Európska stratégia v oblasti dronov 2.0, ktorú aktuálne prijala Komisia, vytyčuje víziu ďalšieho rozvoja európskeho trhu s dronmi. Vychádza z bezpečnostného rámca EÚ pre prevádzku dronov a stanovenie technických požiadaviek na ne, ktorý je najpokročilejším na svete. V novej stratégii sa stanovuje, ako môže Európa vykonávať veľkoplošnú komerčnú prevádzku dronov a zároveň ponúkať v tomto odvetví nové príležitosti.

Od pracovných miest k novým riešeniam mobility

Komplexný regulačný rámec EÚ umožnil, aby drony bezpečne nalietali státisíce hodín na európskom nebi a mohli tak napríklad mapovať infraštruktúru, monitorovať ropné škvrny alebo odoberať vzorky pôdy. Pokrok zaznamenali aj projekty používania dronov na doručovanie lekárskych zásielok a prepravu lekárskych vzoriek medzi zdravotníckymi službami. Zavedenie vzdušného priestoru U-space v januári 2023, ktorý je z globálneho hľadiska jedinečným európskym systémom na bezpečné riadenie prevádzky bezpilotných lietadiel, položí základy pre ich intenzívnejšie využívanie.

Skôr než Komisia začne presadzovať tieto inovačné technológie, chce zabezpečiť, aby si drony získali podporu širokej verejnosti. Cieľom stratégie je rozptýliť obavy týkajúce sa hluku, bezpečnosti a ochrany súkromia, a preto vyzýva celoštátne, regionálne a miestne samosprávy, aby sa postarali o to, že sa pri využívaní služieb dronov budú rešpektovať potreby občanov.

V stratégii sa predpokladá, že do roku 2030 sa súčasťou života Európanov stanú tieto služby dronov:

1. Pohotovostné služby, mapovanie, snímkovanie, inšpekcie a dohľad vykonávaný v príslušných právnych rámcoch civilnými bezpilotnými lietadlami, ako aj naliehavé dodávky malých zásielok, ako sú biologické vzorky alebo lieky.
2. Služby inovatívnej leteckej mobility, ako sú napríklad letecké taxíky, poskytujúce pravidelné služby osobnej dopravy, spočiatku s pilotom na palube, konečným cieľom však je plná automatizácia operácií.

Uvoľnenie potenciálu trhu a služieb bezpilotných lietadiel v EÚ si vyžaduje identifikáciu kľúčových technologických pilierov, ako sú umelá inteligencia, robotika, polovodiče, vesmírne služby EÚ a mobilné telekomunikácie. To pomôže EÚ vybudovať inovatívne a konkurencieschopné odvetvie bezpilotných lietadiel a znížiť tak strategické závislosti.

V stratégii sa identifikujú aj možnosti synergií medzi civilnými a obrannými dronmi a posilnenia spôsobilostí v oblasti boja proti dronom a systémovej odolnosti.

19 opatrení pre budúci trh s dronmi

Komisia teraz začne pracovať na 19 hlavných operačných, technických a finančných opatreniach stratégie, ktorých cieľom je vybudovať správne regulačné a obchodné prostredie pre vzdušný priestor a trh s dronmi zajtrajška:

1. prijatie spoločných pravidiel letovej spôsobilosti a nových požiadaviek na výcvik pilotov na diaľku a pilotov lietadiel eVTOL (elektrické lietadlá s posádkou schopné vertikálneho vzletu a pristátia),
2. financovanie vytvorenia online platformy na podporu miestnych zainteresovaných strán a priemyslu v prospech udržateľnej inovatívnej leteckej mobility,
3. vypracovanie strategického plánu pre technológie dronov, ktorý má pomôcť identifikovať prioritné oblasti výskumu a inovácií, znížiť existujúce strategické závislosti a zabrániť vzniku nových,
4. vymedzenie kritérií na získanie dobrovoľnej značky pre drony s overenou kybernetickou bezpečnosťou.

Tieto aktivity pripravia pôdu pre rozsiahlu komerčnú prevádzku a zabezpečia, aby Európa profitovala zo synergií medzi civilným, bezpečnostným a vojenským využívaním bezpilotných lietadiel a súvisiacich technológií vrátane riešení na obranu proti dronom.

Súvislosti

V stratégii Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu sa ohlásila príprava aktualizovanej európskej stratégie v oblasti dronov do konca roka 2022. K tomuto oznámeniu je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa posudzujú výzvy, ktorým čelí odvetvie bezpilotných lietadiel, ako aj analýza a údaje, o ktoré sa opiera nová stratégia v oblasti dronov 2.0.

Komisia už od roku 2014 buduje základy komplexnej politiky EÚ v oblasti bezpilotných lietadiel. Vykonávacie nariadenie Komisie 2019/947 a delegované nariadenie Komisie 2019/945 obsahujú podrobné pravidlá a postupy prevádzky bezpilotných lietadiel a stanovujú požiadavky na projektovanie a výrobu bezpilotných leteckých systémov. Od roku 2003 EÚ investovala takmer 980 miliónov EUR do vývoja alebo inovatívneho využívania dronov. V rámci svojich výskumných a inovačných programov financovala 320 projektov zameraných na drony.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Pracovný dokument útvarov Komisie

Európska stratégia v oblasti dronov 2.0

Komisia opäť reaguje na prebiehajúcu energetickú krízu a navrhuje trhový korekčný mechanizmus, ktorý má chrániť podniky a domácnosti EÚ pred nárazovými nadmernými cenami plynu v EÚ. Dopĺňa tak opatrenia na znižovanie dopytu po plyne a zaručenie bezpečnosti jeho dodávok prostredníctvom diverzifikácie dodávok energie. Nový mechanizmus má zmierniť cenové výkyvy na európskych trhoch s plynom a zároveň zaručiť bezpečnosť jeho dodávok.

Po ruskej invázii na Ukrajinu a preto, že Rusko dodávky energie zneužíva ako zbraň, sme v celej EÚ zaznamenali nebývalý nárast cien plynu. V druhej polovici augusta tohto roka sa vyšplhali na svoje historické maximum. Prudký nárast cien počas takmer dvoch týždňov v auguste, ktorý sa odrazil aj na cenách elektriny a celkovej vyššej úrovni inflácie, bol pre európske hospodárstvo mimoriadne škodlivý. Komisia chce zabrániť tomu, aby sa takáto situácia opakovala, a navrhuje preto nástroj na automatickú intervenciu na trhu s plynom v prípade extrémneho nárastu cien plynu. 

Bezpečnostný strop cien plynu

Navrhovaný nástroj tvorí bezpečnostný strop cien vo výške 275 eur v prípade derivátov TTF v mesačnom predstihu. Virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility (TTF), podľa ktorého sa určuje najbežnejšie používaná referenčná cena plynu v EÚ, má kľúčovú úlohu na európskom veľkoobchodnom trhu s plynom Mechanizmus by sa spustil automaticky vždy, keď by boli splnené obe tieto podmienky:

• zúčtovacia cena derivátu TTF za najbližší mesiac dodávky počas dvoch týždňov presahuje sumu 275 eur,
• ceny TTF sú v rámci dvoch týždňov počas 10 po sebe nasledujúcich obchodných dní o 58 eur vyššie než referenčná cena LNG.

Keď budú obe tieto podmienky splnené, Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) okamžite v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní oznámenie o trhovej korekcii a informuje Komisiu, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európsku centrálnu banku (ECB). Na druhý deň začne platiť korekčný mechanizmus a objednávky derivátov TTF za najbližší mesiac dodávky presahujúce bezpečnostný cenový strop sa nebudú akceptovať. Mechanizmus možno aktivovať od 1. januára 2023. 

Záruky bezpečnosti dodávok energie a trhovej stability

Navrhované nariadenie Rady zahŕňa záruky, ktoré majú zabrániť narušeniu energetických a finančných trhov. Aby sa predišlo problémom s bezpečnosťou dodávok, je cenový strop obmedzený len na jeden termínovaný produkt (produkty TTF v mesačnom predstihu), aby organizátori trhu mohli naďalej reagovať na dopyt a obstarávať plyn na spotovom trhu, ako aj mimoburzovo. V snahe zaručiť, aby dopyt po plyne opäť nenarástol, sa v návrhu členským štátom ukladá povinnosť do dvoch týždňov od aktivácie trhového korekčného mechanizmu oznámiť, aké opatrenia zaviedli na zníženie spotreby plynu a elektriny. Keď Rada daný návrh trhového korekčného mechanizmu prijme, Komisia navrhne aj vyhlásiť stav pohotovosti EÚ podľa balíka predpisov „Bezpečná zima vďaka úsporám plynu“ prijatého v júli, čo znamená povinnú úsporu plynu na zaručenie znižovania dopytu. Okrem toho budú situáciu neprestajne monitorovať ESMA, ECB, Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), Koordinačná skupina pre plyn a Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSO-G).

Návrh obsahuje možnosť mechanizmus okamžite a kedykoľvek pozastaviť, aby sa dalo reagovať na možné neželané negatívne dôsledky cenového limitu. Môže sa to udiať:

• automaticky deaktiváciou, keď jeho fungovanie už nebude opodstatnené situáciou na trhu so zemným plynom, predovšetkým, keď stanovený rozdiel medzi cenou TFF a cenou LNG už nebude pretrvávať počas 10 po sebe nasledujúcich obchodných dní,
• na základe rozhodnutia Komisie o pozastavení, keď sa zistia riziká ohrozujúce bezpečnosť dodávok do Únie, úsilie o znižovanie dopytu, vnútroúnijné toky plynu či finančnú stabilitu.

Takisto existuje možnosť, že Komisia zabráni aktivácii mechanizmu, keď príslušné orgány vrátane ECB vydajú varovanie, že dané riziká sú reálne.

Súvislosti

Predmetný návrh vychádza z veľkého počtu rozmanitých opatrení, ktoré Komisia v priebehu roka prijala v snahe riešiť problém vysokých cien energie. Na jar 2022 rozšírila súbor nástrojov pre ceny energie z októbra 2021 o oznámenie o krátkodobých intervenciách na trhu s energiou a dlhodobých zlepšeniach koncepcie trhu s elektrinou a o plán REPowerEU. Takisto navrhla nové povinnosti týkajúce sa minimálnych zásob plynu a ciele znižovania dopytu po ňom, aby sa vyrovnala ponuka a dopyt v Európe. Členské štáty tieto návrhy urýchlene prijali ešte pred letom.

Ceny sa ďalej zvyšovali v priebehu letných mesiacov, ktoré sa vyznačovali aj extrémnymi poveternostnými podmienkami spôsobenými zmenou klímy. Komisia v septembri rýchlo zareagovala a navrhla dodatočné núdzové opatrenia na zníženie dopytu po elektrickej energii a zachytenie neočakávaných ziskov v odvetví energetiky s cieľom rozdeliť väčšiu časť príjmov medzi občanov a priemysel.

Potom 18. októbra Komisia navrhla dodatočné opatrenia zamerané konkrétne na riešenie vysokých cien energie a posilnenie bezpečnosti dodávok plynu prostredníctvom spoločného nákupu, automatickej solidarity v prípade núdze, nových referenčných cien LNG a dočasného cenového vankúša v snahe zabrániť extrémnym nárastom cien na derivátových trhoch. Takisto navrhla právny základ trhového korekčného mechanizmu, aby bolo možné riešiť výnimočne vysoké ceny plynu v krátkodobom horizonte.

Aktuálny návrh vychádza z článkov 23 a 24 oznámenia Komisie z 18. októbra. Je reakciou na výzvu, ktorú Komisii 20. a 21. októbra adresovali lídri EÚ, ako aj výsledkom rozsiahlych konzultácií s členskými štátmi. Komisia dostala úlohu čo najskôr predložiť konkrétne rozhodnutia o dodatočných opatreniach na riešenie vysokých cien energie vrátane dočasného dynamického cenového koridoru pri transakciách so zemným plynom (aby bolo možné okamžite obmedziť nárazový rast cien plynu), aj s potrebnými zárukami. Návrh trhového korekčného mechanizmu obsahuje prvky na zachovanie finančnej stability, ktoré Komisia považuje za zásadné.  Základom návrhu nariadenia Rady je článok 122 zmluvy a musí ho prijať kvalifikovaná väčšina členských štátov. Má byť v účinnosti počas jedného roka, ale možno ho predĺžiť po preskúmaní, ktoré je naplánované na november 2023.

Ďalšie informácie

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje trhový korekčný mechanizmus na ochranu občanov a hospodárstva pre nadmernými cenami

Otázky a odpovede

Komisia predkladá ďalšie návrhy na boj proti vysokým cenám energie a zaručenie bezpečnosti jej dodávok

Opatrenia EÚ na riešenie vysokých cien energie