EÚ sa sumou 183 mil. eur podieľa na odpustení dlhu 29 najchudobnejších a najzraniteľnejších krajín sveta

EÚ prispeje sumou 183 mil. eur do trustu CRRT Medzinárodného menového fondu (Catastrophe Containment and Relief Trust) s cieľom odpustiť dlh 29 krajinám s nízkymi príjmami, čo im umožní zvýšiť ich sociálne, zdravotné a hospodárske výdavky v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19. Tento príspevok nad rámec iniciatívy na pozastavenie nákladov na dlhovú službu (DSSI – Debt Service Suspension Initiative), ktorý bol oznámený krátko po tom, ako samit G20 schválil spoločný rámec pre zaobchádzanie s dlhmi (Common Framework on Debt Treatments), je plne v súlade s návrhom predsedníčky Komisie von der Leyenovej na prijatie iniciatívy zameranej na globálnu obnovu, ktorá spája investície a odpustenie dlhov s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja.

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Komisie Josep Borrell v tejto súvislosti uviedol: „Takýmto príspevkom EÚ kombinuje prísun finančných prostriedkov na rýchle zmiernenie rozpočtových obmedzení s cieľom podporiť okamžitú reakciu s udržateľným dlhodobejším plánom na pomoc partnerom pri zvládaní vážnej sociálno-ekonomickej búrky, ktorá ani zďaleka neskončila. EÚ stojí na čele celosvetového úsilia o odpustenie dlhu a jeho reštrukturalizáciu. Dúfame, že náš príspevok bude signálom pre ostatných, aby sa pripojili k tomuto globálnemu úsiliu.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni dodal: „Európa dnes významne prispieva k multilateralizmu a odpusteniu dlhov. EÚ ako člen skupiny G20 výrazne podporuje iniciatívu na pozastavenie nákladov na dlhovú službu a nový spoločný rámec pre zaobchádzanie s dlhmi. Tento príspevok k trustu MMF na odpustenie dlhov je ďalším dôkazom nášho pevného odhodlania pomôcť krajinám s nízkymi príjmami vyrovnať sa s ich dlhovým zaťažením.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová vyhlásila: „Komisia je odhodlaná naďalej podporovať svoje partnerské krajiny, aby napriek zúfalej finančnej situácii nezišli z cesty plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Úrovne dlhu boli vysoké už pred krízou a v mnohých krajinách sa teraz jednoducho stávajú neudržateľnými. Preto sme sa rozhodli odpustenie dlhu podporiť a prispieť sumou 183 mil. eur do tohto mechanizmu MFF.“

Generálna riaditeľka MMF Kristalina Georgieva sa zúčastnila na virtuálnej Rady EÚ pre zahraničné veci s ministrami pre rozvoj s cieľom maximalizovať spoločné povedomie o zhoršujúcej sa dlhovej situácii v mnohých krajinách. Pri tejto príležitosti uviedla: „Som veľmi vďačná EÚ za veľkorysý príspevok do trustu CCRT vo výške 183 mil. eur. Pre trust ide o významný krok, ktorý najzraniteľnejším krajinám sveta pomôže poskytovať zdravotnú starostlivosť a hospodársku podporu ich obyvateľom počas prebiehajúcej pandémie. EÚ a MMF sú v oblasti financovania rozvoja silnými partnermi. Vyzývam ostatných, aby sa pripojili k EÚ a našim ďalším prispievateľom do trustu CCRT. Príspevky našich členských krajín sú nevyhnutné na to, aby fond mohol podporovať najzraniteľnejšie krajiny.

EÚ je lídrom medzinárodných partnerstiev

Finančné prostriedky EÚ poskytované cez MFF a jeho trust CCRT zabezpečia odpustenie dlhu 29 najchudobnejším a najzraniteľnejším krajinám sveta.

Z trustu CCRT sa splatia dlhy vymedzených členských krajín s nízkymi príjmami voči MFF, ktoré zasiahli najvážnejšie prírodné katastrofy alebo ktoré odvracajú katastrofy v oblasti verejného zdravia, ako sú epidémie alebo globálne pandémie. Odpustenie dlhu im umožní použiť uvoľnené zdroje na pokrytie mimoriadnych rozpočtových výdavkov, ktoré vznikli v dôsledku katastrofy. Inak by ich museli použiť na dlhovú službu.

Skúsenosti z prvých dvoch šesťmesačných tranží pomoci CCRT ukázali, že krajiny boli vďaka odpusteniu dlhu schopné zvýšiť svoje predpokladané prioritné výdavky na rok 2020 približne o 1,2 percentuálneho bodu HDP; výdavky na zdravotníctvo a sociálnu ochranu zvýšili v priemere približne o 0,5 percentuálneho bodu.

Ďalším pozitívnym prínosom tejto krátkodobej podpory likvidity je, že prispeje aj k makroekonomickej stabilite krajín.

Vďaka tomuto príspevku vo výške 183 mil. eur sa EÚ stáva najväčším darcom trustu CCRT, ktorý doteraz získal viac ako 500 mil. USD vo forme grantov od darcovských krajín.

Súvislosti

Krajiny s nízkymi príjmami sa musia vysporiadať s veľkými krátkodobými potrebami likvidity, čo obmedzuje ich schopnosť nájsť potrebné finančné prostriedky na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a vyvoláva obavy z plnohodnotnej krízy zahraničného dlhu.

EÚ ako globálny aktér môže pomôcť začleniť odpustenie dlhu do širšieho politického dialógu, stratégií a opatrení v oblasti financovania s cieľom podporiť tzv. obnovu k lepšiemu.

Krajiny oprávnené na pomoc z trustu CCRT sú krajiny oprávnené na zvýhodnené pôžičky z trustu MMF na znižovanie chudoby a posilňovanie rastu (PRGT), ktorých ročná úroveň hrubého národného dôchodku na obyvateľa je nižšia ako 1 175 USD. Pomoc z trustu CRRT využívajú zraniteľné krajiny, ktoré sú najviac postihnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19.

Patria k nim: Afganistan, Benin, Burkina Faso, Burundi, Čad, Džibutsko, Etiópia, Gambia, Guinea, Guinea-Bissau, Haiti, Jemen, Komory, Konžská demokratická republika, Libéria, Madagaskar, Malawi, Mali, Mozambik, Nepál, Niger, Rwanda, Sierra Leone, Stredoafrická republika, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Šalamúnove ostrovy, Tanzánia, Tadžikistan a Togo.

Pridaná hodnota EÚ pre trust CCRT

  • V 22 z 29 krajín prebiehajú programy rozpočtovej podpory EÚ. To znamená, že hospodárska stabilita a riadne hospodárenie s verejnými financiami boli jadrom dialógu EÚ s ich vládami. EÚ kladie mimoriadny dôraz na riadne účtovníctvo, monitorovanie a kontrolu výdavkov súvisiacich s ochorením COVID-19. Prebiehajúci dialóg EÚ s partnerskými krajinami v rámci programov rozpočtovej podpory posilňuje rámec CCRT a jeho monitorovacie kapacity.
  • Tým, že sa súčasne prispieva k makroekonomickej stabilite krajín a plneniu priorít, dochádza aj k zníženiu transakčných nákladov.
  • Rámec monitorovania zabezpečuje, aby sa uvoľnené zdroje použili na reakciu na krízu spôsobenú ochorením COVID-19.
  • Politický dialóg s partnerskými krajinami zabezpečí, aby obnova po pandémii COVID-19 a dlhová situácia nezvyšovali emisie CO2 a nerovnosti.

Viac informácií

Globálna reakcia EÚ na COVID-19

Čítať ďalej...

Komisia víta politickú dohodu o iniciatíve REACT-EU

Komisia uvítala politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a členskými štátmi EÚ v Rade o balíku opatrení na pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU). Toto je prvý spis v oblasti politiky súdržnosti, pri ktorom sú rokovania v rámci trialógu ukončené, pričom sa čaká na konečné schválenie právnych textov plénami Európskeho parlamentu a Rady.

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová vyhlásila: „Vítam dnešnú politickú dohodu o iniciatíve REACT-EU. Politike súdržnosti pripadla od samého začiatku centrálna úloha v boji proti pandémii vďaka Investičným iniciatívam v reakcii na koronavírus. Táto nová iniciatíva je ďalším krokom pri podpore obnovy členských štátov, keďže poskytuje dodatočné finančné prostriedky na preklenutie priepasti medzi prvou núdzovou reakciou na krízu a dlhodobým oživením hospodárstva podporovaným v rámci politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027. Intenzívne pracujeme na zabezpečení spravodlivej a súdržnej obnovy.

S vyčlenenou sumou 47,5 miliardy eur (50,5 miliardy eur v bežných cenách) bude REACT-EU predstavovať ďalšiu fázu a rozšírenie reakcie na krízu a opatrení na nápravu dôsledkov tejto krízy realizovaných prostredníctvom dvoch balíkov Investičných iniciatív v reakcii na koronavírus (CRII a CRII+), čím sa zabezpečí hladké a neprerušené hospodárske a sociálne oživenie v súvislosti s pandémiou koronavírusu.

Tento kompromis obsahuje tieto hlavné prvky:

  • úplná flexibilita členských štátov pri rozhodovaní o podiele zdrojov na Európsky fond regionálneho rozvojaEurópsky sociálny fond – vrátane Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby,
  • žiadne vopred stanovené rozdelenie podľa kategórií regiónov s cieľom nasmerovať zdroje tam, kde sú najviac potrebné,
  • možnosť spolufinancovanie investícií zo strany EÚ až na 100 %,
  • spätná oprávnenosť výdavkov od 1. februára 2020, ktorá zahŕňa fyzicky dokončené aj plne realizované operácie (za predpokladu, že sa začali od 1. februára 2020) v súlade s CRII a CRII+,
  • dátum ukončenia oprávnenosti výdavkov k 31. decembru 2023 v súlade s legislatívnym rámcom na roky 2014 – 2020,
  • možnosť prideliť zdroje aj existujúcim programom cezhraničnej spolupráce v rámci cieľa Európska územná spolupráca,
  • pridelenie 70 % vnútroštátneho finančného krytia v roku 2021 na základe sociálno-ekonomických účinkov krízy vrátane úrovne nezamestnanosti mladých ľudí a relatívnej prosperity členských štátov, pričom zvyšných 30 % na rok 2022 sa vypočíta na konci roka 2021 na základe najnovších štatistických údajov,
  • výnimočne žiadne rozdelenie podľa kategórie regiónov. Členské štáty musia pri podpore zabezpečiť správnu rovnováhu medzi potrebami oblastí najviac postihnutých pandémiou COVID-19 a potrebou venovať naďalej pozornosť menej rozvinutým regiónom.
  • A napokon s cieľom umožniť hladkú a rýchlu mobilizáciu investícií sa na REACT-EU nevzťahujú predbežné podmienky, požiadavky tematickej koncentrácie ani výkonnostný rámec. Komisia vyvinie maximálne úsilie na schválenie programov a zmien programov do 15 pracovných dní po ich predložení.

Ďalšie kroky

Európsky parlament a Rada v rámci svojich príslušných úloh a postupov musia teraz formálne prijať nariadenie o viacročnom finančnom rámci (VFR) a medziinštitucionálnu dohodu, ktoré boli schválené 10. novembra 2020. Celkové finančné krytie iniciatívy REACT-EU závisí od celkových rokovaní o VFR.

Iniciatíva by nadobudla platnosť 1. januára 2021. Prvé predloženie zmien programov a nových špecializovaných programov na pridelenie dodatočných zdrojov sa očakáva v prvom štvrťroku 2021. 

Súvislosti

REACT-EU (z angl. Recovery Assistance for Cohesion and the Territories of Europe – Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe) je iniciatíva, ktorá predstavuje ďalšiu fázu a rozšírenie reakcie na krízu a opatrení na nápravu dôsledkov tejto krízy realizovaných prostredníctvom balíkov CRII. Prispeje k ekologickému, digitálnemu a odolnému oživeniu hospodárstva pridaním nových dodatočných zdrojov do existujúcich programov politiky súdržnosti. 

Viac informácií

Opatrenia na boj proti koronavírusu v rámci politiky súdržnosti EÚ

Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus (CRII) a Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus Plus (CRII+)

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti a prehľad o COVID-19

 

Čítať ďalej...

Podpora využívania modrej energie pre klimaticky neutrálnu Európu

V snahe pomôcť splniť cieľ EÚ, ktorým je dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, Európska komisia predkladá stratégiu EÚ pre modrú energiu. V stratégii sa navrhuje, aby sa v Európe zvýšil výkon veternej energie na mori zo súčasných 12 GW na aspoň 60 GW do roku 2030 a na 300 GW do roku 2050. Cieľom Komisie je doplniť ho do roku 2050 o 40 GW energie z oceánov a ďalšie nové technológie, ako sú napríklad plávajúce veterné a solárne parky.

Tento ambiciózny rast bude vychádzať z obrovského potenciálu všetkých európskych morských oblastí a z celosvetového vedúceho postavenia spoločností EÚ v tomto odvetví. Poskytne nové príležitosti pre priemysel, vytvorí zelené pracovné miesta na celom kontinente a posilní celosvetové vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií modrej energie. Zároveň zabezpečí ochranu nášho životného prostredia, biodiverzity a rybárstva.

Výkonný podpredseda pre európsku zelenú dohodu Frans Timmermans uviedol: „Dnešná stratégia poukazuje na naliehavosť a príležitosť zvýšiť naše investície do modrej energie. Európska únia má vďaka svojim rozsiahlym morským oblastiam a vedúcemu priemyselnému postaveniu všetko, čo potrebuje, aby mohla reagovať na túto výzvu. Modrá energia je už teraz skutočným európskym príbehom úspechu. Naším cieľom je premeniť ju na ešte väčšiu príležitosť pre čistú energiu, kvalitné pracovné miesta, udržateľný rast a medzinárodnú konkurencieschopnosť.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová dodala: „Európa je svetovým lídrom v oblasti modrej energie a môže sa stať hnacou silou jej globálneho rozvoja. Musíme zintenzívniť svoje úsilie tým, že budeme využívať celý potenciál veternej energie na mori a budeme napredovať vo vývoji ďalších technológií, ako sú energia z vĺn, prílivová energia a plávajúce solárne parky. V tejto stratégii sa stanovuje jasné smerovanie a zavádza sa ňou stabilný rámec, ktoré majú zásadný význam pre subjekty verejného sektora, investorov a vývojárov v tomto odvetví. Musíme podporiť domácu produkciu EÚ, aby sme dosiahli svoje ciele v oblasti klímy, pokryli rastúci dopyt po elektrickej energii a podporili hospodárstvo pri jeho obnove po skončení krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. 

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Dnešná stratégia načrtáva, ako môžeme rozvíjať modrú energiu v kombinácii s inými ľudskými činnosťami, ako sú rybolov, akvakultúra alebo lodná doprava, a to v súlade s prírodou. Tieto návrhy nám zároveň umožnia chrániť biodiverzitu a riešiť prípadné sociálno-ekonomické dôsledky pre odvetvia, ktoré závisia od dobrého zdravia morských ekosystémov, čím sa podporí zdravá koexistencia v rámci námorného priestoru.“

S cieľom zvýšiť výkon modrej energie bude Komisia podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti dlhodobého plánovania a zavádzania. To si bude vyžadovať začlenenie cieľov v oblasti rozvoja modrej energie do národných námorných priestorových plánov, ktoré majú pobrežné štáty predložiť Komisii do marca 2021. Komisia v kontexte revidovaného nariadenia o TEN-E takisto navrhne rámec dlhodobého plánovania sústav na mori, do ktorého budú zapojené regulačné orgány a členské štáty v každej morskej oblasti.

Komisia odhaduje, že na splnenie jej navrhovaných cieľov budú do roku 2050 potrebné investície vo výške takmer 800 miliárd EUR. S cieľom pomôcť vytvoriť a uvoľniť tieto investície Komisia:

  • poskytne jasný a podporný právny rámec. Komisia na tento účel v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie objasnila aj pravidlá trhu s elektrinou a posúdi, či sú potrebné konkrétnejšie a cielenejšie pravidlá. Komisia zabezpečí, aby revízie usmernení o štátnej pomoci v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia a smernice o obnoviteľných zdrojoch energie uľahčili nákladovo efektívne zavádzanie modrej energie, 
  • pomôže zmobilizovať všetky príslušné fondy na podporu rozvoja odvetvia. Komisia nabáda členské štáty, aby využívali Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a spolupracovali s Európskou investičnou bankou a inými finančnými inštitúciami na podpore investícií do modrej energie prostredníctvom Programu InvestEU. Finančné prostriedky z programu Horizont Európa sa zmobilizujú na podporu výskumu a vývoja, najmä pokiaľ ide o menej vyspelé technológie,
  • zabezpečí posilnený dodávateľský reťazec. V stratégii sa zdôrazňuje potreba zlepšiť výrobnú kapacitu a prístavnú infraštruktúru a zvýšiť primerane kvalifikovanú pracovnú silu s cieľom udržať vyššiu mieru zavádzania. Komisia plánuje vytvoriť v rámci priemyselného fóra pre čistú energiu (Clean Energy Industrial Forum) špecializovanú platformu pre modrú energiu, ktorá by spájala všetkých aktérov a venovala by sa rozvoju dodávateľského reťazca.

Modrá energia predstavuje rýchlo rastúci globálny trh, najmä v Ázii a Spojených štátoch, a poskytuje príležitosti pre priemysel EÚ na celom svete. Komisia bude prostredníctvom svojej diplomacie zameranej na zelenú dohodu, obchodnej politiky a dialógov EÚ s partnerskými krajinami o energetike podporovať globálne zavádzanie týchto technológií.

S cieľom analyzovať a monitorovať environmentálne, sociálne a hospodárske vplyvy modrej energie na morské prostredie a hospodárske činnosti, ktoré sú od neho závislé, bude Komisia viesť pravidelné konzultácie s komunitou expertov zastupujúcich subjekty verejného sektora, zainteresované strany a vedcov. Komisia zároveň prijala nový usmerňovací dokument o rozvoji veternej energie a právne predpisy EÚ v oblasti ochrany prírody.

Kontext

Veterné parky na mori vyrábajú čistú elektrinu, ktorá konkuruje existujúcim fosílnym technológiám a niekedy je dokonca lacnejšia. Európske priemyselné odvetvia rýchlo vyvíjajú celú škálu ďalších technológií na využitie sily našich morí na výrobu ekologickej elektrickej energie. Či už ide o plávajúce veterné parky na mori, technológie založené na energii z oceánov, napríklad z vĺn a prílivu, plávajúce fotovoltické zariadenia alebo o využívanie rias na výrobu biopalív, európske spoločnosti a laboratóriá stoja momentálne na čele. 

V stratégii pre modrú energiu sa stanovuje najvyššia ambícia zavádzania veterných turbín na mori (upevnených na dne aj plávajúcich), v prípade ktorých je komerčná činnosť už pomerne rozvinutá. V týchto odvetviach už Európa získala neporovnateľné technologické, vedecké a priemyselné skúsenosti, pričom v celom dodávateľskom reťazci, od výroby až po zavádzanie, už existuje silná kapacita.

Hoci sa v stratégii zdôrazňujú príležitosti pre všetky morské oblasti EÚ – Severné more, Baltské more, Čierne more, Stredozemné more a Atlantický oceán – a pre určité pobrežné a ostrovné spoločenstvá, prínosy týchto technológií sa neobmedzujú len na pobrežné regióny. V stratégii sa zdôrazňuje široká škála vnútrozemských oblastí, v ktorých výroba a výskum už teraz podporujú rozvoj modrej energie.

Ďalšie informácie

Stratégia pre modrú energiu

Pracovný dokument útvarov Komisie o stratégii pre modrú energiu

MEMO (otázky a odpovede) týkajúce sa stratégie pre modrú energiu

Prehľad o stratégii pre modrú energiu

Prehľad o modrej energii a kľúčových technológiách

Webová stránka o stratégii pre modrú energiu

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Login