Komisia spustila 11 nových európskych partnerstiev so zástupcami odvetvia priemyslu, ktorých cieľom je podporiť investície do výskumu a inovácií, riešiť hlavné výzvy v oblasti klímy a udržateľnosti a urobiť z Európy prvú klimaticky neutrálnu ekonomiku v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody. Partnerstvá budú zároveň prispievať k Európskemu digitálnemu desaťročiu – ambíciám EÚ v oblasti digitálnych technológií na najbližších desať rokov, ktoré je „dvojičkou“ zelenej a digitálnej transformácie. Na svoju činnosť získajú viac ako 8 miliárd eur z programu Horizont Európa – nového programu EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027. Celkové záväzky, vrátane záväzkov od súkromných partnerov a členských štátov, dosiahnu približne 22 miliárd eur.

Vďaka týmto finančným prostriedkom bude možné presadzovať celoplošné inovačné riešenia napr. zvládnuť emisie z energeticky náročných a ťažko dekarbonizovateľných odvetví, ako sú lodná doprava a výroba ocele, a zároveň vyvíjať a zavádzať vysokovýkonné batérie, udržateľné palivá, nástroje umelej inteligencie, dátové technológie, robotika a iné. Spojením úsilia, úsilia, zdrojov a investícií v rámci partnerstiev prinesie aj rozsiahle dlhodobé pozitívne vplyvy, zvýši európsku konkurencieschopnosť a technologickú suverenitu a vytvorí pracovné miesta a rast.

Ide o týchto jedenásť partnerstiev:

1. Európske partnerstvo pre európsky cloud pre otvorenú vedu. Jeho cieľom je do roku 2030 zaviesť a skonsolidovať otvorené, dôveryhodné virtuálne prostredie, ktoré umožní 2 miliónom európskych výskumníkov uchovávať, zdieľať a opätovne využívať výskumné údaje naprieč hranicami a vednými disciplínami.
2. Európske partnerstvo pre umelú inteligenciu, dáta a robotiku. Snahou je ponúknuť Európe čo najviac výhod z umelej inteligencie (AI), dát a robotiky, preto bude toto partnerstvo podporovať inovácie, zavádzanie a využívanie týchto technológií v prospech občanov i podnikov.
3. Európske partnerstvo pre fotoniku (svetelné technológie). Cieľom je urýchliť fotonické inovácie, zabezpečiť technologickú suverenitu Európy, zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a podporiť prosperitu a tvorbu dlhodobých pracovných miest.
4. Európske partnerstvo pre ekologickú oceľ – výroba nízkouhlíkovej ocele. Pôjde o podporu EÚ v jej úsilí stať sa lídrom v transformácii oceliarskeho priemyslu na uhlíkovo neutrálny priemysel, ktorá bude katalyzátorom aj pre ďalšie strategické odvetvia.
5. Európske partnerstvo „Made in Europe“. Bude hnacou silou pri dosahovaní vedúceho postavenia Európy v oblasti udržateľnej výroby dodržiavaním zásad obehového hospodárstva (žiadny odpad a iné), digitálnej transformácie a klimaticky neutrálnej výroby.
6. Európske partnerstvo „Processes4Planet“. Zámerom je urobiť z európskeho spracovateľského odvetvia celosvetový príklad dosahovania cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 so silným dôrazom na nízkouhlíkové technológie, obehovosť vrátane centier obehového hospodárstva a konkurencieschopnosti.
7. Európske partnerstvo pre udržateľné zastavané prostredie zamerané na ľudí („Built4People“). Cieľom sú kvalitné, nízkouhlíkové, energeticky a zdrojovo efektívne zastavané prostredia ako napr. budovy, infraštruktúra a iné, ktoré podporia prechod k udržateľnosti.
8. Európske partnerstvo v oblasti cestnej dopravy s nulovými emisiami („2Zero“). Jeho cieľom je systematicky urýchliť rozvoj dopravy s nulovými emisiami a podporovať klimaticky neutrálny a ekologický systém cestnej dopravy.
9. Európske partnerstvo pre kooperatívnu, prepojenú a automatizovanú mobilitu. Zámerom je urýchliť zavádzanie inovačných, kooperatívnych, prepojených a automatizovaných technológií a služieb mobility.
10. Európske partnerstvo pre batérie: na ceste ku konkurencieschopnému európskemu hodnotovému reťazcu s batériami. Cieľom je podporiť rozvoj špičkového výskumného a inovačného ekosystému v oblasti batérií a podporovať vedúce postavenie európskeho priemyslu v dizajne a výrobe batérií pre ďalšiu generáciu fixných i mobilných aplikácií.
11. Európske partnerstvo v oblasti vodnej dopravy s nulovými emisiami. Cieľom je urobiť z Únie lídra v transformácii námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy v snahe odstrániť všetky škodlivé environmentálne emisie (vrátane skleníkových plynov, látok znečisťujúcich vodu a ovzdušie) využitím inovačných technológií a možností prevádzky a túto transformáciu čo najviac urýchliť.

Komisia schválila memorandá o porozumení tak, aby mohli partnerstvá začať svoju činnosť už teraz. Slávnostné podpísanie memoránd o porozumení sa uskutoční 23. júna pri príležitosti Európskych dní výskumu a inovácií.

Vyjadrenia členov kolégia:

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestager v tejto súvislosti uviedla: „Spolupráca je kľúčom k prekonávaniu výziev spojených so zelenou a digitálnou transformáciou Európy. A digitálne technológie sú zasa jej hnacou silou prechodu na klimaticky neutrálne, obehové a odolnejšie hospodárstvo. V rámci jedenástich partnerstiev, ktoré dnes Komisia a zástupcovia priemyslu spoločne navrhli, sa akumulujú finančné zdroje vo výške približne 22 miliárd eur, vďaka ktorým budeme môcť spoločne získať spoľahlivú umelú inteligenciu, dáta, robotiku a mnohé iné technologické nástroje na dosiahnutie našich cieľov v oblasti životného prostredia a klímy pre čistejšiu a zdravšiu budúcnosť.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabriel dodáva: „Všetky tieto partnerstvá majú za cieľ spojiť výskumné a inovačné zdroje a zabezpečiť, aby sa výsledky výskumu preniesli do užitočných inovácií, ktoré budú slúžiť ľuďom. Program Horizont Európa je naším odhodlaním prekonať klimatickú krízu, prichádzať s udržateľnými riešeniami hlavných environmentálnych problémov a urýchliť udržateľnú obnovu. Ku prospechu všetkých Európanov.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton povedal: „Vďaka novým partnerstvám sa Európa dostane na čelo globálneho technologického rozvoja, budovania kľúčových priemyselných kapacít a urýchľovania zelenej a digitálnej transformácie, ktoré s tým nevyhnutne súvisia. To pomôže nasmerovať Európu k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050 a k obehovému hospodárstvu. Pri svojich činnostiach budú partnerstvá klásť dôraz aj na rozvoj digitálnych technológií potrebných na podporu vedúceho postavenia Európy v odvetví priemyslu.“

Súvislosti

Jedenásť partnerstiev, ku ktorým boli prijaté memorandá o porozumení, patrí k tzv. spoločne programovaným európskym partnerstvám – partnerstvám medzi Komisiou a väčšinou súkromnými, ale aj verejnými partnermi. Budú prebiehať v rokoch 2021 – 2030, takže svojimi výsledkami môžu pomôcť posledným výzvam na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont Európa a následne svoju činnosť ukončiť.

Memorandum o porozumení je základom spolupráce v rámci partnerstva a stanovuje jeho ciele, záväzky oboch strán a štruktúru riadenia. Partnerstvá zároveň poskytujú Komisii podnety k relevantným témam, ktoré sa majú stať súčasťou pracovných činností programu Horizont Európa. Budú realizované najmä formou pracovných činností v rámci programu Horizont Európa a ich výziev na predkladanie návrhov. Súkromní partneri budú vyvíjať aj ďalšie činnosti, ktoré nie sú financované z programu Horizont Európa, ale sú zahrnuté do strategických výskumných a inovačných programov partnerstva a riešia otázky ako uvádzanie na trh, rozvoj zručností alebo regulačné aspekty.

Tieto „spoločne programované“ európske partnerstvá sú iné, no zároveň dopĺňajú komplexnejšie „inštitucionalizované“ európske partnerstvá, ktoré sú založené na legislatívnom návrhu Komisie a majú „špecializovanú realizačnú štruktúru“. Komisia vo februári tohto roka navrhla vytvoriť 10 nových „inštitucionalizovaných“ európskych partnerstiev medzi Európskou úniou, členskými štátmi a/alebo odvetvím priemyslu. S investíciami vo výške takmer 10 miliárd eur, ku ktorým partneri pridajú minimálne raz toľko, je urýchliť prechod na zelenú, klimaticky neutrálnu a digitálnu Európu a zvýšiť odolnosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Viac informácií

Európske partnerstvá

Často kladené otázky – Európske partnerstvá

Prehľad

Infografika

Komisia dnes navrhla rámec pre európsku digitálnu identitu, ktorý bude dostupný pre všetkých občanov EÚ, všetky osoby s pobytom, ako aj podniky so sídlom v EÚ. Občania budú môcť jednoduchým kliknutím na telefón preukázať svoju totožnosť a zdieľať elektronické dokumenty z európskej peňaženky s digitálnou identitou. Budú mať prístup k online službám pomocou vnútroštátnej digitálnej identifikácie, ktorá bude uznávaná v celej Európe. Používanie európskych peňaženiek s digitálnou identitou, napríklad na preukázanie veku, budú musieť na žiadosť používateľa akceptovať aj veľmi veľké platformy. O použití európskej peňaženky s digitálnou identitou bude vždy rozhodovať používateľ.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová v tejto súvislosti uviedla: „Európska digitálna identita nám umožní bezpečným a transparentným spôsobom robiť v každom členskom štáte tie isté úkony, aké robíme doma. Či už ide o prenájom bytu či otvorenie bankového účtu mimo domovskej krajiny, tieto úkony nebudú predstavovať žiadne dodatočné náklady ani prekážky. O miere osobných informácií, ktoré sa budú zdieľať, a o tom, s kým a na aký účel sa budú zdieľať, budeme rozhodovať my sami. Je to pre nás všetkých jedinečná príležitosť lepšie precítiť, že žijeme v Európe a sme Európania.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Občania EÚ očakávajú nielen vysokú úroveň bezpečnosti, ale aj pohodlie, a to bez ohľadu na to, pri akom úkone potrebujú úradnú identifikáciu – či už ide o komunikáciu s orgánmi vnútroštátnej správy pri podávaní daňového priznania alebo zápis na Európsku univerzitu. Európska peňaženka s digitálnou identitou im ponúka novú možnosť uchovávať údaje a používať ich pri všetkých typoch služieb, od kontroly na letisku až po prenájom auta. Ide o to, aby spotrebitelia mali možnosť voľby, a to na európskej úrovni. Vďaka tomuto návrhu, ktorý ponúka riešenie pre bezpečné a dôveryhodné identifikačné služby, budú môcť digitálnu identitu využívať aj európske spoločnosti. Či už veľké alebo malé, budú schopné ponúknuť širokú škálu nových služieb.“

Európsky rámec digitálnej identity

Podľa nového nariadenia ponúknu členské štáty občanom a podnikom digitálne peňaženky, vďaka ktorým bude možné prepojiť vnútroštátne digitálne identity s dokladmi o ďalších osobných atribútoch (napr. vodičský preukaz, diplomy, bankový účet). Tieto peňaženky môžu poskytovať subjekty verejného sektora alebo subjekty súkromného sektora za predpokladu, že sú uznané členskými štátmi.

Nové európske peňaženky s digitálnou identitou umožnia všetkým Európanom prístup k online službám bez toho, aby museli využívať súkromné identifikačné metódy alebo zbytočne zdieľať osobné údaje. Vďaka tomuto riešeniu budú mať Európania plnú kontrolu nad údajmi, ktoré zdieľajú.

Európska digitálna identita bude:

• dostupná pre každého, kto ju bude chcieť použiť: všetci občania EÚ, osoby s pobytom či podniky so sídlom v Únii, ktoré by chceli využiť európsku digitálnu identitu, tak budú môcť urobiť,
• široko použiteľná: európske peňaženky s digitálnou identitou budú široko použiteľné buď ako spôsob identifikácie používateľov alebo ako forma preukázania určitých osobných atribútov na účely prístupu k verejným a súkromným digitálnym službám v celej Únii,
• poskytovať používateľom kontrolu nad svojimi údajmi: európska peňaženka s digitálnou identitou umožní ľuďom rozhodnúť sa, ktoré aspekty svojej identity, ktoré údaje a certifikáty budú zdieľať s tretími stranami, a o tomto zdieľaní mať prehľad. Tým, že používatelia budú mať túto peňaženku pod kontrolou, sa zabezpečí, že budú zdieľať len tie informácie, ktoré je nevyhnutné zdieľať.

V záujme čo najrýchlejšej realizácie tohto návrhu je k nemu pripojené odporúčanie. Komisia vyzýva členské štáty, aby do septembra 2022 vytvorili spoločný súbor nástrojov a bezodkladne začali potrebné prípravné práce. Tento súbor nástrojov by mal zahŕňať technickú architektúru, normy a usmernenia k najlepším postupom.

Ďalšie kroky

Súbežne s legislatívnym procesom bude Komisia spolupracovať s členskými štátmi a so súkromným sektorom na technických aspektoch európskej digitálnej identity. Prostredníctvom programu Digitálna Európa Komisia podporí vykonávanie rámca pre európsku digitálnu identitu. Mnohé členské štáty zahrnuli do svojich národných plánov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti projekty na vykonávanie riešení elektronickej verejnej správy vrátane európskej digitálnej identity.

Súvislosti

V digitálnom kompase Komisie na rok 2030 sa stanovuje niekoľko cieľov a míľnikov, ktoré bude možné dosiahnuť pomocou európskej digitálnej identity. Napríklad do roku 2030 by mali byť všetky kľúčové verejné služby dostupné online. Okrem toho budú mať všetci občania prístup k elektronickým zdravotným záznamom a 80 % občanov by malo používať riešenie na elektronickú identifikáciu.

Pri tejto iniciatíve Komisia vychádza z existujúceho cezhraničného právneho rámca pre dôveryhodné digitálne identity, iniciatívy v oblasti európskej elektronickej identifikácie a dôveryhodných služieb (nariadenie eIDAS). Tento rámec bol prijatý v roku 2014 a tvorí základ pre cezhraničnú elektronickú identifikáciu, autentifikáciu a certifikáciu webových sídiel v rámci EÚ. Súčasný systém už môže využívať približne 60 % Európanov.

Od členských štátov sa však nevyžaduje, aby vyvinuli elektronickú identifikáciu na vnútroštátnej úrovni a zabezpečili jej interoperabilitu s elektronickými identifikáciami v ostatných členských štátoch, čo vedie k veľkým rozdielom medzi jednotlivými krajinami. Súčasným návrhom sa budú tieto nedostatky riešiť tak, že sa zlepší účinnosť tohto rámca a rozšíria sa jeho prínosy na súkromný sektor a mobilné použitie.

Ďalšie informácie

Európska digitálna identita – otázky a odpovede

Európska digitálna identita – fakty

Nariadenie o európskej digitálnej identite

Odporúčanie o európskej digitálnej identite  

Webová stránka o nariadení eIDAS

Správa o hodnotení nariadenia eIDAS

Digitálne desaťročie – tlačová správa