Európska komisia predstavila jarný balík európskeho semestra, v ktorom členským štátom poskytuje fiškálne usmernenia pri postupnom znovuotváraní hospodárstiev. Cieľom týchto usmernení je pomôcť členským štátom, aby obnovili svoje hospodárstva a pritom čo najlepšie využili Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je kľúčovým nástrojom programu NextGenerationEU. Do tohtoročného európskeho semestra prinieslo aktualizačný moment jeho prepojenie na plány členských štátov na podporu obnovy a odolnosti, v ktorých si stanovujú, aké investície a reformy budú financovať z nástroja RRF.

Usmernenia v oblasti fiškálnej politiky a ďalšie uplatňovanie všeobecnej únikovej doložky

Aktivácia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v marci 2020 umožnila členským štátom rýchlo reagovať a prijať núdzové opatrenia, ktoré mali minimalizovať hospodársky a sociálny vplyv pandémie.

Komisia vo svojom oznámení o fiškálnej politike z 3. marca 2021 uviedla, že rozhodnutie o deaktivácii všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať až po celkovom posúdení stavu hospodárstva na základe kvantitatívnych kritérií, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v EÚ v porovnaní s predkrízovými úrovňami. Podľa hospodárskej prognózy Komisie z jari 2021 sa všeobecná úniková doložka bude uplatňovať aj v roku 2022 a očakáva sa, že od roku 2023 sa deaktivuje.

Fiškálna politika musí byť podporná aj v rokoch 2021 a 2022. Členské štáty by nemali rušiť podporu predčasne a mali by naplno využiť financovanie z RRF. Investície a reformy uskutočnené v rámci RRF podporia obnovu hospodárstva, zvýšia potenciálny rast a zamestnanosť, znížia nerovnováhy a zlepšia verejné financie. V roku 2022 by sa fiškálne politiky členských štátov mali čoraz viac diferencovať a všetky členské štáty by mali zachovať investície do obnovy. Hneď ako to bude možné, by členské štáty mali zaviesť politiky na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte.

Správa podľa článku 126 ods. 3 o dodržiavaní kritérií týkajúcich sa deficitu a dlhu stanovených v zmluve

Komisia prijala správu podľa článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) pre všetky členské štáty EÚ okrem Rumunska, na ktoré sa už vzťahuje nápravná časť paktu. Účelom tejto správy je posúdiť, či členské štáty dodržiavajú kritériá týkajúce sa deficitu a dlhu stanovené v zmluve. Z analýzy vyplýva, že kritérium deficitu splnili len Bulharsko, Dánsko a Švédsko, žiadny iný členský štát ho nesplnil. Dlhové kritérium nespĺňa 13 členských štátov (Belgicko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Fínsko).

Komisia sa domnieva, že v tejto fáze by sa nemalo prijímať rozhodnutie o tom, či sa na členské štáty vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Rumunsku Komisia odporúča aktualizovať postup fiškálnych úprav a odstrániť nadmerný deficit do roku 2024.

Riešenie makroekonomických nerovnováh

V 12 členských štátoch vybraných na hĺbkové preskúmanie v správe o mechanizme varovania na rok 2021 našla Komisia makroekonomicky slabé miesta súvisiace s nerovnováhami a nadmernými nerovnováhami. V troch členských štátoch sa naďalej vyskytujú nadmerné nerovnováhy (Cyprus, Grécko a Taliansko) a v ďalších deviatich členských štátoch existujú nerovnováhy (Chorvátsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko).

Očakáva sa, že reformy a investície v rámci RRF pomôžu riešiť výzvy zistené v predošlých cykloch semestra a zohrajú dôležitú úlohu pri riešení súčasných makroekonomických nerovnováh.

Správa o sprísnenom dohľade a správy o dohľade po skončení programu

Komisia prijala desiatu správu o sprísnenom dohľade nad Gréckom. V nej dospela k záveru, že Grécko napriek nepriaznivým okolnostiam spôsobeným pandémiou COVID-19 prijalo opatrenia, aby splnilo svoje osobitné záväzky.

Komisia prijala aj správy o dohľade nad Írskom, Španielskom, Cyprom a Portugalskom po skončení programu. V týchto správach sa dospelo k záveru, že schopnosť každého z dotknutých členských štátov splácať je naďalej dobrá.

Usmernenia pre politiky zamestnanosti

V usmerneniach pre politiky zamestnanosti sa stanovujú spoločné priority vnútroštátnych politík zamestnanosti, ktoré by mali prispieť k zvýšeniu ich inkluzívnosti a spravodlivosti. Usmernenia prijaté v októbri 2020 boli doplnené o environmentálnu udržateľnosť a digitálne rozmery, keď sa do nich premietlo oznámenie o silnejšej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Zároveň sa zamerali na dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a osobitne sa venovali otázke, ako zmierniť vplyv krízy na zamestnanosť a sociálnu oblasť.

Keďže súčasné usmernenia pre politiky zamestnanosti sú aj naďalej relevantné, Komisia ich navrhuje preniesť aj do roku 2021. Zdôrazňuje pritom úlohu nových hlavných cieľov EÚ stanovených v akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv a politických usmernení, ku ktorým sa dospelo na sociálnom samite v Porte.

Vyjadrenia členov kolégia:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Predkladáme osobitné vydanie jarného balíka, a to v mimoriadnom čase, keď už spoza rohu nakúka obnova, ale cesta pred nami je ešte stále vydláždená neznámymi nástrahami. Preto sa budeme naďalej snažiť dostať naše ekonomiky znovu do formy všetkými dostupnými nástrojmi. Predlžujeme platnosť všeobecnej únikovej doložky na rok 2022 s tým, že v roku 2023 sa predpokladá jej deaktivácia. Nabádame členské štáty, aby tento a budúci rok zachovali podporné fiškálne politiky s verejnými investíciami a čo najlepším využitím financovania z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, aby sa naštartoval rast. Návratu na obozretné pozície v strednodobom horizonte pomôže rozumná kombinácia výdavkov zameraných na investície s tým, že ostatné výdavky ostanú pod kontrolou, čo bude obzvlášť dôležité pre krajiny s vysokým dlhom.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit vyhlásil: “Na sociálnom samite v Porte sme si v súlade s akčným plánom Európskeho piliera sociálnych práv stanovili, aký sociálny program by Európa mala sledovať v najbližšom desaťaročí. Dnes navrhujeme usmernenia pre politiky zamestnanosti, ktoré členským štátom dávajú spoločné priority zamerané na tvorbu pracovných miest, modernizáciu a inkluzívnosť pracovných trhov, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj primeranú sociálnu ochranu a zdravotníctvo. Prenos zásad sociálneho piliera do praxe prostredníctvom európskeho semestra prispeje k odolnej, inkluzívnej a udržateľnej obnove Európy.“

Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo, dodal: “Po pochmúrnej zime prichádza v európskom hospodárstve svieža jar. Každý deň sa zaočkujú milióny Európanov a s poklesom infikovaných sa uvoľňujú obmedzenia a zvyšuje dôvera. Program NextGenerationEU sa konečne stáva skutočnosťou. Teraz sa musíme sústrediť na to, aby sme podnikli tie správne kroky. Obnova je stále nerovnomerná a miera neistoty vysoká, takže v roku 2021 aj 2022 treba zachovať podpornú hospodársku politiku. Aj vďaka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dosiahnu verejné investície najvyššiu úroveň za viac ako desaťročie. Dnes všetkým krajinám odkazujeme, aby zachovali štátom financované investície. Keď ubudne zdravotných rizík, krajiny EÚ by mali opatrne prejsť na cielenejšie opatrenia, ktorými firmám a pracujúcim pomôžu zorientovať sa v postpandemickom svete.”

Ďalší postup

Komisia vyzýva Euroskupinu a Radu, aby tento balík prediskutovali a schválili navrhované usmernenia. So záujmom očakáva konštruktívny dialóg s Parlamentom o obsahu balíka a o každom ďalšom kroku v cykle európskeho semestra.

Ďalšie informácie

Jarný balík európskeho semestra 2021: Otázky a odpovede

Jarný balík európskeho semestra 2021 – dokumenty

Oznámenie o odporúčaniach Komisie

Odporúčania Komisie

Správa podľa článku 126 ods. 3

Usmernenia pre politiky zamestnanosti na rok 2021

Desiata správa o sprísnenom dohľade nad Gréckom

Správa o dohľade nad Cyprom po skončení programu

Správa o dohľade nad Írskom po skončení programu

Správa o dohľade nad Španielskom po skončení programu

Správa o dohľade nad Portugalskom po skončení programu

Európsky semester

Európsky semester 2021 – mimoriadny cyklus

Oznámenie o reakcii fiškálnej politiky

Jarná hospodárska prognóza 2021

Pakt stability a rastu

Postup pri makroekonomickej nerovnováhe

Komisia oznámila víťazov novej iniciatívy financovanej z prostriedkov EÚ, ktorá podporuje medziregionálne partnerstvá v štyroch oblastiach: inovatívne riešenia súvisiace s koronavírusom, obehové hospodárstvo v oblasti zdravia, udržateľný a digitálny cestovný ruch a vodíkové technológie v regiónoch s vysokými emisiami uhlíka. Cieľom tejto novej pilotnej akcie, ktorá sa opiera o úspešné skúsenosti z podobnej akcie týkajúcej sa „medziregionálnych inovatívnych projektov“ vyhlásenej koncom roka 2017, je mobilizovať regionálnych a celoštátnych aktérov v oblasti inovácií a pomôcť tak riešiť dôsledky koronavírusu. Táto iniciatíva takisto prispieva k obnove vďaka novým programom Komisie, keďže pomáha rozširovať projekty v nových prioritných oblastiach, ako je zdravotníctvo, cestovný ruch alebo vodík.

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová vyhlásila: „Medziregionálne partnerstvá sú dôkazom toho, že keď spolupracujeme za hranicami, sme silnejší, lebo prichádzame na inteligentné riešenia, ktoré sú užitočné pre všetkých. Táto nová pilotná iniciatíva na podporu medziregionálnych inovatívnych partnerstiev je obzvlášť dôležitá v súčasnom kontexte koronavírusu. Ukazuje, ako pevne je politika súdržnosti odhodlaná prispieť k rýchlej reakcii a obnove Európy.“ 

V nadväznosti na výzvu Komisie na vyjadrenie záujmu vyhlásenú v júli 2020 boli vybrané štyri medziregionálne partnerstvá. V každom z nich preberá vedúcu úlohu jeden alebo viaceré koordinačné regióny:

• Baskicko (ES) sa spolu s tromi regiónmi zameria na podporu vznikajúceho priemyselného odvetvia zameraného na predpovedanie vývoja pandémie koronavírusu a jej prevenciu,

• dôraz na obehové hospodárstvo v oblasti zdravia zasa bude klásť partnerstvo RegioTex zamerané na textilné inovácie, ktoré zahŕňa 16 regiónov pod vedením Severného Portugalska (PT),

• udržateľný a digitálny cestovný ruch je ústrednou témou partnerstva, ktoré koordinuje sieť medzinárodnej spolupráce zameraná na technológie, vedu a kultúrne dedičstvo s názvom Time Machine Organisation a ktoré zahŕňa päť regiónov a Cyprus pod vedením Durínska (DE), 
• a napokon sa v záujme vývoja inovatívnych riešení založených na vodíkových technológiách v regiónoch s vysokými emisiami uhlíka so širokým geografickým pokrytím zlúčia dve partnerstvá: partnerstvo European Hydrogen Valleys, ktoré združuje 12 regiónov pod vedením Aragónska (ES), regiónu Auvergne Rhône Alpes (FR), Normandie (FR) a Severného Holandska (NL) a partnerstvo pod vedením Košického kraja (SK) so štyrmi ďalšími regiónmi.

Tieto partnerstvá budú využívať pomoc odborníkov Komisie, ktorí im okrem iného budú radiť, ako čo najlepšie kombinovať finančné prostriedky EÚ na financovanie projektov. Okrem tejto praktickej podpory Komisie môže každé partnerstvo využiť externé poradenské služby až do výšky 100 000 eur na činnosti rozširovania a komercializácie. Peniaze budú pochádzať z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR).

Ďalšie kroky

Práca na partnerstvách sa začne už v tomto mesiaci a bude trvať jeden rok. Tento pilotný projekt má ešte viac stimulovať medziregionálnu spoluprácu a ponúka možnosť, aby sa počnúc rokom 2021 partnerstvá uchádzali o podporu v rámci nových programov a nástroja s názvom Medziregionálne inovačné investície.

Súvislosti

V posledných rokoch Komisia vyzýva vnútroštátne a regionálne orgány, aby vypracúvali stratégie pre inteligentnú špecializáciu zamerané na účinnejšie inovačné politiky a posilnenú medziregionálnu spoluprácu v hodnotových reťazcoch naprieč hranicami. Doteraz bolo prijatých viac ako 180 takýchto regionálnych stratégií pre inteligentnú špecializáciu. Na ich vykonávanie sa prispieva 40 miliardami eur z fondov politiky súdržnosti EÚ.

Medzi opatreniami, ktoré Komisia predstavila v roku 2017 s cieľom posunúť inteligentnú špecializáciu o krok ďalej, bolo aj pilotné opatrenie týkajúce sa „medziregionálnych inovatívnych projektov“. Jeho cieľom bolo otestovať nové spôsoby, ako povzbudiť regióny a mestá, aby rozvíjali nové hodnotové reťazce a rozširovali svoje dobré nápady na jednotnom trhu EÚ. Toto pilotné opatrenie, ktoré zahŕňalo deväť partnerstiev v prioritných odvetviach špičkových technológií, bolo dokončené v roku 2019 a preukázalo značný potenciál urýchliť investičnú pripravenosť medziregionálnych investičných projektov.

Získané poznatky sa začlenia do nového nástroja Medziregionálne inovačné investície navrhnutého v rámci balíka politiky súdržnosti po roku 2020.

Nové pilotné opatrenie má podobné ciele. Okrem toho sa v kontexte krízy zameriava na hľadanie riešení problémov súvisiacich s koronavírusom a urýchlenie obnovy vďaka komercializácii a rozširovaniu investícií do inovácií. 

Ďalšie informácie

Oznámenie z júla 2017 – Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy

Pilotná akcia zameraná na „medziregionálne inovatívne partnerstvá“

Európska komisia víta politickú dohodu, ku ktorej v súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti dospeli Európsky parlament a Rada.

Tento mechanizmus je kľúčovým nástrojom a ústredným prvkom iniciatívy NextGenerationEU, teda plánu EÚ, ako vyjsť zo súčasnej krízy silnejší. Umožní poskytnúť úvery a granty v celkovej výške 672,5 miliardy eur na podporu reforiem a investícií uskutočňovaných členskými štátmi. Zohrá tak rozhodujúcu úlohu pri zmierňovaní hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie koronavírusu a zvyšovaní udržateľnosti a odolnosti európskych hospodárstiev a spoločností, ako aj ich pripravenosti na ekologickú a digitálnu transformáciu. 

Hlavné prvky dohody

V dohode, ktorú ešte musia Európsky parlament a Rada definitívne schváliť, sa stanovuje, že štruktúra Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude pozostávať zo šiestich pilierov: zelená transformácia; digitálna transformácia; inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a zamestnanosť; sociálna a územná súdržnosť; zdravie a odolnosť a politiky v záujme ďalšej generácie, detí a mládeže vrátane vzdelávania a zručností.

Európska únia sa zaviazala, že do roku 2050 dosiahne klimatickú neutralitu. Európska rada zároveň minulý týždeň podporila návrh Komisie znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Členské štáty by preto mali uprednostniť reformy a investície podporujúce transformáciu hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy. V dohode sa stanovuje, že minimálne 37 % výdavkov na investície a reformy obsiahnuté v jednotlivých národných plánoch podpory obnovy a odolnosti by malo slúžiť na podporu cieľov v oblasti klímy. Pri všetkých investíciách a reformách sa navyše musí dodržať zásada nespôsobenia významných škôd, čím sa zabezpečí, aby výrazným spôsobom nepoškodzovali životné prostredie.

Členské štáty by zároveň mali vo svojich plánoch podpory obnovy a odolnosti stanoviť ambiciózne reformy a investície umožňujúce digitálnu transformáciu. K digitálnej transformácii by malo prispievať minimálne 20 % výdavkov na investície a reformy uvedené v jednotlivých národných plánoch.

Plány by takisto mali prispieť k účinnému riešeniu problémov identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny poskytovaných v rámci európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík v Únii.

Podľa dohody by mal pri riadení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zohrávať významnú úlohu Európsky parlament. Ten bude mať v rámci pravidelného „dialógu o obnove a odolnosti“ možnosť vyzvať Komisiu na diskusiu o rôznych otázkach týkajúcich sa mechanizmu.

O pokroku pri uplatňovaní mechanizmu a realizácii národných plánov bude informovať hodnotiaca tabuľka, ktorá bude verejne dostupná.

Členské štáty budú musieť zaviesť prísne opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie, predovšetkým na predchádzanie podvodom, korupcii a konfliktom záujmov.

Podľa dohody sa tiež 13 % z celkovej sumy vyčlenenej pre členské štáty sprístupní vo forme predbežného financovania. To bude vyplatené pri schválení plánov podpory obnovy a odolnosti, aby boli financie na podporu začínajúcej hospodárskej obnovy k dispozícii čo najskôr.

Členovia kolégia komisárov uviedli:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti vyhlásila: „Na podporu našich ekonomík máme k dispozícii finančný balík – rozpočet EÚ a náš plán obnovy NextGenerationEU – aký dosiaľ nemá obdoby. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bude zohrávať centrálnu úlohu v rámci NextGenerationEU. Vítam dnešnú dohodu ako dôležitý krok k financovaniu investícií a reforiem, ktoré musíme zrealizovať, aby sme podporili hospodársku obnovu a položili základy silnejšej a odolnejšej Európy.“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis uviedol: „Tri hlavné inštitúcie EÚ dosiahli politickú dohodu o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, vďaka ktorému bude možné poskytnúť úvery a granty v celkovej výške 672,5 miliardy eur. Tento mechanizmus podporí reformy a investície v jednotlivých štátoch, ktoré prispejú k obnove a premene ekonomík EÚ. Naše ekonomiky sa tak stanú ekologickejšími a digitálnejšími, a to inkluzívnym a sociálne spravodlivým spôsobom. Členské štáty majú teraz potrebnú istotu pre dokončenie svojich národných plánov, na základe ktorých budú môcť čerpať financie z tohto bezprecedentného balíka prostriedkov. Budeme im vo všetkých krokoch pomáhať, aby sa podarilo túto príležitosť čo najlepšie využiť. Naším cieľom je teraz nasmerovať finančné prostriedky k tým, ktorí ich najviac potrebujú, a plne naštartovať obnovu celej EÚ.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti uviedol: „Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti otvára Európe cestu nielen k obnove hospodárstva po pandémii, ale aj k jeho transformácii. Rád by som poďakoval nemeckému predsedníctvu a vyjednávačom Európskeho parlamentu za to, že k tejto zásadnej dohode prispeli. Máme teraz jedinečnú príležitosť splniť svoje záväzky v oblasti životného prostredia, urýchliť digitálnu transformáciu, zlepšiť zručnosti a riešiť nerovnosť. Aby sme túto príležitosť úspešne využili, musia Európska komisia a orgány jednotlivých štátov spolupracovať pri rýchlom schválení a následnej efektívnej realizácii ambicióznych a dôveryhodných národných plánov. V závere tohto náročného roka nám všetkým prajem, aby sme do budúceho roka hľadeli s optimizmom a odhodlaním.“

Ďalšie kroky

Znenie nariadenia bude teraz treba finalizovať na technickej úrovni. Európsky parlament a Rada musia následne znenie formálne schváliť, aby nariadenie mohlo čo najskôr nadobudnúť účinnosť.

Hneď ako bude účinné, budú môcť členské štáty predložiť svoje plány podpory obnovy a odolnosti stanovujúce ucelený balík reforiem a investičných projektov.

Súvislosti

Európsky parlament, členské štáty EÚ v Rade a Komisia dosiahli 10. novembra 2020 politickú dohodu o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ a iniciatíve NextGenerationEU. V ďalšom kroku je teraz naliehavo potrebné prijať balík predpisov týkajúcich sa viacročného finančného rámca a ratifikovať rozhodnutie o vlastných zdrojoch.

Dlhodobý rozpočet EÚ spolu s iniciatívou NextGenerationEU, ktorá predstavuje dočasný nástroj na obnovu Európy, sa po svojom prijatí stane najväčším stimulačným súborom opatrení, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ. Na pomoc pri prebudovaní Európy v období po pandémii COVID-19 bude celkovo vyčlenených 1,8 bilióna eur. Európa sa tak stane ešte ekologickejšou, digitálnejšou a odolnejšou.