Uplatňovanie práva EÚ v roku 2020: ochrana našich dohodnutých pravidiel a spoločných hodnôt počas pandémie

Európska komisia prijala výročnú správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ, v ktorej opisuje, ako monitorovala a presadzovala dodržiavanie práva EÚ v roku 2020, a prezentuje výsledky členských štátov v rôznych oblastiach politiky. V správe sa zohľadňuje vplyv pandémie ochorenia COVID-19 a vysvetľuje sa v nej, aké opatrenia Komisia prijala na ochranu práv, slobôd a živobytia ľudí a podnikov v celej Únii.

V roku 2020 Komisia otvorila celkom 903 nových prípadov nesplnenia povinnosti. Ide o 13 % nárast v porovnaní s rokom 2019, kedy bolo otvorených 797 nových prípadov. Najmenej nových otvorených prípadov nesprávnej transpozície alebo nesprávneho uplatňovania práva EÚ mali v roku 2020 Dánsko, Fínsko, Írsko a Holandsko, zatiaľ čo najväčší počet mali Bulharsko, Taliansko, Malta a Grécko.

Presadzovanie práva EÚ počas pandémie

Účinné presadzovanie práva EÚ je pre európskych občanov dôležité, pretože pomáha zabezpečiť, aby mohli využívať práva a výhody, ktoré im z neho vyplývajú. To bolo ešte dôležitejšie počas pandémie ochorenia COVID-19, ktorá mala nepopierateľný vplyv na uplatňovanie práva EÚ. Mnohé členské štáty napríklad jednostranne zaviedli obmedzenia vývozu liekov, ochranných prostriedkov a iných výrobkov relevantných pre boj s ochorením COVID-19. V náležitých prípadoch Komisia riešila tieto obmedzenia naliehavými postupmi v prípade nesplnenia povinnosti. Okrem toho začala konania o nesplnení povinnosti proti 11 členským štátom za to, že nechránili práva spotrebiteľov, ktorí si kúpili balíky cestovných služieb a po zrušení ich ciest v dôsledku ochorenia COVID-19 nedostali primeranú náhradu. 

Napriek tomu, že Komisia hľadala spôsoby, ako znížiť zaťaženie členských štátov pri postupoch v prípade nesplnenia povinnosti (napríklad uplatňovaním dlhších lehôt na odpovede), správne uplatňovanie práva EÚ je mimoriadne dôležité aj v čase krízy.

Uprednostňovanie oblastí politiky dôležitých pre každodenný život Európanov

V roku 2020 Komisia naďalej presadzovala pravidlá EÚ vo všetkých oblastiach politiky. Dôraz kládla na tie, ktoré majú najväčší vplyv na každodenný život občanov a podnikov, ako je životné prostredie, mobilita, doprava a energetika. Prípady týkajúce sa týchto oblastí spoločne predstavovali polovicu všetkých prípadov. Komisia napríklad prijala opatrenia proti členským štátom za nedodržiavanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa čistého ovzdušia a pitnej vody, práv cestujúcich na získanie náhrady za zrušené cesty alebo bezpečnosti dopravy.

Základom presadzovania práva EÚ je spolupráca. Európska komisia preto aktívne podporuje členské štáty pri vykonávaní práva EÚ formou usmernení a dialógu. V roku 2020 Komisia vydala niekoľko osobitných usmerňujúcich dokumentov pre rôzne oblasti politiky vrátane núdzovej pomoci EÚ v oblasti cezhraničnej spolupráce v oblasti zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, práv cestujúcich, leteckej bezpečnosti a koordinovanej hospodárskej reakcie na pandémiu.

Boj proti oneskorenej transpozícii smerníc EÚ

Aby občania a podniky mohli využívať všetky výhody práva EÚ, členské štáty musia európske smernice urýchlene transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov, a to v dohodnutých lehotách.

Viac ako polovica všetkých konaní o nesplnení povinnosti v roku 2020 súvisela s neskorou transpozíciou smerníc. Ich počet významne vzrástol zo 406 prípadov v roku 2019 na 599 v roku 2020. Najvyšší počet nových prípadov oneskorenej transpozície za posledných päť rokov bol zaznamenaný v roku 2016 (847 prípadov). V záujme včasnej a správnej transpozície Komisia naďalej poskytovala členským štátom pomoc vo forme usmerňujúcich dokumentov, špecializovaných webových stránok, ako aj výmeny osvedčených postupov na zasadnutiach expertných skupín alebo seminároch.

Pokiaľ ide o prípady oneskorenej transpozície, najväčší počet otvorených prípadov mali Spojené kráľovstvo*, Portugalsko, Belgicko a Cyprus, zatiaľ čo najmenej takýchto nových konaní sa začalo voči Dánsku, Švédsku, Írsku, Litve, Malte a Holandsku.

Súvislosti

Na základe žiadosti Európskeho parlamentu predkladá Komisia od roku 1984 každoročne správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v predchádzajúcom roku. Európsky parlament vždy následne prijíma k správe Komisie uznesenie.

Komisia sa prioritne zameriava na problémy, v prípade ktorých by opatrenia na presadzovanie práva mohli priniesť skutočné zmeny a pridanú hodnotu pre jednotlivcov a podniky. V rámci rozdelenia povinností medzi európskymi inštitúciami práve ona vo všeobecnosti zodpovedá za začatie legislatívneho procesu. O jej návrhoch rozhodujú Rada a Európsky parlament. Členské štáty zasa zodpovedajú za včasné a správne uplatňovanie, vykonávanie a presadzovanie práva Únie vo vnútroštátnom právnom poriadku. Komisia tento kruh uzatvára: po prijatí jej návrhov vo forme právnych predpisov EÚ monitoruje, či členské štáty uplatňujú tieto právne predpisy správne, a v opačnom prípade podniká opatrenia.

Ďalšie informácie

Výročná správa o uplatňovaní práva EÚ na vnútroštátnej úrovni

Výročná správa o uplatňovaní práva EÚ na vnútroštátnej úrovni

Prehľad o EÚ-28

 

* Dňa 1. februára 2020 nadobudla platnosť dohoda o vystúpení, v ktorej sa stanovujú opatrenia týkajúce sa riadeného vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie, a Spojené kráľovstvo sa formálne stalo treťou krajinou. V dohode o vystúpení sa stanovilo prechodné obdobie, ktoré sa začalo 1. februára 2020 a skončilo 31. decembra 2020. Ak nebolo stanovené inak, počas uvedeného prechodného obdobia sa právo Únie naďalej uplatňovalo na Spojené kráľovstve vrátane postupov v prípade nesplnenia povinnosti. Každý odkaz na členské štáty v tejto správe by sa preto mal chápať tak, že zahŕňa aj Spojené kráľovstvo.

Čítať ďalej...

Silnejší po pandémii: prvé ponaučenia do budúcnosti

Európska komisia predkladá oznámenie o prvých ponaučeniach z pandémie COVID-19 z uplynulých 18 mesiacov, ktoré tvoria základ zlepšených opatrení na úrovni EÚ i vnútroštátnej úrovni. Úsilie je zamerané na schopnosť lepšie predvídať a skoro zistiť riziká pre verejné zdravie, lepšie krízové plánovanie a rýchlejšie a účinnejšie spoločné reakcie na všetkých úrovniach.

Desať ponaučení ukazuje, čo treba vylepšiť a čo možno v budúcnosti robiť lepšie. Nie sú vyčerpávajúce, ale sú prvým náčrtom toho, na čo sa treba zamerať teraz v prospech všetkých Európanov:

  1. Rýchlejšie odhaľovanie a účinnejšie reakcie si vyžadujú spoľahlivý globálny zdravotný dohľad a zlepšený systém zberu informácií o pandémiách v Európe. EÚ by mala prevziať vedúce postavenie pri vytváraní nového spoľahlivého globálneho systému dohľadu vychádzajúceho z porovnateľných údajov. Nový a vylepšený európsky systém zberu informácií o pandémiách začne fungovať v roku 2021.
  2. Jednoznačnejšie a koordinovanejšie vedecké odporúčania by uľahčili prijímanie politických rozhodnutí i komunikáciu s verejnosťou. EÚ by do konca roka 2021 mala vymenovať hlavného epidemiológa EÚ a zaviesť zodpovedajúcu správnu štruktúru.
  3. Predpokladom zlepšenej pripravenosti sú nepretržité investície, kontroly a preskúmania. Európska komisia by mala každoročne vypracovať správu o stave pripravenosti.
  4. Núdzové nástroje sa musia dať použiť rýchlejšie a jednoduchšie. EÚ by mala zaviesť rámec na vyhlásenie núdzového pandemického stavu v EÚ a súbor nástrojov pre krízové situácie.
  5. Koordinované opatrenia v Európe by sa mali stať reflexom. Európska zdravotná únia by sa rýchlo mala stať realitou – ešte do konca roka. Mala by sa posilniť koordinácia a pracovné metódy medzi inštitúciami.
  6. Potrebujeme verejno-súkromné partnerstvá a silnejšie dodávateľské reťazce, ktoré zabezpečia tok kritického vybavenia a liekov. Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) by mal byť pripravený vykonávať svoju činnosť začiatkom roka 2022 a čo najskôr by sa mal zriadiť dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v oblasti zdravia, ktorý by umožnil prelomové inovácie v oblasti liekov. Nástroj EÚ FAB by mal zaručiť stálu kapacitu EÚ vyrábať 500 – 700 miliónov dávok vakcín ročne, pričom polovica z nich by mala byť k dispozícii počas prvých šiestich mesiacov prípadnej pandémie.
  7. Ak chceme rýchlejší, rozsiahlejší a účinnejší klinický výskum, potrebujeme celoeurópsku koncepciu. Mala by sa vytvoriť rozsiahla platforma EÚ pre multicentrické klinické skúšanie.
  8. Schopnosť zvládať situáciu v pandémii závisí od nepretržitých a intenzívnejších investícií do systémov zdravotníctva. Členským štátom by sa mala dostať podpora, aby mohli posilniť celkovú odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti ako súčasť ich investícií zameraných na obnovu a odolnosť.
  9. Prevencia pandémií, pripravenosť a reakcie na ne sú globálnou prioritou Európy. EÚ by mala naďalej zastávať vedúcu pozíciu v globálnej reakcii, predovšetkým v rámci nástroja COVAX, i pri posilnení celosvetovej zdravotnej bezpečnostnej architektúry. Na to by mala posilniť Svetovú zdravotnícku organizáciu. Mali by sa rozvinúť aj partnerstvá pripravenosti na pandémie.
  10. Treba vyvinúť koordinovanejšiu a premyslenejšiu koncepciu boja proti nepodloženým tvrdeniam a dezinformácii.

Ďalšie kroky

Táto správa o prvých ponaučeniach z pandémie COVID-19 bude tvoriť podklad pre rokovania lídrov na júnovom zasadnutí Európskej rady. Predloží sa Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie. Konkrétne výsledky Komisia predstaví v druhej polovici roka 2021.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila: „Komplexná reakcia EÚ na pandémiu je z hľadiska rozsahu bezprecedentná a zrealizovať sa nám ju podarilo v rekordne krátkom čase. Ukazuje to, aká dôležitá je spolupráca v Európe. Spolu sme dosiahli, čo by žiaden členský štát EÚ nebol mohol spraviť sám. Takisto sme sa pritom naučili, čo fungovalo dobre, a čo môžeme robiť lepšie v prípadnej budúcej pandémii. Získané ponaučenia teraz musíme premietnuť do konkrétnych zmien.“

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas doplnil: „Politika v oblasti zdravia na úrovni EÚ sa ešte len začala rozvíjať, a napriek tomu reakcia EÚ na pandémiu bola viac než dostatočná a zahrnula širokú škálu bezprecedentných iniciatív, ktoré sme navrhli a predložili v rekordne krátkom čase. Konali sme rýchlo, jednotne a s veľkými ambíciami, a to okrem iného aj vďaka nebývalej solidarite inštitúcií EÚ, ktoré zabezpečili jednotný postup EÚ. Toto je jedno veľké ponaučenie, z ktorého musíme vychádzať aj naďalej, pretože nemáme dôvod na spokojnú nečinnosť. Dnes určujeme konkrétne oblasti, o ktorých už vieme, že v nich môžeme a mali by sme urobiť viac, aby sme zabezpečili účinnejšie reakcie na zdravotné riziká v budúcnosti. Vnímajme krízu ako šancu podporiť európsku integráciu v oblastiach, kde je najviac potrebná.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová dodala: „Nebývalú krízu v oblasti verejného zdravia treba poňať ako príležitosť vyjsť z nej posilnení. Hlavnou lekciou krízy COVID-19 je, že potrebujeme premeniť ad hoc krízové riešenia na stále štruktúry, ktoré nám umožnia byť lepšie pripravení v budúcnosti. Potrebujeme čo najskôr mať fungujúcu európsku zdravotnú úniu. Nemôžeme stratiť ani sekundu, keď budeme čeliť ohrozeniam verejného zdravia alebo ďalšej pandémii. Núdzové opatrenia sa musia stať štrukturálnymi kapacitami. Solidarita, zodpovednosť, spoločné úsilie na úrovni EÚ pri hrozbách, ktoré sa nás týkajú všetkých rovnako, nám pomôžu prekonať túto aj nasledujúce krízy.“

Súvislosti

Ako sa kríza začala rozmáhať, EÚ vypracovala celý rad reakcií v oblasti politiky zdravia, napríklad spoločné postupovanie v oblasti vakcín na základe stratégie EÚ v oblasti vakcín, ako aj iniciatívy v mnohých ďalších oblastiach politiky. Iniciatíva zelených jazdných pruhov zaistila dodávky potravín a liekov na jednotnom trhu. Vďaka spoločnej koncepcii posudzovania miery infikovanosti v rôznych regiónoch bolo možné testovanie a karanténne opatrenia vykonávať citeľne jednotnejším spôsobom. Najnovším príkladom sú digitálne COVID preukazy EÚ, na ktorých sme sa dohodli a ktoré sme zrealizovali v rekordnom čase. Umožnia nám bezpečné oživenie cestovného ruchu počnúc týmto letom. EÚ zároveň rozhodným spôsobom zasahovala v snahe riešiť hospodárske dôsledky pandémie. Vychádzala pritom zo skúseností a opatrení predchádzajúcich výziev a kríz v hospodárskom a finančnom sektore.

Napriek úspechom vidíme aj ťažkosti, ktoré sme museli prekonať, predovšetkým pri rozšírení výrobných kapacít. Chýba nám stála integrovaná koncepcia výskumu, vývoja a výroby, čo spočiatku spomalilo dostupnosť vakcín. Hoci sa týmto problémom už zaoberáme, potrebujeme dlhodobejšie riešenia na zmiernenie budúcich zdravotných ohrození alebo kríz.

Ďalšie informácie

Oznámenie o prvých poučeniach z pandémie COVID-19

Webová stránka Európskej komisie týkajúca sa reakcie na koronavírus

Bezpečné a účinné vakcíny v EÚ

Digitálny COVID preukaz EÚ:

Čítať ďalej...

Komisia vypláca ďalších 9 miliárd eur z nástroja SURE siedmim členským štátom EÚ

Európska komisia vyplatila 9 miliárd eur siedmim členským štátom EÚ v rámci piatej tranže finančnej podpory z nástroja SURE Ide o druhú platbu v roku 2021. V rámci tejto operácie dostalo Česko 1 miliardu eur, Španielsko 2,87 miliardy eur, Chorvátsko 510 miliónov eur, Taliansko 3,87 miliardy eur, Litva 302 miliónov eur, Malta 123 miliónov eur a Slovensko 330 miliónov eur. Je to prvýkrát, čo Česko získalo finančné prostriedky v rámci tohto nástroja. Zvyšných šesť krajín EÚ už úvery v rámci SURE využilo.

Tieto úvery pomôžu členským štátom riešiť náhle zvýšenie verejných výdavkov určených na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, okrem iného pre samostatne zárobkovo činné osoby. Dané úhrady nasledujú po emisii piateho sociálnoinvestičného dlhopisu v rámci nástroja EÚ SURE, ktorá vyvolala značný záujem investorov.

V rámci nástroja SURE dostalo zatiaľ 16 členských štátov celkovo 62,5 miliardy eur vo forme nadväzných úverov. V priebehu roka 2021 by Komisia vydaním dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE chcela získať ďalších viac než 25 miliárd eur.

Keď budú z nástroja SURE vyplatené všetky prostriedky, Česko dostane celkovo 2 miliardy eur, Španielsko 21,3 miliardy eur, Chorvátsko 1 miliardu eur, Taliansko 27,4 miliardy eur, Litva 602 miliónov eur, Malta 244 miliónov eur a Slovensko 631 miliónov eur.

Prehľad doteraz vyplatených súm a rôznych splatností dlhopisov je k dispozícii tu.

Komisia doteraz navrhla celkovú finančnú podporu 19 členským štátom vo výške 90,6 miliardy eur, z čoho bolo schválených 90,3 miliardy EUR pre 18 členských štátov. Očakáva sa, že navrhovaných 230 mil. EUR pre Estónsko Rada schváli v riadnom termíne.

Okrem toho členské štáty môžu naďalej podávať žiadosti o finančnú podporu z nástroja SURE, ktorý má celkovú kapacitu až 100 miliárd eur.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov: 

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Prostredníctvom nástroja SURE zmobilizujeme až 100 miliárd eur vo forme úverov na pomoc pri financovaní režimov skráteného pracovného času. Dnešná piata platba je skvelou správou pre sedem dotknutých krajín EÚ, a najmä pre Českú republiku, ktorá dostáva podporu z nástroja SURE prvýkrát. Pomôže chrániť pracovné miesta a podporí podniky v celej Únii. Sme v tom všetci spolu.“  

Komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet a administratívu, dodal: „V nadväznosti na piatu úspešnú emisiu dlhopisov v rámci nástroja SURE sme teraz vyplatili 62,5 miliardy EUR 16 členským štátom s cieľom pomôcť ich hospodárstvam a obyvateľom zotaviť sa z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Program SURE opäť preukazuje záväzok EÚ pomôcť členským štátom zmierniť sociálny vplyv súčasnej pandémie. Ďalšie opatrenia budú nasledovať.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti povedal: „Uplynul rok od zavedenia prvých obmedzení pohybu vo veľkej časti Európy. Tieto a následné obmedzenia boli absolútne nevyhnutné, ale mali samozrejme vážny dosah na naše hospodárstva. V boji proti ochoreniu COVID-19 stále pokračujeme, a preto je skvelé vidieť ďalší tok finančných prostriedkov SURE do krajín EÚ: Európa tak poskytuje veľmi potrebnú podporu pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí sa snažia zvládnuť túto bezprecedentnú krízu.“

Súvislosti

Európska komisia emitovala 9. marca 2021 piaty sociálnoinvestičný dlhopis (v roku 2021 druhý) v rámci nástroja EÚ SURE v celkovej hodnote 9 miliárd eur. Emisia pozostávala z jedinej tranže so splatnosťou v júni 2036.

Dlhopis vyvolal silný záujem investorov, čo Komisii opäť umožnilo stanoviť veľmi výhodné cenové podmienky. Tieto podmienky sa prenášajú priamo na členské štáty EÚ. Tento úspech sa dosiahol v kontexte nedávnej volatility na kapitálových trhoch a celosvetového zvyšovania úrokových sadzieb.

Dlhopisy, ktoré emitovala EÚ v rámci nástroja SURE, sú označované ako sociálnoinvestičné dlhopisy. Investori majú vďaka takýmto dlhopisom istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely.

Ďalšie informácie

Tlačová správa o piatej emisii dlhopisov

Nariadenie o nástroji SURE

Prehľad: SURE – Podpora členských štátov s cieľom chrániť pracovníkov a pracovné miesta

Otázky a odpovede: Komisia navrhla nástroj SURE

Reakcia na koronavírus

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login