Koronavírus: Európsky plán navrhuje ďalší postup smerom k spoločnému zrušeniu opatrení na zamedzenie šírenia nákazy

Komisia v spolupráci s predsedom Európskej rady predložila spoločný európsky plán na postupné rušenie opatrení na zamedzenie šírenia nákazy prijatých v dôsledku vypuknutia nákazy koronavírusom.

Aj keď sme stále ešte v režime zabraňovania šíreniu nákazy, nevyhnutné výnimočné opatrenia, ktoré členské štáty a EÚ prijali, prinášajú svoje výsledky. Vďaka nim sa spomalilo šírenie vírusu a zachránili sa tisíce životov. Tieto opatrenia a s nimi spojená neistota však pre ľudí, spoločnosť a ekonomiku znamenajú nemalé náklady a nemôžu byť časovo neobmedzené.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla: „Záchrana životov a ochrana Európanov pred koronavírusom je našou hlavnou prioritou. Zároveň je načase myslieť na budúcnosť a zamerať sa na ochranu živobytia. Napriek tomu, že sa podmienky v členských štátoch stále veľmi líšia, všetci Európania sa právom pýtajú, kedy a v akom poradí sa môžu opatrenia na obmedzenie pohybu zrušiť. Zodpovedné plánovanie na mieste, ktoré rozumne vyváži záujmy ochrany verejného zdravia a fungovania našich spoločností, potrebuje pevný základ. Komisia preto vypracovala prehľad usmernení, kritérií a opatrení, ktorý poskytuje základ pre uvážené opatrenia. Sila Európy spočíva v jej sociálnej a hospodárskej rovnováhe. Navzájom sa jeden od druhého učíme a pomáhame našej Európskej únii dostať sa z tejto krízy.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová uviedla: „Návrat do normálu po ukončení obmedzení pohybu v dôsledku nákazy koronavírusom si bude vyžadovať starostlivo koordinovaný a európsky prístup medzi členskými štátmi, založený na vedeckých poznatkoch a solidarite. Je nevyhnutné, aby naše systémy zdravotnej starostlivosti dokázali zabezpečiť liečbu väčšieho počtu nových prípadov, aby boli k dispozícii základné lieky a vybavenie a aby sme mali potrebnú kapacitu na rozsiahle testovanie a sledovanie šírenia nákazy. Uvedomujeme si, že táto cesta bude dlhá a postupná a že dôsledky tejto bezprecedentnej zdravotnej krízy budú dlhotrvajúce. Kým nebude vyvinutá účinná liečba a vakcína, budeme sa musieť s týmto vírusom naučiť žiť. Európa sa však opäť zotaví, spoločne a jednotne. To je jediná cesta.“

Berúc do úvahy špecifiká jednotlivých krajín sa v spoločnom európskom pláne stanovujú tieto kľúčové zásady:

• Základom je správne načasovanie. Rozhodnutie o tom, kedy uvoľniť obmedzenie pohybu, by malo vychádzať z týchto kritérií:

o epidemiologické kritérium, z ktorého je zjavné, že počas dlhšieho obdobia sa šírenie ochorenia výrazne znížilo a stabilizovalo.

o dostatočná kapacita systému zdravotnej starostlivosti zohľadňujúca napr. obsadenosť jednotiek intenzívnej starostlivosti, ako aj dostupnosť zdravotníckych pracovníkov a zdravotníckeho materiálu.

o primeraná monitorovacia kapacita vrátane kapacity na rozsiahle testovanie v záujme rýchlej detekcie a izolovania nakazených osôb, ako aj kapacity na sledovanie a vyhľadávanie.

• Potrebujeme európsky prístup. Hoci sa načasovanie a postupy zrušenia opatrení na zamedzenie šírenia nákazy v jednotlivých členských štátoch líšia, potrebujeme spoločný rámec opierajúci sa o:

o vedecké poznatky zamerané na verejné zdravie, zohľadňujúce skutočnosť, že súčasťou ukončenia reštriktívnych opatrení je dosiahnutie rovnováhy medzi prínosom pre verejné zdravie a spoločenským a hospodárskym dosahom.

o koordináciu medzi členskými štátmi s cieľom zabrániť negatívnym vedľajším účinkom. Toto je otázka spoločného európskeho záujmu.

o rešpekt a solidaritu.Toto má zásadný význam pre zdravotné, ako aj sociálno-ekonomické aspekty. Pred tým, než členské štáty zrušia opatrenia, by mali aspoň včas informovať ostatné členské štáty a Komisiu a zobrať do úvahy ich názory.

• Postupné rušenie opatrení na obmedzenie pohybu si vyžaduje sprievodné opatrenia zahŕňajúce:

o zhromažďovanie harmonizovaných údajov a vytvorenie spoľahlivého systému notifikovania a vysledovania kontaktov vrátane využívania digitálnych nástrojov plne rešpektujúcich ochranu osobných údajov;

o rozšírenie kapacity testovania a zosúladenie metodík testovania. Komisia dnes po konzultácii s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb prijala usmernenia týkajúce sa rôznych testov na koronavírus a ich účinnosti;

o zvýšenie kapacity a odolnosti vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti, najmä na riešenie predpokladaného nárastu infekcií po zrušení reštriktívnych opatrení;

o ďalšie posilnenie kapacít v oblasti zdravotníckych a osobných ochranných prostriedkov.

o vyvinutie bezpečných a účinných liečebných postupov a liekov, ako aj vývoj a urýchlené zavedenie vakcíny na zastavenie šírenia koronavírusu.

ĎALŠIE KROKY

V spoločnom európskom pláne sa uvádzajú konkrétne odporúčania, ktoré by členské štáty mali podniknúť pri plánovaní zrušenia opatrení na zamedzenie šírenia nákazy:

• Tieto kroky by mali byť postupné: rušenie opatrení by malo byť rozdelené na viaceré etapy, pričom by medzi jednotlivými etapami mal byť dostatočný odstup, aby bolo možné posúdiť ich dosah.

• Všeobecné opatrenia by sa mali postupne nahradiť cielenými. Ako príklad možno uviesť dlhodobejšiu ochranu najzraniteľnejších skupín; uľahčenie postupného návratu nevyhnutných hospodárskych činností; zintenzívnenie pravidelného čistenia a dezinfekcie dopravných uzlov, obchodov a pracovísk; nahradenie všeobecných núdzových stavov cieleným zasahovaním vlád na zabezpečenie transparentnosti a demokratickej zodpovednosti.

• Kontroly na vnútorných hraniciach by sa mali zrušiť koordinovane. Cestovné obmedzenia a hraničné kontroly by sa mali odstrániť vtedy, keď bude epidemiologická situácia v pohraničných regiónoch dostatočne porovnateľná. V druhej fáze by mali byť znovu otvorené vonkajšie hranice a malo by sa zohľadňovať šírenie vírusu mimo EÚ.

• Opätovné naštartovanie hospodárskej činnosti by malo byť postupné: existuje niekoľko modelov, ktoré možno uplatňovať, napr. pracovné miesta vhodné na prácu na diaľku, uplatňovanie kritéria hospodárskeho významu, práca na zmeny atď. Celá populácia by sa na pracovisko nemala vrátiť súčasne.

• Zhromažďovanie ľudí by sa malo postupne povoľovať, zohľadňujúc osobitosti rôznych kategórií činností, ako napríklad:

1. školy a univerzity;
2. obchodná činnosť (maloobchod) s možným odstupňovaním;
3. opatrenia týkajúce sa sociálnych kontaktov (reštaurácie, kaviarne) s možným odstupňovaním;
4. masové zhromaždenia.

• Malo by sa pokračovať v úsilí zabrániť šíreniu vírusu organizovaním kampaní na zvýšenie informovanosti s cieľom nabádať občanov, aby dodržiavali prísne hygienické návyky a obmedzovali sociálne kontakty.
• Opatrenia by sa mali nepretržite monitorovať a mala by sa zabezpečiť pripravenosť na prípadný návrat k prísnejším opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy.

Popri zrušení opatrení na obmedzenie pohybu treba strategicky naplánovať obnovu, hospodárske oživenie a opätovné nasmerovanie na udržateľný rast. Zahŕňa to umožnenie dvojitej transformácie na zelenšiu a digitálnu spoločnosť a vyvodenie všetkých záverov zo súčasnej krízy o pripravenosti a odolnosti EÚ. Komisia vypracuje plán obnovy na základe prepracovaného návrhu budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ (viacročného finančného rámca) a aktualizovaného pracovného programu Komisie na rok 2020.

SÚVISLOSTI

Komisia v spolupráci s predsedom Európskej rady vypracovala tento plán, ktorý reaguje na výzvu Európskej rady z 26. marca o koordinovanej stratégii zrušenia opatrení. Zohľadnila v ňom odborné znalosti Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a panelu vedeckých odborníkov, ktorý poskytuje Komisii poradenstvo v súvislosti s koronavírusom. Všetky úvahy sú preto očividne založené na vedeckých poznatkoch, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, a ak sa zistia nové skutočnosti a metódy posudzovania, mali by sa revidovať.

Komisia zároveň pokračuje v mobilizácii finančných prostriedkov na podporu výskumu v oblasti vývoja vakcín, liečebných postupov a liekov. Komisia tiež spolupracuje s Európskou agentúrou pre lieky na zefektívnení regulačných krokov, od klinického skúšania až po povolenie na uvedenie na trh. Prioritou bude aj podpora medzinárodnej spolupráce.

S cieľom pomôcť členským štátom získať čo najrýchlejšie potrebné vybavenie vrátane testov Komisia zriadila „stredisko pre výmenu informácií o zdravotníckom vybavení“, začala spoločné verejné obstarávania a vytváranie núdzových zásob prostredníctvom RescEU a navrhla podporiť vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti pomocou nástroja núdzovej podpory.