Štyridsaťdva členských krajín Únie pre Stredozemie sa prostredníctvom videokonferencie stretlo na 11. konferencii ministrov obchodu s cieľom spustiť tri nové obchodné a investičné iniciatívy. Vyzvali tiež na posilnenie obchodných väzieb v európsko-stredozemskej oblasti ako kľúčového prvku oživenia hospodárstva v tomto regióne.

Na konferencii ministrov obchodu Únie pre Stredozemie sa zdôraznilo, že je dôležité zabezpečiť, aby partneri z oblasti Stredozemného mora mohli naplno využívať výhody otvorenia trhov. K tomuto cieľu prispejú nedávno spustené obchodné a investičné iniciatívy, ktoré EÚ podporuje a ktoré realizujú partnerské organizácie – Medzinárodné obchodné centrum, Medzinárodná organizácia práce a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Iniciatívy v celkovej hodnote 11 miliónov EUR posilnia vplyv obchodu a investícií na tvorbu pracovných miest v južnom Stredozemí a podporia inkluzívny hospodársky rozvoj.

Konferencia ministrov sa konala pod záštitou spolupredsedu Únie pre Stredozemie Valdisa Dombrovskisa, výkonného podpredsedu EK a komisára pre obchod, a Ing. Mahy Aliovej, jordánskej ministerky priemyslu, obchodu a zásobovania, a za prítomnosti generálneho tajomníka Únie pre Stredozemie Nassera Kamela.

Výkonný podpredseda EK a komisár pre obchod Valdis Dombrovskis uviedol: „Stredozemský región bol v priebehu histórie dobre známy vďaka prosperujúcej výmene tovaru a poznatkov. S potešením konštatujem, že súčasná pandémia ho nezastavila. Takisto som rád, že súhlasíme, že dynamický regionálny obchod môže zohrávať kľúčovú úlohu pri oživení hospodárstva v EÚ a v širšom európsko-stredozemskom regióne. Preto musíme napredovať v prehlbovaní našej spolupráce s našimi partnermi v regióne. Rozhodne povzbudzujem podniky zo severného aj južného pobrežia Stredozemného mora, aby viac využívali príležitosti, ktoré toto regionálne obchodné, investičné a hospodárske partnerstvo prináša.“

Jordánska ministerka Ing. Maha Aliová uviedla: „Táto dôležitá ministerská konferencia sa koná v čase, keď si pripomíname 25. výročie začiatku barcelonského procesu alebo euro-stredozemského partnerstva. To položilo základy pre formalizáciu Únie pre Stredozemie a prinieslo aj dlhodobý regionálny rámec spolupráce pod záštitou spolupredsedníctva krajín zo severného a južného pobrežia Stredozemného mora. Bezprecedentná sociálna a hospodárska zraniteľnosť v regióne, ktorá sa zhoršila pandémiou COVID-19, si práve teraz vyžaduje solidaritu a účinnú spoluprácu pri riešení pálčivých otázok s osobitným dôrazom na južné pobrežie Stredozemného mora. Jordánsko ako spolupredseda Únie pre Stredozemie je pripravené spolupracovať s EÚ a krajinami južného Stredozemia na podpore udržateľného regionálneho rozvoja v rámci Únie pre Stredozemie.“

Generálny tajomník Únie pre Stredozemie Nasser Kamel uviedol: „Súčasná pandémia viedla k ďalekosiahlym globálnym narušeniam hodnotových reťazcov, k oslabeniu obchodu a investičných tokov. Akýkoľvek „nový normálny stav“, v ktorom by nefigurovala posilnená obchodná a hospodárska integrácia, by nebol v súlade s legitímnymi očakávaniami ľudí na oboch brehoch Stredozemného mora. Dnešné stretnutie svedčí o spoločnej vôli 42 krajín k spolupráci v týchto oblastiach a názorne ukazuje stratégiu Únie pre Stredozemie, ktorá sa zameriava na činy a ktorá premieňa naše politické mandáty na konkrétne iniciatívy prostredníctvom regionálneho dialógu viacerých partnerov.“

Súvislosti

Od poslednej konferencie ministrov obchodu Únie pre Stredozemie, ktorá sa konala v marci 2018, došlo medzi členskými štátmi Únie pre Stredozemie k viacerým zmenám v dvojstranných obchodných vzťahoch vrátane obrovského narušenia spôsobeného celosvetovou pandémiou COVID-19. Napriek pandémii a rastúcemu protekcionizmu vo svete zostáva obchod v európsko-stredozemskom regióne vo všeobecnosti otvorený. Ministri obchodu Únie pre Stredozemie vyzvali na odolávanie protekcionizmu a vypracovanie dodatočných iniciatív na ďalšie uľahčenie a zintenzívnenie obchodných a investičných tokov.

Ministri pri príležitosti 25. výročia barcelonského procesu* uvítali pokrok dosiahnutý pri vykonávaní ôsmich euro-stredomorských dohôd o pridružení a vyzvali na ich modernizáciu. Treba rozšíriť rozsah ich pôsobnosti a prehĺbiť záväzky týkajúce sa kľúčových pravidiel obchodnej politiky. Ministri takisto podporili pokrok pri zvyšovaní obchodnej integrácie medzi južnými stredozemskými partnermi a uvítali pristúpenie Libanonu a Palestíny k Agadirskej dohode, čo je obchodná dohoda medzi Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom.

Ministri okrem toho vyzvali na väčšiu spoluprácu v oblasti reformy WTO vrátane aktualizácie pravidiel s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých a na nájdenie riešenia súčasnej patovej situácie, v ktorej sa nachádza odvolací orgán. To poslúži na zachovanie multilaterálneho systému založeného na pravidlách, ktorý chráni záujmy všetkých členov WTO.

Ministri takisto opätovne potvrdili svoj záväzok presadzovať vzájomne sa podporujúce vzťahy medzi obchodom, investíciami a udržateľným rozvojom a zdôraznili význam príslušných viacstranných iniciatív zameraných na udržateľný rozvoj. Zdôraznili, že je potrebné urýchlene prijať opatrenia, vrátane opatrení na regionálnej úrovni, na boj proti zmene klímy a účinné vykonávanie medzinárodných dohôd v oblasti klímy, ako je Parížska dohoda.

Ministri uvítali usporiadanie obchodného a investičného fóra Únie pre Stredozemie 12. novembra 2020. Očakávajú, že výsledky tejto ministerskej konferencie sa vykonajú v rámci zasadnutí vysokých úradníkov pre obchod Únie pre Stredozemie, ako aj v rámci rôznych technických pracovných skupín ešte pred nadchádzajúcim zasadnutím ministrov obchodu Únie pre Stredozemie, ktoré je naplánované na rok 2022.

Ďalšie informácie

Spoločné vyhlásenie

* Začiatkom barcelonského procesu, alebo euro-stredozemského partnerstva (Euromed), bola európsko-stredozemská konferencia v Barcelone v roku 1995. Usporiadala ju EÚ s cieľom posilniť svoje vzťahy s krajinami v regióne Mašrek a Maghreb. Toto partnerstvo položilo základy pre vznik dnešnej Únie pre Stredozemie.

Komisia navrhuje smernicu EÚ, ktorou chce zabezpečiť, aby boli pracovníci v Únii chránení primeranou minimálnou mzdou umožňujúcou dôstojný život, a to bez ohľadu na to, kde pracujú. Ak je minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni, má nielen pozitívny sociálny dosah, ale prináša aj širšie hospodárske výhody, pretože znižuje nerovnosť v odmeňovaní, pomáha udržať domáci dopyt a posilňuje motiváciu pracovať. Primeraná minimálna mzda môže pomôcť znížiť aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pretože minimálnu mzdu poberá viac žien než mužov. Návrh zároveň pomáha chrániť aj zamestnávateľov, ktorí pracovníkom vyplácajú dôstojné mzdy – tým, že zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž.

Súčasná kríza zasiahla najmä odvetvia s vyšším podielom pracovníkov poberajúcich nízke mzdy, ako sú napríklad upratovanie, maloobchod, zdravotná a dlhodobá starostlivosť či rezidenčná starostlivosť. Zabezpečenie dôstojného života pracovníkov a zníženie chudoby pracujúcich je dôležité nielen počas krízy, ale je nevyhnutné aj pre udržateľné a inkluzívne oživenie hospodárstva.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová k tomu uviedla: „Dnešný návrh na primeranú minimálnu mzdu je dôležitým signálom, že aj v čase krízy musí byť dôstojnosť práce posvätná. Vidíme však, že mnohým ľuďom sa už práca prestáva vyplácať. Pracujúci by mali mať prístup k primeranej minimálnej mzde a dôstojnej životnej úrovni. Dnes navrhujeme rámec pre minimálne mzdy pri plnom rešpektovaní národných tradícií a slobody sociálnych partnerov. Zlepšením pracovných a životných podmienok budú chránení nielen naši pracovníci, ale aj zamestnávatelia, ktorí platia dôstojné mzdy, a vytvorí sa ním základ pre spravodlivé, inkluzívne a odolné oživenie.“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí Valdis Dombrovskis k tomu dodal: „Je dôležité zabezpečiť, aby mali z oživenia hospodárstva prospech aj pracovníci s nízkymi mzdami. Týmto návrhom chceme zabezpečiť, aby pracujúci v EÚ zarábali mzdu, ktorá im zaručí dôstojný život, bez ohľadu na to, kde pracujú. Pri rokovaniach o mzdách na vnútroštátnej a miestnej úrovni zohrávajú kľúčovú úlohu sociálni partneri. Podporujeme ich slobodu rokovať o mzdách samostatne, a v prípadoch, keď to nie je možné, poskytujeme rámec, ktorý členské štáty usmerní pri stanovovaní minimálnych miezd.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit k tomu pripojil: „Takmer 10 % pracovníkov v EÚ žije v chudobe, to sa musí zmeniť. Ľudia, ktorí majú prácu, by nemali mať problém vyjsť s peniazmi. Minimálna mzda musí dohnať ostatné mzdy, ktoré v posledných desaťročiach zaznamenali rast, v dôsledku čoho minimálna mzda zaostáva. Kolektívne vyjednávanie by malo byť zlatým štandardom vo všetkých členských štátoch. Zabezpečenie primeranej minimálnej mzdy je čierne na bielom uvedené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý schválili všetky členské štáty, takže rátame s ich trvalým záväzkom.“

Rámec pre minimálnu mzdu pri plnom rešpektovaní národných kompetencií a tradícií

Minimálna mzda existuje vo všetkých členských štátoch EÚ. V 21 krajinách je minimálna mzda stanovená zákonom a v 6 členských štátoch (Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko) sa ochrana, ktorú predstavuje minimálna mzda, zabezpečuje výlučne kolektívnymi zmluvami. Napriek tomu však vo väčšine členských štátov pociťujú pracovníci dosah nedostatočnej primeranosti alebo rozdielov v rozsahu ochrany, ktorú minimálna mzda predstavuje. V tejto súvislosti vytvára navrhovaná smernica podmienky na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd, ako aj prístupu pracovníkov k ochrane, ktorú minimálna mzda v EÚ predstavuje. Návrh Komisie plne rešpektuje zásadu subsidiarity: stanovuje sa ním rámec pre minimálne normy, pričom sa rešpektujú a zohľadňujú právomoci členských štátov, nezávislosť sociálnych partnerov i zmluvná sloboda v oblasti miezd. Neukladá členským štátom povinnosť zaviesť zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ani nestanovuje jednotnú úroveň minimálnej mzdy.

Krajiny s vysokou pôsobnosťou kolektívneho vyjednávania mávajú zvyčajne nižší podiel pracovníkov s nízkymi mzdami, nižšiu mzdovú nerovnosť a vyššie minimálne mzdy. Návrh Komisie sa preto zameriava na podporu kolektívneho vyjednávania o mzdách vo všetkých členských štátoch.

Krajiny so zákonnou minimálnou mzdou by mali zaviesť podmienky na to, aby bola minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni. Súčasťou týchto podmienok sú jasné a stabilné kritériá na stanovenie minimálnej mzdy, orientačné referenčné hodnoty na posudzovanie jej primeranosti a jej pravidelná a včasná aktualizácia. Od týchto členských štátov sa zároveň žiada, aby zabezpečili primerané a odôvodnené využívanie odchýlok a zrážok minimálnej mzdy a účinné zapojenie sociálnych partnerov do zákonného stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy.

V návrhu sa okrem toho stanovuje aj lepšie presadzovanie a monitorovanie ochrany, ktorú predstavuje minimálna mzda stanovená v každej krajine. Dodržiavanie a účinné presadzovanie sú nevyhnutné na to, aby mohli mať pracovníci prospech zo skutočného prístupu k ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda, a aby boli podniky chránené pred nekalou hospodárskou súťažou. Navrhovanou smernicou sa pre členské štáty zavádza úloha každoročne nahlasovať Komisii údaje o ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda. 

Súvislosti

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová prisľúbila, že na začiatku svojho mandátu predloží právny nástroj, ktorý pracovníkom v Únii zabezpečí spravodlivú minimálnu mzdu, a tento sľub zopakovala vo svojom prvom prejave o stave Únie 16. septembra 2020.

Právo na primeranú minimálnu mzdu je zakotvené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý v novembri 2017 v Göteborgu spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada v mene všetkých členských štátov a Európska komisia.

Tento návrh smernice vychádza z článku 153 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), ktorý sa týka pracovných podmienok. Nadväzuje na dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi, ktorá sa uskutočnila v súlade s článkom 154 ZFEÚ. Tento návrh Komisie bude predložený na schválenie Európskemu parlamentu a Rade. Po schválení smernice budú mať členské štáty dva roky na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva.

Ďalšie informácie:

Návrh smernice EÚ o primeranej minimálnej mzde v EÚ predložený Komisiou

Pracovný dokument útvarov Komisie a posúdenie vplyvu pripojené k návrhu Komisie

Otázky a odpovede: Primeraná minimálna mzda

Prehľad: Primeraná minimálna mzda

Sledujte Valdisa Dombrovskisa a Nicolasa Schmita na Twitteri

Prihláste sa na odber bezplatného elektronického bulletinu Európskej komisie o zamestnanosti, sociálnych záležitostiach a začlenení.