Zelená dohoda: priekopnícke návrhy na obnovu európskej prírody do roku 2050 a zníženie používania pesticídov o polovicu do roku 2030

Komisia prijala priekopnícke návrhy na obnovu poškodených ekosystémov a na ozdravenie prírody v celej Európe, od poľnohospodárskej pôdy a morí až po lesy a mestské prostredie. Komisia takisto navrhuje do roku 2030 o 50 % znížiť používanie chemických pesticídov a s tým spojeného rizika . Ide o hlavné legislatívne návrhy nadväzujúce na stratégiu biodiverzity a stratégiu „Z farmy na stôl“, ktoré pomôžu zaistiť odolnosť a zabezpečenie dodávky potravín v EÚ a na celom svete.

Návrh právneho predpisu o obnove prírody je kľúčovým krokom, ako zamedziť kolapsu ekosystémov a predísť najhorším vplyvom zmeny klímy a straty biodiverzity. Obnova mokradí EÚ, riek, lesov, trávnych porastov, morských ekosystémov, mestského prostredia a druhov, ktoré v nich žijú, je dôležitou a nákladovo efektívnou investíciou: do našej potravinovej bezpečnosti, odolnosti proti zmene klímy, zdravia a dobrých životných podmienok. Rovnako nové pravidlá týkajúce sa chemických pesticídov znížia environmentálnu stopu potravinového systému EÚ, ochránia zdravie a dobré životné podmienky občanov a poľnohospodárskych pracovníkov a pomôžu zmierniť hospodárske straty, ktoré v dôsledku zhoršujúceho sa zdravia pôdy a straty opeľovačov spôsobenej pesticídmi znášame už teraz. 

Právny predpis o obnove prírody do roku 2050 napraví škody na európskej prírode

Komisia navrhuje vôbec prvé právne predpisy, ktoré sa výslovne zameriavajú na obnovu európskej prírody, na obnovu 80 % európskych biotopov, ktoré sú v zlom stave, a na navrátenie prírody do všetkých ekosystémov, od lesov a poľnohospodárskej pôdy až po morské, sladkovodné a mestské ekosystémy. Podľa tohto návrhu právneho predpisu o obnove prírody sa právne záväzné ciele pre obnovu prírody v rôznych ekosystémoch budú vzťahovať na každý členský štát, čím sa doplnia existujúce právne predpisy. Cieľom je pokryť opatreniami na obnovu prírody aspoň 20 % pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030 a do roku 2050 rozšíriť tieto opatrenia na všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu.

Predpisom sa rozšíria existujúce skúsenosti s opatreniami na obnovu prírody, ako je obnova divočiny, zalesňovanie, ekologizácia miest a infraštruktúry alebo odstránenie znečistenia, aby sa prírode umožnila regenerácia. Obnova prírody neznamená to isté čo ochrana prírody a nevedie automaticky k väčšiemu počtu chránených oblastí. Zatiaľ čo obnova prírody je potrebná aj v chránených oblastiach z dôvodu ich čoraz horšieho stavu, nie všetky obnovené oblasti sa musia stať chránenými. Väčšina z nich sa chránenými oblasťami nestane, pretože obnova nevylučuje hospodársku činnosť. Obnova spočíva v tom, že budeme žiť a vyrábať spoločne s prírodou, tým, že sa všade navráti biodiverzita, a to aj do oblastí, v ktorých prebieha hospodárska činnosť, ako sú napríklad obhospodarované lesy, poľnohospodárska pôda a mestá.

Obnova intenzívne zahŕňa všetky zložky spoločnosti a je pre ne prínosom. Musí sa uskutočňovať v inkluzívnom procese a má obzvlášť pozitívny vplyv na tých, ktorých živobytie priamo závisí od dobrého stavu prírody, vrátane poľnohospodárov, lesníkov a rybárov. Investície do obnovy prírody zvyšujú hospodársku hodnotu o 8 až 38 eur za každé jedno vynaložené euro, a to vďaka ekosystémovým službám, ktoré podporujú potravinovú bezpečnosť, odolnosť ekosystému, odolnosť proti zmene klímy a zmiernenie zmeny klímy, ako aj ľudské zdravie. Zvyšuje aj zastúpenie prírody v našej krajine a každodennom živote, čo má preukázateľný prínos pre zdravie a dobré životné podmienky, ako aj kultúrnu a rekreačnú hodnotu.

V právnom predpise o obnove prírody sa stanovia ciele a povinnosti v oblasti obnovy v širokom spektre ekosystémov na pevnine a na mori. Jednou z hlavných priorít budú ekosystémy s najväčším potenciálom na odstraňovanie a ukladanie uhlíka a prevenciu alebo znižovanie vplyvu prírodných katastrof, ako sú povodne. Nový predpis vychádza z existujúcich právnych predpisov, ale neobmedzuje sa len na smernicu o biotopoch a chránené oblasti sústavy Natura 2000, vzťahuje sa na všetky ekosystémy s cieľom nasmerovať do roku 2030 všetky prírodné a poloprírodné ekosystémy na cestu obnovy. Budú naň vyčlenené značné finančné prostriedky Únie: v súčasnom viacročnom finančnom rámci bude na výdavky v oblasti biodiverzity, vrátane obnovy, k dispozícii približne 100 miliárd eur.

Medzi navrhované ciele patria:

  • zvrátenie úbytku populácií opeľovačov do roku 2030 a zvyšovanie ich počtu od uvedeného roka,
  • žiadna čistá strata zelených mestských plôch do roku 2030, 5 % nárast do roku 2050, minimálne 10 % pokrytie korunami stromov v každom európskom veľkomeste, meste a na predmestí a čistý zisk zelenej plochy, ktorá je integrovaná do budov a infraštruktúry,
  • celkový nárast biodiverzity v poľnohospodárskych ekosystémoch a pozitívny trend v prípade lúčnych motýľovvtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde, organického uhlíka v minerálnych vrstvách ornej pôdy a krajinných prvkov s vysokou rozmanitosťou na poľnohospodárskej pôde,
  • obnova a opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk využívaných na poľnohospodárske účely a na miestach ťažby rašeliny,
  • celkový nárast biodiverzity v lesných ekosystémoch a pozitívny trend z hľadiska prepojenosti lesov, odumretého dreva, podielu lesov s nerovnomerným vekom, lesných vtákov a zásob organického uhlíka,
  • obnova morských biotopov, ako sú morská tráva alebo morské dno pokryté sedimentmi, a obnova biotopov ikonických morských druhov, ako sú delfíny a sviňuchy, žraloky a morské vtáky,
  • odstránenie riečnych bariér, aby sa do roku 2030 aspoň 25 000 km riek zmenilo na voľne tečúce rieky.

V súlade s právnymi predpismi by členské štáty v úzkej spolupráci s vedcami, zainteresovanými stranami a verejnosťou mali vypracovať národné plány obnovy, aby tak pomohli k dosiahnutiu uvedených cieľov a aby si zároveň vzhľadom na vnútroštátne okolnosti zachovali flexibilitu. Existujú osobitné pravidlá riadenia (monitorovanie, posudzovanie, plánovanie, podávanie správ a presadzovanie), ktorými by sa zlepšila aj tvorba politík na vnútroštátnej a európskej úrovni, a zabezpečilo by sa, že orgány spoločne zohľadnia otázky súvisiace s biodiverzitou, klímou a živobytím.

Návrh plní kľúčový prvok Európskej zelenej dohody: záväzok Európy vyplývajúci zo stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030, aby šla príkladom pri zvrátení straty biodiverzity a obnove prírody. Ide o kľúčový príspevok EÚ k prebiehajúcim rokovaniam o globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020, ktorý sa má prijať na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá sa bude konať tento rok od 7. do 15. decembra v Montreale.

Prísne pravidlá na zníženie používania chemických pesticídov a zabezpečenie udržateľnejších potravinových systémov do roku 2030

Predmetný návrh na zníženie používania chemických pesticídov premieta do konkrétnych činov náš záväzok zastaviť stratu biodiverzity v Európe. Návrh pomôže vybudovať udržateľné potravinové systémy v súlade s Európskou zelenou dohodou a stratégiou „Z farmy na stôl“ a zároveň zabezpečí trvalú potravinovú bezpečnosť a ochráni naše zdravie.

Vedci a občania sú čoraz viac znepokojení používaním pesticídov a hromadením ich rezíduí a metabolitov v životnom prostredí. V záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy občania osobitne žiadali, aby sa riešila otázka používania pesticídov a s tým spojeného rizika. Ukázalo sa však, že súčasné pravidlá týkajúce sa smernice o udržateľnom používaní pesticídov sú príliš mierne a vykonávajú sa nerovnomerne. Takisto sa nedosiahol dostatočný pokrok pri využívaní integrovanej ochrany proti škodcom, ani pri využívaní iných alternatívnych prístupov.  Chemické pesticídy poškodzujú ľudské zdravie a spôsobujú pokles biodiverzity v poľnohospodárskych oblastiach. Kontaminujú vzduch, vodu a širšie životné prostredie. Komisia preto navrhuje jasné a záväzné pravidlá:

  • Právne záväzné ciele na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni znížiť do roku 2030 používanie chemických pesticídov a s tým spojeného rizika a používanie nebezpečnejších pesticídov o 50 %. Členské štáty si v rámci vymedzených parametrov stanovia vlastné národné redukčné ciele, aby sa zabezpečilo dosiahnutie celoúnijných cieľov. Prísne nové pravidlá kontroly škodcov šetrnej k životnému prostrediu: Novými opatreniami sa zabezpečí, aby všetci poľnohospodári a ostatní profesionálni používatelia pesticídov uplatňovali integrovanú ochranu proti škodcom, v rámci ktorej sa najprv zvážia alternatívne environmentálne metódy prevencie výskytu škodcov a kontroly škodcov pred tým, než sa ako krajné opatrenie použijú chemické pesticídy.  Medzi tieto opatrenia patrí aj povinnosť, aby si poľnohospodári a ostatní profesionálni používatelia viedli záznamy. Okrem toho musia členské štáty stanoviť pravidlá pre jednotlivé plodiny, v ktorých sa určia alternatívy, ktoré sa majú použiť namiesto chemických pesticídov. 
  • Zákaz všetkých pesticídov v citlivých oblastiach. Používanie všetkých pesticídov bude zakázané na miestach, ako sú mestské zelené oblasti vrátane verejných parkov alebo záhrad, ihrísk, škôl, rekreačných alebo športových plôch, verejných chodníkov a chránených oblastí v súlade so sústavou Natura 2000 a všetkých ekologicky citlivých oblastí, ktoré sa majú chrániť pre ohrozené opeľovače. Tieto nové pravidlá odstránia chemické pesticídy z našej blízkosti v našom každodennom živote.

Návrhom sa existujúca smernica transformuje na nariadenie, ktoré bude priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Tým sa vyriešia pretrvávajúce problémy s nedostatočným a nerovnomerným vykonávaním existujúcich pravidiel za posledné desaťročie.  Členské štáty budú musieť Komisii predkladať podrobné výročné správy o pokroku a vykonávaní.

Podpora transformácie:

Pri prechode na udržateľnejšie systémy výroby potravín podporí poľnohospodárov a ostatných používateľov balík kľúčových politík, do ktorého patria:

  • nové pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodári dostávajú kompenzáciu za všetky náklady súvisiace s vykonávaním nových pravidiel počas prechodného obdobia piatich rokov,
  • dôraznejšie opatrenia na rozšírenie škály biologických a nízkorizikových alternatív na trhu,
  • výskum a vývoj v rámci programov Horizont EÚ na podporu nových technológií a techník vrátane precízneho poľnohospodárstva a
  • akčný plán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu na dosiahnutie cieľov stratégie „Z farmy na stôl“ týkajúce sa pesticídov.

Transformáciu podporí aj návrh o údajoch o udržateľnosti poľnohospodárskych podnikov a vývoj na trhu v súvislosti s precíznym poľnohospodárstvom, ako sú postrekovače využívajúce geolokalizáciu a techniky rozpoznávania škodcov.

Plnenie cieľov v celosvetovom meradle:

Komisia v súlade so svojou politikou týkajúcou sa udržateľného používania pesticídov čoskoro po prvýkrát navrhne opatrenie, ktorým nadviaže na svoj záväzok zohľadniť globálne environmentálne aspekty pri rozhodovaní o maximálnych hladinách rezíduí v potravinách. Dovážané potraviny obsahujúce merateľné rezíduá zakázaných látok by sa časom nemali uvádzať na trh v EÚ. To prispeje k pozitívnemu kolobehu a povzbudí tretie krajiny, aby takisto obmedzili alebo zakázali používanie týchto pesticídov, ktoré sú už v EÚ zakázané.

Konkrétne sa Komisia čoskoro poradí s členskými štátmi a tretími krajinami o opatrení na zníženie rezíduí tiametoxámu a klotianidínu na nulu, čo sú dve látky, o ktorých je známe, že významne prispievajú k celosvetovému úbytku opeľovačov. Ide o látky, ktoré už v EÚ nie sú schválené. Keď sa toto opatrenie prijme, dovážané potraviny obsahujúce merateľné rezíduá týchto dvoch látok sa po určitých prechodných obdobiach už nebudú môcť uvádzať na trh v EÚ.

Vyjadrenia členov kolégia:

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti uviedol: „My ľudia závisíme od prírody. Od vzduchu, ktorý dýchame, od vody, ktorú pijeme, od potravín, ktoré konzumujeme – od toho všetkého závisí náš život. Aj naše hospodárstvo je poháňané prírodou. Kríza v oblasti klímy a biodiverzity ohrozuje samotný základ nášho života na Zemi. Pri riešení klimatickej krízy napredujeme a dnes pridáme dva právne predpisy, ktoré predstavujú obrovský krok vpred v boji proti hroziacej ekocíde. Obnova prírody znamená možnosť získať čisté ovzdušie, vodu a potraviny a ochranu pred tým najhorším, čo klimatická kríza prináša. Zníženie používania pesticídov takisto pomáha regenerovať prírodu a chrániť ľudí, ktorí s týmito chemickými látkami pracujú.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Hlas Európanov je jasný: chcú, aby EÚ konala v prospech prírody a navrátila ju späť do nášho života. Hlas vedcov je jasný: už nemôžme strácať čas, okno príležitostí sa uzatvára. A jasné je to aj z ekonomického hľadiska: každé euro vynaložené na obnovu nám prinesie aspoň osem. A práve o tomto je prelomový návrh: obnoviť biodiverzitu a ekosystémy, aby sme mohli žiť a prosperovať v súlade s prírodou. Je to predpis pre všetkých ľudí v Európe a pre budúce generácie, pre zdravú planétu a zdravé hospodárstvo. Je prvým svojho druhu na celom svete a dúfame, že na nadchádzajúcej 15. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy bude inšpiráciou k prijatiu ambiciózneho medzinárodného záväzku k ochrane biodiverzity.“ 

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová zdôraznila: „Je načase zmeniť spôsob, akým v EÚ používame pesticídy. Ide tu o zdravie našich občanov a našej planéty. Týmto návrhom plníme očakávania našich občanov a naše záväzky vyplývajúce zo stratégie „Z farmy na stôl“, že vybudujeme udržateľnejší a zdravší systém výroby potravín. Musíme znížiť používanie chemických pesticídov, aby sme chránili našu pôdu, ovzdušie a potraviny a v konečnom dôsledku aj zdravie našich občanov. Po prvýkrát zakážeme používanie pesticídov vo verejných záhradách a na detských ihriskách, čím zabezpečíme, že v našom každodennom živote budeme týmto látkam všetci vystavení v oveľa menšej miere. Z prostriedkov spoločnej poľnohospodárskej politiky budeme finančne podporovať poľnohospodárov, aby počas obdobia piatich rokov pokryli všetky náklady vyplývajúce z nových pravidiel. Na nikoho sa nezabudne.“ 

Ďalšie kroky

O oboch návrhoch bude teraz v súlade s riadnym legislatívnym postupom rokovať Európsky parlament a Rada. Po ich prijatí sa budú v praxi prejavovať postupne: opatrenia na obnovu prírody sa majú zaviesť do roku 2030, ale ciele týkajúce sa pesticídov by mali byť do roku 2030 už dosiahnuté.

Neexistuje teda žiadna priama súvislosť s bezprostrednými vplyvmi ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. Tieto návrhy posilnia odolnosť a potravinovú bezpečnosť Európy v strednodobom horizonte, keďže populácie opeľovačov budú zdravšie a početnejšie, zníži sa erózia pôdy a zlepší sa zadržiavanie vody a naše prírodné prostredie sa vyčistí a zbaví sa toxických látok. Zníži sa tým aj závislosť poľnohospodárov od drahých vstupov, ako sú chemické pesticídy, čím sa podporia cenovo dostupné potraviny pre všetkých Európanov.

Súvislosti 

Zdravé a odolné ekosystémy sú základom našich dobrých životných podmienok a prosperity; poskytujú potraviny, čistú vodu, záchyt uhlíka a ochranu pred prírodnými katastrofami, a to aj pred katastrofami spôsobenými zmenou klímy. Viac ako polovica celosvetového HDP závisí od prírody a služieb, ktoré poskytuje, a viac ako 75 % celosvetových druhov potravinových plodín závisí od opeľovania živočíchmi.

Napriek svojmu významu je príroda Európy poznačená znepokojivým úpadkom, pričom viac ako 80 % biotopov je v zlom stave.  Najviac postihnuté sú mokrade, rašeliniská, trávne porasty a dunové biotopy.  Plocha mokradí v západnej, strednej a východnej Európe sa od roku 1970 zmenšila o 50 %. Za posledné desaťročie došlo k úbytku populácií rýb o 71 % a populácií obojživelníkov o 60 %. V rokoch 1997 až 2011 predstavovala strata biodiverzity odhadovanú ročnú stratu 3,5 – 18,5 bilióna eur.

Z posúdenia vplyvu týkajúceho sa právneho predpisu o obnove prírody vyplynulo, že prínosy obnovy prírody ďaleko prevyšujú náklady. Odhaduje sa, že hospodárske prínosy obnovy rašelinísk, močiarov, lesov, vresovísk a krovín, trávnych porastov, riek, jazier, morských a aluviálnych biotopov a pobrežných mokradí sú osemkrát vyššie ako náklady.

Návrhom o udržateľnom používaní pesticídov sa nahrádza smernica 2009/128/ES o udržateľnom používaní pesticídov, ktorej cieľom bolo dosiahnuť udržateľné používanie pesticídov v EÚ znížením rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie a presadzovaním používania integrovanej ochrany proti škodcom. Hlavné opatrenia v smernici sa týkali odbornej prípravy používateľov a distribútorov, kontroly zariadení na aplikáciu pesticídov, zákazu leteckého postreku a obmedzenia používania pesticídov v citlivých oblastiach. Rôzne správy poukázali na nedostatky vo vykonávaní smernice, čo viedlo k nedostatočnému zníženiu používania pesticídov a s tým spojeného rizika.

Občania z celej Európy a z rôznych oblastí života odporučili na Konferencii o budúcnosti Európy „drastické zníženie chemických pesticídov a hnojív vo všetkých typoch poľnohospodárskych podnikov“ a „rozvoj udržateľného poľnohospodárstva, ktorého súčasťou je rešpektovanie prírody a pracovníkov“. Týmto balíkom Komisia reaguje na päť návrhov a osem konkrétnych opatrení, ktoré odporúčajú občania.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa obnovy prírody

Prehľad o právnom predpise o obnove prírody

Prehľad o biodiverzite a odolnosti

Brožúra: Restoring nature (existing projects in Member States) [Obnova prírody (existujúce projekty v členských štátoch)]

Otázky a odpovede o pesticídoch

Prehľad o znižovaní používania pesticídov a s tým spojeného rizika v Európe

Prehľad o udržateľnejšom používaní pesticídov v Európe

Prehľad o podpore poľnohospodárov pri znižovaní používania chemických pesticídov

Interaktívna vzdelávacia skúsenosť: park opeľovačov

Čítať ďalej...

Eurobarometer 2022: Občania EÚ rozhodne podporujú medzinárodnú spoluprácu pri znižovaní chudoby a budovaní partnerstiev s partnerskými krajinami

Najnovší prieskum Eurobarometra o rozvojovej spolupráci poukazuje na širokú podporu spolupráce s krajinami na celom svete. Vojenská agresia Ruska voči Ukrajine nespôsobila zníženie podpory činnosti EÚ v oblasti medzinárodného rozvoja zo strany občanov. Výsledky potvrdzujú stabilný trend v posledných rokoch, v ktorom sa ukazuje, že spolupráca s partnerskými krajinami zostáva jednou z najpozitívnejšie vnímaných politík EÚ.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Invázia Ruska na Ukrajinu spochybňuje medzinárodný globálny poriadok a hrozí, že svet sa rozdelí na dva tábory. Svojich partnerov však neopustíme. Nepretržitá podpora medzinárodnej spolupráce zo strany európskych občanov svedčí o solidarite s našimi partnermi na celom svete a o silných hodnotách Európy. Nová stratégia  pre investície do udržateľnej infraštruktúry Global Gateway ešte viac posilní naše medzinárodné partnerstvá a prispeje k zníženiu nerovností a dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja. Na Európskych rozvojových dňoch 21. – 22. júna budeme diskutovať o stratégii Global Gateway a teším sa na výmenu názorov o našej politike so všetkými účastníkmi.

Politika EÚ v oblasti medzinárodných partnerstiev a finančných záväzkov na ich podporu je naďalej silná: EÚ spolu s členskými štátmi zostávajú najväčším svetovým darcom oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Oficiálna rozvojová pomoc Tímu Európa sa v roku 2021 zvýšila o 4,3 % v porovnaní s rokom 2020, a to zo 67,3 miliardy eur na 70,2 miliardy eur (na základe predbežných údajov OECD za rok 2021). Tím Európa, ktorý je najväčším svetovým darcom a ktorého príspevky predstavujú 43 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci, stojí pevne na strane partnerských krajín v súlade s podporou občanov pri realizácii medzinárodnej spolupráce.

Mier a bezpečnosť sa posúvajú na prvé miesto v zozname naliehavých výziev

Vzhľadom na pretrvávajúcu vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine je v myšlienkach občanov jednoznačne prítomný mier a bezpečnosť. Jedným z kľúčových zistení sú väčšie obavy v súvislosti s mierom a bezpečnosťou, pričom štyria z desiatich (40 %) respondentov to považujú za najnaliehavejšiu výzvu pre budúcnosť partnerských krajín. To predstavuje nárast o osem percentuálnych bodov od novembra a decembra 2020, keď išlo o tretiu najčastejšie uvádzanú naliehavú výzvu.

Druhou najnaliehavejšou výzvou je zdravie (39 %), po ktorom nasleduje vzdelávanie (37 %) a voda a sanitácia (30 %). Jedna štvrtina (25 %) si myslí, že pre budúcnosť partnerských krajín sú najnaliehavejšie hospodársky rast a zamestnanosť, zatiaľ čo 24 % uvádza demokraciu a ľudské práva a 23 % uvádza potravinovú bezpečnosť a poľnohospodárstvo.

Pokračujúca rozhodná podpora medzinárodnej angažovanosti EÚ a politiky Zelenej dohody

Občania naďalej podporujú spoluprácu EÚ s medzinárodnými partnermi.  80 % respondentov uviedlo, že boj proti chudobe v partnerských krajinách by mal byť jednou z hlavných priorít EÚ, čo predstavuje od roku 2020 nárast o 3 body. EÚ má širokú podporu aj v boji proti zmene klímy v partnerských krajinách, pričom 89 % respondentov uviedlo, že je to dôležité. Svedčí to o jasnej podpore Zelenej dohody EÚ, ktorá je základom jej práce v rámci EÚ a s partnerskými krajinami.

Vzdelávanie a digitalizácia vnímané ako priority

V tohtoročnom prieskume občania odpovedali na konkrétne otázky týkajúce sa významu podpory vzdelávania a digitalizácie v partnerských krajinách.

Viac ako deväť z desiatich (91 %) respondentov súhlasí s tým, že podpora vzdelávania pre všetkých by mala byť jednou z hlavných priorít činnosti EÚ v partnerských krajinách. Takmer osem z desiatich (79 %) respondentov si myslí, že je dôležité, aby EÚ podporovala partnerské krajiny pri digitalizácii.

Ďalšie informácie

Tu nájdete prehľady o jednotlivých členských štátoch EÚ v úradných jazykoch a prehľady o celkových výsledkoch EÚ a o odpovediach mládeže ako cieľovej skupiny.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login