatívnych akcií v oblasti výskumu a vývoja podporovaných z Európskeho obranného fondu. Rozpočet programu EDIP sa môže použiť aj na zriadenie fondu na urýchlenie transformácie dodávateľských reťazcov v oblasti obrany (FAST). Cieľom tohto nového fondu bude uľahčiť prístup k dlhovému a/alebo kapitálovému financovaniu pre MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré sa zaoberajú industrializáciou obranných technológií a/alebo výrobou výrobkov obranného priemyslu. Vďaka rozpočtu programu EDIP sa takisto posilní spolupráca EÚ v oblasti obranného priemyslu s Ukrajinou a podporí rozvoj jej obrannej priemyselnej a technologickej základne. Program EDIP by na tento účel mohol čerpať dodatočné finančné prostriedky z neočakávaných ziskov pochádzajúcich z imobilizovaných ruských štátnych aktív (s výhradou rozhodnutia Rady týkajúceho sa návrhu vysokého predstaviteľa).

Pokiaľ ide o regulačné aspekty, program EDIP prináša nové riešenia. Sprístupní nový právny rámec, teda štruktúru európskeho zbrojného programu. Cieľom bude uľahčiť a rozšíriť spoluprácu členských štátov v oblasti obranného vybavenia, a to v úplnej komplementárnosti s rámcom stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO). Súčasťou programu je aj celoúnijný režim bezpečnosti dodávok obranného vybavenia, ktorý zabezpečí neustály prístup ku všetkým potrebným výrobkom obranného priemyslu v Európe a poskytne rámec na účinnú reakciu v prípade možných budúcich kríz v súvislosti s dodávkami výrobkov obranného priemyslu. Program EDIP navyše umožní spustiť európske obranné projekty spoločného záujmu s potenciálnou finančnou podporou EÚ. V programe sa napokon navrhuje vytvorenie riadiacej štruktúry (rady pre pripravenosť obranného priemyslu), na ktorej fungovaní sa budú členské štáty plnohodnotne podieľať a ktorej cieľom bude zabezpečiť celkovú konzistentnosť opatrení EÚ v oblasti obranného priemyslu.

Silnejší a pružnejší európsky obranný priemysel bude prínosom nielen pre členské štáty, ale v konečnom dôsledku najmä pre občanov EÚ. Bude prínosný aj pre kľúčových partnerov EÚ vrátane NATO a Ukrajiny.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Prehľad o systéme EDIS

Prehľad o programe EDIP

Návrh nariadenia o programe EDIP

Stratégia európskeho obranného priemyslu

Čítať ďalej...

Zverejnené v Aktuality
jún 20, 2021

Komisia a odvetvie priemyslu investujú 22 miliárd eur do nových európskych partnerstiev pri hľadaní riešenia hlavných spoločenských výziev

Komisia spustila 11 nových európskych partnerstiev so zástupcami odvetvia priemyslu, ktorých cieľom je podporiť investície do výskumu a inovácií, riešiť hlavné výzvy v oblasti klímy a udržateľnosti a urobiť z Európy prvú klimaticky neutrálnu ekonomiku v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody. Partnerstvá budú zároveň prispievať k Európskemu digitálnemu desaťročiu – ambíciám EÚ v oblasti digitálnych technológií na najbližších desať rokov, ktoré je „dvojičkou“ zelenej a digitálnej transformácie. Na svoju činnosť získajú viac ako 8 miliárd eur z programu Horizont Európa – nového programu EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027. Celkové záväzky, vrátane záväzkov od súkromných partnerov a členských štátov, dosiahnu približne 22 miliárd eur.

Vďaka týmto finančným prostriedkom bude možné presadzovať celoplošné inovačné riešenia napr. zvládnuť emisie z energeticky náročných a ťažko dekarbonizovateľných odvetví, ako sú lodná doprava a výroba ocele, a zároveň vyvíjať a zavádzať vysokovýkonné batérie, udržateľné palivá, nástroje umelej inteligencie, dátové technológie, robotika a iné. Spojením úsilia, úsilia, zdrojov a investícií v rámci partnerstiev prinesie aj rozsiahle dlhodobé pozitívne vplyvy, zvýši európsku konkurencieschopnosť a technologickú suverenitu a vytvorí pracovné miesta a rast.

Ide o týchto jedenásť partnerstiev:

Európske partnerstvo pre európsky cloud pre otvorenú vedu. Jeho cieľom je do roku 2030 zaviesť a skonsolidovať otvorené, dôveryhodné virtuálne prostredie, ktoré umožní 2 miliónom európskych výskumníkov uchovávať, zdieľať a opätovne využívať výskumné údaje naprieč hranicami a vednými disciplínami.
Európske partnerstvo pre umelú inteligenciu, dáta a robotiku. Snahou je ponúknuť Európe čo najviac výhod z umelej inteligencie (AI), dát a robotiky, preto bude toto partnerstvo podporovať inovácie, zavádzanie a využívanie týchto technológií v prospech občanov i podnikov.
Európske partnerstvo pre fotoniku (svetelné technológie). Cieľom je urýchliť fotonické inovácie, zabezpečiť technologickú suverenitu Európy, zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a podporiť prosperitu a tvorbu dlhodobých pracovných miest.
Európske partnerstvo pre ekologickú oceľ – výroba nízkouhlíkovej ocele. Pôjde o podporu EÚ v jej úsilí stať sa lídrom v transformácii oceliarskeho priemyslu na uhlíkovo neutrálny priemysel, ktorá bude katalyzátorom aj pre ďalšie strategické odvetvia.
Európske partnerstvo „Made in Europe“. Bude hnacou silou pri dosahovaní vedúceho postavenia Európy v oblasti udržateľnej výroby dodržiavaním zásad obehového hospodárstva (žiadny odpad a iné), digitálnej transformácie a klimaticky neutrálnej výroby.
Európske partnerstvo „Processes4Planet“. Zámerom je urobiť z európskeho spracovateľského odvetvia celosvetový príklad dosahovania cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 so silným dôrazom na nízkouhlíkové technológie, obehovosť vrátane centier obehového hospodárstva a konkurencieschopnosti.
Európske partnerstvo pre udržateľné zastavané prostredie zamerané na ľudí („Built4People“). Cieľom sú kvalitné, nízkouhlíkové, energeticky a zdrojovo efektívne zastavané prostredia ako napr. budovy, infraštruktúra a iné, ktoré podporia prechod k udržateľnosti.
Európske partnerstvo v oblasti cestnej dopravy s nulovými emisiami („2Zero“). Jeho cieľom je systematicky urýchliť rozvoj dopravy s nulovými emisiami a podporovať klimaticky neutrálny a ekologický systém cestnej dopravy.
Európske partnerstvo pre kooperatívnu, prepojenú a automatizovanú mobilitu. Zámerom je urýchliť zavádzanie inovačných, kooperatívnych, prepojených a automatizovaných technológií a služieb mobility.
Európske partnerstvo pre batérie: na ceste ku konkurencieschopnému európskemu hodnotovému reťazcu s batériami. Cieľom je podporiť rozvoj špičkového výskumného a inovačného ekosystému v oblasti batérií a podporovať vedúce postavenie európskeho priemyslu v dizajne a výrobe batérií pre ďalšiu generáciu fixných i mobilných aplikácií.
Európske partnerstvo v oblasti vodnej dopravy s nulovými emisiami. Cieľom je urobiť z Únie lídra v transformácii námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy v snahe odstrániť všetky škodlivé environmentálne emisie (vrátane skleníkových plynov, látok znečisťujúcich vodu a ovzdušie) využitím inovačných technológií a možností prevádzky a túto transformáciu čo najviac urýchliť.

Komisia schválila memorandá o porozumení tak, aby mohli partnerstvá začať svoju činnosť už teraz. Slávnostné podpísanie memoránd o porozumení sa uskutoční 23. júna pri príležitosti Európskych dní výskumu a inovácií.

Vyjadrenia členov kolégia:

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestager v tejto súvislosti uviedla: „Spolupráca je kľúčom k prekonávaniu výziev spojených so zelenou a digitálnou transformáciou Európy. A digitálne technológie sú zasa jej hnacou silou prechodu na klimaticky neutrálne, obehové a odolnejšie hospodárstvo. V rámci jedenástich partnerstiev, ktoré dnes Komisia a zástupcovia priemyslu spoločne navrhli, sa akumulujú finančné zdroje vo výške približne 22 miliárd eur, vďaka ktorým budeme môcť spoločne získať spoľahlivú umelú inteligenciu, dáta, robotiku a mnohé iné technologické nástroje na dosiahnutie našich cieľov v oblasti životného prostredia a klímy pre čistejšiu a zdravšiu budúcnosť.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabriel dodáva: „Všetky tieto partnerstvá majú za cieľ spojiť výskumné a inovačné zdroje a zabezpečiť, aby sa výsledky výskumu preniesli do užitočných inovácií, ktoré budú slúžiť ľuďom. Program Horizont Európa je naším odhodlaním prekonať klimatickú krízu, prichádzať s udržateľnými riešeniami hlavných environmentálnych problémov a urýchliť udržateľnú obnovu. Ku prospechu všetkých Európanov.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton povedal: „Vďaka novým partnerstvám sa Európa dostane na čelo globálneho technologického rozvoja, budovania kľúčových priemyselných kapacít a urýchľovania zelenej a digitálnej transformácie, ktoré s tým nevyhnutne súvisia. To pomôže nasmerovať Európu k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050 a k obehovému hospodárstvu. Pri svojich činnostiach budú partnerstvá klásť dôraz aj na rozvoj digitálnych technológií potrebných na podporu vedúceho postavenia Európy v odvetví priemyslu.“

Súvislosti

Jedenásť partnerstiev, ku ktorým boli prijaté memorandá o porozumení, patrí k tzv. spoločne programovaným európskym partnerstvám – partnerstvám medzi Komisiou a väčšinou súkromnými, ale aj verejnými partnermi. Budú prebiehať v rokoch 2021 – 2030, takže svojimi výsledkami môžu pomôcť posledným výzvam na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont Európa a následne svoju činnosť ukončiť.

Memorandum o porozumení je základom spolupráce v rámci partnerstva a stanovuje jeho ciele, záväzky oboch strán a štruktúru riadenia. Partnerstvá zároveň poskytujú Komisii podnety k relevantným témam, ktoré sa majú stať súčasťou pracovných činností programu Horizont Európa. Budú realizované najmä formou pracovných činností v rámci programu Horizont Európa a ich výziev na predkladanie návrhov. Súkromní partneri budú vyvíjať aj ďalšie činnosti, ktoré nie sú financované z programu Horizont Európa, ale sú zahrnuté do strategických výskumných a inovačných programov partnerstva a riešia otázky ako uvádzanie na trh, rozvoj zručností alebo regulačné aspekty.

Tieto „spoločne programované“ európske partnerstvá sú iné, no zároveň dopĺňajú komplexnejšie „inštitucionalizované“ európske partnerstvá, ktoré sú založené na legislatívnom návrhu Komisie a majú „špecializovanú realizačnú štruktúru“. Komisia vo februári tohto roka navrhla vytvoriť 10 nových „inštitucionalizovaných“ európskych partnerstiev medzi Európskou úniou, členskými štátmi a/alebo odvetvím priemyslu. S investíciami vo výške takmer 10 miliárd eur, ku ktorým partneri pridajú minimálne raz toľko, je urýchliť prechod na zelenú, klimaticky neutrálnu a digitálnu Európu a zvýšiť odolnosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Viac informácií

Európske partnerstvá

Často kladené otázky – Európske partnerstvá

Prehľad

Infografika

Čítať ďalej...

Zverejnené v Aktuality
máj 13, 2021

Aktualizácia priemyselnej stratégie z roku 2020: obnova Európy vďaka silnejšiemu jednotnému trhu

Komisia aktualizuje priemyselnú stratégiu EÚ tak, aby jej ambície v tejto oblasti plne odzrkadľovali novú realitu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a boli hnacím motorom pri prechode na udržateľnejšie, digitálne, odolné a globálne konkurencieschopné hospodárstvo.

V aktualizovanej stratégii sa opätovne potvrdzujú priority stanovené v oznámení z marca 2020, ktoré bolo uverejnené deň pred tým, než WHO vyhlásila pandémiu ochorenia COVID-19. Zároveň reaguje na ponaučenia z krízy s cieľom podporiť obnovu a posilniť otvorenú strategickú autonómiu EÚ. Navrhujú sa v nej nové opatrenia na posilnenie odolnosti nášho jednotného trhu, najmä v časoch krízy. Zaoberá sa potrebou lepšie pochopiť naše závislosti v kľúčových strategických oblastiach a predstavuje súbor nástrojov na ich riešenie. Ponúka nové opatrenia na urýchlenie zelenej a digitálnej transformácie. Aktualizovaná stratégia je takisto odpoveďou na výzvy identifikovať a monitorovať hlavné ukazovatele konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ ako celku: integrácia jednotného trhu, rast produktivity, medzinárodná konkurencieschopnosť, verejné a súkromné investície a investície do výskumu a vývoja.

Jadrom aktualizovanej stratégie sú malé a stredné podniky. Na ne je zacielená špecifická finančná podpora a opatrenia, ktoré majú MSP a startupom uľahčiť túto dvojitú transformáciu. Komisia v súčasnosti finalizuje proces vymenovania pána Vazila Hudáka za vyslanca pre MSP.

Komisia prijala aj návrh nariadenia o zahraničných subvenciách narúšajúcich jednotný trh. Ide o kľúčový prvok pre úspech priemyselnej stratégie EÚ, ktorý zabezpečí rovnaké podmienky a podporí spravodlivý a konkurencieschopný jednotný trh.

Táto zverejnená aktualizovaná priemyselná stratégia sa zameriava na tieto kľúčové oblasti:

Posilnenie odolnosti jednotného trhu

Pandémia ochorenia COVID-19 bola pre jednotný trh náročnou skúškou, keďže po jej vypuknutí došlo k obmedzeniu dodávok, uzavretiu hraníc a fragmentácii trhu. Kríza zdôraznila zásadnú potrebu zachovať voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu na jednotnom trhu, ako aj nutnosť spolupracovať na posilnení jeho odolnosti voči narušeniam. Komisia na tento účel podnikne okrem iného tieto opatrenia:

Navrhne núdzový nástroj pre jednotný trh ako štrukturálne riešenie na zabezpečenie voľného pohybu tovaru a služieb v kontexte možných budúcich kríz. Tento nástroj by mal zaručiť väčšiu transparentnosť a solidaritu a mal by pomôcť riešiť kritický nedostatok výrobkov tým, že urýchli ich dostupnosť a posilní spoluprácu v oblasti verejného obstarávania.
Zabezpečí, aby členské štáty v plnej miere vykonali smernicu o službách a plnili si svoje existujúce povinnosti vrátane oznamovacej povinnosti, aby bolo možné identifikovať a odstrániť nové potenciálne prekážky.
Posilní dohľad nad trhom s výrobkami tým, že bude podporovať vnútroštátne orgány pri zvyšovaní kapacít a urýchľovaní tempa digitalizácie pri kontrolách výrobkov a zbere údajov.
Zmobilizuje významné investície na podporu MSP. Navrhne a zavedie mechanizmy alternatívneho riešenia sporov na riešenie oneskorených platieb pre MSP a stanoví opatrenia na riešenie rizík platobnej schopnosti, ktoré majú vplyv na MSP.

Riešenie strategických závislostí EÚ

Otvorenosť obchodu a investíciám je silnou stránkou EÚ, ktorá je významným dovozcom a vývozcom, ako aj zdrojom jej rastu a odolnosti. Pandémia však upriamila našu pozornosť aj na potrebu analyzovať a riešiť strategické závislosti technologického i priemyselného charakteru. Komisia preto:

Vykonala analýzu metódou zdola nahor založenú na obchodných údajoch: z 5 200 výrobkov dovážaných do EÚ sa v počiatočnej analýze identifikovalo 137 výrobkov (ktoré predstavujú 6 % celkovej hodnoty tovaru dovážaného do EÚ) v citlivých ekosystémoch, na ktorých je EÚ veľmi závislá. Ide najmä o energeticky náročné priemyselné odvetvia (ako sú suroviny) a ekosystémy v oblasti zdravia (ako sú farmaceutické zložky), ako aj iné výrobky, ktoré sú dôležité z hľadiska podpory zelenej a digitálnej transformácie. Z toho je 34 výrobkov (predstavujúcich 0,6 % celkovej hodnoty tovaru dovážaného do EÚ) potenciálne ešte zraniteľnejších z dôvodu obmedzených možností, pokiaľ ide o ďalšiu diverzifikáciu a nahradenie výrobou v EÚ. Analýza takisto odhalila výzvy a závislosti v oblasti pokročilých technológií.
Prezentuje výsledky šiestich hĺbkových preskúmaní týkajúcich sa surovín, batérií, účinných farmaceutických látok, vodíka, polovodičov a cloudových a špičkových technológií, ktoré poskytujú ďalšie informácie o pôvode strategických závislostí a ich dosahu.
Začne druhú fázu preskúmania potenciálnych závislostí v kľúčových oblastiach vrátane výrobkov, služieb alebo technológií, ktoré sú kľúčové pre dvojitú transformáciu. K nim patria obnoviteľné zdroje energie, uskladňovanie energie a kybernetická bezpečnosť. Okrem toho vytvorí monitorovací systém v rámci strediska Komisie na monitorovanie kritických technológií.
Pracuje na diverzifikácii medzinárodných dodávateľských reťazcov a usiluje sa nadväzovať medzinárodné partnerstvá v záujme zlepšenia pripravenosti.
Podporuje nové priemyselné aliancie v strategických oblastiach, v ktorých sa takéto aliancie považujú za najlepší nástroj na urýchlenie činností, ktoré by sa inak nerozvinuli. Priemyselné aliancie sa budú podporovať tam, kde dokážu prilákať súkromných investorov, aby diskutovali o nových obchodných partnerstvách a modeloch otvoreným a transparentným spôsobom a v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Podporovať sa budú aj oblastiach, kde majú potenciál vytvárať inovácie a pracovné miesta s vysokou hodnotou. Aliancie poskytujú v zásade širokú a otvorenú platformu, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť začleneniu startupov a MSP.
Komisia pripravuje spustenie Aliancie pre procesory a polovodičové technológie a Aliancie pre priemyselné dáta, edge a cloud. Okrem toho zvažuje založenie Aliancie pre kozmické nosné rakety a Aliancie pre leteckú dopravu s nulovými emisiami.

Podporuje úsilie členských štátov o združovanie verejných zdrojov prostredníctvom dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v oblastiach, kde trh nedokáže priniesť prelomové inovácie. Na tento účel môže prípadne vynaložiť prostriedky z rozpočtu EÚ.
Avizuje stratégiu a možnú legislatívnu zmenu s cieľom posilniť vedúce postavenie pri stanovovaní noriem, a to aj v oblasti služieb, pričom otvorene spolupracuje s ostatnými aktérmi v oblastiach spoločného záujmu.

Urýchlenie dvojitej transformácie

V priemyselnej stratégii z roku 2020 sa oznámili opatrenia na podporu zelenej a digitálnej transformácie priemyslu EÚ, no pandémia mala radikálny vplyv na jej rýchlosť a rozsah. Komisia preto načrtáva nové opatrenia na podporu podnikateľského hľadiska v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou tým, že:

Vytvorí v partnerstve s priemyslom, verejnými orgánmi, sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami transformačné dráhy v oblastiach, v ktorých je to potrebné, počnúc cestovným ruchom a energeticky náročnými priemyselnými odvetviami. Takéto dráhy by mohli umožniť lepšie pochopenie rozsahu, nákladov a podmienok požadovaných opatrení, ktoré súvisia s dvojitou transformáciou v najrelevantnejších ekosystémoch. To by viedlo k vypracovaniu vykonateľného plánu v prospech udržateľnej konkurencieschopnosti.
Zabezpečí koherentný regulačný rámec na dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia Európy a ambícií balíka „Fit for 55“ okrem iného rýchlejším zavádzaním obnoviteľných zdrojov energie a zaručením prístupu k dostatočným dodávkam cenovo dostupnej a dekarbonizovanej elektrickej energie.
Zabezpečí služby poradcov pre udržateľnosť pre MSP a bude podporovať obchodné modely založené na údajoch, aby MSP mali čo najväčší úžitok zo zelenej a digitálnej transformácie.
Bude investovať do zvyšovania úrovne kvalifikácií a rekvalifikáciu v záujme podpory dvojitej transformácie.

Prebiehajúcou rozsiahlou revíziou pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže sa takisto zabezpečí, aby v čase, keď sa zásadne mení aj globálne konkurenčné prostredie, podporovali tieto pravidlá zelenú a digitálnu transformáciu v prospech Európanov.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová zodpovedná za Európu pripravenú na digitálny vek, vyhlásila: Cieľom dnešnej aktualizovanej priemyselnej stratégie je zabezpečiť, aby naše priemyselné odvetvia dokázali stimulovať zelenú a digitálnu transformáciu nášho hospodárstva. Zároveň sa usilujeme posilniť konkurencieschopnosť týchto odvetví, a to aj v súvislosti s obnovou po kríze spôsobenej koronavírusom. To si vyžaduje nové investície – do ľudí, technológií a správneho regulačného rámca, ktorý zaručuje spravodlivosť a efektívnosť. Dnes prezentujeme získané skúsenosti a potvrdzujeme náš záväzok spolupracovať so všetkými hospodárskymi subjektmi v celej Európe. Na tento účel budeme ďalej podporovať a rozširovať kľúčové nástroje, ktoré už máme k dispozícii.

Výkonný podpredseda Valdis Dombrovskis zodpovedný za hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, k tomu povedal: „V krízovom období majú odolné globálne dodávateľské reťazce nesmierny význam, keďže pomáhajú absorbovať otrasy a urýchľovať obnovu. V čase, keď sa spamätávame z krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19, je cieľom našej aktualizovanej priemyselnej stratégie využiť postavenie Európy ako globálneho priemyselného lídra, a získať tak konkurenčnú výhodu v oblasti digitálnych a zelených technológií. Budeme sa usilovať o spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi vo všetkých oblastiach, v ktorých môžeme podporovať otvorený a spravodlivý obchod založený na pravidlách, znižovať strategické závislosti a vyvíjať budúce normy a predpisy. Všetky tieto prvky majú zásadný význam pre našu hospodársku silu. Zároveň sme pripravení konať autonómne vždy, keď sa musíme brániť pred nekalými praktikami a chrániť integritu jednotného trhu.“

Komisár Thierry Breton zodpovedný za vnútorný trh dodal: „Skutočná priemyselná revolúcia začína teraz – za predpokladu, že správne zainvestujeme do kľúčových technológií a stanovíme správne rámcové podmienky. Európa si vytvára prostriedky pre inovatívny, čistý a odolný priemysel, ktorý zabezpečuje kvalitné pracovné miesta a umožňuje MSP prosperovať aj počas procesu obnovy.“

Súvislosti

Aktualizáciu priemyselnej stratégie z roku 2020 ohlásila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Európskej únie v septembri 2020. Toto oznámenie takisto reaguje na výzvu vedúcich predstaviteľov EÚ realizovať ambicióznu európsku priemyselnú politiku tak, aby bol priemysel udržateľnejší, ekologickejší, odolnejší a dosahoval väčšiu konkurencieschopnosť na globálnej úrovni. Lídri EÚ vyzvali Komisiu, aby identifikovala strategické závislosti najmä v tých najcitlivejších priemyselných ekosystémoch, ako je zdravotníctvo, a navrhla opatrenia na ich zmiernenie.

K tomuto oznámeniu sú pripojené tri pracovné dokumenty. Prvým je výročná správa o jednotnom trhu v roku 2021, v ktorej sa analyzuje súčasný stav európskeho hospodárstva na základe posúdenia 14 priemyselných ekosystémov, hodnotí pokrok dosiahnutý pri plnení priemyselného balíka 2020 a predstavuje súbor kľúčových ukazovateľov výkonnosti na monitorovanie ďalšieho pokroku. Ďalej je to analýza strategických závislostí a kapacít Európy s hĺbkovým preskúmaním vo viacerých strategických oblastiach a dokument o konkurencieschopnom a ekologickom európskom oceliarstve, ktorý obsahuje analýzu výziev v priemysle a dostupného súboru nástrojov EÚ.