Komisia spúšťa tri nové iniciatívy na podporu ukrajinských výskumníkov a inovátorov

Komisia spustila tieto tri nové iniciatívy na posilnenie spolupráce EÚ s Ukrajinou v oblasti výskumu a inovácií:

  • nová kancelária programu Horizont Európa v Kyjeve,
  • nová akcia Európskej rady pre inovácie (EIC) na podporu ukrajinskej komunity pôsobiacej v oblasti špičkových technológií,
  • nové komunitné centrum Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT).

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Iliana Ivanovová odštartovala iniciatívy na podujatí organizovanom na diaľku spolu s ukrajinským podpredsedom vlády Mychajlom Fedorovom a ministrom školstva a vedy Oksenom Lisovyjom.

Kancelária programu Horizont Európa

Nová kancelária programu Horizont Európa zvýši informovanosť o možnostiach účasti Ukrajiny na projektoch spolupráce v oblasti výskumu a inovácií v rámci programu Horizont Európa – programu EÚ pre výskum a inovácie. Na tieto účely bude propagovať program Horizont Európa na Ukrajine a podporovať integráciu Ukrajiny do európskeho výskumného priestoru, pričom bude poskytovať podporu ukrajinským národným kontaktným miestam pre program Horizont Európa. Kancelária programu Horizont Európa bude fungovať pod záštitou Národnej výskumnej nadácie Ukrajiny.

Akcia EIC na podporu ukrajinskej komunity pôsobiacej v oblasti špičkových technológií

Akcia Európskej rady pre inovácie EIC4Ukraine podporí ukrajinskú komunitu pôsobiacu v oblasti špičkových technológií sumou 20 miliónov eur. Tá bude určená ukrajinským startupom v snahe pomôcť im rásť a začleniť sa do európskeho inovačného ekosystému. Iniciatíva, ktorú realizuje európska sieť združení startupov, podporí najmenej 200 ukrajinských špičkových technologických startupov, z ktorých každý dostane až do 60 000 eur na ďalší rozvoj svojich inovačných a podnikateľských činností.

Komunitné centrum EIT

Komunitné centrum EIT v Kyjeve bude slúžiť ako jednotné kontaktné miesto na podávanie informácií o príležitostiach, ktoré poskytuje celá komunita EIT v celej Európskej únii aj mimo nej. Ukrajinským inovátorom, ktorí zostanú vo svojej domovskej krajine, poskytne prístup k partnerom, trhom, testovacím zariadeniam, odbornej príprave a investíciám. Záštitu nad centrom prevzal Ukrajinský fond pre startupy.

Súvislosti

Vzhľadom na pokračujúcu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine a záväzok EÚ ponúknuť ukrajinskej výskumnej a inovačnej komunite konkrétne prostriedky podpory je Ukrajina zapojená do programu Horizont Európa a do programov Euratomu bez toho, aby musela finančne prispievať.

Túto podporu dopĺňa niekoľko opatrení. Okrem aktuálne ohlásených nových iniciatív medzi ne patria iniciatívy ERA4UkraineHorizont4Ukraineštipendijný program EURIZON pre Ukrajinu a ERC4Ukraine, ako aj MSCA4Ukraine – špecializovaný štipendijný program v objeme 25 miliónov eur v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej (MSCA) pre výskumníkov vysídlených z Ukrajiny.

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) je jedinečný orgán EÚ, ktorého cieľom je podnecovať inovácie tým, že spája organizácie pôsobiace v oblasti podnikania, vzdelávania a výskumu. EIT podporuje ukrajinských inovátorov prostredníctvom viacerých opatrení vrátane osobitnej iniciatívy „Rebuild Ukraine“ – kohorty programu EIT Jumpstarter zameranej na obnovu Ukrajiny, iniciatívy Red Kalyna zameranej na ocenenie ukrajinských podnikateliek a iniciatívy EIT v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktorá zvyšuje inovačnú kapacitu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.

Ďalšie informácie

Informačný prehľad – kancelária programu Horizont Európa v Kyjeve

Informačný prehľad – podpora ukrajinských výskumníkov a inovátorov

Medzinárodná spolupráca s Ukrajinou v oblasti výskumu a inovácií

Európska rada pre inovácie

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)

Čítať ďalej...

Podľa nového prieskumu Eurobarometra Európania výrazne podporujú vedu a techniku

Z nového prieskumu Eurobarometra o poznatkoch a postojoch európskych občanov k vede a technike vyplýva, že 9 z 10 občanov EÚ (86 %) si myslí, že celkový vplyv vedy a techniky je pozitívny. Očakávajú, že škála technológií, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú, bude mať pozitívny vplyv na náš spôsob života v nasledujúcich 20 rokoch: ide najmä o slnečnú energiu (92 %), vakcíny a boj proti infekčným chorobám (86 %) a umelú inteligenciu (61 %).

Výsledky okrem toho poukazujú na vysoký záujem o vedu a techniku (82 %) a zvedavosť občanov dozvedieť sa o nej viac na miestach, ako sú mestské úrady, múzeá a knižnice (54 %). V mnohých oblastiach sa v posledných rokoch zvýšil záujem občanov EÚ, ich očakávania i angažovanosť v oblasti vedy a techniky. V odpovedi na otázku, v ktorých oblastiach môže výskum a inovácia priniesť zmenu, respondenti najčastejšie uvádzajú zdravotnú a lekársku starostlivosť a boj proti zmene klímy. Tieto výsledky sú v súlade s rastúcim záujmom o nové lekárske objavy, ktorý sa od roku 2010 zvýšil z 82 % na 86 %.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabrielová uviedla: „Veda a technika zásadne ovplyvňujú našu schopnosť reagovať na koronavírus, zmenu klímy, stratu biodiverzity a množstvo ďalších naliehavých výziev, a preto nás celkový pozitívny postoj k nim teší. Zároveň však musíme reagovať na obavy občanov z diskriminácie vo využívaní prínosov vedy a techniky, venovať väčšiu pozornosť rodovým rozmerom v obsahu výskumu a preskúmať, ako možno výskum a inovácie realizovať tak, aby do nich boli vo väčšej miere zapojení občania a ďalšie zainteresované strany.“

Prieskum Eurobarometra tiež odhaľuje výzvy v oblasti výskumu a inovácií. Mnohí občania EÚ si myslia, že veda a technika väčšinou pomáhajú zlepšovať život tým, ktorí už kvalitnejší život majú (57 %), a nevenujú dostatočnú pozornosť rozdielom medzi potrebami žien a mužov (23 %). Viac ako polovica si myslí, že výskumní pracovníci v Číne (58 %), USA (57 %) a Japonsku (54 %) sú vo vedeckých objavoch ďalej ako výskumní pracovníci v EÚ. Veľké rozdiely medzi rôznymi skupinami spoločnosti sú aj v úrovni vedeckých poznatkov.

Občania EÚ majú pozitívny názor na vedcov a ich typické vlastnosti, ako sú inteligencia (89 %), spoľahlivosť (68 %) a schopnosť spolupracovať (66 %). Viac ako dve tretiny Európanov (68 %) sa domnievajú, že vedci by mali zasahovať do politických diskusií, aby sa zabezpečilo, že sa pri rozhodovaní budú zohľadňovať vedecké dôkazy.

Väčšina občanov EÚ získava informácie o vývoji vedy a techniky v televízii (63 %), po nej nasledujú online sociálne siete a blogy (29 %) a online alebo tlačené periodiká (24 %). Prevažná väčšina (85 %) sa domnieva, že záujem mladých ľudí o vedu je nevyhnutný pre budúcu prosperitu. Okrem toho sa väčšina domnieva, že zapojením nevedeckých odborníkov do výskumu a inovácií sa zabezpečí, aby veda a technika reagovali na potreby a hodnoty spoločnosti (61 %).

Takmer tri štvrtiny (72 %) respondentov si myslia, že vlády by mali zabezpečiť, aby nové technológie boli prínosom pre všetkých, a viac ako tri štvrtiny (79 %) si myslí, že vlády by mali do boja proti zmene klímy povinne zapojiť súkromné podniky.

Súvislosti

Predmetný uverejnený prieskum Eurobarometra je doteraz najväčším prieskumom o vede a technike z hľadiska počtu účastníkov (37 103 respondentov) a krajín, ktoré sa zúčastnili na prieskume (38 krajín vrátane členských štátov EÚ, krajín zapojených do procesu rozširovania EÚ, štátov EZVO a Spojeného kráľovstva). Prieskum sa uskutočnil od 13. apríla do 10. mája 2021, a to najmä prostredníctvom osobných rozhovorov.

Zapojenie občanov, miestnych komunít a občianskej spoločnosti bude ústredným prvkom nového európskeho výskumného priestoru v záujme dosiahnutia výraznejšieho spoločenského dosahu a zvýšenej dôvery vo vedu.

Program Horizont Európa, nový program EÚ pre výskum a inováciu (2021 – 2027), posilní interakcie medzi vedou a spoločnosťou tým, že podporí spoločné vytváranie programov výskumu a inovácií a priamo zapojí občanov a občiansku spoločnosť do výskumu a inovácií. Toto zapojenie sa bude podporovať v rámci celého programu a prostredníctvom špecializovaných činností, pričom sa budú monitorovať príspevky občanov a uplatňovanie výskumu a inovácií v spoločnosti.

Celoeurópske prieskumy v oblasti vedy a techniky majú už 40-ročnú históriu. Predchádzajúce podobné štúdie Eurobarometra zahŕňali osobitný prieskum Eurobarometra 401 (2013), osobitné prieskumy Eurobarometra 340/341 (EB73.1) a osobitné prieskumy Eurobarometra 224/225 (EB63.1).

Viac informácií

Eurobarometer o vede a technike – správa, prezentácia, prehľady o jednotlivých krajinách a súbor údajov

Infografika

Nový európsky výskumný priestor

Horizont Európa

 

Čítať ďalej...

Globálny prístup Európy k spolupráci v oblasti výskumu a inovácií: strategický, otvorený a recipročný

Komisia prijala oznámenie o svojom globálnom prístupe k výskumu a inováciám – európsku stratégiu pre medzinárodnú spoluprácu v meniacom sa svete. EÚ tým zamýšľa prevziať vedúcu úlohu, pokiaľ ide o podporu medzinárodných partnerstiev v oblasti výskumu a inovácií, a priniesť inovatívne riešenia, ktoré zaistia, aby naše spoločnosti boli zelené, digitálne a zdravé.

Výskum na vysokej úrovni vyžaduje spoluprácu špičkových odborníkov z celého sveta. Pre EÚ je to strategická priorita. Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácií však prebieha v meniacom sa globálnom prostredí, kde rastie geopolitické napätie a sú spochybňované ľudské práva a základné hodnoty. Reakciou EÚ je ísť príkladom a podporovať multilateralizmus, otvorenosť a reciprocitu v rámci spolupráce s ostatnými časťami sveta. EÚ uľahčí globálne reakcie na globálne výzvy, akými sú zmena klímy alebo pandémie, pričom bude dodržiavať medzinárodné pravidlá a základné hodnoty EÚ a posilňovať svoju otvorenú strategickú autonómiu.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek, Margrethe Vestagerová uviedla: „Otvorenosť bola odjakživa základným kameňom našej spolupráce s ostatnými časťami sveta. Naša reakcia na pandémiu poukázala na prínosy otvorenejšej vedy, zdieľania údajov a výsledkov v prospech ľudí v Európe a na celom svete. Táto stratégia nám pomôže vytvoriť globálny kritický objem činností v oblasti výskumu a inovácií, čo umožní nájsť riešenia na súčasné naliehavé globálne výzvy.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová vyhlásila: „Aby sme sa uistili, že táto otvorenosť funguje a že výskumní pracovníci môžu čo najjednoduchším spôsobom cezhranične spolupracovať, potrebujeme nielen podporu hlavných poskytovateľov finančných prostriedkov, akým je EÚ, ale takisto jasný rámec, ktorý vytvára rovnaké podmienky v oblastiach, akými sú etický a na ľudí zameraný výskum, spravodlivé zaobchádzanie s duševným vlastníctvom a vzájomný prístup k výskumným programom. Budeme aktívne spolupracovať s partnermi, ktorí zdieľajú tieto hodnoty a zásady.“

Prístup „Tím Európa“

Globálny prístup k výskumu a inováciám opätovne potvrdzuje záväzok Európy dosiahnuť takú úroveň globálnej otvorenosti, ktorá je potrebná na stimuláciu excelentnosti a združovanie zdrojov s cieľom dosiahnuť vedecký pokrok a rozvoj dynamických inovačných ekosystémov. Vzhľadom na tento cieľ bude EÚ spolupracovať s medzinárodnými partnermi na vytvorení spoločného chápania základných princípov a hodnôt v oblasti výskumu a inovácií, akými sú akademická sloboda, rodová rovnosť, etika výskumu, otvorená veda a tvorba politík založená na dôkazoch.

Nová stratégia vychádza z dvoch hlavných cieľov, ktoré sú navzájom rovnomerne prepojené. V prvom rade je jej cieľom vytvoriť prostredie pre výskum a inovácie, ktoré je založené na pravidlách a hodnotách a je štandardne otvorené, umožniť výskumným pracovníkom a inovátorom po celom svete spolupracovať v rámci multilaterálnych partnerstiev a nájsť riešenia na globálne výzvy. V druhom rade má za cieľ zabezpečiť reciprocitu a rovnaké podmienky v rámci medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií. Globálna reakcia EÚ v boji proti pandémii koronavírusu navyše ukázala, okrem iného prostredníctvom multilaterálnych platforiem a projektov programu Horizont 2020, ako môžeme maximalizovať prístup k vedeckým poznatkom a k medzinárodnému hodnotovému reťazcu, keď spojíme sily.

Na dosiahnutie svojich cieľov podnikne EÚ niekoľko krokov. Bude napríklad podporovať výskumných pracovníkov a ich organizácie v záujme urýchlenia udržateľného a inkluzívneho rozvoja v krajinách s nízkymi a strednými príjmami okrem iného prostredníctvom ambicióznej „africkej iniciatívy“ v rámci programu Horizont Európa s cieľom posilniť spoluprácu s africkými krajinami. Komisia ďalej plánuje predložiť usmernenia týkajúce sa riešenia zahraničného zasahovania zameraného na výskumné organizácie a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v EÚ. Tieto usmernenia podporia organizácie EÚ pri ochrane akademickej slobody, integrity a inštitucionálnej autonómie.

Kľúčovým nástrojom vykonávania stratégie bude Horizont Európa, ďalší rámcový program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027. S cieľom chrániť strategické aktíva, záujmy, autonómiu alebo bezpečnosť EÚ možno v rámci programu výnimočne a vždy v riadne odôvodnených prípadoch obmedziť účasť na činnostiach, pričom sa umožní, aby program zostal spravidla otvorený. Pridružením k programu Horizont Európa získajú krajiny mimo EÚ ďalšie príležitosti zúčastniť sa na celkovom programe, pričom pre nich budú platiť rovnaké podmienky ako pre členské štáty.

Kľúčom k úspešnému vykonávaniu stratégie bude úzka koordinácia a spolupráca medzi EÚ a jej členskými štátmi. Komisia podporí iniciatívy vychádzajúce z prístupu Tím Európa“, ktoré spájajú úsilie EÚ, členských štátov a európskych finančných inštitúcií. Dôležitým prvkom tohto prístupu budú synergie s inými programami EÚ, ako je Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa.

Súvislosti

V roku 2012 sa oznámením Komisie stanovila stratégia pre medzinárodnú kooperáciu v oblasti výskumu a inovácií. Slúžila na riadenie vedeckých a technologických vzťahov EÚ s krajinami mimo EÚ a položila základ medzinárodného programu Horizont 2020. Počas posledných troch rokov programu Horizont 2020 získala medzinárodná spolupráca značnú podporu prostredníctvom „vlajkových iniciatív medzinárodnej spolupráce“ vrátane viac ako tridsiatich ambicióznych iniciatív pre spoluprácu s niekoľkými krajinami mimo EÚ a regiónmi, ako sú Afrika, Kanada, Japonsko, Južná Kórea, Čína, India a iné.

Takmer po desiatich rokoch nahradil predchádzajúcu stratégiu nový globálny prístup k výskumu a inováciám s cieľom reagovať na súčasný výrazne odlišný globálny kontext a zosúladiť medzinárodnú spoluprácu EÚ s jej súčasnými prioritami.

Ďalšie informácie:

Oznámenie o globálnom prístupe k výskumu a inováciám

Otázky a odpovede Globálny prístup k výskumu a inováciám

Prehľad Globálny prístup k výskumu a inováciám

Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácií

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login