Komisia predstavila zoznam hlavných ukazovateľov na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti životného prostredia a klímy do roku 2030, ako aj cieľa dlhodobej vízie do roku 2050 – „dobrý život v rámci možností našej planéty“. Nový rámec monitorovania v rámci 8. environmentálneho akčného programu, ktorý je výsledkom intenzívnych konzultácií so zainteresovanými stranami a členskými štátmi, je zameraný na podporu transparentnosti a informovanie Európanov o vplyve politiky EÚ v oblasti klímy a životného prostredia.

Eurostat, štatistický úrad Európskej únie, uverejnil dokument s názvom Udržateľný rozvoj v Európskej únii – monitorovacia správa o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ za rok 2022, v ktorom sa uvádza štatistický prehľad o pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v EÚ.

Z údajov uvedených v správe vyplýva, že EÚ zaznamenala za posledných päť rokov pokrok pri dosahovaní väčšiny cieľov, a to v súlade s prioritami Komisie v kľúčových oblastiach politiky, ako je Európska zelená dohoda, digitálna stratégia a akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Hoci rýchlosť pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov bola rôzna, k odklonu od cieľov udržateľného rozvoja došlo len v niekoľkých špecifických oblastiach.

Bezprecedentný nástroj NextGenerationEU, ktorý Komisia prijala v reakcii na pandémiu, a reformy a investície, s ktorými členské štáty počítajú vo svojich plánoch obnovy a odolnosti, v budúcnosti významne prispejú k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja v EÚ.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti uviedol: „Európa čelí už druhej nečakanej udalosti za tri roky. V snahe zvládnuť vplyv hospodárskeho otrasu, ktorý spôsobila invázia Ruska na Ukrajinu, však nesmieme zabúdať na náš cieľ, ktorým je transformovať hospodársky model EÚ. Práve naopak, musí nás to podnietiť k zdvojnásobeniu úsilia o posilnenie našej odolnosti a udržateľnosti našich výrobných procesov a každodenných činností. V tomto kolektívnom úsilí zostávajú ciele udržateľného rozvoja naším kompasom aj meradlom úspechu.“

Kľúčové zistenia

Zo správy vyplýva, že za posledných päť rokov zaznamenala EÚ významný pokrok pri dosahovaní piatich cieľov udržateľného rozvoja a mierny pokrok pri plnení väčšiny ostatných. Konkrétne:

• Podobne ako v predchádzajúcich rokoch EÚ opäť najviac pokročila pri posilňovaní mieru a osobnej bezpečnosti na svojom území, zlepšovaní prístupu k spravodlivosti, ako aj dôvery v inštitúcie (cieľ udržateľného rozvoja č. 16). Podiel obyvateľov EÚ, ktorí nahlasujú kriminalitu, násilie a vandalizmus vo svojom susedstve, klesol z 13,2 % v roku 2015 na 10,9 % v roku 2020. Okrem toho podiel obyvateľov EÚ, ktorí považujú justičný systém vo svojej krajine za dostatočne nezávislý, sa od roku 2016 do roku 2021 zvýšil o 4 percentuálne body (z 50 % na 54 %).
• Významný pokrok sa dosiahol aj pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v týchto oblastiach: znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia (cieľ č. 1), hospodárstvo a trh práce (cieľ č. 8), čistá a cenovo dostupná energia (cieľ č. 7), ako aj inovácie a infraštruktúra (cieľ č. 9). V oblasti chudoby (cieľ udržateľného rozvoja č. 1) sa dostupné údaje čiastočne týkajú predpandemického obdobia, a preto ešte v plnej miere nezachytávajú dosah pandémie.
• Na priaznivé posúdenie cieľa udržateľného rozvoja č. 7 malo výrazný vplyv pozoruhodné zníženie spotreby energie v roku 2020 (mínus 8 % v porovnaní s rokom 2019) v dôsledku obmedzení verejného života a nižšej hospodárskej činnosti v súvislosti s pandémiou COVID-19. EÚ bola preto schopná dosiahnuť svoj cieľ v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020 a na základe doteraz zaznamenaného pokroku sa zdá, že je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa na rok 2030. Okrem toho energia z obnoviteľných zdrojov sa využívala čoraz viac, pričom jej podiel sa od roku 2005 zdvojnásobil. Do roku 2020 predstavovala energia z obnoviteľných zdrojov 22,1 % hrubej konečnej spotreby energie. Dovoz fosílnych palív však stále pokrýva viac ako polovicu dopytu EÚ po energii a nižšia spotreba energie zaznamenaná v roku 2020 bola pravdepodobne len dočasná.
• Podobne možno konštatovať, že na pokrok pri dosahovaní cieľa udržateľného rozvoja č. 8 týkajúceho sa hospodárstva a trhu práce, v prípade ktorého máme najnovšie dostupné údaje z roku 2021, mal pozitívny vplyv silný hospodársky rast a výkonnosť trhu práce v minulom roku. Napríklad miera zamestnanosti sa v roku 2021 zvýšila na 73,1 %, takže dokonca prekročila svoju úroveň pred pandémiou.
• Pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v oblasti zdravia a kvality života (cieľ č. 3), života pod vodou (cieľ č. 14), rodovej rovnosti (cieľ č. 5), udržateľných miest a komunít (cieľ č. 11), zníženia nerovností (cieľ č. 10), zodpovednej spotreby a výroby (cieľ č. 12), kvalitného vzdelania (cieľ č. 4), ochrany klímy (cieľ č. 13) a žiadneho hladu (cieľ č. 2) bol mierny.
• Celkové hodnotenie pokroku EÚ v oblasti partnerstiev (cieľ č. 17) a čistej vody a hygieny (cieľ č. 6) bolo neutrálne, čo znamená, že sa vyznačovali takmer rovnakým podielom udržateľného a neudržateľného rozvoja.
• Za posledných päť rokov došlo aj k miernemu odklonu od príslušných cieľov udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o život na pevnine (cieľ č. 15), čo naznačuje, že ekosystémy a biodiverzita zostávajú pod tlakom ľudskej činnosti. Hoci sa podiel lesnatej plochy aj chránených suchozemských oblastí v EÚ mierne zvýšil, tlak na biodiverzitu sa naďalej zintenzívňoval. Ukazovateľom biodiverzity je napríklad výskyt bežných vtákov, pretože mnohé z nich potrebujú na rozmnožovanie a hľadanie potravy špecifické biotopy, ktoré sú zároveň často domovom mnohých ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov. Odhaduje sa, že od roku 2000 sa počet bežných vtákov znížil o 10 %. Po mnohých rokoch poklesu sa však zdá, že ich počet sa začal stabilizovať.

Súbor ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja sa každoročne prehodnocuje. Na účely správy za rok 2022 bol tento súbor ukazovateľov prehodnotený tak, aby sa zosúladil s 8. environmentálnym akčným programom a novými cieľmi akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Zlepšila sa aj analýza účinkov presahovania zahŕňajúcich emisie CO₂, pôdnu stopu, surovinovú stopu a hrubú pridanú hodnotu, ktorú mimo EÚ vytvára spotreba v rámci EÚ. Správa napokon obsahuje osobitnú analýzu vplyvu pandémie COVID-19 na ciele udržateľného rozvoja. 

Súvislosti

Ciele udržateľného rozvoja sú už dlhodobo v centre záujmu tvorby európskych politík, sú pevne zakotvené v európskych zmluvách a začlenené do kľúčových projektov, odvetvových politík a iniciatív Komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej. Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja, ktoré prijala Organizácia Spojených národov (OSN) v septembri 2015, poskytli nový stimul pre globálne úsilie o dosiahnutie udržateľného rozvoja. Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja – komplexný prístup, EÚ sa plne zaviazala k Agende 2030 a jej vykonávaniu.

Predmetná publikácia je šiestou zo série každoročných monitorovacích aktivít, ktoré začal Eurostat v roku 2017. Vychádza zo súboru ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja, ktorý bol vypracovaný na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ. Zámerom správy o monitorovaní cieľov udržateľného rozvoja je poskytnúť objektívne posúdenie toho, či EÚ (podľa vybraných ukazovateľov) pokročila za posledné päťročné a pätnásťročné obdobia v plnení týchto cieľov.

Trendy ukazovateľov sa hodnotia na základe ich priemernej ročnej miery rastu za posledných päť rokov. V prípade 22 ukazovateľov s kvantitatívnymi cieľmi EÚ sa posudzuje pokrok pri dosahovaní týchto cieľov. Príslušné ciele existujú najmä v oblasti zmeny klímy, spotreby energie a vzdelávania. Všetky ostatné ukazovatele sa posudzujú podľa smerovania a rýchlosti zmeny.

Ďalšie informácie

Udržateľný rozvoj v Európskej únii – monitorovacia správa o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ za rok 2022

Udržateľný rozvoj v Európskej únii. Prehľad pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ

Digitálna publikácia „Ciele udržateľného rozvoja a ja“

Vizualizačný nástroj „Skóre jednotlivých krajín v oblasti cieľov udržateľného rozvoja“

Vysvetlenie štatistík – články o udržateľnom rozvoji v EÚ

Osobitný oddiel venovaný ukazovateľom udržateľného rozvoja EÚ

Databáza ukazovateľov udržateľného rozvoja EÚ

Oznámenie Komisie: „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť“

Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja – komplexný prístup

EÚ sa v týchto dňoch zúčastňuje na obnovených celosvetových zasadnutiach venovaných biodiverzite s cieľom pokročiť v rozvoji globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020. Týmto rámcom je nová globálna dohoda na zastavenie a zvrátenie straty rastlín, zvierat a ekosystémov na našej planéte. Rozhovory v Ženeve sú posledným oficiálnym zasadnutím, na ktorom majú vlády prerokovať globálnu dohodu, aká sa uzatvára raz za desaťročie, ešte pred jej prijatím na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP15), ktorá sa bude konať neskôr tohto roku v čínskom Kchun-mingu. Tento rámec bude usmerňovať celosvetové opatrenia na presadzovanie záujmov prírody a ľudí, ktoré sú nevyhnutné na boj proti zmene klímy a budovanie spravodlivejšieho, bezpečnejšieho a zdravšieho sveta všade a pre všetkých.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius v tejto súvislosti uviedol: „V týchto náročných časoch je multilateralizmus dôležitejší než kedykoľvek predtým – pre ľudstvo aj prírodu, od ktorej závisíme. Dôkazy hovoria jasne: musíme sa naučiť žiť v súlade s prírodou, pre seba, pre budúce generácie, v záujme našej klímy aj udržateľného rozvoja – a na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme spoločný plán. Na zasadnutí COP15 sa medzinárodné spoločenstvo bude snažiť dohodnúť na ambicióznom globálnom rámci pre biodiverzitu s dôkladným monitorovaním, aby sme mohli v praxi merať pokrok dosiahnutý pri zvrátení straty prírody. Tak ďaleko však ešte nie sme. Teraz musíme výrazne zmenšiť rozdiely medzi postojmi jednotlivých strán. EÚ ide na ženevské rokovania s odhodlaním presadzovať vyššie ambície a ísť príkladom.“

V spolupráci s podobne zmýšľajúcimi krajinami sa EÚ postavila na čelo úsilia o dosiahnutie ambicióznej dohody s merateľnými cieľmi zameranými na riešenie priamych a nepriamych príčin straty biodiverzity, s oveľa prísnejšími ustanoveniami o monitorovaní a posudzovaní a s jasnejšími prostriedkami na vykonávanie.

EÚ sa pri rokovaniach bude zasadzovať za to, aby rámec obsahoval aspoň tieto prvky:

• ambiciózne, merateľné a časovo ohraničené ciele a míľniky zamerané na obnovu, odolnosť a primeranú ochranu všetkých svetových ekosystémov do roku 2050,
• ciele zamerané na riešenie priamych a nepriamych príčin straty biodiverzity a zabezpečenie udržateľného využívania prírodných zdrojov vrátane cieľa 30 x 30, ktorým je ochrana najmenej 30 % svetovej pôdy a oceánov do roku 2030,
• prevádzkové ustanovenia na mobilizáciu financií a iných prostriedkov na vykonávanie; v tejto súvislosti predsedníčka Komisie von der Leyenová v septembri oznámila, že EÚ zdvojnásobí svoje medzinárodné financovanie biodiverzity, najmä v prípade najzraniteľnejších krajín,
• oveľa silnejšie procesy vykonávania, monitorovania a posudzovania vrátane transparentnosti plánovaného vykonávania, podávania správ, globálnej diferenčnej analýzy a hodnotenia s prípadným zvýšením úsilia,
• účinné vykonávanie tretieho cieľa Dohovoru o biologickej diverzite, pokiaľ ide o prístup k prínosom vyplývajúcim z využívania genetických zdrojov spojených s biodiverzitou a spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie týchto prínosov, čo zároveň zaručuje, že veda, výskum a inovácie môžu naďalej prinášať všetky výhody, ktoré podporujú aj plnenie ďalších cieľov, a
• zabezpečenie dodržiavania práv pôvodného obyvateľstva a plnej a účinnej účasti pôvodného obyvateľstva a zainteresovaných strán.

EÚ bude stavať na dobrých výsledkoch minulotýždňového Environmentálneho zhromaždenia OSN v Nairobi vrátane dohodnutého vymedzenia riešení blízkych prírode, ktoré majú zásadný význam pre prírodu, ľudí a klímu.

Súvislosti

V globálnej hodnotiacej správe IPBES o biodiverzite a nedávno uverejnenom príspevku k 6. hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy sa zdôrazňuje, že svet má obmedzený a rýchlo sa zmenšujúci priestor na zabezpečenie životaschopnej budúcnosti. Vyzýva sa v nich na urýchlené opatrenia na obnovu degradovaných ekosystémov, ktoré treba prijať v ďalšom desaťročí s cieľom zmierniť vplyvy zmeny klímy, a to najmä formou obnovy degradovaných mokradí a riek, lesov a poľnohospodárskych ekosystémov.

Konferencia zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 15) sa koná v dvoch častiach. Prvá časť so zasadnutím na vysokej úrovni prebiehala v Kchun-mingu s virtuálnou účasťou od 11. do 15. októbra 2021. Zmluvné strany Dohovoru o biologickej diverzite opätovne potvrdili svoj záväzok dosiahnuť do roku 2050 víziu „žiť v súlade s prírodou“ a prijali Vyhlásenie z Kchun-mingu. Táto politická vôľa sa teraz musí premietnuť do konkrétnej politickej podpory ambiciózneho globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 a jeho následnej úplnej realizácie.

Druhá časť konferencie COP15 s osobnou účasťou sa uskutoční v čínskom Kchun-mingu neskôr v roku 2022. Tentoraz sa zmluvné strany stretnú, aby uzavreli rokovania a rozhodli o novom globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020.

V rámci Európskej zelenej dohody Európska komisia minulý rok prijala stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity, ktorej cieľom je nasmerovať biodiverzitu v Európe na cestu obnovy do roku 2030. Ako súčasť uvedenej stratégie má Komisia v priebehu tohto mesiaca predložiť prelomový právny predpis o obnove prírody. 

Ďalšie informácie

Ochrana biodiverzity na celom svete – snaha o uzavretie medzinárodnej dohody na zasadnutí COP 15

EÚ a Environmentálne zhromaždenie OSN

Súbor nástrojov na presadzovanie záujmov prírody

Prísľub lídrov v prospech ochrany prírody