Európska komisia podniká kroky na zlepšenie ochrany novinárov a obhajcov ľudských práv pred zneužívajúcimi súdnymi konaniami. Zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti, všeobecne známe ako „SLAPP“, sú osobitnou formou obťažovania, ktoré sa používa predovšetkým proti novinárom a obhajcom ľudských práv s cieľom brániť im vyjadrovať sa k otázkam verejného záujmu alebo ich za túto činnosť postihovať. Navrhovaná smernica sa vzťahuje na zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami. Umožňuje sudcom rýchlo zamietnuť zjavne neopodstatnené žaloby proti novinárom a obhajcom ľudských práv. Stanovuje sa v nej aj niekoľko procesných záruk a opravných prostriedkov, napríklad náhrada škody či odrádzajúce sankcie za začatie zneužívajúcich súdnych konaní. Komisia takisto prijíma doplňujúce odporúčanie s cieľom motivovať členské štáty k tomu, aby svoje pravidlá zosúladili s navrhovaným právom EÚ aj vo vnútroštátnych prípadoch a vo všetkých konaniach, nielen v občianskych veciach. V odporúčaní sa zároveň členským štátom adresuje výzva, aby v záujme boja proti zneužívajúcim súdnym konaniam proti verejnej účasti prijali celý rad ďalších opatrení, napríklad odbornú prípravu či zvyšovanie informovanosti.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Sľúbili sme, že budeme lepšie chrániť novinárov a obhajcov ľudských práv proti tým, ktorí sa ich snažia umlčať. Postará sa o to tento nový zákon. V demokracii nemôže bohatstvo či moc nikoho zvýhodňovať proti pravde. Týmito opatreniami pomáhame chrániť tých, ktorí podstupujú riziká a vystupujú v mene ochrany verejného záujmu – keď napríklad informujú o obvineniach z prania špinavých peňazí a korupcie, o záležitostiach životného prostredia a klímy alebo o iných otázkach, ktoré sú pre nás všetkých dôležité.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders k tomu dodal: „Aktívne uplatňovanie základného práva na slobodu prejavu a práva na informácie je kľúčom k zdravej a prosperujúcej demokracii. EÚ bude toto právo vždy chrániť. Dnes prijímame dôležité kroky na ochranu novinárov a občianskej spoločnosti, ktorí sú týmito žalobami čím ďalej, tým viac ohrozovaní. Zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti nielenže odďaľujú uverejňovanie informácií vo verejnom záujme, či dokonca takémuto uverejňovaniu bránia, ale predstavujú aj zbytočnú záťaž pre súdy. Nástroje, ktoré dnes predstavujeme, budú slúžiť na to, aby sa takéto zneužívanie dostalo pod kontrolu.“

Návrh právneho predpisu EÚ proti zneužívajúcim súdnym konaniam

Navrhovaná smernica poskytuje nástroje na boj proti zjavne nepodloženým alebo zneužívajúcim súdnym konaniam súdom a tým, proti ktorým sú takéto zneužívajúce konania vedené. Navrhované záruky sa budú uplatňovať v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami. Očakáva sa, že záruky budú prínosom najmä pre novinárov a osoby alebo organizácie zapojené do ochrany základných práv a rôznych ďalších práv, napríklad environmentálnych a klimatických práv, práv žien, práv LGBTIQ osôb, práv osôb s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom, pracovných práv alebo náboženských slobôd, ale budú sa vzťahovať na všetky osoby zapojené do verejnej účasti týkajúcej sa vecí verejného záujmu. Cieľom týchto záruk je zabezpečenie rovnováhy medzi prístupom k spravodlivosti a právom na súkromie na jednej strane a ochranou slobody prejavu a práva na informácie na strane druhej. Návrh obsahuje tieto hlavné prvky:

• predčasné zamietnutie zjavne neodôvodnených súdnych konaní – súdy budú môcť včas prijať rozhodnutie o zamietnutí konania, ak je prípad zjavne neopodstatnený. V takejto situácii nesie dôkazné bremeno žalobca, ktorý musí preukázať, že prípad nie je zjavne neopodstatnený;
• trovy konania – ak bude žaloba zamietnutá ako nepatričná, všetky trovy konania vrátane nákladov na advokáta žalovaného ponesie žalobca;
• náhrada škody – subjekt, proti ktorému je vedené zneužívajúce súdne konanie, bude mať právo požadovať a získať úplnú náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy;
• odrádzajúce sankcie – s cieľom zabrániť tomu, aby žalobcovia začínali zneužívajúce súdne konania, budú môcť súdy budú ukladať odrádzajúce sankcie tým, ktorí takéto prípady súdu predložia;
• ochrana pred rozsudkami tretích krajín – členské štáty by mali odmietnuť uznanie rozsudku pochádzajúceho z krajiny, ktorá nie je členom EÚ, proti osobe s bydliskom na území niektorého z členských štátov, ak by sa takéto konanie podľa práva daného členského štátu považovalo za zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce. Subjekt, proti ktorému bolo takéto konanie vedené, bude môcť požiadať aj o náhradu škody a nákladov v členskom štáte, v ktorom má bydlisko.

Odporúčanie pre členské štáty 

Aktuálne bolo prijaté aj odporúčanie Komisie, ktoré dopĺňa uvedenú smernicu a nabáda členské štáty postarať sa o to, aby:

• vnútroštátne právne rámce poskytovali potrebné záruky, podobné opatreniam na úrovni EÚ, na riešenie vnútroštátnych prípadov neopodstatnených súdnych konaní proti verejnej účasti. Patrí k nim aj zabezpečenie procesných záruk predčasného zamietnutia zjavne neopodstatnených súdnych konaní. Členské štáty by zároveň museli zabezpečiť, aby ich pravidlá týkajúce sa ohovárania, ktoré patrí k najbežnejším dôvodom začatia zneužívajúcich súdnych konaní, nemali neopodstatnený vplyv na slobodu prejavu, existenciu otvoreného, slobodného a pluralitného mediálneho prostredia a na účasť verejnosti;
• odborníkom v oblasti práva a subjektom, voči ktorým by mohli byť takéto konania podané, bola k dispozícii odborná príprava na zlepšenie ich znalostí a zručností, aby mohli takéto súdne konania účinne riešiť. Do úsilia o zabezpečenie koordinácie a šírenia informácií vo všetkých členských štátoch bude zapojené aj Európska sieť odbornej justičnej prípravy (EJTN);
• boli organizované kampane na zvyšovanie povedomia a informačné kampane, vďaka ktorým budú môcť novinári a obhajcovia ľudských práv rozpoznať, kedy čelia neopodstatneným súdnym konaniam proti verejnej účasti;
• mali subjekty, voči ktorým by mohli byť takéto konania podané, prístup k individuálnej a nezávislej podpore, napríklad od právnických firiem, ktoré obhajujú subjekty takýchto zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti pro bono;
• boli súhrnné údaje zozbierané na vnútroštátnej úrovni o zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaniach proti účasti verejnosti každoročne oznamované Komisii, a to počnúc rokom 2023.

Ďalšie kroky

Na to, aby sa navrhovaná smernica mohla stať právnym predpisom EÚ, musí byť prerokovaná a prijatá Európskym parlamentom a Radou.

Odporúčanie Komisie je priamo uplatniteľné. Členské štáty budú musieť 18 mesiacov po prijatí uvedeného odporúčania podať Komisii správu o jeho vykonávaní.

Súvislosti

V akčnom pláne pre európsku demokraciu prijatom v decembri 2020 bol oznámený súbor iniciatív na podporu a ochranu slobody a plurality médií. Komisia v tejto súvislosti predložila v septembri 2021 členským štátom svoje vôbec prvé odporúčanie týkajúce sa bezpečnosti novinárov. Ďalší krok podniká aktuálne vo forme opatrení na ochranu novinárov a organizácií občianskej spoločnosti proti zneužívajúcim súdnym konaniam. Počet zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti v EÚ narastá, pričom postihnuté subjekty čelia často viacerým súdnym konaniam naraz a vo viacerých jurisdikciách. Takéto súdne konania majú negatívny vplyv na ochotu a schopnosť novinárov a obhajcov ľudských práv pokračovať v práci a majú nepriaznivý vplyv na slobodu prejavu, slobodu informácií a pluralitnú verejnú diskusiu.

V niektorých členských štátoch vyvoláva počet zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti vážne obavy, ako sa uvádza v správach o právnom štáte za rok 2020 a 2021. V roku 2021 bolo v rámci rýchlej reakcie v oblasti mediálnej slobody (MFRR) v 24 členských štátoch EÚ zdokumentovaných 439 prípadov (napadnutých bolo 778 osôb alebo subjektov, ktorých činnosť súvisela s médiami), a to vrátane zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti. Vo viac než pätine týchto incidentov (22,1 % – 97 upozornení) museli mediálni aktéri riešiť aj právne dôsledky.

Vyhrážanie sa právnymi krokmi a zneužívajúce súdne konania nielenže čoraz viac ohrozujú fyzickú a online bezpečnosť novinárov, ale prispievajú aj k vytváraniu prostredia, v ktorom nepriateľstvo voči novinárom narastá a môže mať vážny vplyv na ich ochotu a schopnosť pokračovať v práci. Tragickým príkladom takýchto zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti je novinárka Daphne Caruana Galizia, ktorá v roku 2017, keď bola zavraždená, čelila viac ako 40 žalobám. Cieľom zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti nie je dosiahnuť spravodlivosť, ale obťažovať, zastrašiť a umlčať odporcov, a to dĺžkou konaní, finančným tlakom a hrozbou trestných sankcií. Novinári nie sú jediným cieľom; zneužívajúcim súdnym konaniam proti verejnej účasti čelia aj obhajcovia ľudských práv a organizácie občianskej spoločnosti, najmä tie, ktoré pracujú v oblasti ľudských práv a životného prostredia.

V rámci úsilia o ochranu nezávislosti a plurality médií a v súlade s vyhlásením, ktoré odznelo v prejave predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej o stave Únie v roku 2021, predstaví Komisia zákon o slobode médií. Očakáva sa, že táto iniciatíva bude prijatá v treťom štvrťroku tohto roku.

Ďalšie informácie

Návrh smernice predložený Komisiou

Odporúčanie Komisie

Informačný prehľad – Posilnenie demokracie v EÚ: Lepšia ochrana pre novinárov a obhajcov ľudských práv

Koalícia proti zneužívajúcim súdnym konaniam proti verejnej účasti v Európe (CASE)

Európska komisia uverejnila predbežné údaje o smrteľných dopravných nehodách za rok 2021. Odhaduje sa, že v minulom roku zahynulo pri dopravných nehodách 19 800 ľudí. Oproti roku 2020 je to nárast o 1 000 (+5 %), ale úmrtí bolo stále o takmer 3 000 (-13 %) menej než v predpandemickom roku 2019. Celkovým cieľom je znížiť počet úmrtí do roku 2030 na polovicu. V poslednom desaťročí došlo v celej EÚ k poklesu o 36 %.  

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová v tejto súvislosti uviedla: „Objem premávky sa vracia do normálu a musíme zabezpečiť, aby sa do predpandemických hodnôt nevrátil aj počet úmrtí na našich cestách. Na úrovni EÚ budeme financovaním, legislatívou a osvetou pomáhať vytvoriť systém „safe“ – systém bezpečnejšej infraštruktúry, bezpečnejších vozidiel, bezpečnejšieho využívania ciest a lepšej starostlivosti po nehode. Časť zodpovednosti je však aj na členských štátoch, odvetví a účastníkoch cestnej premávky. Každému úmrtiu a vážnemu zraneniu na našich cestách sa dá vyhnúť.“

Kontrastný obraz na cestách EÚ 

Počet úmrtí na cestách v celej EÚ v roku 2021 vzrástol oproti predošlému roku o 5 %, hoci porovnania s rokom 2020 sú vo všetkých krajinách výrazne ovplyvnené úrovňou premávky počas pandémie. Oproti roku 2019 v roku 2020 počet úmrtí na cestách klesol o 17 %.   

Celkové poradie [1] úmrtnosti v jednotlivých krajinách sa veľmi nezmenilo – najbezpečnejšie boli cesty Švédska (18 úmrtí na milión obyvateľov), zatiaľ čo Rumunsko (93/mil.) hlásilo v roku 2021 najvyššiu mieru. Priemer EÚ je 44 úmrtí na milión obyvateľov.  

Podľa predbežných údajov deväť členských štátov (Dánsko, Nemecko, Írsko, Cyprus, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko a Švédsko) zaznamenalo v roku 2021 historicky najnižší počet smrteľných nehôd na cestách.  

Oproti predpandemickému roku 2019 klesol počet úmrtí na cestách v roku 2021 o 13 %, pričom najväčší pokles (o viac ako 20 %) zaznamenali Dánsko, Belgicko, Portugalsko, Poľsko a Litva. Naopak Lotyšsko, Slovinsko a Fínsko zaznamenali za posledné dva roky v počte smrteľných nehôd na cestách nárast. 

Najviac postihnuté skupiny  

Z dostupných údajov za rok 2020 [2] možno usudzovať typ účastníkov cestnej premávky postihnutých smrteľnými nehodami (v členení podľa veku a pohlavia obetí), ako aj miesta, kde k nehodám dochádza.  

Celkovo 52 % smrteľných nehôd v cestnej doprave sa stalo na vidieckych cestách. V mestských oblastiach to bolo 40 % a na diaľniciach 8 %. Posádky automobilov (vodiči a cestujúci) predstavovali 43 % všetkých úmrtí na cestách, chodci tvorili 20 %, používatelia dvojkolesových motorových vozidiel (motorky a mopedy) 18 % a cyklisti 10 % z celkového počtu úmrtí.  

V mestských oblastiach je toto zloženie veľmi odlišné – najväčší podiel obetí tvoria chodci (37 %). Motorkári tvoria 18 % a rastie aj počet úmrtí cyklistov (14 %). Znamená to, že takmer 70 % z celkového počtu úmrtí v mestských oblastiach pripadá na zraniteľných účastníkov cestnej premávky.  

Tri zo štyroch obetí nehôd na cestách sú muži (77 %). Starší ľudia (65+) tvoria vyše štvrtinu (28 %) všetkých obetí, hoci o život na cestách prichádza v pomere viac mladých ľudí. Zatiaľ čo na vekovú kategóriu 18 až 24 rokov pripadá 12 % úmrtí na cestách EÚ, táto kategória tvorí len 7 % populácie. Štatistika teda ukazuje, že pravdepodobnosť smrteľnej dopravnej nehody je u mladých ľudí vyššia.  

Súvislosti  

EÚ si stanovila cieľ znížiť do roku 2030 počet úmrtí a po prvýkrát aj počet vážnych zranení na cestách o polovicu. Komisia tento cieľ stanovila vo svojom strategickom akčnom pláne pre bezpečnosť cestnej premávky a rámci politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030, kde sa stanovili aj plány cestnej bezpečnosti s cieľom celkom eliminovať úmrtia na cestách do roku 2050 (vízia nulovej úmrtnosti - „Vision Zero“). Súčasťou týchto plánov bolo stanovenie kľúčových ukazovateľov výkonnosti pre bezpečné vozidlá, cesty a krajnice, bezpečné používanie ciest vrátane dodržiavania bezpečnej rýchlosti, jazdy bez vplyvu alkoholu, zabránenia rozptýlení za jazdy, používania bezpečnostných pásov a ochranných prostriedkov, ako aj pre rýchlu a účinnú starostlivosť po dopravných nehodách.  

Prvé výsledky týchto ukazovateľov budú predstavené na konferencii EÚ o výsledkoch v oblasti bezpečnosti cestnej premávky 18. októbra 2022. Na podujatí sa každé dva roky stretávajú tvorcovia politík, občianska spoločnosť a odborníci na cestnú bezpečnosť s cieľom posúdiť súčasný stav bezpečnosti cestnej premávky v EÚ a potrebné ďalšie kroky na naplnenie vízie nulovej úmrtnosti.  

Bezpečnosť na cestách bola tiež kľúčovým prvkom nedávnych politických iniciatív EÚ v oblasti mobility vrátane stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu, ako aj návrhu Komisie na revíziu nariadenia o TEN-T a rámca mestskej mobility.  

EÚ stojí na čele druhého desaťročia opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktoré OSN vyhlásila v auguste 2020 na roky 2021 – 2030.  

Ďalšie informácie  

Štatistika bezpečnosti cestnej premávky za rok 2021: čo znamenajú tieto čísla?  

Činnosť Komisie a štatistika v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v EÚ a súvisiaca analýza