Únia rovnosti: Komisia predstavila svoju prvú stratégiu pre rovnosť LGBTIQ osôb v EÚ

Európska komisia predstavila vôbec prvú stratégiu EÚ pre rovnosť lesieb, gejov, bisexuálov, transrodových, nebinárnych, intersexuálnych a queer osôb (LGBTIQ), ktorú vo svojej správe o stave Únie 2020 ohlásila predsedníčka von der Leyenová.

Hoci EÚ v posledných rokoch dosiahla pokrok k zaisteniu rovnosti LGBTIQ osôb, ich diskriminácia naďalej pretrváva – až 43 % LGBTIQ osôb sa cíti byť diskriminovaných. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa táto situácia ešte zhoršila. Táto predstavená stratégia sa zaoberá nerovnosťami a problémami, ktorým čelia LGBTIQ osoby, a stanovuje celý rad cielených opatrení, napríklad právnych či finančných, ktoré by sa mali vykonať v nasledujúcich piatich rokoch. V stratégii sa okrem iného navrhuje, aby sa zoznam trestných činov na úrovni EÚ rozšíril o trestné činy z nenávisti vrátane homofóbnych nenávistných prejavov a trestných činov motivovaných homofóbnou nenávisťou. Zároveň sa v nej počíta s predložením právnych predpisov o vzájomnom uznávaní rodičovstva v cezhraničných situáciách. Stratégia takisto zaisťuje, aby sa otázky týkajúce sa LGBTIQ náležite zohľadňovali pri tvorbe politík EÚ tak, aby LGBTIQ osoby v celej svojej rozmanitosti boli v bezpečí, mali rovnaké príležitosti na dosiahnutie prosperity a mohli sa plne zapájať do života spoločnosti. 

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Každý by mal mať možnosť byť tým, kým je, bez strachu z prenasledovania. Práve tým sa Európa vyznačuje a za tým si stojí. Táto prvá stratégia na úrovni EÚ prispeje k úsiliu, ktoré spoločne vynakladáme, aby sa so všetkými zaobchádzalo rovnako.“

Komisárka pre rovnosť Helena Dalliová ďalej uviedla: „EÚ dnes ukázala, že v oblasti boja za rozmanitosť a začlenenie je hodná nasledovania. Rovnosť a nediskriminácia sú základnými hodnotami Európskej únie a patria medzi naše základné práva. To znamená, že každý človek by sa mal v Európskej únii cítiť bezpečne a slobodne a nemal by mať strach z diskriminácie či násilia z dôvodu sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia alebo pohlavných znakov. K plnému začleneniu a prijatiu, ktoré si LGBTIQ osoby zaslúžia, však máme ešte ďaleko. Verím, že v spolupráci s členskými štátmi sa nám podarí dosiahnuť, aby Európa bola lepším a bezpečnejším miestom pre všetkých. V tejto súvislosti sa členské štáty, ktoré nemajú vnútroštátnu stratégiu pre rovnosť LGBTIQ osôb, v stratégii vyzývajú, aby takúto stratégiu prijali a riešili tak osobitné potreby, pokiaľ ide o rovnosť LGBTIQ osôb vo svojej krajine.“

Kroky k zaisteniu rovnosti LGBTIQ osôb v rokoch 2020 – 2025

V stratégii sa stanovuje celý rad cielených opatrení, ktoré sú sústredené do štyroch pilierov a zamerané na: riešenie diskriminácie; zaistenie bezpečnosti; budovanie inkluzívnych spoločností a vedúcu úlohu pri presadzovaní rovnosti LGBTIQ osôb na celom svete. Medzi kľúčové opatrenia načrtnuté v stratégii patrí:

  • boj proti diskriminácii: kľúčom k dosiahnutiu pokroku v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb je právna ochrana pred diskrimináciou. Komisia preskúma súčasnú situáciu, a to predovšetkým v oblasti zamestnanosti. V roku 2022 bude zverejnená správa o uplatňovaní smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní. V nadväznosti na túto správu Komisia predloží návrh právneho predpisu, ktorý sa bude týkať predovšetkým posilnenia úlohy subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. Navrhne aj regulačný rámec, ktorý bude konkrétne riešiť riziko zaujatosti a diskriminácie spojené so systémami umelej inteligencie.
  • zaistenie bezpečnosti: LGBTIQ osoby sú oveľa častejšie vystavené trestným činom z nenávisti, nenávistným prejavom a násiliu, pričom nedostatočné oznamovanie trestných činov z nenávisti naďalej predstavuje závažný problém. V záujme harmonizácie ochrany proti trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom zameraným proti LGBTIQ osobám Komisia v roku 2021 navrhne iniciatívu, v rámci ktorej sa zoznam trestných činov na úrovni EÚ rozšíri o trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy vrátane činov a prejavov zameraných na LGBTIQ osoby. Komisia okrem toho poskytne možnosti na financovanie iniciatív zameraných na boj proti trestným činom z nenávisti, nenávistným prejavom a násiliu voči LGBTIQ osobám.
  • ochrana práv dúhových rodín: vzhľadom na rozdielnu právnu úpravu v jednotlivých členských štátoch nemusia byť rodinné vzťahy v rámci dúhových rodín pri prekračovaní vnútorných hraníc EÚ vždy uznané. Komisia navrhne legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa vzájomného uznávania rodičovstva a preskúma možné opatrenia na podporu vzájomného uznávania partnerstiev osôb rovnakého pohlavia medzi členskými štátmi.
  • rovnosť LGBTIQ osôb na celom svete: LGBTIQ osoby sa v rôznych častiach sveta stretávajú so závažným porušovaním a potláčaním svojich práv. Komisia podporí opatrenia v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a Fondu pre azyl a migráciu.

Zohľadňovanie rovnosti LGBTIQ osôb v politikách EÚ

Pod vedením komisárky pre rovnosť Heleny Dalliovej a s podporou pracovnej skupiny pre rovnosť Komisia zároveň zohľadní boj proti diskriminácii LGBTIQ osôb vo všetkých politikách a hlavných iniciatívach EÚ.

Ďalšie kroky

Členské štáty sa vyzývajú, aby využili existujúce najlepšie postupy a vypracovali vlastné akčné plány v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb. Cieľom bude lepšie chrániť LGBTIQ osoby pred diskrimináciou a doplniť opatrenia uvedené v tejto stratégii ďalšími opatreniami, ktorými sa zaistí, aby sa pokrok v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb dosiahol aj vo sférach, ktoré patria do právomoci členských štátov.

Európska komisia bude pravidelne monitorovať vykonávanie opatrení uvedených v stratégii a v roku 2023 predloží preskúmanie v polovici obdobia.

Súvislosti

Táto predstavená stratégia je prvou stratégiou Komisie v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb. Plní sa ňou záväzok predsedníčky von der Leyenovej v súvislosti s Úniou rovnosti.

Stratégia vychádza zo Zoznamu opatrení na dosiahnutie pokroku v oblasti rovnosti LGBTI osôb. Je previazaná s ďalšími strategickými rámcami a stratégiami Európskej komisie vrátane nedávno prijatého akčného plánu EÚ na boj proti rasizmu na roky 2020 – 2025stratégie v oblasti práv obetí a stratégie pre rodovú rovnosť.

Rovnosť a nediskriminácia sú v EÚ základnými hodnotami a základnými právami, ktoré sú zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv. V posledných desaťročiach prispeli legislatívne zmeny, judikatúra a politické iniciatívy k zlepšeniu života mnohých ľudí a pomohli nám vybudovať rovnoprávnejšiu a ústretovejšiu spoločnosť, a to aj pre LGBTIQ osoby. V EÚ síce rastie spoločenská akceptácia a podpora rovnakých práv, nie vždy sa to však premietne do jednoznačných zlepšení života LGBTIQ osôb. Podľa Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) až 43 % LGBT osôb v roku 2019 uviedlo, že sa cítia byť diskriminované, zatiaľ čo v roku 2012 to bolo 37 %. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 priniesla pre väčšinu zraniteľných skupín novú záťaž a LGBTIQ osoby nie sú výnimkou.

Za mnohé oblasti politiky spojené so zlepšovaním rovnosti LGBTIQ osôb sú v prvom rade zodpovedné jednotlivé štáty. EÚ však zohráva dôležitú úlohu pri poskytovaní politických usmernení, koordinácii opatrení členských štátov, monitorovaní vykonávania a pokroku, poskytovaní podpory z prostriedkov EÚ a pri podpore výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

Ďalšie informácie

Oznámenie – Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025

Prehľad – Stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb

Audiovizuálne informácie – Stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb

Agentúra EÚ pre základné práva: EU-LGBTI II – Dlhá cesta k rovnosti LGBTI osôb

Európska komisia: osobitný prieskum Eurobarometra 493: Diskriminácia v Európskej únii

Čítať ďalej...

Podpora sociálne trhového hospodárstva EÚ: primeraná minimálna mzda pre pracovníkov vo všetkých členských štátoch

Komisia navrhuje smernicu EÚ, ktorou chce zabezpečiť, aby boli pracovníci v Únii chránení primeranou minimálnou mzdou umožňujúcou dôstojný život, a to bez ohľadu na to, kde pracujú. Ak je minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni, má nielen pozitívny sociálny dosah, ale prináša aj širšie hospodárske výhody, pretože znižuje nerovnosť v odmeňovaní, pomáha udržať domáci dopyt a posilňuje motiváciu pracovať. Primeraná minimálna mzda môže pomôcť znížiť aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pretože minimálnu mzdu poberá viac žien než mužov. Návrh zároveň pomáha chrániť aj zamestnávateľov, ktorí pracovníkom vyplácajú dôstojné mzdy – tým, že zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž.

Súčasná kríza zasiahla najmä odvetvia s vyšším podielom pracovníkov poberajúcich nízke mzdy, ako sú napríklad upratovanie, maloobchod, zdravotná a dlhodobá starostlivosť či rezidenčná starostlivosť. Zabezpečenie dôstojného života pracovníkov a zníženie chudoby pracujúcich je dôležité nielen počas krízy, ale je nevyhnutné aj pre udržateľné a inkluzívne oživenie hospodárstva.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová k tomu uviedla: „Dnešný návrh na primeranú minimálnu mzdu je dôležitým signálom, že aj v čase krízy musí byť dôstojnosť práce posvätná. Vidíme však, že mnohým ľuďom sa už práca prestáva vyplácať. Pracujúci by mali mať prístup k primeranej minimálnej mzde a dôstojnej životnej úrovni. Dnes navrhujeme rámec pre minimálne mzdy pri plnom rešpektovaní národných tradícií a slobody sociálnych partnerov. Zlepšením pracovných a životných podmienok budú chránení nielen naši pracovníci, ale aj zamestnávatelia, ktorí platia dôstojné mzdy, a vytvorí sa ním základ pre spravodlivé, inkluzívne a odolné oživenie.“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí Valdis Dombrovskis k tomu dodal: „Je dôležité zabezpečiť, aby mali z oživenia hospodárstva prospech aj pracovníci s nízkymi mzdami. Týmto návrhom chceme zabezpečiť, aby pracujúci v EÚ zarábali mzdu, ktorá im zaručí dôstojný život, bez ohľadu na to, kde pracujú. Pri rokovaniach o mzdách na vnútroštátnej a miestnej úrovni zohrávajú kľúčovú úlohu sociálni partneri. Podporujeme ich slobodu rokovať o mzdách samostatne, a v prípadoch, keď to nie je možné, poskytujeme rámec, ktorý členské štáty usmerní pri stanovovaní minimálnych miezd.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit k tomu pripojil: „Takmer 10 % pracovníkov v EÚ žije v chudobe, to sa musí zmeniť. Ľudia, ktorí majú prácu, by nemali mať problém vyjsť s peniazmi. Minimálna mzda musí dohnať ostatné mzdy, ktoré v posledných desaťročiach zaznamenali rast, v dôsledku čoho minimálna mzda zaostáva. Kolektívne vyjednávanie by malo byť zlatým štandardom vo všetkých členských štátoch. Zabezpečenie primeranej minimálnej mzdy je čierne na bielom uvedené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý schválili všetky členské štáty, takže rátame s ich trvalým záväzkom.“

Rámec pre minimálnu mzdu pri plnom rešpektovaní národných kompetencií a tradícií

Minimálna mzda existuje vo všetkých členských štátoch EÚ. V 21 krajinách je minimálna mzda stanovená zákonom a v 6 členských štátoch (Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko) sa ochrana, ktorú predstavuje minimálna mzda, zabezpečuje výlučne kolektívnymi zmluvami. Napriek tomu však vo väčšine členských štátov pociťujú pracovníci dosah nedostatočnej primeranosti alebo rozdielov v rozsahu ochrany, ktorú minimálna mzda predstavuje. V tejto súvislosti vytvára navrhovaná smernica podmienky na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd, ako aj prístupu pracovníkov k ochrane, ktorú minimálna mzda v EÚ predstavuje. Návrh Komisie plne rešpektuje zásadu subsidiarity: stanovuje sa ním rámec pre minimálne normy, pričom sa rešpektujú a zohľadňujú právomoci členských štátov, nezávislosť sociálnych partnerov i zmluvná sloboda v oblasti miezd. Neukladá členským štátom povinnosť zaviesť zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ani nestanovuje jednotnú úroveň minimálnej mzdy.

Krajiny s vysokou pôsobnosťou kolektívneho vyjednávania mávajú zvyčajne nižší podiel pracovníkov s nízkymi mzdami, nižšiu mzdovú nerovnosť a vyššie minimálne mzdy. Návrh Komisie sa preto zameriava na podporu kolektívneho vyjednávania o mzdách vo všetkých členských štátoch.

Krajiny so zákonnou minimálnou mzdou by mali zaviesť podmienky na to, aby bola minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni. Súčasťou týchto podmienok sú jasné a stabilné kritériá na stanovenie minimálnej mzdy, orientačné referenčné hodnoty na posudzovanie jej primeranosti a jej pravidelná a včasná aktualizácia. Od týchto členských štátov sa zároveň žiada, aby zabezpečili primerané a odôvodnené využívanie odchýlok a zrážok minimálnej mzdy a účinné zapojenie sociálnych partnerov do zákonného stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy.

V návrhu sa okrem toho stanovuje aj lepšie presadzovanie a monitorovanie ochrany, ktorú predstavuje minimálna mzda stanovená v každej krajine. Dodržiavanie a účinné presadzovanie sú nevyhnutné na to, aby mohli mať pracovníci prospech zo skutočného prístupu k ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda, a aby boli podniky chránené pred nekalou hospodárskou súťažou. Navrhovanou smernicou sa pre členské štáty zavádza úloha každoročne nahlasovať Komisii údaje o ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda. 

Súvislosti

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová prisľúbila, že na začiatku svojho mandátu predloží právny nástroj, ktorý pracovníkom v Únii zabezpečí spravodlivú minimálnu mzdu, a tento sľub zopakovala vo svojom prvom prejave o stave Únie 16. septembra 2020.

Právo na primeranú minimálnu mzdu je zakotvené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý v novembri 2017 v Göteborgu spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada v mene všetkých členských štátov a Európska komisia.

Dnešný návrh smernice vychádza z článku 153 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), ktorý sa týka pracovných podmienok. Nadväzuje na dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi, ktorá sa uskutočnila v súlade s článkom 154 ZFEÚ. Tento návrh Komisie bude predložený na schválenie Európskemu parlamentu a Rade. Po schválení smernice budú mať členské štáty dva roky na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva.

Ďalšie informácie:

Návrh smernice EÚ o primeranej minimálnej mzde v EÚ predložený Komisiou

Pracovný dokument útvarov Komisie a posúdenie vplyvu pripojené k návrhu Komisie

Otázky a odpovede: Primeraná minimálna mzda

Prehľad: Primeraná minimálna mzda

Sledujte Valdisa Dombrovskisa a Nicolasa Schmita na Twitteri

Prihláste sa na odber bezplatného elektronického bulletinu Európskej komisie o zamestnanosti, sociálnych záležitostiach a začlenení.

Čítať ďalej...

Európska komisia vydáva prvé emisie sociálnoinvestičných dlhopisov EU SURE

Európska komisia vydala v rámci nástroja SURE prvotnú emisiu sociálnoinvestičných dlhopisov v hodnote 17 miliárd eur, ktorej cieľom je pomôcť ochrániť pracovné miesta i samotné zamestnané osoby. Emisia pozostáva z dvoch dlhopisov – prvý má hodnotu 10 miliárd eur a splatnosť dosiahne v októbri 2030 a druhý má hodnotu 7 miliárd eur a splatnosť dosiahne v roku 2040. Záujem investorov o tento nástroj s vysokým ratingom bol obrovský a dopyt po ňom 13-násobne presiahol ponuku, čo sa premietlo do výhodných cenových podmienok oboch dlhopisov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Komisia po prvýkrát vo svojej histórii vydáva na trh sociálnoinvestičné dlhopisy s cieľom získať finančné prostriedky na ochranu pracovných miest. Tento bezprecedentný krok zodpovedá mimoriadnemu obdobiu, v ktorom žijeme. Robíme všetko, čo je v našich silách na to, aby sme zaistili živobytie v Európe. Teší ma, že vďaka nástroju SURE bude krajinám, ktoré kríza silne zasiahla, poskytnutá rýchla pomoc.“

Európsky komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet a administratívu, dodal: „Táto operácia je prvým krokom Európskej komisie k tomu, aby sa stala jedným z veľkých hráčov na globálnych kapitálových trhoch s dlhovými nástrojmi. Vysoký záujem investorov a výhodné podmienky, za ktorých bol dlhopis uvedený na trh, sú ďalším dôkazom obrovského záujmu o dlhopisy EÚ. To, že ide o sociálnoinvestičný dlhopis, pomohlo prilákať investorov, ktorí chcú pomôcť členským štátom EÚ a podporiť zamestnanosť v týchto ťažkých časoch.“

Oba dlhopisy boli vydané za atraktívnych úrokových podmienok, čoho dôkazom bol vysoký záujem o ne. Pre desaťročný dlhopis bola stanovená sadzba 3 bázických bodov nad sadzbou mid-swap. Pre dvadsaťročný dlhopis bola stanovená sadzba 14 bázických bodov nad sadzbou mid-swap. Konečné prémie novej emisie sa odhadujú na 1 bps pre 10-ročnú tranžu a 2 bps pre 20-ročnú tranžu. Obe tieto hodnoty sú vzhľadom na vydaný objem veľmi nízke.

Ide o atraktívne cenové podmienky pre historicky najväčšiu emisiu dlhopisov Komisie a pre nástroj SURE je to veľmi sľubný začiatok. Podmienky, za ktorých si Komisia prostriedky požičiava, sa prenášajú priamo na členské štáty, ktoré dané pôžičky prijímajú. (Ďalšie podrobnosti o oceňovaní transakcie nájdete tu)

Bankami, ktoré touto transakciou Európsku komisiu podporili („spoloční upisovatelia“), boli Barclays (Írsko), BNP Paribas, Deutsche Bank, Nomura a UniCredit.

Získané finančné prostriedky budú prijímajúcim členským štátom poskytnuté vo forme úverov, ktoré im pomôžu pokryť náklady priamo spojené s financovaním vnútroštátnych programov skráteného pracovného času a podobných opatrení v reakcii na pandémiu.

V tejto súvislosti Komisia začiatkom tohto mesiaca vyhlásila, že celý dlhopis EU SURE v hodnote až 100 miliárd eur bude vydaný ako sociálnoinvestičný dlhopis, a zároveň prijala nezávisle hodnotený rámec pre sociálnoinvestičné dlhopisy.

 

Súvislosti ohľadom nástroja SURE

Na základe doterajších rozhodnutí dostane finančnú podporu v rámci nástroja SURE na pomoc pri ochrane pracovných miest a pracovníkov 17 členských štátov. Finančná podpora bude vo forme úverov, ktoré EÚ poskytuje členským štátom za výhodných podmienok.

Tieto úvery im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času (kurzarbeit) a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby. Nástroj SURE môže byť použitý aj na financovanie niektorých opatrení týkajúcich sa zdravia, najmä na pracoviskách, ktoré majú zaručiť bezpečný návrat do normálu v hospodárskych aktivitách.

Členské štáty môžu naďalej predkladať formálne žiadosti o podporu v rámci nástroja SURE, ktorý má celkovú kapacitu až 100 miliárd eur, na pomoc pri ochrane pracovných miest a pracovníkov postihnutých pandémiou. Komisia navrhla finančnú podporu v celkovej výške 87,8 miliardy eur v rámci nástroja SURE už 17 členským štátom.

Súvislosti ohľadom úverovej politiky EÚ

  • Európska únia vznikla na základe Rímskej zmluvy z roku 1957 a ako emitent cenných papierov je ohodnotená rizikovou váhou 0 % (Bazilej III). Pôžičky EÚ sú priamymi a bezpodmienečnými záväzkami EÚ, za ktoré ručia členské štáty EÚ prostredníctvom rozpočtu EÚ. Európska komisia je na základe Zmluvy o EÚ splnomocnená získavať v mene Európskej únie finančné prostriedky na medzinárodných kapitálových trhoch.
  • EÚ si na účely ďalšieho poskytovania pôžičiek v eurách požičiava výlučne v eurách. EÚ v súčasnosti realizuje štyri úverové programy: Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM), nástroj na podporu platobnej bilancie, makrofinančnú pomoc a európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE), ktorý Rada prijala 19. mája 2020.
  • Dlhopisy, ktoré vydala EÚ v rámci nástroja SURE, budú profitovať z označenia sociálnoinvestičné dlhopisy.

 Ďalšie podrobnosti o emisii:

  • Pred vykonaním transakcie poslala EÚ 9. októbra 2020 spolu 20 bankám žiadosť o predloženie návrhu, v ktorom ich informovala o svojom zámere získať na trhu značné finančné prostriedky.
  • Formálny mandát na emisiu dvoch tranží bol oznámený v pondelok 19. októbra o 13:25 SEČ.
  • Príjem objednávok sa začal v utorok 20. októbra 2020 ráno o 8:55 SEČ a skončil o 10:00 SEČ.

 

Viac informácií

Otázky a odpovede

Technická tlačová správa

Rámec pre sociálnoinvestičné dlhopisy

Webová lokalita nástroja SURE

Webová lokalita o úverovej politike EÚ

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála