EÚ sa v týchto dňoch zúčastňuje na obnovených celosvetových zasadnutiach venovaných biodiverzite s cieľom pokročiť v rozvoji globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020. Týmto rámcom je nová globálna dohoda na zastavenie a zvrátenie straty rastlín, zvierat a ekosystémov na našej planéte. Rozhovory v Ženeve sú posledným oficiálnym zasadnutím, na ktorom majú vlády prerokovať globálnu dohodu, aká sa uzatvára raz za desaťročie, ešte pred jej prijatím na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP15), ktorá sa bude konať neskôr tohto roku v čínskom Kchun-mingu. Tento rámec bude usmerňovať celosvetové opatrenia na presadzovanie záujmov prírody a ľudí, ktoré sú nevyhnutné na boj proti zmene klímy a budovanie spravodlivejšieho, bezpečnejšieho a zdravšieho sveta všade a pre všetkých.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius v tejto súvislosti uviedol: „V týchto náročných časoch je multilateralizmus dôležitejší než kedykoľvek predtým – pre ľudstvo aj prírodu, od ktorej závisíme. Dôkazy hovoria jasne: musíme sa naučiť žiť v súlade s prírodou, pre seba, pre budúce generácie, v záujme našej klímy aj udržateľného rozvoja – a na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme spoločný plán. Na zasadnutí COP15 sa medzinárodné spoločenstvo bude snažiť dohodnúť na ambicióznom globálnom rámci pre biodiverzitu s dôkladným monitorovaním, aby sme mohli v praxi merať pokrok dosiahnutý pri zvrátení straty prírody. Tak ďaleko však ešte nie sme. Teraz musíme výrazne zmenšiť rozdiely medzi postojmi jednotlivých strán. EÚ ide na ženevské rokovania s odhodlaním presadzovať vyššie ambície a ísť príkladom.“

V spolupráci s podobne zmýšľajúcimi krajinami sa EÚ postavila na čelo úsilia o dosiahnutie ambicióznej dohody s merateľnými cieľmi zameranými na riešenie priamych a nepriamych príčin straty biodiverzity, s oveľa prísnejšími ustanoveniami o monitorovaní a posudzovaní a s jasnejšími prostriedkami na vykonávanie.

EÚ sa pri rokovaniach bude zasadzovať za to, aby rámec obsahoval aspoň tieto prvky:

• ambiciózne, merateľné a časovo ohraničené ciele a míľniky zamerané na obnovu, odolnosť a primeranú ochranu všetkých svetových ekosystémov do roku 2050,
• ciele zamerané na riešenie priamych a nepriamych príčin straty biodiverzity a zabezpečenie udržateľného využívania prírodných zdrojov vrátane cieľa 30 x 30, ktorým je ochrana najmenej 30 % svetovej pôdy a oceánov do roku 2030,
• prevádzkové ustanovenia na mobilizáciu financií a iných prostriedkov na vykonávanie; v tejto súvislosti predsedníčka Komisie von der Leyenová v septembri oznámila, že EÚ zdvojnásobí svoje medzinárodné financovanie biodiverzity, najmä v prípade najzraniteľnejších krajín,
• oveľa silnejšie procesy vykonávania, monitorovania a posudzovania vrátane transparentnosti plánovaného vykonávania, podávania správ, globálnej diferenčnej analýzy a hodnotenia s prípadným zvýšením úsilia,
• účinné vykonávanie tretieho cieľa Dohovoru o biologickej diverzite, pokiaľ ide o prístup k prínosom vyplývajúcim z využívania genetických zdrojov spojených s biodiverzitou a spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie týchto prínosov, čo zároveň zaručuje, že veda, výskum a inovácie môžu naďalej prinášať všetky výhody, ktoré podporujú aj plnenie ďalších cieľov, a
• zabezpečenie dodržiavania práv pôvodného obyvateľstva a plnej a účinnej účasti pôvodného obyvateľstva a zainteresovaných strán.

EÚ bude stavať na dobrých výsledkoch minulotýždňového Environmentálneho zhromaždenia OSN v Nairobi vrátane dohodnutého vymedzenia riešení blízkych prírode, ktoré majú zásadný význam pre prírodu, ľudí a klímu.

Súvislosti

V globálnej hodnotiacej správe IPBES o biodiverzite a nedávno uverejnenom príspevku k 6. hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy sa zdôrazňuje, že svet má obmedzený a rýchlo sa zmenšujúci priestor na zabezpečenie životaschopnej budúcnosti. Vyzýva sa v nich na urýchlené opatrenia na obnovu degradovaných ekosystémov, ktoré treba prijať v ďalšom desaťročí s cieľom zmierniť vplyvy zmeny klímy, a to najmä formou obnovy degradovaných mokradí a riek, lesov a poľnohospodárskych ekosystémov.

Konferencia zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 15) sa koná v dvoch častiach. Prvá časť so zasadnutím na vysokej úrovni prebiehala v Kchun-mingu s virtuálnou účasťou od 11. do 15. októbra 2021. Zmluvné strany Dohovoru o biologickej diverzite opätovne potvrdili svoj záväzok dosiahnuť do roku 2050 víziu „žiť v súlade s prírodou“ a prijali Vyhlásenie z Kchun-mingu. Táto politická vôľa sa teraz musí premietnuť do konkrétnej politickej podpory ambiciózneho globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 a jeho následnej úplnej realizácie.

Druhá časť konferencie COP15 s osobnou účasťou sa uskutoční v čínskom Kchun-mingu neskôr v roku 2022. Tentoraz sa zmluvné strany stretnú, aby uzavreli rokovania a rozhodli o novom globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020.

V rámci Európskej zelenej dohody Európska komisia minulý rok prijala stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity, ktorej cieľom je nasmerovať biodiverzitu v Európe na cestu obnovy do roku 2030. Ako súčasť uvedenej stratégie má Komisia v priebehu tohto mesiaca predložiť prelomový právny predpis o obnove prírody. 

Ďalšie informácie

Ochrana biodiverzity na celom svete – snaha o uzavretie medzinárodnej dohody na zasadnutí COP 15

EÚ a Environmentálne zhromaždenie OSN

Súbor nástrojov na presadzovanie záujmov prírody

Prísľub lídrov v prospech ochrany prírody

Komisia prijala oznámenie o udržateľných cykloch uhlíka, v ktorom sa uvádza, ako posilniť odstraňovanie uhlíka z atmosféry. Na vyváženie vplyvov emisií CO₂ bude EÚ musieť výrazne znížiť svoju závislosť od fosílneho uhlíka, rozšíriť uhlíkové poľnohospodárstvo tak, aby bolo možné ukladať viac uhlíka v prírode, a podporovať priemyselné riešenia na udržateľné a preukázateľné odstraňovanie a recykláciu uhlíka. Odstraňovanie a ukladanie väčšieho množstva uhlíka z atmosféry, oceánov a pobrežných mokradí je nevyhnutné na splnenie právne záväzného prísľubu EÚ, že sa do roku 2050 stane klimaticky neutrálnou.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Odstraňovanie uhlíka je nevyhnutné na dosiahnutie našich záväzkov v oblasti klímy. Okrem výrazného znižovania emisií potrebujeme udržateľné riešenia na odstraňovanie a recykláciu uhlíka, ktoré zvýšia odolnosť nášho hospodárstva a ktoré nám pomôžu bojovať proti kríze v oblasti klímy a biodiverzity. Dnes sme stanovili hlavné zásady a ciele našej práce na príprave potrebných pravidiel. Týmito pravidlami sa zaistí, že odstraňovanie uhlíka bude dôveryhodné a že bude mať želaný účinok, a zároveň pomôžu vytvoriť nové podnikateľské príležitosti v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva pre poľnohospodárov, lesníkov a iných pôdohospodárov.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski dodal: „Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo sú v boji proti zmene klímy našimi spojencami, keďže odstraňovaním uhlíka z atmosféry zmierňujú jej dosah. Uhlíkové poľnohospodárstvo posilní príspevok poľnohospodárov a lesníkov k dekarbonizácii nášho hospodárstva tým, že poľnohospodárom prinesie dodatočný príjem a zároveň ochráni biodiverzitu, zvýši odolnosť poľnohospodárskych podnikov voči prírodným katastrofám a zaistí potravinovú bezpečnosť. K tomuto cieľu prispejú aj výskum a inovácie tým, že poľnohospodárom a lesníkom ponúknu ďalšie riešenia.“

V oznámení sa stanovujú krátkodobé až strednodobé opatrenia na podporu uhlíkového poľnohospodárstva a rozšírenie tohto ekologického obchodného modelu s cieľom lepšie odmeňovať pôdohospodárov za sekvestráciu uhlíka a ochranu biodiverzity. Do roku 2030 by príspevok iniciatív v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva k prírodným záchytom uhlíka v Európe mal prestavovať 42 miliónov ton uloženého CO₂. K opatreniam na dosiahnutie tohto cieľa patria:

• podpora postupov uhlíkového poľnohospodárstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a iných programov EÚ, ako sú program LIFE a výskumná misia Dohoda o pôde pre Európu programu Horizont Európa, ako aj prostredníctvom vnútroštátneho verejného a súkromného financovania,
• štandardizácia metodík monitorovania, nahlasovania a overovania potrebných na zabezpečenie jasného a spoľahlivého certifikačného rámca pre uhlíkové poľnohospodárstvo, ktorý umožní rozvoj dobrovoľných trhov s uhlíkom,
• poskytovanie lepších znalostí, správa údajov a poradenské služby prispôsobené pôdohospodárom, a to tak na pôde, ako aj v rámci ekosystému modrého uhlíka.

Oznámenie sa zameriava aj na rozvoj iniciatív v oblasti modrého uhlíka, keďže využívanie riešení inšpirovaných prírodou v pobrežných mokradiach a regeneračnej akvakultúre poskytuje ďalšie výhody pre obnovu oceánov, produkciu kyslíka a potravinovú bezpečnosť.

Európska zelená dohoda sa síce sústreďuje na drastické zníženie využívania fosílneho uhlíka, no hospodárstvo EÚ bude uhlík stále potrebovať ako surovinu pre priemyselné procesy, ako je výroba syntetických palív, plastov, kaučuku, chemikálií a iných pokročilých materiálov. Tento uhlík bude v čoraz väčšej miere pochádzať z biohospodárstva a z technologických riešení na zachytávanie, využívanie a ukladanie CO₂. Komisia nadviaže dialóg so zainteresovanými stranami s cieľom, aby do roku 2030 aspoň 20 % uhlíka používaného v chemických a plastových výrobkoch pochádzalo z udržateľných nefosílnych zdrojov. Pri tom sa plne zohľadnia ciele EÚ v oblasti biodiverzity a obehového hospodárstva a pripravovaný politický rámec pre bioplasty, biologicky rozložiteľné a kompostovateľné plasty. Aby bolo možné lepšie riadiť tieto nové toky uhlíka, podporovať inovačné technológie a dosiahnuť odstraňovanie uhlíka vo veľkom rozsahu, pomôže Komisia vytvoriť vnútorný trh na zachytávanie, využívanie a ukladanie uhlíka a potrebnú cezhraničnú infraštruktúru na prepravu CO₂. Do roku 2030 by sa malo každoročne odstrániť z atmosféry a vďaka technologickým riešeniam trvalo uskladniť 5 miliónov ton CO₂. Kľúčovým nástrojom financovania týchto technológií v krátkodobom horizonte je inovačný fond financovaný zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

Ďalšie kroky

Do konca roka 2022 Komisia navrhne regulačný rámec EÚ pre certifikáciu odstraňovania uhlíka, ktorý sa bude zakladať na spoľahlivých a transparentných pravidlách započítavania uhlíka a požiadavkách na monitorovanie a overovanie pravosti a environmentálnej integrity kvalitného udržateľného odstraňovania uhlíka. Tieto pravidlá poskytnú právny rámec potrebný na rozšírenie uhlíkového poľnohospodárstva a priemyselných riešení na odstraňovanie uhlíka z atmosféry. V januári 2022 sa zverejní aj výzva na predloženie dôkazov.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Informačný prehľad o udržateľných cykloch uhlíka

Oznámenie o udržateľných cykloch uhlíka

Pracovný dokument útvarov Komisie o udržateľných cykloch uhlíka

Pracovný dokument útvarov Komisie o uhlíkovom poľnohospodárstve

Technické usmernenia – vytvorenie a zavedenie mechanizmov v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva v EÚ založených na výsledkoch (k dispozícii aj vo francúzštine, nemčine, taliančine a španielčine)

Viac informácií o udržateľných cykloch uhlíka

Plníme Európsku zelenú dohodu

Európska komisia prijala návrh na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred niektorými z najškodlivejších chemických látok v odpade – perzistentnými organickými látkami (POP). Návrhom sa sprísňujú limity pre tieto chemické látky v odpade a predchádza sa ich opätovnému vstupu do hospodárstva.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol:

„Dnes robíme ďalší krok k splneniu nášho sľubu odstrániť najškodlivejšie látky z nášho každodenného života. Odstránenie perzistentných chemických látok z odpadu je nevyhnutné na ochranu nášho zdravia a životného prostredia. Ambiciózne limity pre tieto chemikálie sú potrebné aj na podporu vysokokvalitných druhotných materiálov bez toxických látok, ktoré sa môžu bezpečne používať v rastúcom obehovom hospodárstve.“

Perzistentné organické látky sú chemikálie s toxickými vlastnosťami, ktoré zostávajú v životnom prostredí veľmi dlho, hromadia sa v potravinových reťazcoch a môžu poškodiť ľudské zdravie a životné prostredie. Cieľom predloženého návrhu je odstrániť alebo minimalizovať emisie POP z odpadu. Hoci sa perzistentné organické látky vo všeobecnosti už v nových výrobkoch nepoužívajú, stále ich možno nájsť v odpade z niektorých spotrebných výrobkoch, akými sú nepremokavé textílie, nábytok, plasty a elektronické zariadenia.

Komisia aktuálne navrhuje zaviesť prísne limity pre tieto tri látky alebo skupiny látok v odpade:

• kyselina perfluóroktánová (PFOA) a jej soli a príbuzné zlúčeniny – nachádza sa v nepremokavých textíliách a hasiacich penách,
• dikofol – pesticíd, predtým používaný v poľnohospodárstve,
• pentachlórfenol, jeho soli a estery – nachádzajú sa v ošetrenom dreve a textíliách.

Okrem toho Komisia navrhuje sprísniť maximálne limity v odpade pre ďalších päť látok alebo skupín látok, ktoré už sú regulované.

Návrh je dôležitým krokom k dosiahnutiu intenzívnejšieho obehového hospodárstva, ako sa uvádza v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. Prispieva k akčnému plánu nulového znečistenia, ktorý je súčasťou Európskej zelenej dohody a k stratégii s názvom Chemikálie - stratégia udržateľnosti a jej súvisiacim opatreniam týkajúcim sa perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok (PFAS), ktoré sa často nazývajú „večné chemikálie“.

Súvislosti

Týmto návrhom sa menia prílohy k nariadeniu o perzistentných organických látkach. Nariadením o POP (nariadenie (EÚ) 2019/1021 o perzistentných organických látkach) sa vykonávajú medzinárodné záväzky Európskej únie vyplývajúce zo Štokholmského dohovoru a Protokolu EHK OSN o POP.

Podľa nariadenia sa s odpadom obsahujúcim POP musí zaobchádzať environmentálne vhodným spôsobom s minimálnym vplyvom na ľudské zdravie a životné prostredie. Musia sa minimalizovať emisie POP do ovzdušia, vody a pôdy, pričom konečným cieľom je tieto emisie odstrániť. Mal by sa tiež minimalizovať rozsah, v akom sa tieto toxické látky uvoľňujú do životného prostredia. Výsledné druhotné materiály by mali byť vždy bezpečné a pokiaľ je to možné, nemali by obsahovať toxické látky. Pri zneškodňovaní odpadu obsahujúceho POP, ktorý prekračuje určité koncentračné limity, sa obsah POP musí zničiť alebo nenávratne transformovať.

Ďalšie informácie

Návrh na zmenu príloh k nariadeniu o perzistentných organických látkach (POP)

Otázky a odpovede k návrhu

Webstránka o odpade obsahujúcom POP

Politika EÚ v oblasti odpadu