Správa o právnom štáte 2022: Komisia vydáva konkrétne odporúčania pre členské štáty

Komisia uverejnila tretiu výročnú správu o právnom štáte. Správa prichádza v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá ešte zdôraznila význam presadzovania demokratických hodnôt, ľudských práv a právneho štátu.

Obsahuje prehľad trendov v EÚ ako celku a 27 kapitol o jednotlivých krajinách zameraných na vývoj v každom členskom štáte od júla 2021. Tohtoročná správa po prvýkrát obsahuje konkrétne odporúčania určené jednotlivým členským štátom, ako oznámila predsedníčka von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Cieľom odporúčaní je povzbudiť členské štáty, aby napredovali v prebiehajúcich alebo plánovaných reformách a pomôcť im určiť, kde sú potrebné zlepšenia.

Podobne ako v predchádzajúcich správach sa aj v tejto správe skúma vývoj v štyroch kľúčových oblastiach právneho štátu: justičné systémy, protikorupčný rámec, pluralita a sloboda médií a iné inštitucionálne otázky súvisiace so systémom bŕzd a protiváh. Zo správy vyplýva, že v mnohých členských štátoch sa naďalej uskutočňujú reformy právneho štátu s cieľom riešiť výzvy identifikované v predchádzajúcich dvoch správach. V niektorých členských štátoch zároveň pretrvávajú systémové problémy.

Správa nadväzuje na výzvy identifikované v predchádzajúcich správach, prehlbuje posúdenie Komisie a takisto obsahuje pripomienky k otázkam, ako sú verejnoprávne médiá, používanie špionážneho softvéru alebo vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva.

Kľúčové zistenia a odporúčania

  1. Reformy súdnictva

Reformy súdnictva boli aj v minulom roku na poprednom mieste politického programu. Mnohé členské štáty spustili dôležité reformy na posilnenie nezávislosti súdnictva, ako sú reformy týkajúce sa zloženia a právomocí súdnych rád, zlepšenia postupov vymenúvania sudcov alebo posilnenia autonómie prokuratúr. Členské štáty takisto zaviedli opatrenia zamerané na zlepšenie efektívnosti a kvality justície, ako je ďalšia digitalizácia justičných systémov a uľahčenie prístupu k spravodlivosti.

V niekoľkých členských štátoch zároveň pretrvávajú štrukturálne obavy, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva. Niektoré členské štáty čelia problémom, pokiaľ ide o vymenúvanie sudcov na vyšších súdoch a do funkcie predsedu súdu. V iných členských štátoch existujú obavy v súvislosti s nezávislosťou/autonómiou prokuratúry a disciplinárne konania sa využívajú na obmedzenie nezávislosti súdnictva.

V záujme riešenia týchto otázok sa v odporúčaniach Komisie podporuje napríklad väčšie zapojenie súdnictva do postupov vymenúvania, väčšia autonómia prokuratúry a prideľovanie primeraných zdrojov justičným systémom členskými štátmi.

  1. Protikorupčné rámce

EÚ je naďalej jedným z regiónov s najnižšou mierou korupcie na svete. Od júla 2021 mnohé členské štáty prijali nové alebo zrevidovali existujúce protikorupčné stratégie, prípadne v nich tento proces revízie prebieha. Viaceré členské štáty zosúladili existujúce rámce s medzinárodnými protikorupčnými normami a právom EÚ. Väčšina členských štátov má zavedenú rozsiahlu legislatívu, ktorá systému trestnej justície poskytuje nástroje potrebné na boj proti korupcii. Mnohé členské štáty prijali opatrenia na zvýšenie kapacity orgánov činných v trestnom konaní zodpovedných za boj proti korupcii, ako sú dodatočné zdroje či ďalšia odborná príprava.

Korupcia však u občanov EÚ naďalej vzbudzuje vážne obavy. Z prieskumu Eurobarometra o korupcii z roku 2022 napríklad vyplýva, že 68 % z nich sa domnieva, že korupcia je v ich krajine rozšírená. V niektorých členských štátoch je vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie zdĺhavé a stále neboli vynesené rozsudky, najmä pokiaľ ide o prípady na vysokej úrovni. Verejní činitelia podliehajú povinnosti zverejňovať údaje o majetku a záujmoch vo všetkých členských štátoch, no tieto povinnosti sa líšia z hľadiska rozsahu, transparentnosti a dostupnosti zverejnených informácií, ako aj z hľadiska úrovne a účinnosti overovania a presadzovania.

Pokiaľ ide o protikorupčné rámce, Komisia vypracovala odporúčania týkajúce sa posilnenia preventívnych rámcov, napríklad v súvislosti s pravidlami týkajúcimi sa lobizmu a konfliktov záujmov a zabezpečením účinného vyšetrovania a stíhania prípadov korupcie.

  1. Sloboda a pluralita médií

Pandémia COVID-19 aj ruská vojna proti Ukrajine poukázali na kľúčovú úlohu novinárov pri overovaní faktov a informovaní občanov. Niekoľko členských štátov prijalo či zintenzívnilo opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a pracovných podmienok novinárov alebo takéto opatrenia zvažuje, pričom vychádza z nedávnych iniciatív Komisie. Od poslednej správy niekoľko členských štátov vyvinulo úsilie o zlepšenie transparentnosti vlastníctva médií. Pretrvávajú obavy v súvislosti s nedostatočnou transparentnosťou pri distribúcii štátnej reklamy, konfliktom záujmov a prekážkami týkajúcimi sa prístupu k verejným dokumentom – toto sú niektoré z dôležitých otázok zdôraznených v správe, ktoré si vyžadujú pozornosť.

Správa sa po prvýkrát zaoberá aj verejnoprávnymi médiami, pričom uznáva ich osobitnú úlohu pre spoločnosť a demokraciu. Sú potrebné záruky na zabezpečenie toho, aby bola chránená nezávislosť verejnoprávnych médií, aby verejné financovanie bolo primerané a aby sa nepoužívalo na vyvíjanie politického tlaku na tieto médiá, ako sa uvádza v európskych normách.

Zistenia správy vychádzajú zo série zdrojov vrátane Monitorovania plurality médií (MPM 2022)platformy Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov, ako aj platformy na mapovanie slobody médií.

Komisia vydala niekoľko odporúčaní, ktoré sa okrem iného týkajú transparentného a spravodlivého prideľovania štátnej reklamy, nezávislého riadenia verejnoprávnych médií a opatrení na zlepšenie bezpečnosti novinárov. Pripravovaný akt o slobode médií sa zameria na riešenie viacerých otázok identifikovaných v správach o právnom štáte.

  1. Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh

Členské štáty pokračovali v zlepšovaní kvality svojich legislatívnych procesov, čo je trend, ktorý bol zaznamenaný v správach o právnom štáte za roky 2020 a 2021. Ústavné súdy naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu v systéme bŕzd a protiváh vrátane dohľadu nad núdzovými opatreniami, ako aj v iných oblastiach, ako sú voľby. Postavenie inštitúcií pre ľudské práva, ombudsmanov a iných nezávislých orgánov sa v niektorých členských štátoch ešte viac posilnilo. Vo väčšine členských štátov existuje priaznivé a podporné prostredie pre občiansku spoločnosť.

V niektorých z nich však stále neexistuje formálny rámec na konzultácie so zainteresovanými stranami, čo vyvoláva obavy, a organizácie občianskej spoločnosti naďalej čelia výzvam, ako sú otázky financovania, negatívne naratívy a obmedzenia ich operačného priestoru. Správa sa po prvýkrát zaoberá aj vykonávaním rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva členskými štátmi. Takisto skúma reakcie systému bŕzd a protiváh členských štátov na používanie špionážneho softvéru. Hoci je používanie takýchto nástrojov spojené s národnou bezpečnosťou, malo by podliehať vnútroštátnym systémom bŕzd a protiváh.

S cieľom riešiť niektoré z týchto výziev Komisia vydala odporúčania, ktoré sa napríklad týkajú zapojenia zainteresovaných strán do legislatívneho procesu, zriadenia a fungovania akreditovaných národných inštitúcií pre ľudské práva a zabezpečenia otvoreného operačného rámca pre občiansku spoločnosť.

Vyjadrenia členov kolégia:

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Právny štát zostáva základom demokracie. Ruská vojna na Ukrajine znovu pripomína význam našej práce na presadzovaní a podpore právneho štátu v EÚ aj mimo nej. Z tohtoročnej správy vyplýva, že diskusia o právnom štáte v Európe napreduje, keďže členské štáty dosahujú zlepšenia a riešia otázky právneho štátu. V niektorých členských štátoch žiaľ pretrvávajú obavy, najmä pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva. Správa sa takisto po prvýkrát zaoberá verejnoprávnymi médiami. Je potrebných viac záruk na zabezpečenie toho, aby sa chránila nezávislosť verejnoprávnych médií, aby verejné financovanie bolo primerané a nepoužívalo sa na vyvíjanie politického tlaku na tieto médiá. Dnes sa vďaka odporúčaniam, ako zlepšiť situáciu v oblasti právneho štátu v celej EÚ, posúvame o ďalší krok vpred. Vyzývam členské štáty, aby sa riadili odporúčaniami, vážne o týchto otázkach diskutovali a aby konali.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders k tomu dodal: „Neprovokovaná a neodôvodnená ruská vojenská agresia voči Ukrajine ukazuje, že ochrana a podpora právneho štátu je dôležitejšia než kedykoľvek predtým. EÚ zostane dôveryhodná iba vtedy, ak budeme doma dodržiavať zásady právneho štátu a ak budeme kultúru právneho štátu naďalej posilňovať. Som rád, že naša správa prispieva k dosiahnutiu tohto cieľa. Pomáha presadzovať dôležité reformy v členských štátoch. Dnes predkladáme správy nielen o situácii v oblasti právneho štátu, ale takisto odporúčame konštruktívne spôsoby, ako zlepšiť justičné systémy, zintenzívniť boj proti korupcii a zabezpečiť slobodné a nezávislé médiá a silné systémy bŕzd a protiváh.“

Ďalšie kroky

Komisia teraz vyzýva Európsky parlament a Radu, aby na základe tejto správy pokračovali vo všeobecných diskusiách a diskusiách o jednotlivých krajinách. Vyzýva tiež národné parlamenty a ďalších kľúčových aktérov vrátane občianskej spoločnosti, aby pokračovali v národnom dialógu o právnom štáte. Komisia napokon vyzýva členské štáty, aby riešili výzvy identifikované v správe, a je pripravená pomôcť im v ich úsilí vrátane vykonávania odporúčaní.

Súvislosti

Právny štát má zásadný význam pre všetkých občanov a podniky EÚ, pretože zaručuje základné práva a hodnoty, zabezpečuje uplatňovanie práva EÚ a podporuje podnikateľské prostredie priaznivé pre investície. Je jednou zo základných hodnôt, na ktorých je EÚ postavená.

Výročná správa o právnom štáte je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a objektívne a nestranne hodnotí tie isté aspekty všetkých členských štátov. Kvalitatívne posúdenie, ktoré vykonala Komisia, sa zameriava na významný vývoj od prijatia druhej výročnej správy o právnom štáte v júli 2021 a zabezpečuje jednotný prístup uplatňovaním rovnakej metodiky na všetky členské štáty, pričom zostáva primeraný vývoju. Posúdenie obsiahnuté v kapitolách o jednotlivých krajinách bolo pripravené v súlade s rozsahom pôsobnosti a metodikou, ktoré boli aktualizované na základe diskusií s členskými štátmi.

Správa je kľúčovým prvkom európskeho mechanizmu právneho štátu. Mechanizmus predstavuje ročný cyklus zameraný na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku problémov alebo ich prehlbovaniu. Cieľom mechanizmu je prevencia. Je oddelený od ostatných nástrojov EÚ na podporu právneho štátu a dopĺňa, ale nenahrádza mechanizmy založené na Zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie problémy týkajúce sa právneho štátu v členských štátoch. K takýmto nástrojom patria konania o porušení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii.

Tretie vydanie správy predstavuje ďalší krok v investíciách Komisie do právneho štátu s konkrétnymi odporúčaniami pre všetky členské štáty. Odporúčania boli vypracované na základe posúdenia uvedeného v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín a po dialógu s členskými štátmi, pričom bola plne rešpektovaná zásada rovnakého zaobchádzania. Pri vydávaní odporúčaní Komisia venovala veľkú pozornosť tomu, aby boli zamerané na európske normy a boli v nich zakotvené a aby sa zohľadňovali vnútroštátne právne systémy. Okrem toho je zabezpečená konzistentnosť a synergie s inými procesmi, ako je európsky semester, mechanizmus rozpočtovej podmienenosti a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Následné vydania správy o právnom štáte sa budú zaoberať opatreniami prijatými v nadväznosti na odporúčania. Odporúčania by sa mali vykladať spolu s posúdeniami v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín, v ktorých sa skúmajú osobitné obavy a ktorých cieľom je usmerniť členské štáty pri prijímaní opatrení na ich riešenie.

Výzvy v oblasti slobody a plurality médií identifikované v predchádzajúcich správach o právnom štáte viedli k niekoľkým nedávnym iniciatívam EÚ vrátane odporúčania o bezpečnosti novinárov a balíka opatrení na riešenie nekalých žalôb proti účasti verejnosti. Komisia pracuje na návrhu európskeho zákona o slobode médií.  

Ďalšie informácie

Správa o právnom štáte 2022 – situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii

Správa o právnom štáte 2022 – odporúčania

Správa o právnom štáte 2022 – kapitoly o jednotlivých krajinách

Správa o právnom štáte 2022 – abstrakty kapitol jednotlivých krajín a odporúčania 

Správa o právnom štáte 2022 – metodika

Správa o právnom štáte 2022 – dotazník

Európsky mechanizmus právneho štátu – prehľad

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad

Správa o právnom štáte 2022 – otázky a odpovede

Prieskum Eurobarometra o vnímaní korupcie občanmi a o ich skúsenostiach s korupciou

Prieskum Eurobarometra o postoji podnikov ku korupcii v EÚ

Čítať ďalej...

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2022: desať rokov monitorovania účinnosti justičných systémov

Európska komisia uverejnila desiate vydanie porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície (rok 2022). Tento etablovaný výročný prehľad poskytuje porovnávacie údaje o efektívnosti, kvalite a nezávislosti justičných systémov v členských štátoch. Tohtoročný porovnávací prehľad po prvýkrát zahŕňa aj údaje o účinkoch pandémie COVID-19 na efektívnosť justičných systémov, ako aj o dostupnosti spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím, a viac sa venuje podnikateľskému hľadisku.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície poskytuje cenné poznatky o našich justičných systémoch a pomáha nám zamerať sa na to najdôležitejšie: zaistenie ochrany právneho štátu v celej Európskej únii. V porovnaní s minulým rokom vníma verejnosť nezávislosť súdnictva približne v polovici členských štátov ako horšiu, a to je znepokojivé. Znamená to, že sa všetci musíme pričiniť o to, aby sme dôveru verejnosti v súdny systém obnovili.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders dodal: „Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície vychádza už po desiaty raz a stal sa z neho nesmierne hodnotný analytický nástroj pre európske justičné spoločenstvo. Za posledné desaťročie sme boli svedkami toho, ako sa menil z prehľadu základných ukazovateľov na komplexný súbor veľmi kvalitných informácií. Pomáha nám identifikovať príležitosti na zlepšenie našich justičných systémov a odstraňovať riziká, ktorým sú vystavené. Objektívne a kvalitné údaje sú neodmysliteľným východiskom nášho úsilia o presadzovanie zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva.“

Hlavné zistenia porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície z roku 2022

  • Priestor na zlepšenie digitalizácie justičných systémov: Pokrok justičných orgánov v digitálnej transformácii sa zhodnotil už v minuloročnom vydaní prehľadu, a v porovnávacom prehľade z roku 2022 sa zohľadňujú aj účinky pandémie COVID-19. Viaceré členské štáty prijali nové opatrenia na zabezpečenie normálneho fungovania súdov, ktorými sa zároveň zaručoval nepretržitý a jednoduchý prístup k spravodlivosti pre všetkých. Zo zistení vydania z roku 2022 však vyplýva, že je potrebné, aby členské štáty urýchlili modernizačné reformy v tejto oblasti, keďže v niektorých členských štátoch sú v tomto smere stále značné nedostatky.
  • Nerovnaká dostupnosť spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím: Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2022 po prvýkrát obsahuje údaje o mechanizmoch zavedených na pomoc osobám so zdravotným postihnutím, aby mali rovnaký prístup k spravodlivosti ako ostatní. Hoci všetky členské štáty majú zavedené aspoň určité opatrenia (napríklad procesné úpravy), len polovica členských štátov ponúka na požiadanie aj osobitné formáty, ako je Braillovo písmo alebo posunková reč.
  • Aj naďalej je problematické vnímanie nezávislosti súdnictva: od roku 2016 sa jej vnímanie širokou verejnosťou zlepšilo v 17 členských štátoch. Oproti minulému roku sa však vnímanie nezávislosti súdnictva verejnosťou v 14 členských štátoch zhoršilo. V niekoľkých členských štátoch je nezávislosť súdnictva naďalej vnímaná ako veľmi slabá.
  • Zavedené záruky na posilnenie dôvery investorov: Pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti a jeho vplyv na dôveru investorov, podnikateľské prostredie a fungovanie jednotného trhu, porovnávací prehľad z roku 2022 zaradil aj údaje o administratívnej efektívnosti, právnych zárukách vo vzťahu k správnym rozhodnutiam a dôvere v ochranu investícií. Zo zistení vyplýva, že takmer všetky členské štáty majú zavedené opatrenia, na základe ktorých dostanú spoločnosti finančnú kompenzáciu za straty spôsobené rozhodnutiami v správnych konaniach alebo nečinnosťou, a súdy môžu na požiadanie výkon rozhodnutí v správnych konaniach pozastaviť.

Ďalšie kroky

Informácie uvedené v porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície sú nápomocné pri monitorovaní v rámci Európskeho mechanizmu právneho štátu a poslúžia ako podklad pri vypracúvaní výročnej správy Komisie o právnom štáte v roku 2022. Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície vydaný v roku 2022 sa rozšíril, aby vyhovel potrebe dodatočných porovnávacích informácií (ako je nový údaj o národných bezpečnostných kontrolách sudcov) identifikovaných počas prípravy Správy o právnom štáte 2021. Údaje z porovnávacieho prehľadu sa používajú aj pri monitorovaní národných plánov podpory obnovy a odolnosti.

Súvislosti

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, ktorý sa uverejňuje od roku 2013, Komisia využíva na monitorovanie reforiem súdnictva v členských štátoch. Je jedným zo súboru nástrojov EÚ na podporu právneho štátu. Prehľad sa zameriava na tri hlavné prvky účinného justičného systému:

  • Efektívnosť: ukazovatele týkajúce sa dĺžky konaní, miery vyriešenia prípadov a počtu prebiehajúcich prípadov,
  • Kvalita: ukazovatele týkajúce sa dostupnosti (ako je právna pomoc a súdne poplatky), odbornej prípravy, rozpočtu, ľudských zdrojov a digitalizácie,
  • Nezávislosť: ukazovatele vnímanej nezávislosti súdnictva medzi širokou verejnosťou a spoločnosťami a záruk týkajúcich sa sudcov a fungovania vnútroštátnych prokuratúr.

Podobne ako v predchádzajúcich vydaniach, aj vo vydaní z roku 2022 sa uvádzajú údaje z dvoch prieskumov Eurobarometra o tom, ako verejnosť a spoločnosti vnímajú nezávislosť súdnictva v jednotlivých členských štátoch. 

Zistenia porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície z roku 2022 boli zohľadnené v posúdení jednotlivých krajín, ktoré sa vykonalo v rámci európskeho semestra 2022, ako aj v hodnotení plánov členských štátov na podporu obnovy a odolnosti, v ktorom sa načrtávajú investičné a reformné opatrenia, ktoré sa majú financovať z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V ročnej stratégii udržateľného rastu (v ktorej sa stanovujú strategické usmernenia pre vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na zabezpečenie toho, aby sa nový program rastu opieral o zelenú, digitálnu a udržateľnú obnovu) sa v roku 2021 opätovne poukazuje na súvis medzi účinnými justičnými systémami a podnikateľským prostredím v členských štátoch. Dobre fungujúce a úplne nezávislé justičné systémy pozitívne vplývajú na investičné rozhodnutia a a vôľu všetkých aktérov pustiť sa do investičných projektov.

V rámci programu Spravodlivosť na roky 2021 – 2027 EÚ vyčlenila viac ako 300 miliónov eur na ďalší rozvoj európskeho priestoru spravodlivosti. Tento program zároveň pomôže zlepšiť účinnosť vnútroštátnych justičných systémov a posilniť právny štát, demokraciu a ochranu základných práv, a to aj zabezpečením účinného prístupu k spravodlivosti pre občanov a podniky. Financujú sa z neho činnosti, ktoré zahŕňajú odbornú prípravu sudcov a iných odborníkov pracujúcich v oblasti práva, vzájomné učenie, justičnú spoluprácu a zvyšovanie informovanosti.

Ďalšie informácie

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície 2022

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície 2022: informačný prehľad

Otázky a odpovede

Rýchly prieskum Eurobarometra 503. Vnímanie nezávislosti vnútroštátnych justičných systémov v EÚ širokou verejnosťou

Rýchly prieskum Eurobarometra 504. Vnímanie nezávislosti vnútroštátnych justičných systémov v EÚ podnikmi

Správa o právnom štáte za rok 2021.

Informačný prehľad o súbore nástrojov EÚ na ochranu právneho štátu

Webové sídlo venované porovnávaciemu prehľadu EÚ v oblasti justície

Čítať ďalej...

Uplatňovanie práva EÚ v roku 2020: ochrana našich dohodnutých pravidiel a spoločných hodnôt počas pandémie

Európska komisia prijala výročnú správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ, v ktorej opisuje, ako monitorovala a presadzovala dodržiavanie práva EÚ v roku 2020, a prezentuje výsledky členských štátov v rôznych oblastiach politiky. V správe sa zohľadňuje vplyv pandémie ochorenia COVID-19 a vysvetľuje sa v nej, aké opatrenia Komisia prijala na ochranu práv, slobôd a živobytia ľudí a podnikov v celej Únii.

V roku 2020 Komisia otvorila celkom 903 nových prípadov nesplnenia povinnosti. Ide o 13 % nárast v porovnaní s rokom 2019, kedy bolo otvorených 797 nových prípadov. Najmenej nových otvorených prípadov nesprávnej transpozície alebo nesprávneho uplatňovania práva EÚ mali v roku 2020 Dánsko, Fínsko, Írsko a Holandsko, zatiaľ čo najväčší počet mali Bulharsko, Taliansko, Malta a Grécko.

Presadzovanie práva EÚ počas pandémie

Účinné presadzovanie práva EÚ je pre európskych občanov dôležité, pretože pomáha zabezpečiť, aby mohli využívať práva a výhody, ktoré im z neho vyplývajú. To bolo ešte dôležitejšie počas pandémie ochorenia COVID-19, ktorá mala nepopierateľný vplyv na uplatňovanie práva EÚ. Mnohé členské štáty napríklad jednostranne zaviedli obmedzenia vývozu liekov, ochranných prostriedkov a iných výrobkov relevantných pre boj s ochorením COVID-19. V náležitých prípadoch Komisia riešila tieto obmedzenia naliehavými postupmi v prípade nesplnenia povinnosti. Okrem toho začala konania o nesplnení povinnosti proti 11 členským štátom za to, že nechránili práva spotrebiteľov, ktorí si kúpili balíky cestovných služieb a po zrušení ich ciest v dôsledku ochorenia COVID-19 nedostali primeranú náhradu. 

Napriek tomu, že Komisia hľadala spôsoby, ako znížiť zaťaženie členských štátov pri postupoch v prípade nesplnenia povinnosti (napríklad uplatňovaním dlhších lehôt na odpovede), správne uplatňovanie práva EÚ je mimoriadne dôležité aj v čase krízy.

Uprednostňovanie oblastí politiky dôležitých pre každodenný život Európanov

V roku 2020 Komisia naďalej presadzovala pravidlá EÚ vo všetkých oblastiach politiky. Dôraz kládla na tie, ktoré majú najväčší vplyv na každodenný život občanov a podnikov, ako je životné prostredie, mobilita, doprava a energetika. Prípady týkajúce sa týchto oblastí spoločne predstavovali polovicu všetkých prípadov. Komisia napríklad prijala opatrenia proti členským štátom za nedodržiavanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa čistého ovzdušia a pitnej vody, práv cestujúcich na získanie náhrady za zrušené cesty alebo bezpečnosti dopravy.

Základom presadzovania práva EÚ je spolupráca. Európska komisia preto aktívne podporuje členské štáty pri vykonávaní práva EÚ formou usmernení a dialógu. V roku 2020 Komisia vydala niekoľko osobitných usmerňujúcich dokumentov pre rôzne oblasti politiky vrátane núdzovej pomoci EÚ v oblasti cezhraničnej spolupráce v oblasti zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, práv cestujúcich, leteckej bezpečnosti a koordinovanej hospodárskej reakcie na pandémiu.

Boj proti oneskorenej transpozícii smerníc EÚ

Aby občania a podniky mohli využívať všetky výhody práva EÚ, členské štáty musia európske smernice urýchlene transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov, a to v dohodnutých lehotách.

Viac ako polovica všetkých konaní o nesplnení povinnosti v roku 2020 súvisela s neskorou transpozíciou smerníc. Ich počet významne vzrástol zo 406 prípadov v roku 2019 na 599 v roku 2020. Najvyšší počet nových prípadov oneskorenej transpozície za posledných päť rokov bol zaznamenaný v roku 2016 (847 prípadov). V záujme včasnej a správnej transpozície Komisia naďalej poskytovala členským štátom pomoc vo forme usmerňujúcich dokumentov, špecializovaných webových stránok, ako aj výmeny osvedčených postupov na zasadnutiach expertných skupín alebo seminároch.

Pokiaľ ide o prípady oneskorenej transpozície, najväčší počet otvorených prípadov mali Spojené kráľovstvo*, Portugalsko, Belgicko a Cyprus, zatiaľ čo najmenej takýchto nových konaní sa začalo voči Dánsku, Švédsku, Írsku, Litve, Malte a Holandsku.

Súvislosti

Na základe žiadosti Európskeho parlamentu predkladá Komisia od roku 1984 každoročne správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v predchádzajúcom roku. Európsky parlament vždy následne prijíma k správe Komisie uznesenie.

Komisia sa prioritne zameriava na problémy, v prípade ktorých by opatrenia na presadzovanie práva mohli priniesť skutočné zmeny a pridanú hodnotu pre jednotlivcov a podniky. V rámci rozdelenia povinností medzi európskymi inštitúciami práve ona vo všeobecnosti zodpovedá za začatie legislatívneho procesu. O jej návrhoch rozhodujú Rada a Európsky parlament. Členské štáty zasa zodpovedajú za včasné a správne uplatňovanie, vykonávanie a presadzovanie práva Únie vo vnútroštátnom právnom poriadku. Komisia tento kruh uzatvára: po prijatí jej návrhov vo forme právnych predpisov EÚ monitoruje, či členské štáty uplatňujú tieto právne predpisy správne, a v opačnom prípade podniká opatrenia.

Ďalšie informácie

Výročná správa o uplatňovaní práva EÚ na vnútroštátnej úrovni

Výročná správa o uplatňovaní práva EÚ na vnútroštátnej úrovni

Prehľad o EÚ-28

 

* Dňa 1. februára 2020 nadobudla platnosť dohoda o vystúpení, v ktorej sa stanovujú opatrenia týkajúce sa riadeného vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie, a Spojené kráľovstvo sa formálne stalo treťou krajinou. V dohode o vystúpení sa stanovilo prechodné obdobie, ktoré sa začalo 1. februára 2020 a skončilo 31. decembra 2020. Ak nebolo stanovené inak, počas uvedeného prechodného obdobia sa právo Únie naďalej uplatňovalo na Spojené kráľovstve vrátane postupov v prípade nesplnenia povinnosti. Každý odkaz na členské štáty v tejto správe by sa preto mal chápať tak, že zahŕňa aj Spojené kráľovstvo.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login