Liberalizácia vízového režimu: podľa správy Komisie krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva naďalej plnia požiadavky

Komisia predkladá štvrtú správu o monitorovaní bezvízového režimu medzi EÚ a Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Srbskom, ako aj Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Zameriava sa na opatrenia prijaté v roku 2020, ktorými sa napĺňajú odporúčania z tretej správy podávanej v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti. Pri krajinách oslobodených od vízovej povinnosti menej ako sedem rokov (Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) sa v správe uvádza aj podrobnejšie posúdenie ďalších opatrení, ktoré majú zaistiť nepretržité plnenie kritérií. V správe sa konštatuje, že všetky dotknuté krajiny naďalej plnia požiadavky potrebné na liberalizáciu vízového režimu a dosiahli pokrok pri plnení minuloročných odporúčaní. Zároveň upozorňuje na oblasti, v ktorých každá krajina musí ešte pokročiť. V správe sa tiež píše, že bezvízový pohyb naďalej prináša členským štátom EÚ a partnerským krajinám hospodárske, sociálne a kultúrne výhody.

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová uviedla: „Bezvízové cestovanie medzi EÚ a partnermi zo západného Balkánu a krajinami Východného partnerstva je veľký úspech. I keď obmedzenia spojené s pandémiou COVID-19 významne ovplyvnili mobilitu, partneri zo západného Balkánu a krajiny Východného partnerstva s bezvízovým režimom nesmú poľaviť v úsilí o riadenie migrácie a azylu ani v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ba naopak – musia ich zintenzívniť.“

Migrácia, azyl a spolupráca v oblasti readmisie

Pandémia ochorenia COVID-19 a s ňou súvisiace cestovné obmedzenia mali veľký vplyv na migráciu a mobilitu do EÚ. Prevažná väčšina ľudí, ktorí cestovali do EÚ, mala legitímne dôvody. Všetky hodnotené krajiny prijímajú opatrenia proti nelegálnej migrácii, ale pretrvávajúce problémy si vyžadujú viac úsilia:

  • Počet žiadostí o azyl na jar 2020 prudko klesol. Niektoré krajiny však musia vyriešiť otázku neopodstatnených žiadostí o azyl, ktoré podávajú ich občania, napríklad zintenzívnením spolupráce v rámci Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) a organizovaním ďalších cielených informačných kampaní.
  • Miera návratov sa znížila v dôsledku obmedzenej dostupnosti letov, ale medzi členskými štátmi a zúčastnenými krajinami pokračuje v oblasti návratu a readmisie dobrá spolupráca.
  • Stále treba zlepšovať riadenie hraníc a migrácie, a to aj napriek celkovému poklesu v počte neoprávnených prekročení hraníc. Prijímacia kapacita u niektorých partnerov zo západného Balkánu, najmä v Bosne a Hercegovine, je naďalej znepokojivá.
  • Urýchlene by sa mali uzavrieť a začať vykonávať dohody o štatúte agentúry Frontex so Severným Macedónskom a Bosnou a Hercegovinou.
  • Posudzované krajiny budú nepretržite plniť kritériá liberalizácie vízového režimu len pod podmienkou dobre riadenej migrácie a bezpečnostného prostredia, ktoré si vyžadujú ďalšie zosúladenie s vízovou politikou EÚ.

Verejný poriadok a bezpečnosť

Všetky hodnotené krajiny prijímajú opatrenia na predchádzanie organizovanej trestnej činnosti a boj proti nej. Väčšiu pozornosť však treba venovať riešeniu otázok vnútornej bezpečnosti:

  • Krajiny by mali prijať opatrenia na účinný boj proti organizovanej trestnej činnosti, finančným podvodom a praniu špinavých peňazí, čomu by pomohla najmä lepšia koordinácia medzi orgánmi presadzovania práva.
  • Neustále obavy vyvoláva korupcia na vysokej úrovni. Boj proti korupcii niekedy ešte stále brzdí obmedzená kapacita protikorupčných agentúr a ich právne postavenie, ako aj malý počet odsúdených v prípadoch, ktoré sa dostanú pred súd (najmä v Moldavsku a na Ukrajine).
  • Krajiny s bezvízovým režimom, ktoré udeľujú občianstvo výmenou za investície, by mali prakticky zrušiť takéto systémy, aby štátni príslušníci iných krajín, v ktorých existuje vízová povinnosť, nemohli obchádzať postup udeľovania krátkodobých víz EÚ a dôkladné posudzovanie migračných a bezpečnostných rizík, ktoré z toho vyplývajú.

Ďalšie kroky

Komisia bude ďalej monitorovať plnenie požiadaviek na liberalizáciu vízového režimu prostredníctvom stretnutí na úrovni vyšších úradníkov a pravidelných zasadnutí Podvýboru pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, ako aj bilaterálnych a regionálnych dialógov medzi EÚ a krajinami, na ktoré sa vzťahuje bezvízový režim. V prípade partnerov zo západného Balkánu bude toto monitorovanie prebiehať aj formou pravidelného predkladania správ o rozšírení a v náležitých prípadoch formou rokovaní o pristúpení k EÚ. Komisia bude naďalej aspoň raz ročne podávať správu Európskemu parlamentu a Rade.

Kontext

EÚ má v súčasnosti zavedený bezvízový režim so 61 krajinami. V rámci tohto bezvízového režimu môžu občania tretích krajín, ktorí majú biometrický pas, vstúpiť bez víza do schengenského priestoru na 90 dní v rámci 180 dní. Cestujúci oslobodení od vízovej povinnosti, ktorí navštívia schengenský priestor, budú od konca roka 2022 podliehať európskemu systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS).

V rámci posilneného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorý bol prijatý v marci 2017, Komisia monitoruje, či tretie krajiny, ktoré boli pred menej ako siedmimi rokmi pri dialógu o liberalizácii vízového režimu oslobodené od vízovej povinnosti, nepretržite spĺňajú požiadavky na liberalizáciu vízového režimu. Komisia minimálne raz ročne podáva správu Európskemu parlamentu a Rade.

V poradí štvrtej správe, podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, predchádzala prvá správa podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti z decembra 2017, druhá správa podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti vydaná v decembri 2018 a tretia správa podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti vydaná v júli 2020.

Údaje z tejto správy sa týkajú kalendárneho roka 2020 a v relevantných prípadoch sú aktualizované pre rok 2021.

Občania Čiernej Hory, Srbska a Severného Macedónska môžu cestovať do EÚ bez víz od decembra 2009. Pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny je to možné od konca roka 2010. V prípade Moldavska je bezvízový režim v platnosti od apríla 2014, v prípade Gruzínska od marca 2017 a v prípade Ukrajiny od júna 2017.

Ďalšie informácie

Štvrtá správa v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti

Pracovný dokument útvarov Komisie

Otázky a odpovede

Posilnený mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti

Čítať ďalej...

Smerom k silnejšiemu a odolnejšiemu schengenskému priestoru

Európska komisia predkladá novú stratégiu na posilnenie a zvýšenie odolnosti najväčšieho priestoru voľného cestovania na svete – schengenského priestoru.

Schengenský priestor je domovom viac ako 420 miliónov ľudí v 26 krajinách. Vnútorné hranice medzi schengenskými štátmi bez kontrol nerozlučne patria k európskemu spôsobu života: takmer 1,7 milióna ľudí v jednom štáte Schengenu býva a v inom pracuje. Ľudia si podľa slobôd, ktoré im ponúka schengenský priestor, usporiadali život a každý deň prechádza 3,5 milióna z nich z jedného štátu do druhého.

Voľný tok ľudí, tovaru a služieb je dušou Európskej únie a po kríze spôsobenej koronavírusom bude aj kľúčom k jej obnove. Touto stratégiou Komisia sumarizuje výzvy, ktoré zasiahli schengenský priestor v posledných rokoch, a vytyčuje ďalší postup, ktorým nám pomôže zachovať výhody schengenského priestoru. Na zvládnutie súčasných výziev potrebujú členské štáty spoločné opatrenia na úrovni Únie.

Základom dobrého fungovania schengenského priestoru sú tri piliere: účinné riadenie vonkajších hraníc EÚ, posilnenie vnútorných opatrení, ktoré nahradia absenciu kontrol na vnútorných hraniciach, a to najmä v oblasti policajnej spolupráce, bezpečnosti a riadenia migrácie, a spoľahlivá pripravenosť a riadenie vrátane dobudovania schengenského priestoru. Komisia chce zároveň posilniť vzájomnú dôveru pri vykonávaní schengenských pravidiel, a preto predkladá aj návrh na revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Európanom je ich sloboda cestovať, žiť a pracovať v rôznych členských štátoch drahá. Hoci ide o jeden z najväčších úspechov EÚ, rôzne krízy a problémy nám dali jasne najavo, že Schengen nemôžeme považovať za samozrejmosť. Dnes sme predložili ďalší postup, vďaka ktorému bude schengenský priestor schopný odolať času, ľudia, tovar a služby budú môcť bez ohľadu na okolnosti voľne prúdiť, naše hospodárstva sa obnovia a my sa spoločne staneme silnejšími.“

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas povedal: „Pre náš európsky spôsob života má neobmedzený pohyb v schengenskom priestore zásadný význam. Schengen je dobre naolejovaný stroj, ale aby odolal času, treba ho ako každý stroj neustále spevňovať a posilňovať. Dnes sme vykročili na novú cestu, ktorá vedie k bezpečnosti a mobilite občanov EÚ a k Schengenu odolnejšiemu voči otrasom. Samozrejme, že Schengen je bez všetkých našich členských štátov neúplný. Ak bude inkluzívnejší, upevní sa a zvýši sa jeho bezpečnosť.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová dodala: „Vďaka dnešnej schengenskej stratégii budeme navonok silnejší a vnútri slobodnejší. Vďaka najmodernejším informačným systémom sa zlepší riadenie vonkajších hraníc a vďaka posilneniu policajnej spolupráce a spoločného riadenia migrácie sa bude dať obnoviť schengenský priestor bez hraničných kontrol. Dnešná stratégia prehĺbi dôveru, podporí riadenie a umožní nám lepšie predvídať, pripraviť sa a reagovať. Som odhodlaná postarať sa o to, aby v nej zohrali svoju úlohu všetky členské štáty.“

Cieľom stratégie je: 

  • Zabezpečiť účinné riadenie vonkajších hraníc EÚ nasadením stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktoré už prebieha; zabezpečením interoperability informačných systémov na riadenie hraníc a migrácie do roku 2023; a pripravovaným návrhom o digitalizácii žiadostí o víza a cestovných dokladov. Komisia takisto vyzýva spoluzákonodarcov, aby urýchlene prijali Nový pakt o migrácii a azyle zameraný na skríning osôb prekračujúcich hranice bez povolenia.
  • Vnútorne posilniť schengenský priestor, keďže pre udržanie hraníc bez kontrol a kompenzáciu tohto stavu má zásadný význam úzka spolupráca medzi členskými štátmi na prevencii a potláčaní bezpečnostných hrozieb. K novým iniciatívam bude patriť aj kódex policajnej spolupráce EÚ; modernizácia prümského rámca na výmenu informácií o DNA, odtlačkoch prstov a evidencii vozidiel a rozšírenie využívania vopred poskytovaných informácií o cestujúcich na lety v rámci schengenského priestoru. Po prijatí Nového paktu o migrácii a azyle sa stanoví aj spoločný prístup k riadeniu migrácie, ktorý je dôležitým predpokladom dobrého fungovania schengenského priestoru.
  • Zlepšiť pripravenosť a riadenie Komisia navrhuje revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu (ďalej v texte). Bude zvolávať aj pravidelné schengenské fóra na podporu politického dialógu o riešení spoločných výziev na základe výročných správ o stave Schengenu. S cieľom posilniť odolnosť schengenského priestoru voči závažným hrozbám Komisia neskôr v tomto roku navrhne revíziu Kódexu schengenských hraníc, ktorou chce zabezpečiť úzku koordináciu a poskytnúť záruky, aby sa k opätovnému zavedeniu kontrol na vnútorných hraniciach pristúpilo iba v krajnom prípade. Komisia predloží aj pohotovostný plán, ktorý umožní opätovnú aktiváciu úspešného systému zelených jazdných pruhov pre nepretržitú nákladnú dopravu v prípade budúcich kríz. Komisia napokon začne dialóg s členskými štátmi s cieľom riešiť opätovné kontroly na vnútorných hraniciach, ktoré trvajú už pridlho.
  • Rozšíriť schengenský priestor: Budúcnosť Schengenu musí zahŕňať rozšírenie priestoru na tie členské štáty EÚ, ktoré ešte nie sú jeho súčasťou. Ide o legitímne očakávanie krajín, ktoré sa považujú za pripravené na pristúpenie, ale aj o ich právnu povinnosť.

Revidovaný hodnotiaci mechanizmus na posilnenie dôvery

V záujme prehĺbenia spoločnej dôvery vo vykonávanie schengenských pravidiel a zabezpečenia stavu, v ktorom dokážeme nedostatky rýchlo identifikovať a rýchlo odstrániť, Komisia navrhuje revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu. Zmeny sa budú týkať urýchlenia procesu hodnotenia a zavedenia zrýchleného postupu v prípade závažných nedostatkov, ktoré by mohli ohroziť schengenský priestor ako celok. Väčší politický dôraz sa bude klásť aj na schengenské hodnotenia, keďže ich výsledky sa zahrnú do výročnej správy o stave Schengenu a budú predmetom rokovaní s Európskym parlamentom a Radou. V revidovanom mechanizme sa zároveň zintenzívni monitorovanie dodržiavania základných práv.

Súvislosti

Pred 36 rokmi sa 5 členských štátov dohodlo, že odstránia kontroly na spoločných hraniciach. V súčasnosti je schengenský priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach domovom viac ako 420 miliónov ľudí v 26 európskych štátoch. Tvoria ho všetky krajiny EÚ okrem Bulharska, Rumunska, Chorvátska, Cypru a Írska. Okrem toho doň patria štyri krajiny mimo EÚ: Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

Schengenské pravidlá sa musia prispôsobiť premenlivým výzvam, a preto ich treba aktualizovať. Predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v septembri minulého roka oznámila, že Komisia predloží novú stratégiu budúceho schengenského priestoru s cieľom zvýšiť jeho odolnosť.

Východiskom pre túto stratégiu boli rozsiahle konzultácie s poslancami Európskeho parlamentu a ministrami vnútra, ktorí sa zišli na zasadnutiach schengenského fóra v novembri 2020 a máji 2021.

Ďalšie informácie

OZNAM: Smerom k silnejšiemu a odolnejšiemu schengenskému priestoru

Prehľad

Stratégia na dosiahnutie plne funkčného a odolného schengenského priestoru

Návrh na revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu + príloha (pozri aj posúdenie vplyvu a jeho zhrnutie)

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login