Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Iliana Ivanova sa stretla s ministrami krajín západného Balkánu v Skopje na sérii stretnutí, na ktorých sa zdôraznilo spoločné úsilie pri vykonávaní programu pre západný Balkán v oblasti inovácie, výskumu, vzdelávania, kultúry, mládeže a športu.

Zástupcovia opätovne potvrdili svoj záväzok zintenzívniť spoluprácu v záujme silnejšej integrácie západného Balkánu do európskeho vzdelávacieho priestoru, európskeho výskumného priestoru a európskeho inovačného programu. Cieľom EÚ je priblížiť západný Balkán k EÚ a vytvorila súbor nástrojov na urýchlenie konvergencie regiónu. Najnovšia iniciatíva EÚ, nový plán rastu pre západný Balkán, zahŕňa podporu posilnenia inovácií, zelenej a digitálnej transformácie a ponúkanie príležitostí na ďalšie vzdelávanie pre mladých ľudí.

Výskum a inovácie

Ministri rokovali o úlohe Európskeho výskumného priestoru a európskeho inovačného programu, ku ktorým majú všetci partneri zo západného Balkánu plný prístup, s cieľom podporovať, prilákať a udržať talenty prostredníctvom rozširovania zručností potrebných na inováciu.

Partneri zo západného Balkánu zvýšili zdroje na výskum a inovácie, najmä na výskumné infraštruktúry, vedecké a technologické parky, spoluprácu medzi akademickou obcou a podnikmi, ktorá uľahčuje prenos technológií, a na poskytovanie širokého súboru opatrení na podporu inovácií. 400 projektov v regióne dostáva finančné prostriedky v celkovej výške 140 miliónov EUR v rámci programu EÚ pre výskum a inovácie.

Priority vyplývajúce zo stratégií pre inteligentnú špecializáciu, ktoré vypracovala väčšina partnerov zo západného Balkánu, vytvoria synergie v rámci hospodárstiev a v rámci regiónu a zároveň vytvoria prostredie pre rozvoj a udržanie talentov.

Krajiny západného Balkánu, ktoré sa zúčastňujú na programe EÚ DIGITAL, vytvoria svoje vlastné centrá digitálnych inovácií a zapoja sa do siete európskych centier digitálnych inovácií (EDIH), ktoré sú jednotnými kontaktnými miestami na podporu spoločností a organizácií verejného sektora pri reakcii na digitálne výzvy a zvyšovaní konkurencieschopnosti. 18 EDIH z Albánska, Kosova, Čiernej Hory, Severného Macedónska, Srbska, Turecka a Ukrajiny uspelo v prvej výzve na predkladanie návrhov a boli vyzvané, aby sa pripojili k sieti EDIH. Do roku 2025 bude mať každá krajina funkčné európske centrá digitálnych inovácií pripravené podporovať spoločnosti a verejný sektor pri zelenej a digitálnej transformácii. 

Podporou priorít zelenej transformácie a pokrokom vo vykonávaní zelenej agendy pre západný Balkán by sa urýchlila konvergencia regiónu s EÚ. Tri mestá v regióne – Elbasan, Podgorica a Sarajevo – sú príkladmi nového modelu správy miest, ktorý dokáže presadiť systémovú transformáciu smerom ku klimatickej neutralite. Ich cieľom je byť do roku 2030 klimaticky neutrálnymi a inteligentnými mestami a zároveň pôsobiť ako experimentálne a inovačné centrá, ktoré umožnia ostatným mestám v regióne nasledovať ich príklad.

Nedávna štúdia o kvalite ovzdušia v mestách západného Balkánu, ktorú vypracovalo Spoločné výskumné centrum Komisie, poskytuje dôležité poznatky o zdrojoch a vplyvoch znečistenia ovzdušia, ktoré je v regióne veľkou výzvou. Zistenia pomôžu vnútroštátnym a miestnym orgánom vypracovať účinné stratégie na zníženie znečistenia.

Vzdelávanie

Rokovania ministrov sa zamerali na vybudovanie silného prepojenia medzi vzdelávaním a inováciou. K tomuto cieľu už prispieva niekoľko kľúčových politických iniciatív vrátane európskeho vzdelávacieho priestoru, najmä európskej stratégie pre univerzity, nového európskeho inovačného programu a akčného plánu digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027.

Posilnené partnerstvo so západným Balkánom v rámci programu Erasmus+ sa rozširuje na vzdelávacie organizácie a inštitúcie na celom západnom Balkáne (t. j. vrátane tých, ktoré nie sú pridružené k programu). To im dáva možnosť zúčastňovať sa na strategických akciách, ako je iniciatíva „Európske univerzity“, ktorá spája 64 aliancií inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Rozširovanie iniciatív, ako je Úrad pre regionálnu spoluprácu mládeže, Girls Go Circular a podpora hackathonov digitálneho vzdelávania, bude zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore účasti mládeže na zelenej a digitálnej transformácii prostredníctvom vzdelávania a rozvoja zručností. Osobitná pozornosť sa venovala mládeži, rozvoju zručností a zvyšovaniu úrovne zručností pracovnej sily, najmä v oblastiach špičkových technológií.

Kultúra

Ministerská platforma západného Balkánu pre kultúru, ktorá bola spustená v roku 2022, sa zameriava na kultúrne a kreatívne sektory v regióne. Tieto odvetvia môžu v plnej miere využívať príležitosti , ktoré ponúka program Kreatívna Európa, vrátane programu mobility Kultúra hýbe Európou, ktorý podporuje mobilitu umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry , a Európskeho hlavného mesta kultúry.

Od roku 2022 využívajú kultúrne a kreatívne sektory západného Balkánu aj akciu Kultúra a tvorivosť pre západný Balkán, rozsiahly program pod vedením UNESCO s podporou EÚ. Rozšírenie centra európskeho dedičstva na západný Balkán je ďalším konkrétnym príkladom nášho záväzku posilniť regionálnu spoluprácu.

Súvislosti

Vďaka agende pre západný Balkán v oblasti inovácie, výskumu, vzdelávania, kultúry, mládeže a športu tento región pokračuje na ceste k užšej spolupráci s EÚ v týchto oblastiach politiky, čím prispieva k agende rozširovania.

Cieľom plánu rastu pre západný Balkán je priblížiť partnerov zo západného Balkánu k EÚ tým, že pred pristúpením ponúkne regiónu niektoré výhody členstva v EÚ, podporí hospodársky rast a urýchli sociálno-ekonomickú konvergenciu. Plán je podporený novým finančným nástrojom založeným na výkonnosti, Nástrojom na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán. Pracuje až do výšky 6 miliárd EUR na obdobie 2024 – 2027.

Pre viac informácií

Informačné listy o EVP pre západný Balkán

Karty na monitorovanie programu pre západný Balkán

Komisia odporučila lepšie chrániť ľudí pred účinkami sekundárneho tabakového dymu a aerosólov prostredníctvom revízie odporúčania Rady o prostredí bez dymu.

V novej iniciatíve sa odporúča, aby členské štáty rozšírili politiky týkajúce sa nefajčiarskych priestorov o kľúčové zóny vo vonkajšom priestore s cieľom lepšie chrániť ľudí v EÚ, najmä deti a mladých ľudí.

Medzi tieto zóny patria vonkajšie rekreačné priestory, kde sa zvyknú združovať deti, ako sú verejné ihriská, zábavné parky a bazény; vonkajšie priestory pri zdravotníckych a vzdelávacích priestoroch; verejné budovy; zariadenia ponúkajúce služby; ako aj dopravné zastávky a stanice.

Odporúčanie takisto vyzýva členské štáty, aby rozšírili politiky týkajúce sa prostredia bez dymu na nové výrobky, ako sú zahrievaný tabak a elektronické cigarety, ktoré čoraz viac lákajú veľmi mladých používateľov. Vychádza to z varovania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pred negatívnymi účinkami vystavenia sa sekundárnym emisiám z týchto nových výrobkov, vrátane závažných respiračných a kardiovaskulárnych problémov.

Komisia takisto nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a zintenzívnili medzinárodnú spoluprácu s cieľom maximalizovať vplyv opatrení prijatých v celej EÚ. Komisia poskytne podporu prostredníctvom priameho grantu v hodnote 16 miliónov EUR z programu EU4Health, pričom 80 miliónov EUR z programu Horizont už bolo venovaných na posilnenie kontroly tabaku a nikotínu, ako aj na predchádzanie závislosti. Komisia vypracuje aj súbor preventívnych nástrojov na lepšiu ochranu zdravia detí a mladých ľudí.

Aktuálne odporúčania, ako lepšie chrániť ľudí pred vystavením sekundárnemu tabakovému dymu a aerosólom, sú adresované členským štátom. Vzhľadom na to, že politika v oblasti zdravia patrí do právomoci jednotlivých členských štátov, Komisia ich vyzýva, aby tieto odporúčania premietli do svojich vlastných politík tak, ako to považujú za vhodné s ohľadom na situáciu a potreby vo svojej krajine.

Kontext

V európskom pláne na boj proti rakovine sa stanovil cieľ vytvoriť do roku 2040 „generáciu bez tabaku“, v ktorej by fajčiari predstavovali menej ako 5 % obyvateľstva. Tento návrh je ďalším krokom vpred v úsilí o zlepšenie zdravotnej prevencie. Podporuje aj denormalizáciu používania tradičných a nových tabakových výrobkov.

Tabak je hlavným rizikovým faktorom rakoviny – viac ako štvrtinu úmrtí na rakovinu v EÚ, na Islande a v Nórsku možno pripísať fajčeniu. Vďaka nefajčiarskym priestorom klesol počet úmrtí a zlepšili sa aj iné zdravotné ukazovatele (ako sú srdcové infarkty v celkovej populácii a respiračné zdravie).

Predmetné odporúčanie sa týka najmä nových výrobkov, ako je zahrievaný tabak a elektronické cigarety (e-cigarety). Podiel týchto výrobkov na trhu sa výrazne zvýšil. Často sa označujú zavádzajúcimi tvrdeniami o ich údajnej bezpečnosti alebo užitočnosti ako prostriedkov na odvykanie si od fajčenia. Na ich spotrebiteľov, ktorí nakoniec často používajú nové výrobky súbežne s tradičnými tabakovými výrobkami, však môžu mať závažné škodlivé účinky vrátane vzniku závislosti od nikotínu.

V odporúčaní sa rozširuje aj pokrytie politík týkajúcich sa prostredia bez dymu na kľúčové zóny vo vonkajšom prostredí. Patria k nim verejné ihriská, zábavné parky, bazény, dopravné zastávky a stanice, vonkajšie priestory pri zdravotníckych a vzdelávacích priestoroch a verejné budovy.

Ďalšie informácie

Návrh odporúčania Rady o dyme a prostredí bez aerosólov

Otázky a odpovede týkajúce sa nefajčiarskych priestorov

Európsky plán na boj proti rakovine

Program EU4Health

Program Horizont Európa

Informačný prehľad: Európsky plán na boj proti rakovine

Newsletter Europe Direct Prešov 9/2024