Inovačná výkonnosť Európskej únie sa naďalej zlepšuje stabilným tempom, pričom od roku 2017 dosahuje 10 % nárast a v rokoch 2023 až 2024 rast o 0,5 %. Podľa aktuálne uverejneného európskeho prehľadu výsledkov inovácie (EIS) z roku 2024 väčšina členských štátov EÚ zvýšila svoju inovačnú výkonnosť, ale tento nárast sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líši.

Kľúčové zistenia

V rokoch 2023 až 2024 sa vnútroštátna inovačná výkonnosť zvýšila v 15 členských štátoch, zatiaľ čo v prípade ďalšej skupiny 11 stúpla. Chorvátsko zostalo stabilné. V porovnaní s posledným vydaním:

• Najinovatívnejšou krajinou EÚ zostávaDánsko, po ktorej nasleduje Švédsko, ktoré bolo na čele rebríčka v rokoch 2017 – 2022.
• Dve krajiny teraz patria do inej výkonnostnej skupiny. Estónsko sa po stabilnom raste od roku 2017 stalo silným inovátorom. Belgicko, ktoré bolo v roku 2023 lídrom v oblasti inovácií, sa presunulo do kategórie silných inovátorov, hoci si zachovalo svoju piatu pozíciu v rebríčkoch celkovo.

Širšia analýza vrátane ďalších európskych krajín a vybraných globálnych konkurentov poukazuje na meniace sa medzinárodné prostredie. Švajčiarsko je najinovatívnejšou európskou krajinou a Južná Kórea zostáva v roku 2024 najinovatívnejším svetovým konkurentom, zatiaľ čo Čína prekonala Japonsko a postupne prehlbuje priepasť oproti EÚ.

V globálnom kontexte si EÚ zachováva silnú pozíciu, ktorá preukazuje vysokú výkonnosť vo väčšine ukazovateľov, a to aj v MSP, ktoré zavádzajú inovácie výrobkov a procesov a technológie súvisiace so životným prostredím. EÚ stále čelí výzvam v porovnaní so svojimi hlavnými svetovými konkurentmi v oblastiach, ako sú duševné aktíva, spolupráca medzi inovatívnymi MSP a výdavky na výskum a vývoj v podnikateľskom sektore.

Obrázok 3: Inovačná výkonnosť v porovnaní s EÚ 2017 medzi 27 členskými štátmi EÚ – porovnanie s rokom 2023.

Inovační lídri majú obzvlášť atraktívne výskumné systémy a majú silné postavenie v oblasti digitalizácie. Silní inovátori preukazujú významné silné stránky vo svojich inovačných ekosystémoch (inovácie výrobkov a podnikov). Medzi miernymi inovátormi existuje celý rad pozitívnych trendov, najmä rozvoj spolupráce v oblasti výskumu; keďže začínajúci inovátori preukázali celkovo pozitívnu trajektóriu inovačnej výkonnosti, ale stále zaostávajú.

Hoci sa rozdiely vo výkonnosti medzi silnými inovátormi a miernymi inovátormi v rokoch 2017 až 2024 mierne znížili, medzi inovačnými lídrami a novými inovátormi sa stali výraznejšími. Pretrvávajú aj geografické rozdiely v inovačnej výkonnosti, pričom inovační lídri a väčšina silných inovátorov sa nachádzajú prevažne v severnej a západnej Európe a mnohí mierni a začínajúci inovátori v južnej a východnej Európe.

Súvislosti

Európsky prehľad výsledkov inovácie (EIS) je každoročná publikácia Európskej komisie, ktorá poskytuje porovnávacie hodnotenie inovačnej výkonnosti členských štátov EÚ, susedných európskych krajín a vybraných globálnych konkurentov. EIS je založený na 32 ukazovateľoch týkajúcich sa hospodárstva, podnikania a podnikania, inovačných profilov, riadenia a politického rámca, zmeny klímy a demografie.

EIS 2024 sa po prvýkrát vzťahuje na všetky členské štáty EÚ, 12 susedných európskych krajín vrátane Moldavska a s menším súborom ukazovateľov 11 globálnych konkurentov. EIS 2024 kategorizuje členské štáty do štyroch inovačných skupín na základe ich skóre: 

• Lídri v oblasti inovácií (výkonnosť je vyššia ako 125 % priemeru EÚ),
• Silní inovátori (od 100 % do 125 % priemeru EÚ),
• Mierni inovátori (od 70 % do 100 % priemeru EÚ) a
• Začínajúci inovátori (pod 70 % priemeru EÚ).  

Cieľom hodnotiacej tabuľky je podporiť tvorcov politík, výskumných pracovníkov a zainteresované strany pri pochopení inovačného prostredia, hľadaní silných a slabých stránok a formulovaní politík založených na dôkazoch s cieľom posilniť inovácie v celej Európe.

EIS 2024 sprevádza aktualizovaný a prepracovaný interaktívny nástroj, ktorý ponúka prispôsobené porovnania s profilmi krajín a zobrazuje relatívne silné, slabé stránky a trendy, ako aj skúma korelácie medzi ukazovateľmi.

Nový európsky inovačný program, ktorý sa začal v roku 2022, je kľúčom k preklenutiu inovačnej medzery urýchlením vývoja špičkových technológií a podporou dynamického prostredia pre startupy a etablované podniky v celej Európe. Značné úsilie sa vynaložilo na pokračovanie iniciatív v rámci kľúčových priorít programu, ako je vykonávanie nových smerníc vo finančnom sektore, zavedenie nových mechanizmov a fondov na podporu rizikového kapitálu a poskytovanie príležitostí na odbornú prípravu talentov v oblasti špičkových technológií.

Komisia prijala oznámenie o svojom globálnom prístupe k výskumu a inováciám – európsku stratégiu pre medzinárodnú spoluprácu v meniacom sa svete. EÚ tým zamýšľa prevziať vedúcu úlohu, pokiaľ ide o podporu medzinárodných partnerstiev v oblasti výskumu a inovácií, a priniesť inovatívne riešenia, ktoré zaistia, aby naše spoločnosti boli zelené, digitálne a zdravé.

Výskum na vysokej úrovni vyžaduje spoluprácu špičkových odborníkov z celého sveta. Pre EÚ je to strategická priorita. Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácií však prebieha v meniacom sa globálnom prostredí, kde rastie geopolitické napätie a sú spochybňované ľudské práva a základné hodnoty. Reakciou EÚ je ísť príkladom a podporovať multilateralizmus, otvorenosť a reciprocitu v rámci spolupráce s ostatnými časťami sveta. EÚ uľahčí globálne reakcie na globálne výzvy, akými sú zmena klímy alebo pandémie, pričom bude dodržiavať medzinárodné pravidlá a základné hodnoty EÚ a posilňovať svoju otvorenú strategickú autonómiu.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek, Margrethe Vestagerová uviedla: „Otvorenosť bola odjakživa základným kameňom našej spolupráce s ostatnými časťami sveta. Naša reakcia na pandémiu poukázala na prínosy otvorenejšej vedy, zdieľania údajov a výsledkov v prospech ľudí v Európe a na celom svete. Táto stratégia nám pomôže vytvoriť globálny kritický objem činností v oblasti výskumu a inovácií, čo umožní nájsť riešenia na súčasné naliehavé globálne výzvy.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová vyhlásila: „Aby sme sa uistili, že táto otvorenosť funguje a že výskumní pracovníci môžu čo najjednoduchším spôsobom cezhranične spolupracovať, potrebujeme nielen podporu hlavných poskytovateľov finančných prostriedkov, akým je EÚ, ale takisto jasný rámec, ktorý vytvára rovnaké podmienky v oblastiach, akými sú etický a na ľudí zameraný výskum, spravodlivé zaobchádzanie s duševným vlastníctvom a vzájomný prístup k výskumným programom. Budeme aktívne spolupracovať s partnermi, ktorí zdieľajú tieto hodnoty a zásady.“

Prístup „Tím Európa“

Globálny prístup k výskumu a inováciám opätovne potvrdzuje záväzok Európy dosiahnuť takú úroveň globálnej otvorenosti, ktorá je potrebná na stimuláciu excelentnosti a združovanie zdrojov s cieľom dosiahnuť vedecký pokrok a rozvoj dynamických inovačných ekosystémov. Vzhľadom na tento cieľ bude EÚ spolupracovať s medzinárodnými partnermi na vytvorení spoločného chápania základných princípov a hodnôt v oblasti výskumu a inovácií, akými sú akademická sloboda, rodová rovnosť, etika výskumu, otvorená veda a tvorba politík založená na dôkazoch.

Nová stratégia vychádza z dvoch hlavných cieľov, ktoré sú navzájom rovnomerne prepojené. V prvom rade je jej cieľom vytvoriť prostredie pre výskum a inovácie, ktoré je založené na pravidlách a hodnotách a je štandardne otvorené, umožniť výskumným pracovníkom a inovátorom po celom svete spolupracovať v rámci multilaterálnych partnerstiev a nájsť riešenia na globálne výzvy. V druhom rade má za cieľ zabezpečiť reciprocitu a rovnaké podmienky v rámci medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií. Globálna reakcia EÚ v boji proti pandémii koronavírusu navyše ukázala, okrem iného prostredníctvom multilaterálnych platforiem a projektov programu Horizont 2020, ako môžeme maximalizovať prístup k vedeckým poznatkom a k medzinárodnému hodnotovému reťazcu, keď spojíme sily.

Na dosiahnutie svojich cieľov podnikne EÚ niekoľko krokov. Bude napríklad podporovať výskumných pracovníkov a ich organizácie v záujme urýchlenia udržateľného a inkluzívneho rozvoja v krajinách s nízkymi a strednými príjmami okrem iného prostredníctvom ambicióznej „africkej iniciatívy“ v rámci programu Horizont Európa s cieľom posilniť spoluprácu s africkými krajinami. Komisia ďalej plánuje predložiť usmernenia týkajúce sa riešenia zahraničného zasahovania zameraného na výskumné organizácie a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v EÚ. Tieto usmernenia podporia organizácie EÚ pri ochrane akademickej slobody, integrity a inštitucionálnej autonómie.

Kľúčovým nástrojom vykonávania stratégie bude Horizont Európa, ďalší rámcový program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027. S cieľom chrániť strategické aktíva, záujmy, autonómiu alebo bezpečnosť EÚ možno v rámci programu výnimočne a vždy v riadne odôvodnených prípadoch obmedziť účasť na činnostiach, pričom sa umožní, aby program zostal spravidla otvorený. Pridružením k programu Horizont Európa získajú krajiny mimo EÚ ďalšie príležitosti zúčastniť sa na celkovom programe, pričom pre nich budú platiť rovnaké podmienky ako pre členské štáty.

Kľúčom k úspešnému vykonávaniu stratégie bude úzka koordinácia a spolupráca medzi EÚ a jej členskými štátmi. Komisia podporí iniciatívy vychádzajúce z prístupu „Tím Európa“, ktoré spájajú úsilie EÚ, členských štátov a európskych finančných inštitúcií. Dôležitým prvkom tohto prístupu budú synergie s inými programami EÚ, ako je Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa.

Súvislosti

V roku 2012 sa oznámením Komisie stanovila stratégia pre medzinárodnú kooperáciu v oblasti výskumu a inovácií. Slúžila na riadenie vedeckých a technologických vzťahov EÚ s krajinami mimo EÚ a položila základ medzinárodného programu Horizont 2020. Počas posledných troch rokov programu Horizont 2020 získala medzinárodná spolupráca značnú podporu prostredníctvom „vlajkových iniciatív medzinárodnej spolupráce“ vrátane viac ako tridsiatich ambicióznych iniciatív pre spoluprácu s niekoľkými krajinami mimo EÚ a regiónmi, ako sú Afrika, Kanada, Japonsko, Južná Kórea, Čína, India a iné.

Takmer po desiatich rokoch nahradil predchádzajúcu stratégiu nový globálny prístup k výskumu a inováciám s cieľom reagovať na súčasný výrazne odlišný globálny kontext a zosúladiť medzinárodnú spoluprácu EÚ s jej súčasnými prioritami.

Ďalšie informácie:

Oznámenie o globálnom prístupe k výskumu a inováciám

Otázky a odpovede Globálny prístup k výskumu a inováciám

Prehľad Globálny prístup k výskumu a inováciám

Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácií