EÚ sa  na 15. konferencii OSN o biodiverzite (COP15) v kanadskom Montreale pripojila k 195 krajinám, ktoré sú signatármi historickej dohody – globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu. Tento rámec obsahuje globálne ciele a zámery na ochranu a obnovu prírody pre súčasné a budúce generácie, zabezpečenie jej udržateľného využívania, ako aj stimuláciu investícií do ekologického globálneho hospodárstva. Spolu s Parížskou dohodou o zmene klímy pripravuje pôdu pre svet, ktorý sa má do roku 2050 stať klimaticky neutrálnym, odolným a priaznivým pre prírodu.

Dohoda je pevným rámcom s jasnými, merateľnými cieľmi a zámermi, stanovujú sa v nej úplné mechanizmy monitorovania, podávania správ a preskúmavania, ktoré majú slúžiť na sledovanie pokroku a ktoré sú doplnené rozsiahlym balíkom na mobilizáciu zdrojov.

Od ekosystémových služieb závisí viac ako polovica celosvetového HDP. Od voľne žijúcich druhov priamo závisí 70 % najzraniteľnejšieho obyvateľstva vo svete. Dohodou z Kchun-mingu a Montrealu sa urýchlia ambiciózne politiky na celom svete a financovanie v prospech biodiverzity sa zmobilizuje zo všetkých zdrojov – do roku 2030 pôjde ročne o 200 miliárd USD. Globálne spoločenstvo sa ňou zaväzuje ku krokom na ochranu a obnovu prírody a odstránenie znečistenia, čiže k opatreniam, ktoré obsahuje aj Európska zelená dohoda. Zabezpečí sa tým, aby príroda zostala pre spoločnosti, hospodárstva a komunity pevnou oporou aj v nasledujúcich desaťročiach.

Ciele a zámery ambicióznych opatrení do roku 2030 a 2050

Dohoda o biodiverzite z Kchun-mingu a Montrealu obsahuje kľúčové globálne ciele:

• do roku 2030 celosvetovo (na súši aj na mori) obnoviť 30 % degradovaných ekosystémov,
• do roku 2030 ochrániť a spravovať 30 % oblastí (suchozemské, vnútrozemské vodné, pobrežné a morské oblasti),
• zastaviť vymieranie známych druhov a do roku 2050 desaťnásobne znížiť riziko a mieru vyhynutia všetkých druhov (vrátane neznámych),
• do roku 2030 znížiť riziko vyplývajúce z pesticídov aspoň o 50 %,
• do roku 2030 znížiť stratu živín v životnom prostredí aspoň o 50 %,
• do roku 2030 znížiť riziká vyplývajúce zo znečistenia a negatívne vplyvy znečistenia zo všetkých zdrojov, a to na také úrovne, ktoré nie sú pre biodiverzitu a funkcie ekosystémov škodlivé,
• do roku 2030 znížiť globálnu stopu spotreby, a to aj výrazným znížením nadmernej spotreby a produkcie odpadu, ako aj obmedzením potravinového odpadu na polovicu,
• udržateľne riadiť oblasti v poľnohospodárstve, akvakultúre, rybolove a lesnom hospodárstve a výrazne posilniť agroekológiu a iné postupy priaznivé pre biodiverzitu,
• bojovať proti zmene klímy riešeniami blízkymi prírode,
• do roku 2030 znížiť mieru zavlečenia a udomácnenia inváznych nepôvodných druhov aspoň o 50 %,
• do roku 2030 zaistiť bezpečné, zákonné a udržateľné využívanie voľne žijúcich druhov a obchodovanie s nimi,
• ekologizovať mestské priestranstvá.

Mobilizácia financií a vytvorenie priestoru pre podniky, aby mohli prevziať zodpovednosť za biodiverzitu

Dohodou sa výrazne zvýši mobilizácia finančných prostriedkov na biodiverzitu zo všetkých zdrojov, a to domácich, medzinárodných, verejných aj súkromných, pričom do roku 2030 sa zmobilizuje najmenej 200 miliárd USD ročne. Vytvoria sa ňou stimuly pre domáce a medzinárodné zdroje, a to aj z podnikateľských investícií.

Dohoda sa zaoberá aj dotáciami, ktoré sú pre biodiverzitu škodlivé, pričom obsahuje záväzok do roku 2025 identifikovať a do roku 2030 eliminovať celkovo najmenej 500 miliárd USD ročne.

EÚ sa v rámci dohody zaviazala k medzinárodnému balíku solidarity, najmä pre najzraniteľnejšie krajiny s najbohatšou biodiverzitou. Nový fond globálneho rámca pre biodiverzitu zriadený v rámci Globálneho fondu pre životné prostredie bude otvorený financovaniu zo všetkých zdrojov.

Významným krokom na zlepšenie podnikateľskej činnosti v oblasti biodiverzity bude povinnosť veľkých a nadnárodných spoločností a finančných inštitúcií pravidelne monitorovať, posudzovať a odhaľovať riziká, závislosti a vplyvy týkajúce sa biodiverzity a poskytovať spotrebiteľom informácie na podporu udržateľnej spotreby.

Angažovanosť EÚ vytvára priestor na dosiahnutie dohody

Európska jednota a vedúce postavenie boli počas štvorročných rokovaní zásadné. Rokovacej skupine EÚ sa v Montreale pod vedením komisára Sinkevičiusa spolu s členskými štátmi EÚ, ktoré koordinovalo české predsedníctvo Rady, podarilo vytvoriť priestor pre ambicióznu dohodu a zároveň dosiahnuť pokrok vo finančnej oblasti.

Dohoda je dôležitým impulzom pre multilateralizmus v čase, keď je globálna solidarita a spolupráca potrebnejšia než kedykoľvek predtým.

Ďalšie kroky

Keďže rokovania o novej dohode sa skončili, nastal čas, aby všetky krajiny tento rámec implementovali prostredníctvom vnútroštátnych a medzinárodných opatrení.

Pred ďalšou konferenciou zmluvných strán v roku 2024 musia všetky krajiny pripraviť aktualizované národné stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity, ako aj národné stratégie financovania v oblasti biodiverzity. Na ďalších konferenciách zmluvných strán sa zváži, či kumulatívny vplyv vnútroštátnych opatrení postačuje na dosiahnutie globálnych cieľov a zámerov na roky 2030 a 2050.

Súbežne s politickými opatreniami sa teraz budú krajiny a multilaterálne finančné inštitúcie usilovať, aby sa rýchlo začala mobilizácia finančných prostriedkov.  

Vďaka Európskej zelenej dohode sa Európa dostala do čela tejto globálnej hospodárskej transformácie. Naše návrhy, napríklad nedávno prijaté nariadenie o dodávateľských reťazcoch, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, ako aj ďalšie úsilie o odstránenie znečistenia prispejú k plneniu dohody z Kchun-mingu a Montrealu.

Súvislosti

Zachovanie zdravej prírody, ekologizácia našich miest a uchovanie obrovskej rozmanitosti života na našej planéte sú pre našu budúcnosť nevyhnutné. Príroda nám čistí vodu, poskytuje výživné potraviny, chráni nás pred povodňami a pomáha zmierňovať zmenu klímy.

Na 15. konferencii zmluvných strán v Montreale vytvorila EÚ spojenectvá a iniciatívy na pomoc pri praktickej realizácii globálneho rámca pre biodiverzitu. EÚ spolu s viacerými členskými štátmi a niekoľkými ďalšími krajinami spojili svoje sily s cieľom výrazne zvýšiť financovanie v oblasti biodiverzity zo všetkých zdrojov. EÚ sa pripojila aj ku kľúčovým iniciatívam, aby partnerským krajinám pomohla posilniť kapacity a znalosti na realizáciu globálneho rámca pre biodiverzitu. Patrí medzi ne vysoko ambiciózne partnerstvo pre akceleráciu na podporu budúceho vykonávania globálneho rámca pre biodiverzitu a globálne znalostné centrum pre biodiverzitu na pomoc krajinám s monitorovaním pokroku pri plnení cieľov v oblasti biodiverzity. EÚ takisto podpísala s Guyanou dohodu o udržateľnom obchode s legálne vyťaženým drevom.

Ďalšie informácie

Vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej k dohode o biodiverzite z Kchun-mingu a Montrealu

EÚ na konferencii COP15 o biodiverzite

Komisia zverejnila správu o vykonávaní vôbec prvej iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače, ktorú Komisia prijala v roku 2018 v snahe riešiť úbytok voľne žijúceho opeľujúceho hmyzu. Opeľujúci hmyz má zásadný význam pre fungovanie ekosystémov, našu potravinovú bezpečnosť, lieky a naše dobré životné podmienky. Jeden z desiatich druhov včiel a motýľov v Európe je však na pokraji vyhynutia a v prípade tretiny z nich dochádza k úbytku. Z preskúmania, ktoré bolo nedávno zverejnené, vyplýva, že pri vykonávaní opatrení iniciatívy sa dosiahol významný pokrok, pretrvávajú však problémy pri riešení rôznych príčin úbytku.

Zo správy vyplýva, že iniciatíva je aj naďalej užitočným politickým nástrojom, ktorý umožňuje EÚ, členským štátom a zainteresovaným stranám riešiť úbytok opeľovačov. Do konca roka 2020 sa vykonalo viac než tridsať opatrení v troch prioritných oblastiach: zlepšenie vedomostí o úbytku opeľovačov; riešenie príčin úbytku opeľovačov; zapojenie verejnosti a podpora spolupráce s cieľom zastaviť úbytok. Komisia okrem iného vytvorila interaktívny digitálny nástroj Park opeľovačov, ktorý má zvýšiť informovanosť o nebezpečnom úbytku opeľovačov a podnietiť globálne opatrenia na jeho riešenie. Park opeľovačov umožňuje zažiť prostredníctvom virtuálnej reality odohrávajúcej sa v roku 2050 svet, z ktorého takmer úplne vymizol opeľujúci hmyz. Pestrá škála aktivít na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ svedčí o tom, že verejnosť uznáva tento problém a je pripravená konať.

V rámci iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače bol vyvinutý celoeurópsky systém monitorovania druhov opeľovačov s cieľom získať viac poznatkov o stave ich populácií a príčinách ich úbytku. Tento systém sa čoskoro zavedie v celej EÚ. Komisia vytvorila osobitný informačný systém pre opeľovače a začala niekoľko špecifických výskumných iniciatív.

Úsilie však treba zintenzívniť, najmä pokiaľ ide o reakciu na stratu biotopov v poľnohospodárskej krajine a vplyvy pesticídov. Na ich riešenie sa v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, stratégii EÚ „z farmy na stôl“ a akčnom pláne EÚ v oblasti nulového znečistenia stanovujú špecifické ciele, ako je rozširovanie chránených oblastí a obnova ekosystémov, podpora ekologického poľnohospodárstva, obnova krajinných prvkov s vysokou rozmanitosťou na poľnohospodárskej pôde a významné znižovanie používania pesticídov a iných látok znečisťujúcich životné prostredie a škodlivých pre opeľovače. Nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a posilnená ambícia v oblasti klimatickej neutrality pomôžu zmierniť vplyvy zmeny klímy na opeľovače. 

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius povedal: „Znepokojujúci úbytok hmyzu, ktorý opeľuje plodiny a voľne rastúce rastliny, ohrozuje nielen potravinovú bezpečnosť, ale aj naše prežitie a prežitie prírody ako celku. EÚ zaviedla osobitné politické nástroje na riešenie ich úbytku, mobilizovala medzisektorové opatrenia a dosiahla významný pokrok v monitorovaní opeľovačov. Z dnešnej správy jasne vyplýva, že v záujme riešenia príčin prudkého úbytku opeľovačov musíme urobiť viac. Rozhodujúce bude ďalšie začleňovanie ochrany opeľovačov do spoločnej poľnohospodárskej politiky a legislatívneho rámca pre pesticídy.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová uviedla: „Ochrana opeľovačov zostane kľúčovou ambíciou v rámci Európskej zelenej dohody a prispeje k dosahovaniu cieľov stratégie „z farmy na stôl“ vrátane 50 % obmedzenia používania chemických pesticídov a ich rizika. Pri rozhodovaní o schválení účinných látok na použitie v prípravkoch ochranu rastlín a stiahnutí týchto látok z trhu vždy zohľadňujeme, že je dôležité zaistiť vysokú úroveň ochrany včiel a iných opeľovačov.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski dodal: „Poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť sú vo veľkej miere odkázané na opeľovače, preto ich znepokojujúci úbytok treba ďalej riešiť. Ako sa zdôrazňuje v dnešnej správe, treba zintenzívniť úsilie, pokiaľ ide o stratu biotopov v poľnohospodárskej krajine a vplyv pesticídov. Budúca spoločná poľnohospodárska politika, v súlade s cieľmi zelenej dohody, k tomu výrazne prispeje zavedením vyšších ambícií v oblasti životného prostredia a klímy. Napríklad keď poľnohospodári budú chcieť získať finančné prostriedky, budú musieť vyčleniť poľnohospodársku pôdu na ochranu biodiverzity. Okrem toho jednou z priorít v oblasti výskumu a inovácií je nájsť alternatívy k používaniu pesticídov.“

Ďalšie kroky

V druhej polovici roka 2021 začne Komisia konzultačné činnosti s cieľom zhromaždiť názory a komplexnejšie dôkazy od odborníkov, zainteresovaných strán a občanov v záujme možného zlepšenia iniciatívy a určí ďalšie opatrenia na vykonávanie jej dlhodobých cieľov. Komisia zohľadní získanú spätnú väzbu a zváži rozsah revízie iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače.

Súvislosti

V iniciatíve EÚ zameranej na opeľovače, ktorá bola prijatá v júni 2018, sa opisujú strategické ciele a súbor opatrení, ktoré má prijať EÚ a jej členské štáty s cieľom reagovať na úbytok opeľovačov v EÚ a prispieť k celosvetovému úsiliu o ich ochranu.

Opeľovače sú neoddeliteľnou súčasťou zdravých ekosystémov. Bez nich by došlo k úbytku a v konečnom dôsledku k vyhynutiu mnohých druhov rastlín, ako aj organizmov, ktoré sú od nich závislé, čo by malo závažné ekologické, sociálne a hospodárske dôsledky. Len v EÚ závisia (aspoň čiastočne) od opeľovania živočíchmi štyri z piatich druhov plodín a voľne rastúcich kvetov.

Ďalšie informácie

Správa: Pokrok vo vykonávaní iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače

Webová stránka iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače

Informácie EÚ o opeľovačoch – jednotné digitálne kontaktné miesto pre opatrenia týkajúce sa opeľovačov

Ochrana včiel a schvaľovanie účinných látok

Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky

Interaktívny virtuálny zážitok Park opeľovačov

Komisia v nadväznosti na Medzinárodný deň lesov uverejnila nové usmernenia, aby prispela k lepšiemu chápaniu toho, ako predchádzať prírodným požiarom na pevnine a účinne na ne reagovať. Približuje v nich možné preventívne opatrenia v oblasti správy, plánovania a obhospodarovania lesov, a načrtáva, ako môžu členské štáty EÚ získať prístup k finančným prostriedkom EÚ na odolnosť proti prírodným požiarom a spolupracovať na úrovni EÚ.

Lesy zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska biodiverzity, regulácie klímy a vody, zabezpečovania potravín, liekov a materiálov, sekvestrácie a ukladania oxidu uhličitého, stabilizácie pôdy, ako aj čistenia ovzdušia a vody. Musíme ich chrániť, obnovovať a hospodáriť s nimi udržateľným spôsobom, pretože sú mimoriadne dôležité pre naše životy a živobytie.

V posledných rokoch sa zvyšuje vplyv lesných požiarov na ľudí a prírodu. V nových usmerneniach sa skúmajú vzájomne prepojené faktory, ktoré stoja za týmto nárastom, a poskytuje sa prehľad existujúcich zásad a skúseností v oblasti riadenia krajiny, lesov a zalesnených plôch, ktoré môžu zachrániť životy.

V Európskej zelenej dohode bola oznámená nová stratégia EÚ pre lesy na rok 2021 s cieľom zabezpečiť účinné zalesňovanie a ochranu a obnovu lesov v Európe. To pomôže znížiť výskyt a rozsah prírodných požiarov. Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 je tiež prispieť k tomu, aby EÚ a jej členské štáty boli primerane vybavené na prevenciu veľkých prírodných požiarov, ktoré vážne poškodzujú biodiverzitu lesov, a na reakciu na ne. Nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy kladie dôraz na potrebu posilniť odolnosť lesov a zahŕňa niekoľko opatrení na podporu tohto cieľa. Zmena klímy už priamo i nepriamo poškodzuje európske lesy, keďže vedie k požiarom, suchám a bezprecedentnému šíreniu lykožrútov. Takéto vplyvy sa v budúcnosti pravdepodobne budú len znásobovať.

Riziká spojené s prírodnými požiarmi možno úspešne riešiť lepším riadením a územným plánovaním. Zmierňovanie rizík spojených s prírodnými požiarmi si vyžaduje preskúmanie obhospodarovania pôdy. Cieľom je zabezpečiť, aby štruktúra, zloženie a využívanie lesov, zalesnených plôch a iných vegetačných krajinných oblastí boli trvácnejšie a odolnejšie proti prírodným požiarom. Okrem toho je dôležité, aby občania mali dostatok informácií a poznatkov o prírodných požiaroch. Komisia poskytuje finančné prostriedky na takéto vzdelávacie akcie a uľahčuje spoluprácu a koordináciu spoločných reakcií.

Okrem toho Spoločné výskumné centrum (JRC) Komisie vypracovalo profily krajín v rámci Globálneho informačného systému o prírodných požiaroch (Global Wildfire Information System – GWIS) na podporu riadenia lesných požiarov a znižovania rizika katastrof na celom svete, a najmä v Latinskej Amerike a Karibiku. Táto práca je súčasťou komplexného prístupu EÚ k podpore ochrany a udržateľného rozvoja Amazonských lesov. Na túto regionálnu prioritu sa v súčasnosti vzťahuje viac ako 50 programov EÚ a nový rozpočet pre globálnu Európu sa bude zameriavať aj na osobitnú stratégiu pre Amazóniu koordinovanú s členskými štátmi EÚ.

Reakcie členov kolégia

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Stromy sú naši spojenci v boji proti klimatickej kríze a kríze biodiverzity. Pomáhajú čistiť vzduch, chladia mestá a zachytávajú CO₂. Ľudia už teraz vyvíjajú obrovský tlak na svetové lesy a lesné požiare sú ďalšou z viacerých hrozieb. Vzhľadom na riziko prírodných požiarov, ktoré sa ešte zhoršuje v dôsledku rastúcich teplôt a prehlbujúcich sa súch, má zásadný význam dôslednejšia ochrana lesov, lepšia prevencia a rýchlejšie reakcie.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Lesné ekosystémy sú domovom 80 % svetových suchozemských rastlín a živočíchov a ich ničenie ohrozuje nás všetkých. Prírodné požiare sú čoraz väčšou hrozbou pre lesy a ľudí a tento nový kontext, prevencia a spolupráca sú našimi najdôležitejšími nástrojmi. Som presvedčený, že tieto usmernenia môžu viesť k účinnejšej reakcii s veľkým prínosom pre ľudí a prírodu, od ktorej závisíme.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Prírodné požiare môžu mať katastrofálne dôsledky pre životné prostredie i ľudí. Profily krajín, ktoré vypracovalo Spoločné výskumné centrum, prispejú k posudzovaniu rizík a zmierňovaniu tohto nebezpečenstva. Je to príklad, ako môže veda pomôcť zlepšovať a chrániť životy a našu planétu.“

Komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič sa vyjadril takto: „Za posledné roky požiare v Amazónii a na celom svete majú bezprecedentne ničivé dôsledky. Globálny informačný systém o prírodných požiaroch má preto zásadný význam pre poskytovanie informácií o nebezpečenstve požiaru a oblastiach, ktoré už oheň zničil, na celom svete. Monitorovacie nástroje, ako je globálny informačný systém o prírodných požiaroch, pomáhajú Komisii zhromažďovať všetky informácie na koordináciu reakcie EÚ a ochranu životov, živobytia a životného prostredia.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová povedala: „Sme pripravení spolupracovať s našimi partnermi na účinnejšej prevencii prírodných požiarov. Táto práca si vyžaduje výmenu poznatkov o udržateľnom obhospodarovaní lesov v súlade s miestnymi potrebami, ako aj o obnove lesov. Svetové lesy sú nesmierne dôležité pre biodiverzitu, klímu a pre nás ľudí; musíme rešpektovať a chrániť ekosystémy, ktoré nám toľko dávajú, a to aj z hľadiska pracovných miest a živobytia. Vďaka zelenej dohode sa snažíme zabezpečiť zachovanie zdravých lesov pre budúce generácie.“

Súvislosti

V posledných rokoch prírodné požiare významne zasahujú prírodný kapitál, hospodárstvo a obyvateľov vo všetkých kútoch Európy. Príčiny týchto nedávnych trendov sú zložité a zahŕňajú zmenu klímy, zmeny v pôdohospodárstve, sociálne modely, ako je opúšťanie vidieka a rozširovanie miest, meniace sa kultúrne tradície a rekreačné správanie, ako aj nenáležité politiky riadenia požiarov.

Nové scenáre globálnej zmeny klímy navyše poukazujú na potenciálny nárast výskytu tzv. katastrofických požiarov, t. j. prírodných požiarov, ktoré sú príliš závažné na to, aby sa dali uhasiť. V reakcii na tieto alarmujúce trendy by sa mala venovať väčšia pozornosť postupom požiarnej prevencie na pevnine ako súčasti integrovaného riadenia požiarov.

Profily krajín z dielne JRC poskytujú informácie o geografickom rozložení prírodných požiarov, spálených oblastí a emisií a posudzujú režimy a vplyvy prírodných požiarov na úrovni krajín i regiónov na celom svete. Umožňujú globálne posúdenie rizika požiarov a zmiernenie vplyvu prírodných požiarov na degradáciu pôdy, odlesňovanie alebo emisie zo spaľovania biomasy. Globálny informačný systém o prírodných požiaroch vychádza z Európskeho informačného systému o lesných požiaroch v rámci programu Copernicus a v súčasnosti sa ďalej rozvíja za prispenia Skupiny pre pozorovanie Zeme a Národného úradu pre letectva a vesmír USA (NASA) a v úzkej spolupráci s Organizáciou Spojených národov. Služby GWIS prispievajú aj k dosahovaniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

Ďalšie informácie

Verejná konzultácia venovaná novej stratégii EÚ pre lesy

Webová stránka EÚ o lesoch

Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie

Európsky informačný systém o lesných požiaroch (EFFIS)

Copernicus