Komisia v nadväznosti na Medzinárodný deň lesov uverejnila nové usmernenia, aby prispela k lepšiemu chápaniu toho, ako predchádzať prírodným požiarom na pevnine a účinne na ne reagovať. Približuje v nich možné preventívne opatrenia v oblasti správy, plánovania a obhospodarovania lesov, a načrtáva, ako môžu členské štáty EÚ získať prístup k finančným prostriedkom EÚ na odolnosť proti prírodným požiarom a spolupracovať na úrovni EÚ.

Lesy zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska biodiverzity, regulácie klímy a vody, zabezpečovania potravín, liekov a materiálov, sekvestrácie a ukladania oxidu uhličitého, stabilizácie pôdy, ako aj čistenia ovzdušia a vody. Musíme ich chrániť, obnovovať a hospodáriť s nimi udržateľným spôsobom, pretože sú mimoriadne dôležité pre naše životy a živobytie.

V posledných rokoch sa zvyšuje vplyv lesných požiarov na ľudí a prírodu. V nových usmerneniach sa skúmajú vzájomne prepojené faktory, ktoré stoja za týmto nárastom, a poskytuje sa prehľad existujúcich zásad a skúseností v oblasti riadenia krajiny, lesov a zalesnených plôch, ktoré môžu zachrániť životy.

V Európskej zelenej dohode bola oznámená nová stratégia EÚ pre lesy na rok 2021 s cieľom zabezpečiť účinné zalesňovanie a ochranu a obnovu lesov v Európe. To pomôže znížiť výskyt a rozsah prírodných požiarov. Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 je tiež prispieť k tomu, aby EÚ a jej členské štáty boli primerane vybavené na prevenciu veľkých prírodných požiarov, ktoré vážne poškodzujú biodiverzitu lesov, a na reakciu na ne. Nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy kladie dôraz na potrebu posilniť odolnosť lesov a zahŕňa niekoľko opatrení na podporu tohto cieľa. Zmena klímy už priamo i nepriamo poškodzuje európske lesy, keďže vedie k požiarom, suchám a bezprecedentnému šíreniu lykožrútov. Takéto vplyvy sa v budúcnosti pravdepodobne budú len znásobovať.

Riziká spojené s prírodnými požiarmi možno úspešne riešiť lepším riadením a územným plánovaním. Zmierňovanie rizík spojených s prírodnými požiarmi si vyžaduje preskúmanie obhospodarovania pôdy. Cieľom je zabezpečiť, aby štruktúra, zloženie a využívanie lesov, zalesnených plôch a iných vegetačných krajinných oblastí boli trvácnejšie a odolnejšie proti prírodným požiarom. Okrem toho je dôležité, aby občania mali dostatok informácií a poznatkov o prírodných požiaroch. Komisia poskytuje finančné prostriedky na takéto vzdelávacie akcie a uľahčuje spoluprácu a koordináciu spoločných reakcií.

Okrem toho Spoločné výskumné centrum (JRC) Komisie vypracovalo profily krajín v rámci Globálneho informačného systému o prírodných požiaroch (Global Wildfire Information System – GWIS) na podporu riadenia lesných požiarov a znižovania rizika katastrof na celom svete, a najmä v Latinskej Amerike a Karibiku. Táto práca je súčasťou komplexného prístupu EÚ k podpore ochrany a udržateľného rozvoja Amazonských lesov. Na túto regionálnu prioritu sa v súčasnosti vzťahuje viac ako 50 programov EÚ a nový rozpočet pre globálnu Európu sa bude zameriavať aj na osobitnú stratégiu pre Amazóniu koordinovanú s členskými štátmi EÚ.

Reakcie členov kolégia

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Stromy sú naši spojenci v boji proti klimatickej kríze a kríze biodiverzity. Pomáhajú čistiť vzduch, chladia mestá a zachytávajú CO₂. Ľudia už teraz vyvíjajú obrovský tlak na svetové lesy a lesné požiare sú ďalšou z viacerých hrozieb. Vzhľadom na riziko prírodných požiarov, ktoré sa ešte zhoršuje v dôsledku rastúcich teplôt a prehlbujúcich sa súch, má zásadný význam dôslednejšia ochrana lesov, lepšia prevencia a rýchlejšie reakcie.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Lesné ekosystémy sú domovom 80 % svetových suchozemských rastlín a živočíchov a ich ničenie ohrozuje nás všetkých. Prírodné požiare sú čoraz väčšou hrozbou pre lesy a ľudí a tento nový kontext, prevencia a spolupráca sú našimi najdôležitejšími nástrojmi. Som presvedčený, že tieto usmernenia môžu viesť k účinnejšej reakcii s veľkým prínosom pre ľudí a prírodu, od ktorej závisíme.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Prírodné požiare môžu mať katastrofálne dôsledky pre životné prostredie i ľudí. Profily krajín, ktoré vypracovalo Spoločné výskumné centrum, prispejú k posudzovaniu rizík a zmierňovaniu tohto nebezpečenstva. Je to príklad, ako môže veda pomôcť zlepšovať a chrániť životy a našu planétu.“

Komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič sa vyjadril takto: „Za posledné roky požiare v Amazónii a na celom svete majú bezprecedentne ničivé dôsledky. Globálny informačný systém o prírodných požiaroch má preto zásadný význam pre poskytovanie informácií o nebezpečenstve požiaru a oblastiach, ktoré už oheň zničil, na celom svete. Monitorovacie nástroje, ako je globálny informačný systém o prírodných požiaroch, pomáhajú Komisii zhromažďovať všetky informácie na koordináciu reakcie EÚ a ochranu životov, živobytia a životného prostredia.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová povedala: „Sme pripravení spolupracovať s našimi partnermi na účinnejšej prevencii prírodných požiarov. Táto práca si vyžaduje výmenu poznatkov o udržateľnom obhospodarovaní lesov v súlade s miestnymi potrebami, ako aj o obnove lesov. Svetové lesy sú nesmierne dôležité pre biodiverzitu, klímu a pre nás ľudí; musíme rešpektovať a chrániť ekosystémy, ktoré nám toľko dávajú, a to aj z hľadiska pracovných miest a živobytia. Vďaka zelenej dohode sa snažíme zabezpečiť zachovanie zdravých lesov pre budúce generácie.“

Súvislosti

V posledných rokoch prírodné požiare významne zasahujú prírodný kapitál, hospodárstvo a obyvateľov vo všetkých kútoch Európy. Príčiny týchto nedávnych trendov sú zložité a zahŕňajú zmenu klímy, zmeny v pôdohospodárstve, sociálne modely, ako je opúšťanie vidieka a rozširovanie miest, meniace sa kultúrne tradície a rekreačné správanie, ako aj nenáležité politiky riadenia požiarov.

Nové scenáre globálnej zmeny klímy navyše poukazujú na potenciálny nárast výskytu tzv. katastrofických požiarov, t. j. prírodných požiarov, ktoré sú príliš závažné na to, aby sa dali uhasiť. V reakcii na tieto alarmujúce trendy by sa mala venovať väčšia pozornosť postupom požiarnej prevencie na pevnine ako súčasti integrovaného riadenia požiarov.

Profily krajín z dielne JRC poskytujú informácie o geografickom rozložení prírodných požiarov, spálených oblastí a emisií a posudzujú režimy a vplyvy prírodných požiarov na úrovni krajín i regiónov na celom svete. Umožňujú globálne posúdenie rizika požiarov a zmiernenie vplyvu prírodných požiarov na degradáciu pôdy, odlesňovanie alebo emisie zo spaľovania biomasy. Globálny informačný systém o prírodných požiaroch vychádza z Európskeho informačného systému o lesných požiaroch v rámci programu Copernicus a v súčasnosti sa ďalej rozvíja za prispenia Skupiny pre pozorovanie Zeme a Národného úradu pre letectva a vesmír USA (NASA) a v úzkej spolupráci s Organizáciou Spojených národov. Služby GWIS prispievajú aj k dosahovaniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

Ďalšie informácie

Verejná konzultácia venovaná novej stratégii EÚ pre lesy

Webová stránka EÚ o lesoch

Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie

Európsky informačný systém o lesných požiaroch (EFFIS)

Copernicus

Počas príležitosti Svetového dňa divej prírody Komisia opätovne vyzvala všetky svetové inštitúcie, aby sa vyjadrili v prospech prírody a pomohli presvedčiť ďalšie vlády, aby zvýšili svoje ambície na kľúčovom pätnástom zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 15), ktoré sa uskutoční neskôr v tomto roku. Presne jeden rok, odkedy Komisia založila globálnu koalíciu „Spoločne za biodiverzitu“, sa už viac než 200 inštitúcií na celom svete – národné parky, výskumné centrá a univerzity, prírodovedecké múzeá, akváriá, botanické záhrady a zoologické záhrady – pripojilo k boju proti strate biodiverzity. Aj Komisia sa pripojila k medzivládnej koalícii vysokých ambícií (HAC) pre prírodu a ľudí, ktorá bola založená na samite „Jedna planéta“ v januári tohto roku, kde aktívne podporuje cieľ zachovať aspoň 30 % plochy pevniny a mora do roku 2030.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Ľudstvo ničí prírodu nevídaným tempom a hrozí, že prídeme o takmer 1 milión druhov. Je to priama hrozba pre naše vlastné zdravie a blahobyt, pretože sme plne závislí od bohatej siete života na našej planéte. Musíme urýchlene obnoviť rovnováhu v našom vzťahu s prírodou a zvrátiť stratu biodiverzity. Opatrenia sa začínajú uvedomelosťou a práca vykonaná v rámci koalícií, ako je napríklad ‚Spoločne za biodiverzitu‘, je kľúčová, aby sa naše prírodné prostredie dostalo na cestu obnovy.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Pri príležitosti tohtoročného Svetového dňa divej prírody a pri príležitosti osláv prvého výročia založenia globálnej koalície ‚Spoločne za biodiverzitu‘ zdôrazňujeme aj, čo všetko je v stávke vo svete bez prírody. Preto využívame všetky prostriedky na to, aby sme na celom svete získali viac partnerov, a vyzývame štáty, aby sa pred konaním kľúčovej konferencie COP 15 pridali ku koalícii vysokých ambícií.“

Presne jeden rok od založenia globálnej koalície na Monackom oceánografickom inštitúte 205 inštitúcií zo 47 krajín schválilo jej spoločný záväzok, pričom vyzvali všetkých – od podnikov až po obce, od občanov až po vlády – aby konali. Cieľom Komisie je zvýšiť počet zúčastnených organizácií na viac ako 500.

Tieto inštitúcie, ktoré sú súčasťou globálnej koalície, majú vďaka svojim zbierkam a programom vzdelávania a ochrany prírody dôležitú úlohu zvyšovať povedomie verejnosti o dramatických dôsledkoch krízy biodiverzity, ktorej dnes čelíme. Medzi partnerov v Európe patria inštitúcie, ako sú: prírodovedecké múzeá v Berlíne, Paríži, Viedni a Madride, biosférická rezervácia delty Dunaja v Rumunsku a národný park jazera Kerkini v Grécku, botanické záhrady v Porte, Ríme a Kodani a desiatky zoologických záhrad a akvárií v celej EÚ, od Dublinu, Rigy, Barcelony cez Odense a Stuttgart až po Beauval. Na základe mnohých žiadostí výskumnej obce je koalícia otvorená aj pre výskumné centrá a univerzity. Ako prvá sa pripojila univerzita v Bergene v Nórsku.

Medzi prvých členov na iných kontinentoch patrí národný park Gorongosa v Mozambiku a 19 chránených území, ktoré v 11 krajinách spravuje organizácia African Parks, vedecké múzeum v Portoriku, zoologická záhrada v São Paulo (Brazília), zoologická záhrada Central Park v USA, centrum pre zachovanie biodiverzity Angkor v Kambodži a akvárium v Kapskom Meste (Južná Afrika).

Koalíciu podporuje aj 36 organizácií vrátane svetových, európskych a národných združení zoologických záhrad, akvárií a botanických záhrad, združení múzeí, výskumných organizácií, združení miestnej samosprávy, ochranárskych spoločností a mimovládnych organizácií. 

Európska komisia prijala minulý rok v rámci európskej zelenej dohody svoju stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity, ktorej cieľom je nasmerovať európsku biodiverzitu na cestu obnovy do roku 2030. Zaväzuje sa v nej vytvoriť v celej EÚ väčšiu sieť účinne riadených chránených oblastí pokrývajúcich 30 % pevniny a 30 % morí, pričom tretina tejto plochy bude prísne chránená. Komisia v súčasnosti pracuje na usmerňujúcich kritériách zriadenia týchto oblastí. V stratégii Komisia vyjadrila aj svoje odhodlanie mobilizovať všetky nástroje vonkajšej činnosti a medzinárodné partnerstvá, aby prispela k vytvoreniu nového ambiciózneho globálneho rámca OSN pre biodiverzitu. Komisia nadviaže na svoju stratégiu v oblasti biodiverzity mnohými opatreniami a iniciatívami. Ich súčasťou bude stratégia lesného hospodárstva EÚ, stratégia EÚ v oblasti pôdy, akčný plán proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, ako aj právne záväzné ciele obnovy prírody.

Súvislosti

Pred 15. zasadnutím Konferencie zmluvných strán sa zaktivizovala politika, čoho dôkazom je Záväzok lídrov v záujme prírody, ku ktorému sa prihlásili v septembri minulého roka pred prvým samitom OSN o biodiverzite, ktorý sa konal popri 75. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Aktuálne sa 84 krajín a Európska únia zaviazali zvrátiť stratu biodiverzity do roku 2030 v záujme udržateľného rozvoja.

V novej správe UNEP „Zmier s prírodou“ z minulého mesiaca, ktorú spolufinancovala EÚ, sa opätovne zdôraznili výzvy, ktorým ľudstvo čelí v dôsledku straty biodiverzity, zmeny klímy a znečistenia.

Ďalšie informácie

Globálna koalícia „Spoločne za biodiverzitu“

Zoznam inštitúcií a organizácií v koalícii

Inštitúcie, ktoré majú záujem, môžu poslať e-mail na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Interakcia na sociálnych médiách s heštegom #UnitedforBiodiversity (vo všetkých jazykoch) & #CoP15

Záväzok lídrov v záujme prírody

Európska komisia odpovedala na európsku iniciatívu občanov „Menšinový balíček – milión podpisov za rozmanitosť v Európe“. Ide o piatu úspešnú iniciatívu, ktorú podporil viac ako jeden milión občanov v celej EÚ.

Cieľom iniciatívy je zlepšenie ochrany osôb patriacich k národnostným a jazykovým menšinám. V odpovedi Komisie sa dôkladne hodnotia návrhy organizátorov a uvádza sa v nej, ako existujúce a nedávno prijaté právne predpisy EÚ podporujú rôzne aspekty tejto iniciatívy. V odpovedi sú načrtnuté ďalšie následné opatrenia.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Táto piata úspešná európska iniciatíva občanov dokazuje, že európski občania sa cítia výrazne angažovaní a chcú sa podieľať na verejnej diskusii o formovaní politiky Únie. Rešpektovanie práv osôb patriacich k menšine je jednou zo základných hodnôt Únie a Komisia je odhodlaná toto smerovanie podporovať.“

Posúdenie Komisie a následné opatrenia

Inklúzia a rešpektovanie bohatej kultúrnej rozmanitosti Európy patrí medzi priority a ciele Európskej komisie. Od roku 2013, keď organizátori pôvodne požiadali o registráciu iniciatívy, Komisia prijala širokú škálu opatrení, ktorými sa riešilo viacero aspektov návrhov iniciatívy. V oznámení sa každý z deviatich návrhov posudzuje samostatne, pričom sa zohľadňujú zásady subsidiarity a proporcionality. Hoci sa nenavrhujú žiadne ďalšie právne akty, dôraz na úplné vykonávanie existujúcich právnych predpisov a politík predstavuje účinný prostriedok na presadenie cieľov iniciatívy.

Súvislosti

Európskou iniciatívou občanov „Menšinový balíček“ sa vyzýva k prijatiu súboru právnych aktov na zlepšenie ochrany osôb patriacich k národnostným a jazykovým menšinám a k posilneniu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v Únii.

Organizátori oficiálne predložili svoju iniciatívu Komisii 10. januára 2020. Úspešne zozbierali 1 128 422 platných vyhlásení o podpore a dosiahli potrebné prahové hodnoty v jedenástich členských štátoch. Komisia sa s organizátormi stretla 5. februára 2020.

Organizátori predstavili svoju iniciatívu a návrhy 15. októbra 2020 na verejnom vypočutí, ktoré sa konalo v Európskom parlamente. Komisia mala potom tri mesiace na prijatie oznámenia, v ktorom uvedie svoje právne a politické závery týkajúce sa iniciatívy.

O iniciatíve „Menšinový balíček“ sa rokovalo na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu 14. decembra 2020. Európsky parlament v uznesení prijatom 17. decembra 2020 vyjadril podporu tejto iniciatíve.

Viac informácií

Oznámenie o európskej iniciatíve občanov „Menšinový balíček – milión podpisov za rozmanitosť v Európe“

Otázky a odpovede: Európska iniciatíva občanov: Európska komisia reaguje na iniciatívu „Menšinový balíček“

Webové sídlo európskej iniciatívy občanov: „Menšinový balíček – milión podpisov za rozmanitosť v Európe“