Komisia predstavuje víziu, ciele a spôsoby, ako do roku 2030 uspieť v digitálnej transformácii Európy. Je to dôležité aj z hľadiska prechodu na klimaticky neutrálne, obehové a odolné hospodárstvo. Ambíciou EÚ je byť digitálne suverénna v otvorenom a vzájomne prepojenom svete a presadzovať digitálne politiky, ktoré ľuďom a podnikom umožňujú pripraviť sa na udržateľnú a prosperujúcu digitálnu budúcnosť zameranú na človeka. K tomu patrí aj riešenie zraniteľných miest a závislosti, ako aj urýchlenie investícií.

Toto oznámenie nadväzuje na výzvu predsedníčky Ursuly von der Leyenovej urobiť z nasledujúcich rokov digitálne desaťročie Európy; reaguje na výzvu Európskej rady na vytvorenie digitálneho kompasu a vychádza z digitálnej stratégie Komisie z februára 2020. V oznámení sa navrhuje, aby sa dospelo k dohode na digitálnych zásadách, aby sa urýchlene spustili dôležité nadnárodné projekty a aby sa pripravil legislatívny návrh, ktorý stanoví pevný rámec riadenia s cieľom monitorovať pokrok – digitálny kompas.

Európsky digitálny kompas

Komisia navrhuje digitálny kompas, cez ktorý sa digitálne ambície EÚ orientované na rok 2030 premietnu do konkrétnych podmienok. Vyvíjajú sa okolo štyroch základných bodov:

1. digitálne zruční občania a vysokokvalifikovaní digitálni odborníci. Do roku 2030 by aspoň 80 % všetkých dospelých malo mať základné digitálne zručnosti a v EÚ by malo byť zamestnaných 20 miliónov špecialistov v oblasti IKT, pričom takéto pracovné miesta by malo obsadzovať viac žien;

2. bezpečné, výkonné a udržateľné digitálne infraštruktúry. Do roku 2030 by všetky domácnosti v EÚ mali mať gigabitové pripojenie a všetky obývané oblasti by mali byť pokryté sieťou 5G; výroba špičkových a udržateľných polovodičov v Európe by mala predstavovať 20 % svetovej výroby; v EÚ by sa malo sprevádzkovať 10 000 klimaticky neutrálnych vysoko bezpečných okrajových (edge) uzlov a Európa by mala mať svoj prvý kvantový počítač;

3. digitálna transformácia podnikov. Do roku 2030 by tri zo štyroch spoločností mali využívať služby cloud computingu, big data a umelú inteligenciu; viac ako 90 % MSP by malo dosiahnuť aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity a počet „jednorožcov“ v EÚ by sa mal zdvojnásobiť;

4. digitalizácia verejných služieb. Do roku 2030 by mali byť všetky kľúčové verejné služby dostupné online; všetci občania budú mať prístup k svojim elektronickým zdravotným záznamom a 80 % občanov by malo používať riešenie na elektronickú identifikáciu.

Kompas stanovuje pevnú spoločnú riadiacu štruktúru s členskými štátmi založenú na systéme monitorovania prostredníctvom každoročných správ vo forme semaforov. Ciele budú zakotvené v politickom programe, ktorý sa dohodne s Európskym parlamentom a Radou.

Nadnárodné projekty

S cieľom lepšie riešiť nedostatky v kľúčových kapacitách EÚ Komisia takisto uľahčí rýchle spustenie nadnárodných projektov, v ktorých sa skombinujú investície z rozpočtu EÚ, členských štátov a priemyslu, pričom základom bude Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a iné finančné prostriedky EÚ. Členské štáty sa vo svojich plánoch obnovy a odolnosti zaviazali vyhradiť aspoň 20 % na digitálne priority. Medzi prípadné nadnárodné projekty môže patriť celoeurópska prepojená infraštruktúra na spracovanie údajov; navrhovanie a nasadenie ďalšej generácie nízkopríkonových dôveryhodných procesorov alebo prepojené orgány verejnej správy.

Európske digitálne práva a zásady

V centre pozornosti európskeho digitálneho hospodárstva zameraného na človeka sú práva a hodnoty EÚ. Mali by sa plne prejaviť v online priestore tak, ako v reálnom svete. Komisia preto navrhuje vytvoriť rámec digitálnych zásad, akou je napríklad prístup ku kvalitnej konektivite, dostatočným digitálnym zručnostiam, verejným službám, spravodlivým a nediskriminačným online službám, a celkovo zabezpečiť, aby sa rovnaké práva uplatňované offline, plne uplatňovali aj online. O týchto zásadách by sa viedla široká spoločenská diskusia a napokon by mohli byť zakotvené v slávnostnom medziinštitucionálnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Vychádzalo by z Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý by dopĺňala. Komisia napokon navrhuje, aby sa v rámci každoročného prieskumu Eurobarometra monitorovalo, ako Európania vnímajú dodržiavanie ich digitálnych práv.

Digitálna Európa vo svete

Digitálna transformácia prináša globálne výzvy. EÚ bude propagovať svoju pozitívnu digitálnu agendu zameranú na človeka v medzinárodných organizáciách a cez silné medzinárodné digitálne partnerstvá. Vďaka spojeniu vnútorných investícií EÚ s významnými finančnými prostriedkami z nových nástrojov vonkajšej spolupráce bude môcť EÚ sledovať spoločné globálne ciele v spolupráci s partnermi na celom svete. Komisia už navrhla zriadiť novú radu EÚ a USA pre obchod a technológie. V tomto oznámení sa zdôrazňuje význam spoločných investícií s externými partnermi EÚ do lepšieho konektivity, a to napríklad vytvorením Fondu digitálnej pripojiteľnosti.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Európa má životnú príležitosť na obnovu k lepšiemu. Vďaka novému viacročnému rozpočtu a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sme zmobilizovali doteraz nevídané zdroje na investovanie do digitálnej transformácie. Pandémia odhalila, aké kľúčové sú digitálne technológie a zručnosti pre našu prácu, štúdium a angažovanie sa – a kde sa musíme zlepšiť. Teraz musíme z tohto desaťročia urobiť digitálne desaťročie Európy, aby všetci občania a podniky mali prístup k tomu najlepšiemu, čo digitálny svet môže ponúknuť. Digitálny kompas nám poskytne jasný pohľad na to, ako to dosiahnuť.“

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová uviedla: „Dnešný dokument je začiatkom inkluzívneho procesu. Spolu s Európskym parlamentom, členskými štátmi a ďalšími zainteresovanými stranami budeme pracovať na tom, aby sa Európa stala prosperujúcim, spoľahlivým a otvoreným partnerom, ako si všetci želáme. A musíme zabezpečiť, aby sme všetci plne profitovali z blahobytu, ktorý prináša inkluzívna digitálna spoločnosť.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton v tejto súvislosti uviedol: „Európa ako kontinent musí zabezpečiť, aby jej občania a podniky mali prístup k tým najmodernejším technológiám, ktoré im umožnia lepší, bezpečnejší a dokonca ekologickejší život za predpokladu, že budú mať aj zručnosti na ich používanie. V postpandemickom veku budeme takto spoločne formovať odolnú a digitálne suverénnu Európu. To je digitálne desaťročie Európy.“

Súvislosti

Počas krízy spôsobenej koronavírusom nadobudli digitálne technológie zásadný význam pre zachovanie hospodárskeho a spoločenského života. Budú kľúčovým faktorom, od ktorého bude po skončení pandémie závisieť úspech prechodu na udržateľné hospodárstvo a spoločnosť. Európskym podnikom a občanom sa rozšírili digitálne príležitosti, takže si môžu budovať odolnosť a zmierňovať závislosť na všetkých úrovniach – od priemyselných odvetví až po jednotlivé technológie. Kľúčovým faktorom, ktorý podporuje globálny vplyv EÚ, je práve európsky prístup k digitálnej transformácii.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie z roku 2020 vyzvala, aby Európa určila v digitálnej oblasti kurz a spoločnú víziu do roku 2030, a to na základe jasných cieľov a zásad, akými sú univerzálna konektivita, dodržiavanie práva na súkromie a sloboda prejavu. Európska rada vo svojich záveroch z októbra 2020 vyzvala Komisiu, aby predložila ucelený digitálny kompas, v ktorom bude určené, kam sa chce EÚ dostať do roku 2030.

Vďaka výške finančných prostriedkov EÚ dostupných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti budú môcť členské štáty mimoriadne rozšíriť a skvalitniť vzájomnú spoluprácu, ktorá je podmienkou úspešnej digitálnej transformácie. Pre každý národný plán, ktorý bude z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti čerpať, bol stanovený cieľ vyčleniť 20 % výdavkov na digitálne technológie ako doplnenie k digitálnym výdavkom európskeho rozpočtu na roky 2021 – 2027.

Viac informácií

Európske digitálne desaťročie – otázky a odpovede

Digitálne desaťročie Európy – prehľad

Oznámenie „Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob“

Európsky digitálny kompas – tematická stránka

Formovanie digitálnej budúcnosti Európy

Komisia prijala farmaceutickú stratégiu pre Európu s cieľom zabezpečiť pacientom prístup k inovačným a cenovo dostupným liekom a podporiť konkurencieschopnosť, inovačnú kapacitu a udržateľnosť farmaceutického priemyslu EÚ. Vďaka spoľahlivým dodávateľským reťazcom táto stratégia umožní Európe pokryť jej farmaceutické potreby aj v čase krízy. Stratégia, ktorá bude kľúčovou zložkou budovania silnejšej európskej zdravotnej únie, ktorú požadovala predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie, pomôže vytvoriť nadčasový farmaceutický systém EÚ odolný voči kríze.

Európska farmaceutická stratégia má štyri hlavné ciele:

• zabezpečovať pacientom prístup k cenovo dostupným liekom a reagovať na neuspokojené zdravotné potreby (napr. v oblasti antimikrobiálnej rezistencie, rakoviny, zriedkavých chorôb),
• podporovať konkurencieschopnosť, inovácie a udržateľnosť farmaceutického priemyslu EÚ a vývoj vysokokvalitných, bezpečných, účinných a ekologickejších liekov,
• posilňovať mechanizmy pripravenosti a reakcie na krízy a riešiť bezpečnosť dodávok,
• zabezpečovať, aby mala EÚ vo svete silný hlas, a to presadzovaním vysokej úrovne noriem kvality, účinnosti a bezpečnosti.

Hoci táto stratégia predstavuje oveľa viac než len nástroj reakcie na krízu, čerpá zo skúseností nadobudnutých počas prvotnej reakcie na pandémiu COVID-19 a zlepšuje pripravenosť a odolnosť európskeho farmaceutického odvetvia.

V stratégii sa uvádzajú konkrétne opatrenia na zabezpečenie prístupnosti, dostupnosti a cenovej prijateľnosti liekov. Podporuje diverzifikované a bezpečné dodávateľské reťazce, zabezpečuje otvorenú strategickú autonómiu EÚ vo svete a propaguje environmentálne udržateľné lieky.

Táto stratégia zároveň zabezpečí, aby farmaceutická politika EÚ v neustále sa meniacom prostredí vedeckých a obchodných zmien aj naďalej slúžila verejnému zdraviu. Bude podporovať inovácie zamerané na pacienta a zohľadňovať digitálne a technologické zmeny.

Vyjadrenia členov kolégia

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla: „Pandémia koronavírusu poukázala na zásadnú potrebu posilniť naše systémy zdravotnej starostlivosti. To zahŕňa prístup k bezpečným, účinným a vysokokvalitným liekom za prijateľnú cenu. V náročnej hospodárskej a sociálnej situácii, ktorej EÚ v súčasnosti čelí, dnes prijatá stratégia zabezpečí, aby Európa a Európania využívali takéto lieky aj naďalej. Vyzývam členské štáty a Parlament, aby schválili tento prístup, ktorý sa bude uplatňovať v nasledujúcich troch rokoch, ako aj potom.“

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas povedal: „Účinné a bezpečné lieky, vakcíny a liečebné postupy v minulosti prispeli k riešeniu niektorých z hlavných príčin chorôb a život ohrozujúcich ochorení. Tieto produkty budú mať v týchto náročných časoch zásadný význam pre zachovanie zdravia a kvality života európskych občanov. Dnes prijatá stratégia podporuje farmaceutický priemysel EÚ, aby zostal konkurencieschopný a inovatívny, pričom zároveň rieši potreby pacientov a našich zdravotníckych systémov.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová v tejto súvislosti zdôraznila: „Dnes začíname pracovať na tom, aby sme zaistili bezpečné a účinné lieky, ktoré by boli dostupné a cenovo prijateľné za každých okolností pre všetkých pacientov v celej EÚ. Našou farmaceutickou stratégiou pre Európu plníme svoj záväzok vytvoriť nadčasové farmaceutické prostredie zamerané na pacienta, v ktorom môže priemysel EÚ inovovať, prekvitať a zachovať si postavenie svetového lídra. Predstavuje našu dlhodobú víziu otvorenej strategickej autonómie a je našou reakciou na súčasné výzvy a slabiny, ktoré odhalila pandémia COVID-19. Dnes sme postavili ďalší pilier európskej zdravotnej únie.“

Kontext

Farmaceutická stratégia pre Európu predstavuje začiatok procesu: jej realizácia zahŕňa ambiciózny program legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, ktoré sa začnú zavádzať v nadchádzajúcich rokoch.

Tieto opatrenia sa budú týkať celého ekosystému liekov, ale aj niektorých aspektov zdravotníckych pomôcok. Stratégia vytvára synergie so zelenou dohodou a našimi opatreniami v rámci strategického prístupu EÚ k liekom v životnom prostredí s cieľom znížiť ich environmentálne riziko, riešiť znečistenie farmaceutickými rezíduami a podporovať ekologickejšiu výrobu, používanie a likvidáciu (k dispozícii je správa o pokroku). Zároveň súvisí s akčným plánom v oblasti duševného vlastníctva.

Medzi hlavné opatrenia stratégie patrí:

• revízia základných farmaceutických právnych predpisov* (cieľový dátum návrhu: 2022) v snahe zabezpečiť, aby bol tento rámec nadčasový a podporoval inovácie,
• návrh na zriadenie Úradu pre riadenie reakcií na núdzové zdravotné situácie (návrh: 2. polrok 2021),
• revízia nariadení o liekoch pre deti a liekoch na zriedkavé choroby,
• iniciovanie štruktúrovaného dialógu so všetkými aktérmi vo farmaceutickej výrobe a s verejnými orgánmi a medzi nimi s cieľom identifikovať slabé miesta v globálnom dodávateľskom reťazci kritických liekov a sformovať politické možnosti na posilnenie kontinuity a bezpečnosti dodávok v EÚ,
• spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi v oblasti politík stanovovania cien, platieb a verejného obstarávania s cieľom zlepšiť cenovú dostupnosť a nákladovú efektívnosť liekov a udržateľnosť systému zdravotnej starostlivosti,
• vytvorenie spoľahlivej digitálnej infraštruktúry vrátane návrhu na vytvorenie európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia (cieľový dátum návrhu: 2021),
• podpora výskumu a inovácií, najmä prostredníctvom programov Horizont 2020 a EU4Health,
• opatrenia na podporu inovatívnych prístupov k výskumu a vývoju v EÚ a podporu verejného obstarávania zameraného na antimikrobiálne látky a ich alternatívy a opatrenia na obmedzenie a optimalizáciu ich používania.

Ďalšie kroky

O stratégii sa bude diskutovať na politickej úrovni na zasadnutí Rady EPSCO 2. decembra 2020.

Viac informácií

Farmaceutická stratégia pre Európu – oznámenie

Otázky a odpovede

Prehľad