Komisia vypláca ďalších 9 miliárd eur z nástroja SURE siedmim členským štátom EÚ

Európska komisia vyplatila 9 miliárd eur siedmim členským štátom EÚ v rámci piatej tranže finančnej podpory z nástroja SURE Ide o druhú platbu v roku 2021. V rámci tejto operácie dostalo Česko 1 miliardu eur, Španielsko 2,87 miliardy eur, Chorvátsko 510 miliónov eur, Taliansko 3,87 miliardy eur, Litva 302 miliónov eur, Malta 123 miliónov eur a Slovensko 330 miliónov eur. Je to prvýkrát, čo Česko získalo finančné prostriedky v rámci tohto nástroja. Zvyšných šesť krajín EÚ už úvery v rámci SURE využilo.

Tieto úvery pomôžu členským štátom riešiť náhle zvýšenie verejných výdavkov určených na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, okrem iného pre samostatne zárobkovo činné osoby. Dané úhrady nasledujú po emisii piateho sociálnoinvestičného dlhopisu v rámci nástroja EÚ SURE, ktorá vyvolala značný záujem investorov.

V rámci nástroja SURE dostalo zatiaľ 16 členských štátov celkovo 62,5 miliardy eur vo forme nadväzných úverov. V priebehu roka 2021 by Komisia vydaním dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE chcela získať ďalších viac než 25 miliárd eur.

Keď budú z nástroja SURE vyplatené všetky prostriedky, Česko dostane celkovo 2 miliardy eur, Španielsko 21,3 miliardy eur, Chorvátsko 1 miliardu eur, Taliansko 27,4 miliardy eur, Litva 602 miliónov eur, Malta 244 miliónov eur a Slovensko 631 miliónov eur.

Prehľad doteraz vyplatených súm a rôznych splatností dlhopisov je k dispozícii tu.

Komisia doteraz navrhla celkovú finančnú podporu 19 členským štátom vo výške 90,6 miliardy eur, z čoho bolo schválených 90,3 miliardy EUR pre 18 členských štátov. Očakáva sa, že navrhovaných 230 mil. EUR pre Estónsko Rada schváli v riadnom termíne.

Okrem toho členské štáty môžu naďalej podávať žiadosti o finančnú podporu z nástroja SURE, ktorý má celkovú kapacitu až 100 miliárd eur.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov: 

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Prostredníctvom nástroja SURE zmobilizujeme až 100 miliárd eur vo forme úverov na pomoc pri financovaní režimov skráteného pracovného času. Dnešná piata platba je skvelou správou pre sedem dotknutých krajín EÚ, a najmä pre Českú republiku, ktorá dostáva podporu z nástroja SURE prvýkrát. Pomôže chrániť pracovné miesta a podporí podniky v celej Únii. Sme v tom všetci spolu.“  

Komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet a administratívu, dodal: „V nadväznosti na piatu úspešnú emisiu dlhopisov v rámci nástroja SURE sme teraz vyplatili 62,5 miliardy EUR 16 členským štátom s cieľom pomôcť ich hospodárstvam a obyvateľom zotaviť sa z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Program SURE opäť preukazuje záväzok EÚ pomôcť členským štátom zmierniť sociálny vplyv súčasnej pandémie. Ďalšie opatrenia budú nasledovať.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti povedal: „Uplynul rok od zavedenia prvých obmedzení pohybu vo veľkej časti Európy. Tieto a následné obmedzenia boli absolútne nevyhnutné, ale mali samozrejme vážny dosah na naše hospodárstva. V boji proti ochoreniu COVID-19 stále pokračujeme, a preto je skvelé vidieť ďalší tok finančných prostriedkov SURE do krajín EÚ: Európa tak poskytuje veľmi potrebnú podporu pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí sa snažia zvládnuť túto bezprecedentnú krízu.“

Súvislosti

Európska komisia emitovala 9. marca 2021 piaty sociálnoinvestičný dlhopis (v roku 2021 druhý) v rámci nástroja EÚ SURE v celkovej hodnote 9 miliárd eur. Emisia pozostávala z jedinej tranže so splatnosťou v júni 2036.

Dlhopis vyvolal silný záujem investorov, čo Komisii opäť umožnilo stanoviť veľmi výhodné cenové podmienky. Tieto podmienky sa prenášajú priamo na členské štáty EÚ. Tento úspech sa dosiahol v kontexte nedávnej volatility na kapitálových trhoch a celosvetového zvyšovania úrokových sadzieb.

Dlhopisy, ktoré emitovala EÚ v rámci nástroja SURE, sú označované ako sociálnoinvestičné dlhopisy. Investori majú vďaka takýmto dlhopisom istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely.

Ďalšie informácie

Tlačová správa o piatej emisii dlhopisov

Nariadenie o nástroji SURE

Prehľad: SURE – Podpora členských štátov s cieľom chrániť pracovníkov a pracovné miesta

Otázky a odpovede: Komisia navrhla nástroj SURE

Reakcia na koronavírus

Čítať ďalej...

Prvý strategický plán programu Horizont Európa na roky 2021 – 2024: Komisia stanovuje priority v oblasti výskumu a inovácie pre udržateľnú budúcnosť

Európska komisia prijala prvý strategický plán programu Horizont Európa, nového programu EÚ pre výskum a inováciu, v hodnote 95,5 miliardy EUR v bežných cenách. Strategický plán je v programe Horizont Európa novosťou a stanovujú sa v ňom strategické smerovania pre zameranie investícií v prvých štyroch rokoch programu. Zabezpečuje sa ním, aby opatrenia v oblasti výskumu a inovácie prispievali k prioritám EÚ vrátane klimaticky neutrálnej a zelenej Európy, Európy pripravenej na digitálny vek a hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí.

MargretheVestagerová, výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek, v tejto súvislosti uviedla: „Tento plán poskytuje rámec pre realizáciu výskumu a inovácie najvyššej kvality so zameraním na excelentnosť v rámci programu Horizont Európa. Týmto strategickým smerovaním zabezpečíme, aby investície do výskumu a inovácií mohli prispieť k procesu obnovy založenej na súbežnej zelenej a digitálnej transformácii, odolnosti a otvorenej strategickej autonómii.“

Mariya Gabrielová, komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež, uviedla: „Smerovania strategického plánu zabezpečia, aby nové znalosti, nápady a inovácie boli prínosné pre naše spoločné politické priority EÚ. Tento nový prístup je ďalší zo spôsobov, ako možno zabezpečiť, aby predmetom výskumu a inovácie financovaných EÚ boli výzvy, ktorým Európania čelia.“

Ambiciózny plán pre ambiciózny program

V strategickom pláne sa stanovujú strategické smerovania pre investície do výskumu a inovácie v rámci programu Horizont Európa na nasledujúce štyri roky:

  • podpora otvorenej strategickej autonómie prostredníctvom vedúceho postavenia pri vývoji kľúčových digitálnych, podporných a vznikajúcich technológií, odvetví a hodnotových reťazcov,
  • obnova ekosystémov a biodiverzity v Európe a udržateľné riadenie prírodných zdrojov,
  • dosiahnutie stavu, v ktorom bude Európa prvým digitálnym, obehovým, klimaticky neutrálnym hospodárstvom,
  • vytvorenie odolnejšej, inkluzívnejšej a demokratickejšej európskej spoločnosti.

Základom všetkých štyroch smerovaní je medzinárodná spolupráca, keďže má zásadný význam pri riešení mnohých globálnych výziev.

Strategický plán zahŕňa aj európske spolufinancované a spoločne programované partnerstvá a misie EÚ, ktoré sa majú prostredníctvom programu Horizont Európa podporovať. Partnerstvá budú zamerané na kritické oblasti, ako je energetika, doprava, biodiverzita, zdravie, potraviny a obehovosť, a budú dopĺňať desať inštitucionalizovaných európskych partnerstiev, ktoré Komisia navrhla vo februári. Misie EÚ sa budú zaoberať globálnymi výzvami, ktoré zasahujú do nášho každodenného života, a to stanovením ambicióznych a inšpiratívnych, ale dosiahnuteľných cieľov, ako je boj proti rakovine, prispôsobenie sa zmene klímy, ochrana našich oceánov, premena miest na zelenšie a zabezpečenie zdravej pôdy a potravín. Misie EÚ budú využívať množstvo nástrojov naprieč rozmanitými disciplínami a oblasťami politiky, a tak riešiť komplexné otázky prostredníctvom výskumných projektov, politických opatrení, či dokonca legislatívnych iniciatív.

V rámci smerovaní plánu sa budú riešiť aj mnohé horizontálne otázky, ako je rodová otázka. Začlenenie rodového rozmeru bude štandardnou požiadavkou, pokiaľ ide o obsah výskumu a inovácie v rámci celého programu, ak sa neuvedie, že otázky pohlavia či rodové otázky nemusia byť pre príslušnú tému relevantné.

Ďalšie kroky

Priority stanovené v strategickom pláne programu Horizont Európa sa budú vykonávať prostredníctvom pracovného programu Horizont Európa. Stanovujú sa v ňom možnosti financovania činností v oblasti výskumu a inovácie prostredníctvom tematických výziev na predkladanie návrhov a tém. Prvé výzvy na predkladanie návrhov budú vyhlásené na jar 2021 a budú predstavené počas Dní európskeho výskumu a inovácií, ktoré budú prebiehať 23. – 24. júna.

Súvislosti

V nadväznosti na politickú dohodu o programe Horizont Európa z marca – apríla 2019 začala Komisia proces strategického plánovania. Výsledky sú uvedené v strategickom pláne.

Strategický plán bol vypracovaný v nadväznosti na rozsiahly proces spoločného navrhovania, do ktorého bol zapojený Európsky parlament, členské štáty, zainteresované strany a široká verejnosť. V rôznych štádiách procesu strategického plánovania bolo predložených viac než 8 000 príspevkov. Cieľom inkluzívneho procesu spoločného navrhovania je zabezpečiť čo najširšiu spoluzodpovednosť a optimalizovať celkový vplyv programu Horizont Európa.

Ďalšie informácie

Informačný prehľad: Strategický plán programu Horizont Európa

Strategický plán programu Horizont Európa

Program Horizont Európa

Misie EÚ

Európske partnerstvá

Pozri výzvy na prekladanie návrhov a žiadosti o financovanie

Verzia n

Čítať ďalej...

Komisia víta dohodu o Nástroji na prepájanie Európy, ktorý bude financovať ekologickejšie a udržateľnejšie dopravné a energetické siete a digitalizáciu

Európska komisia víta dohodu, ku ktorej dospeli Európsky parlament a Rada, o návrhu Nástroja na prepájanie Európy (NPE) v objeme 33,7 miliardy eur ako súčasti ďalšieho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027.

Nástroj na prepájanie Európy podporuje investície do európskych sietí dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry. Bude podporovať súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu a prispievať k ambicióznym cieľom Európskej zelenej dohody a digitálnej dekády.

Program podporí ciele stratégie inteligentnej a udržateľnej mobility a vydláždi cestu úspešnej zelenej a digitálnej transformácii dopravného systému EÚ a jeho väčšej odolnosti voči budúcim krízam. Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode, výsledkom bude 90 % zníženie emisií do roku 2050. To sa má dosiahnuť vďaka inteligentnému, konkurencieschopnému, bezpečnému, prístupnému a cenovo dostupnému dopravnému systému. Prioritou budú aj druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu, ako sú železnice, a rozvoj nabíjacích staníc pre vozidlá využívajúce alternatívne palivá.

Vďaka ďalšej integrácii efektívneho a konkurencieschopného vnútorného trhu s energiou, zlepšeniu cezhraničnej interoperability sietí, ako aj uľahčeniu dekarbonizácie a cezhraničnej spolupráce v oblasti energetiky nám Nástroj na prepájanie Európy pomôže dosiahnuť ambiciózne ciele, ktoré sme si vytýčili na poli klímy a energetiky. Prispeje aj k napĺňaniu priorít revidovaného politického rámca TEN-E, ako ho navrhla Komisia na konci minulého roka, keďže bude poskytovať cielenú finančnú podporu kľúčových infraštruktúrnych projektov, ktoré prepájajú energetické systémy EÚ.

Digitálna časť Nástroja na prepájanie Európy pomôže rozvíjať a zavádzať inovatívne, bezpečné a udržateľné cezhraničné digitálne infraštruktúry s cieľom umožniť rozvoj digitálnych sietí a služieb a podporiť víziu Európy v digitálnej dekáde do roku 2030. Vychádzať pritom bude z cieľov gigabitovej spoločnosti do roku 2025. Takisto vybaví hlavné dopravné tepny, ako sú cestné, železničné, námorné trasy a prístavy, odolným a vysokorýchlostným prepojením. Zároveň občanom prinesie prospech z rýchlejších a odolných prepojení v záujme lepšieho online vzdelávania, prístupu k efektívnejším digitálnym službám a posilneného potenciálu spolupráce na diaľku. Keďže cezhraničná digitálna pripojiteľnosť zohráva kľúčovú úlohu pri odstraňovaní hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov, nový podprogram NPE – Digitalizácia umožní mnohým ďalším európskym regiónom vrátane vidieckych oblastí využiť nové príležitosti.

Vyjadrenia členov kolégia

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová povedala: „Nástroj na prepájanie Európy má kľúčový význam pre dobudovanie transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ako aj jej zelený a digitálny prerod. Bude slúžiť na premostenie kritických cezhraničných dopravných spojení, presun väčšieho objemu dopravy na železnice a vnútrozemské vodné cesty, ako aj na podnietenie multimodálnej integrácie. Potrebujeme dopravný systém, ktorý bude inteligentnejší, udržateľnejší a odolnejší voči krízam a NPE zohráva v tomto procese kľúčovú úlohu.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton sa vyjadril: „Posilnená cezhraničná pripojiteľnosť je základným prvkom nášho hospodárstva a prispieva k digitálnej a zelenej transformácii Európy v tejto digitálnej dekáde. Nový podprogram NPE – Digitalizácia bude jedným z našich kľúčových nástrojov na podporu cezhraničných pripojení na báze optických vlákien či 5G, čím sa zabezpečí, aby všetci občania a podniky mali prístup k inovatívnym digitálnym službám, väčšiemu počtu pracovných miest a viacerým sociálnym a hospodárskym príležitostiam.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová uviedla: „Táto dohoda predstavuje dôležitý míľnik na ceste ku klimatickej neutralite a ekologickému energetickému systému. Posilnený NPE podporí revidovanú politiku transeurópskych energetických sietí, keďže bude investovať do inteligentnej a udržateľnej cezhraničnej infraštruktúry a po prvý raz bude stimulovať nové cezhraničné projekty výroby energie z obnoviteľných zdrojov.“

Ďalšie kroky

Túto predbežnú dohodu musí teraz oficiálne schváliť Európsky parlament aj Rada.

Súvislosti

Finančný príspevok z NPE sa poskytuje najmä vo forme grantov, pričom miera spolufinancovania sa líši v závislosti od typu projektu. V rámci NPE – Doprava bude k dispozícii 25,8 miliardy eur na granty z rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027, ktoré poputujú na spolufinancovanie dopravných projektov v členských štátoch EÚ. Z NPE – Energetika sa vyčlení 5,8 miliardy eur na spolufinancovanie projektov spoločného záujmu v rámci nariadenia o TEN-E, ako aj cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Ako súčasť NPE – Digitalizácia sa investujú 2 miliardy eur do európskych infraštruktúr v oblasti pripojiteľnosti a podporí sa zavádzanie a využívanie piatej generácie mobilných sietí (5G) v miestnych komunitách. NPE bude vo veľkej miere prispievať k cieľom zelenej dohody podporovať ekologickejšie a udržateľnejšie transeurópske dopravné a energetické siete, ako aj digitalizáciu.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login