Hospodárska prognóza z jesene 2020: oživenie bolo prerušené, keďže druhá vlna pandémie prehlbuje neistotu

Hospodárska prognóza z jesene 2020: oživenie bolo prerušené, keďže druhá vlna pandémie prehlbuje neistotu

Pandémia koronavírusu predstavuje veľmi veľký otras pre svetové hospodárstvo a hospodárstvo EÚ s veľmi vážnymi ekonomickými a sociálnymi dôsledkami. Hospodárska činnosť v Európe utrpela v prvej polovici roka závažný otras, pričom v treťom štvrťroku došlo k výraznému oživeniu, keďže sa postupne rušili opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu. Druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19 v posledných týždňoch však vedie k narušeniam, keďže vnútroštátne orgány zavádzajú nové opatrenia v oblasti verejného zdravia s cieľom obmedziť jeho šírenie. Epidemiologická situácia znamená, že prognózy rastu počas prognózovaného obdobia sú vystavené mimoriadne vysokému stupňu neistoty a rizikám.

Prerušená a neúplná obnova

V hospodárskej prognóze z jesene 2020 sa predpokladá, že hospodárstvo eurozóny v roku 2020 klesne o 7,8 % pred tým, než v roku 2021 vzrastie o 4,2 % a v roku 2022 o 3 %. V prognóze sa predpokladá, že hospodárstvo EÚ v roku 2020 klesne o 7,4 %, pričom následne dôjde k obnove a nárastu o 4,1 % v roku 2021 a o 3 % v roku 2022. Prognózy rastu eurozóny a EÚ sú v porovnaní s hospodárskou prognózou z leta 2020 mierne vyššie na rok 2020 a nižšie na rok 2021. Neočakáva, že produkcia v eurozóne a v EÚ sa v roku 2022 dostane na svoju úroveň pred pandémiou.

Hospodársky dosah pandémie sa v rámci EÚ značne líšil a to isté platí aj pre vyhliadky na obnovu. Je to odrazom šírenia vírusu, prísnosti opatrení v oblasti verejného zdravia prijatých na zamedzenie jeho šírenia, odvetvového zloženia národných hospodárstiev a účinnosti vnútroštátnych politických opatrení.

Nárast nezamestnanosti bol v porovnaní s poklesom hospodárskej činnosti obmedzený

Úbytok pracovných miest a nárast nezamestnanosti spôsobili značný tlak na živobytie mnohých Európanov. Politické opatrenia prijaté členskými štátmi spolu s iniciatívami na úrovni EÚ pomohli zmierniť dosah pandémie na trhy práce. Nebývalý rozsah prijatých opatrení, najmä prostredníctvom režimov skráteného pracovného času, umožnil, že nárast miery nezamestnanosti zostal v porovnaní s poklesom hospodárskej činnosti utlmený. Nezamestnanosť má v roku 2021 naďalej rásť, keďže členské štáty postupne rušia núdzové podporné opatrenia a na trh práce vstupujú noví ľudia, ale v roku 2022 by sa mala situácia zlepšiť, keďže hospodárstvo sa bude naďalej zotavovať.

V prognóze sa predpokladá, že miera nezamestnanosti v eurozóne sa zvýši zo 7,5 % v roku 2019 na 8,3 % v roku 2020 a 9,4 % v roku 2021, pričom v roku 2022 klesne na 8,9 %. V EÚ by sa miera nezamestnanosti mala zvýšiť zo 6,7 % v roku 2019 na 7,7 % v roku 2020 a 8,6 % v roku 2021 a následne v roku 2022 klesnúť na 8,0 %.

Deficity a verejný dlh sa budú zvyšovať

Očakáva sa, že nárast deficitov verejných financií bude v tomto roku veľmi výrazný v celej EÚ, keďže sa zvýšia sociálne výdavky a znížia sa daňové príjmy v dôsledku výnimočných politických opatrení určených na podporu hospodárstva, ako aj účinku automatických stabilizátorov.

V prognóze sa predpokladá, že celkový deficit verejných financií v eurozóne vzrastie z úrovne 0,6 % HDP v roku 2019 na približne 8,8 % v roku 2020 pred tým, než klesne na 6,4 % v roku 2021 a na 4,7 % v roku 2022. Je to odrazom očakávaného postupného rušenia núdzových podporných opatrení v priebehu roka 2021, keď sa zlepší hospodárska situácia.

Vzhľadom na prudký nárast deficitov sa v prognóze predpokladá, že súhrnný pomer dlhu k HDP v eurozóne sa zvýši z 85,9 % HDP v roku 2019 na 101,7 % v roku 2020, 102,3 % v roku 2021 a 102,6 % v roku 2022.

Inflácia zostáva utlmená

Prudký pokles cien energií v auguste a septembri spôsobil, že celková inflácia sa dostala do záporných hodnôt. Jadrová inflácia, ktorá zahŕňa všetky položky okrem energie a nespracovaných potravín, tiež v lete výrazne klesla v dôsledku nižšieho dopytu po službách, najmä službách súvisiacich s cestovným ruchom, a priemyselnom tovare. Slabý dopyt, stagnácia trhu práce a silný výmenný kurz eura budú vyvíjať tlak na znižovanie cien.

Predpokladá sa, že inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahne v roku 2020 priemernú hodnotu 0,3 % a potom sa zvýši na 1,1 % v roku 2021 a na 1,3 % v roku 2022, ak sa stabilizujú ceny ropy. V EÚ by mala inflácia dosiahnuť 0,7 % v roku 2020, 1,3 % v roku 2021 a 1,5 % v roku 2022.

Členovia kolégia v tejto súvislosti povedali:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Táto prognóza prichádza v čase, keď druhá vlna pandémie spôsobuje ešte väčšiu neistotu a kazí naše nádeje na rýchle oživenie. Hospodárska produkcia v EÚ sa do roku 2022 nedostane na svoju úroveň pred pandémiou. Uprostred týchto turbulencií sme však preukázali odhodlanie a solidaritu. Dohodli sme sa na bezprecedentných opatreniach na pomoc ľuďom a spoločnostiam. Budeme spolupracovať, aby sme načrtli cestu k obnove, pričom využijeme všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii. Dohodli sme sa na mimoriadne dôležitom balíku obnovy NextGenerationEU, ktorého ústredným prvkom je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, s cieľom poskytnúť rozsiahlu podporu najviac zasiahnutým regiónom a odvetviam. Opätovne vyzývam Európsky parlament a Radu, aby urýchlene ukončili rokovania s cieľom umožniť poskytovanie finančných prostriedkov v roku 2021, aby sme mohli investovať, reformovať a znovu spoločne budovať.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Po najhlbšej recesii v histórii EÚ v prvej polovici tohto roka a po veľmi výraznom vzostupe v lete bolo oživenie Európy prerušené v dôsledku opätovného nárastu prípadov ochorenia COVID-19. Rast sa obnoví v roku 2021, ale bude trvať dva roky, kým sa európske hospodárstvo priblíži k svojej úrovni pred pandémiou. V súčasnom kontexte veľmi veľkej neistoty musia národné hospodárske a fiškálne politiky naďalej poskytovať podporu, zatiaľ čo NextGenerationEU musí byť dokončený tento rok a účinne zavedený v prvom polroku 2021.“

Vysoká miera neistoty s rizikami nepriaznivého vývoja, pokiaľ ide o výhľad

Neistota a riziká ovplyvňujúce hospodársku prognózu z jesene 2020 zostávajú mimoriadne veľké. Hlavné riziko vyplýva zo zhoršenia pandémie, ktoré si vyžaduje prísnejšie opatrenia v oblasti verejného zdravia a vedie k závažnejšiemu a dlhodobejšiemu dosahu na hospodárstvo. To podnietilo analýzu scenárov pre dva alternatívne spôsoby vývoja pandémie – priaznivejší a horší – vrátane dosahu na hospodárstvo. Existuje tiež riziko, že jazvy, ktoré pandémia zanechala na hospodárstve – napríklad bankroty, dlhodobá nezamestnanosť a prerušenia dodávok – by mohli byť hlbšie a ďalekosiahlejšie. Európske hospodárstvo by mohlo byť takisto negatívne zasiahnuté, ak by sa situácia v globálnom hospodárstve a svetovom obchode zlepšila menej, ako sa predpokladalo, alebo ak by sa zvýšilo obchodné napätie. Ďalším rizikom nepriaznivého vývoja je možné napätie na finančných trhoch.

Naopak, NextGenerationEU (program hospodárskej obnovy EÚ) vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pravdepodobne poskytne hospodárstvu EÚ silnejší impulz, než sa predpokladalo. Je to tak preto, že v prognóze sa mohli len čiastočne zohľadniť pravdepodobné prínosy týchto iniciatív vzhľadom na stále obmedzené informácie o národných plánoch, ktoré sú v tomto štádiu k dispozícii. Aj dosiahnutie obchodnej dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by malo od roku 2021 pozitívny vplyv na hospodárstvo EÚ v porovnaní s východiskom zohľadneným v prognóze, podľa ktorého budú EÚ a Spojené kráľovstvo obchodovať na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie o doložke najvyšších výhod.

Súvislosti

Prognóza bola vypracovaná v kontexte vážnej neistoty, keď členské štáty oznámili v druhej polovici októbra 2020 nové významné opatrenia v oblasti verejného zdravia s cieľom obmedziť šírenie vírusu.

Prognóza vychádza z obvyklého súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 22. októbra 2020. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane informácií o vládnych politikách sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 22. októbru. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky, s výnimkou prípadov, keď sú politiky dôveryhodne ohlásené a dostatočne konkretizované.

Prognóza závisí od dvoch dôležitých technických predpokladov. Po prvé, predpokladá sa, že opatrenia v oblasti verejného zdravia zostanú v určitom rozsahu v platnosti počas celého prognózovaného obdobia. Po ich výraznom sprísnení v štvrtom štvrťroku 2020 sa však očakáva postupné zmiernenie prísnosti opatrení v roku 2021. Takisto sa predpokladá, že hospodársky dosah danej úrovne obmedzení sa časom zníži, keď sa systém zdravotnej starostlivosti a hospodárske subjekty prispôsobia prostrediu koronavírusu. Po druhé, keďže budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom zatiaľ nie sú jasné, prognózy na roky 2021 a 2022 vychádzajú z technického predpokladu, že EÚ a Spojené kráľovstvo budú od 1. januára 2021 obchodovať na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie o doložke najvyšších výhod. Ide o predpoklad, ktorý slúži výlučne na účely prognózy, pričom nepredstavuje odhad ani predpoveď výsledku rokovaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o ich budúcom vzťahu.

Ďalšou prognózou Európskej komisie bude aktualizácia výhľadu HDP a inflácie v hospodárskej prognóze zo zimy 2021, ktorá sa má predložiť vo februári 2021.

Ďalšie informácie

Úplné znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jesene 2020

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin

Čítať ďalej...

Najnovší prieskum Eurobarometra (júl – august): Počas pandémie koronavírusu sa Európania najviac obávajú o hospodársku situáciu

Najnovší prieskum Eurobarometra (júl – august): Počas pandémie koronavírusu sa Európania najviac obávajú o hospodársku situáciu

V zložitom období, ktoré je poznačené pandémiou koronavírusu, zostáva dôvera občanov v EÚ na stabilnej úrovni, pričom Európania Únii dôverujú, že v reakcii na prebiehajúcu pandémiu prijme v budúcnosti správne rozhodnutia. V novom štandardnom prieskume Eurobarometra, ktorý bol nedávno zverejnený, uvádzajú európski občania hospodársku situáciu, stav verejných financií členských štátov a prisťahovalectvo ako tri hlavné zdroje obáv na úrovni EÚ. Veľkým zdrojom obáv na vnútroštátnej úrovni je aj hospodárska situácia, po ktorej nasleduje zdravie a nezamestnanosť.

V novom prieskume Eurobarometra, ktorý bol realizovaný v júli a auguste, sa obavy v súvislosti s hospodárskou situáciou premietajú aj do vnímania súčasného stavu hospodárstva. 64 % Európanov si myslí, že situácia je „zlá“, a 42 % Európanov si myslí, že hospodárstvo ich krajiny sa z nepriaznivých účinkov pandémie koronavírusu zotaví „v roku 2023 alebo neskôr“.

Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré EÚ prijala v boji proti pandémii, sú Európania rozdelení (45 % je „spokojných“ a 44 % „nespokojných“). 62 % respondentov však tvrdí, že veria, že EÚ prijme v budúcnosti správne rozhodnutia, a 60 % je naďalej optimistických, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ.

  1. Dôvera a obraz EÚ

Dôvera v Európsku úniu zostala od jesene 2019 stabilná na úrovni 43 %, a to aj napriek zmenám vo vnímaní verejnosti počas pandémie. Dôvera vo vlády členských štátov (40 %, +6 percentuálnych bodov), ako aj v ich parlamenty (36 %, +2 percentuálne body) sa zvýšila.

V 15 členských štátoch väčšina respondentov tvrdí, že dôverujú EÚ, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané v Írsku (73 %), Dánsku (63 %) a Litve (59 %). Najnižšiu úroveň dôvery v EÚ možno pozorovať v Taliansku (28 %), vo Francúzsku (30 %) a v Grécku (32 %).

Podiel respondentov, ktorí EÚ vnímajú pozitívne, je rovnaký ako podiel respondentov, ktorí ju vnímajú neutrálne (40 %). 19 % respondentov vníma EÚ negatívne (–1 percentuálny bod).

V 13 členských štátoch EÚ väčšina respondentov vníma EÚ pozitívne, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané v Írsku (71 %), Poľsku a Portugalsku (po 55 %). V 13 ďalších členských štátoch respondenti vnímajú EÚ prevažne neutrálne, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané na Malte (56 %), v Španielsku, Lotyšsku a Slovinsku (po 48 %).

  1. Hlavné obavy na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni

Za najnaliehavejší problém, ktorému čelí EÚ, považujú občania hospodársku situáciu – tento názor zastáva viac ako tretina (35 %) všetkých respondentov, čo predstavuje výrazný nárast o 16 percentuálnych bodov od jesene 2019 a presun z tretieho miesta na prvé. Takéto vysoké obavy z hospodárskej situácie neboli zaznamenané od jari 2014.

Európania sú tiež čoraz viac znepokojení zo stavu verejných financií členských štátov (23 %, +6 percentuálnych bodov, čo je najvyššia úroveň od jari 2015), v dôsledku čoho sa tento zdroj obáv presúva z piateho miesta na druhé a dostáva sa na rovnakú úroveň ako prisťahovalectvo (23 %, –13 percentuálnych bodov), ktoré je teraz na najnižšej úrovni od jesene 2014.

Štvrtým najčastejšie uvádzaným zdrojom obáv na úrovni EÚ v situácii pandémie koronavírusu je zdravie (22 %, nová položka). Problém životného prostredia a zmeny klímy strácal na význame a klesol o 8 percentuálnych bodov na 20 %, pričom po ňom nasleduje nezamestnanosť (17 %, +5 percentuálnych bodov).

Hospodárska situácia (33 %, +17 percentuálnych bodov) podobne prekonala aj zdravie ako najdôležitejšiu otázku na vnútroštátnej úrovni a dostala sa zo siedmeho miesta na prvé. Napriek tomu, že zdravie je na druhom mieste, od jesene 2019 sa spomínalo oveľa častejšie (31 %, +9 percentuálnych bodov), v dôsledku čoho sa dostalo na historicky najvyššiu úroveň za posledných šesť rokov.

Výrazne sa zvýšil aj význam nezamestnanosti (28 %, +8 percentuálnych bodov), po ktorom nasleduje rast cien/inflácia/životné náklady (18 %, –2 percentuálne body), životné prostredie a zmena klímy (14 %, –6 percentuálnych bodov) a dlh verejnej správy (12 %, +4 percentuálne body). Zmienky o prisťahovalectve (11 %, –5 percentuálnych bodov) sú na najnižšej úrovni za posledných šesť rokov.

  1. Súčasná hospodárska situácia

Od jesene 2019 sa výrazne znížil podiel Európanov, ktorí si myslia, že súčasná situácia ich národného hospodárstva je „dobrá“ (34 %, –13 percentuálnych bodov), zatiaľ čo prudko vzrástol podiel respondentov, ktorí považujú túto situáciu za „zlú“ (64 %, +14 percentuálnych bodov).

Pokiaľ ide o vnútroštátnu úroveň, väčšina respondentov v 10 krajinách tvrdí, že hospodárska situácia ich členského štátu je dobrá (pokles z 15 krajín na jeseň 2019). Podiel respondentov, ktorí tvrdia, že situácia ich hospodárstva ich členského štátu je dobrá, sa pohybuje od 83 % v Luxembursku po 9 % v Grécku.

  1. Pandémia koronavírusu a verejná mienka v EÚ

Európania sa v názoroch na opatrenia prijaté inštitúciami EÚ na boj proti pandémii koronavírusu rozchádzajú (45 % je „spokojných“ a 44 % „nespokojných“). Väčšina respondentov v 19 členských štátoch je však s opatreniami, ktoré prijali inštitúcie Európskej únie na boj proti pandémii koronavírusu, spokojná. Najvyššia miera pozitívnych odpovedí bola zistená v Írsku (71 %); Maďarsku, Rumunsku a Poľsku (po 60 %). V siedmich krajinách je väčšina respondentov „nespokojná“ – a to najmä v Luxembursku (63 %), Taliansku (58 %), Grécku a Česku (po 55 %) a Španielsku (52 %). V Rakúsku je podiel spokojných a nespokojných respondentov vyrovnaný (po 47 %).

Viac ako šesť Európanov z desiatich však verí, že EÚ v budúcnosti prijme správne rozhodnutia (62 %). Najčastejšie uvádzanými prioritami reakcie EÚ na pandémiu koronavírusu sú: vypracovanie stratégie na riešenie podobnej krízy v budúcnosti a zabezpečenie finančných prostriedkov na nájdenie liečby alebo vakcíny (po 37 %). 30 % respondentov si myslí, že prioritou by malo byť vypracovanie európskej politiky v oblasti zdravia.

Osobné skúsenosti Európanov s opatreniami na obmedzenie pohybu boli veľmi rôznorodé. Celkovo takmer traja z desiatich Európanov tvrdia, že vyrovnať sa s nimi bolo pomerne jednoduché (31 %), zatiaľ čo štvrtina uvádza, že vyrovnať sa s nimi bolo pomerne zložité (25 %). 30 % respondentov napokon uviedlo, že „vyrovnať sa s nimi bolo jednoduché aj zložité“.

  1. Kľúčové oblasti politiky

V odpovedi na otázku týkajúcu sa cieľov Európskej zelenej dohody Európania naďalej ako najvyššie priority uvádzajú „výrobu energie z obnoviteľných zdrojov“, „boj proti plastovému odpadu“ a hlavne riešenie problému „jednorazových plastových výrobkov“. Viac ako tretina respondentov si myslí, že najvyššou prioritou by mala byť podpora poľnohospodárov v EÚ (38 %) alebo presadzovanie obehového hospodárstva (36 %). O niečo viac ako traja z desiatich respondentov si myslia, že najvyššou prioritou by malo byť zníženie spotreby energie (31 %).

Podpora hospodárskej a menovej únie a eura zostáva vysoká, pričom 75 % respondentov v eurozóne podporuje jednotnú menu EÚ. V EÚ27 ako celku sa podpora pre euro zvýšila na 67 % (+5 percentuálnych bodov).

  1. Občianstvo EÚ a európska demokracia

Väčšina ľudí v 26 členských štátoch EÚ (okrem Talianska) a 70 % v celej EÚ sa považuje za občanov EÚ. Na vnútroštátnej úrovni bolo najvyššie hodnotenie pozorované v Írsku a Luxembursku (po 89 %), Poľsku (83 %), na Slovensku a v Nemecku (po 82 %), Litve (81 %), Maďarsku, Portugalsku a Dánsku (po 80 %).

Väčšina Európanov (53 %) tvrdí, že sú spokojní so spôsobom fungovania demokracie v EÚ. Podiel respondentov, ktorí „nie sú spokojní“, sa od jesene 2019 zvýšil o 3 percentuálne body na 43 %.

  1. Optimizmus, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ

V tomto zložitom období 60 % Európanov uviedlo, že sú optimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ. Najvyššie hodnotenie optimizmu bolo pozorované v Írsku (81 %), Litve a Poľsku (po 75 %) a Chorvátsku (74 %). Najnižšie úrovne optimizmu existujú v Grécku (44 %) a Taliansku (49 %), kde pesimizmus prevažuje nad optimizmom, a vo Francúzsku, kde je pomer názorov rozdelený rovnomerne (49 % oproti 49 %).

 

Súvislosti

Štandardný prieskum Eurobarometra „Summer 2020 – Standard Eurobarometer“ (EB 93) sa prostredníctvom osobných pohovorov výnimočne doplnených online pohovormi uskutočnil v období od 9. júla do 26. augusta 2020 v 27 členských štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve a kandidátskych krajinách[1]. V 27 členských štátoch prebehlo 26 681 pohovorov.

Ďalšie informácie

Štandardný prieskum Eurobarometra 93

 

[1] 27 členských štátov Európskej únie (EÚ), Spojené kráľovstvo, päť kandidátskych krajín (Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Turecko) a komunita tureckých Cyperčanov v časti krajiny, ktorá nie je pod kontrolou vlády Cyperskej republiky.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKA KOMISIA

EURÓPSKY PARLAMENT

Login