Tím Európa ako najväčší darca na svete zvýšil v roku 2020 svoju oficiálnu rozvojovú pomoc na 66,8 miliardy eur

EÚ a jej 27 členských štátov podstatne zvýšili v roku 2020 svoju oficiálnu rozvojovú pomoc pre partnerské krajiny na 66,8 miliardy eur. Podľa predbežných údajov, ktoré uverejnil Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD-DAC), ide o 15 % nárast v nominálnom vyjadrení a zodpovedá to 0,50 % spoločného hrubého národného dôchodku (HND) oproti 0,41 % v roku 2019. EÚ a jej členské štáty tak potvrdili svoju pozíciu najväčšieho darcu na svete, ktorý poskytuje 46 % celosvetovej pomoci pochádzajúcej od EÚ a od ostatných darcov Výboru pre rozvojovú pomoc, a urobili veľký krok smerom k splneniu svojho záväzku, že do roku 2030 sa najmenej 0,7 % spoločného HND poskytne na oficiálnu rozvojovú pomoc.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová poznamenala: „Tím Európa oproti minulému roku podstatne zvýšil svoj príspevok na oficiálnu rozvojovú pomoc. V časoch, keď musí toľko ľudí v našich partnerských krajinách čeliť veľkým zdravotným, hospodárskym a sociálnym ťažkostiam spojeným s krízou COVID-19, to má mimoriadny význam. Najnovšie údaje ukazujú, že desať rokov pred stanoveným dátumom na splnenie nášho záväzku, t. j. že 0,7 % nášho spoločného HND poskytneme na oficiálnu rozvojovú pomoc, sme odhodlaní viac ako kedykoľvek predtým dosiahnuť tento cieľ.

Svoju oficiálnu rozvojovú pomoc v nominálnom vyjadrení zvýšilo v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 celkovo 17 členských štátov, pričom najväčší nominálny nárast zaznamenalo Nemecko (+ 3 310 miliónov eur), Francúzsko (+ 1 499 miliónov eur) a Švédsko (+ 921 miliónov eur) a ďalší nárast pripadá na Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Oficiálna rozvojová pomoc inštitúcií EÚ (t. j. Európska komisia a EIB) sa v roku 2020 celkovo zvýšila o 3,7 miliardy eur (27 %) v nominálnom vyjadrení. 15 členských štátov zvýšilo svoju oficiálnu rozvojovú pomoc v pomere k svojmu HND najmenej o 0,01 percentuálneho bodu: Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko a Švédsko. Na Cypre a v Grécku však oficiálna rozvojová pomoc ako podiel HND klesla aspoň o 0,01 percentuálneho bodu.

EÚ, jej členské štáty a európske finančné inštitúcie spolu s Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj spojili v reakcii na pandémiu koronavírusu svoje finančné zdroje ako Tím Európa, pričom v roku 2020 zmobilizovali viac ako 40 miliárd eur na podporu partnerských krajín. 65 % tejto sumy už bolo vyplatených v roku 2020 na podporu okamžitých humanitárnych potrieb; t. j. na podporu zdravotníckych, vodovodných, sanitárnych a výživových systémov, ako aj na riešenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie. Vzhľadom na bezprecedentnú povahu krízy COVID-19 sú verejné financie a udržateľnosť dlhu mnohých rozvojových krajín pod obrovským tlakom, čo má negatívny dosah na ich schopnosť dosahovať ciele udržateľného rozvoja. Predsedníčka von der Leyenová preto v máji 2020 vyzvala na globálne oživenie hospodárstva. Ide o iniciatívu, v rámci ktorej by sa odpustenie dlhu a investície prepojili s cieľmi udržateľného rozvoja, aby sa podporilo ekologické, digitálne, spravodlivé a odolné oživenie. Iniciatíva zameraná na globálne oživenie hospodárstva spočíva v tom, že by sa v partnerských krajinách začali prijímať politické rozhodnutia podporujúce ekologickú a digitálnu transformáciu, sociálnu inkluzívnosť a ľudský rozvoj, ktoré by súčasne posilňovali aj udržateľnosť dlhovej služby.

Oficiálna rozvojová pomoc predstavuje jeden zo zdrojov financovania umožňujúcich dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja, no v prípade všetkých zdrojov financovania udržateľného rozvoja je nutné dosiahnuť väčšiu transparentnosť. Dôležitým krokom v tomto smere bolo to, že sa zhromaždili a po prvýkrát uverejnili údaje o celkovej oficiálnej podpore pre udržateľný rozvoj (TOSSD), vďaka čomu sa zvýšila transparentnosť všetkých oficiálne podporovaných zdrojov pre ciele udržateľného rozvoja vrátane spolupráce juh – juh, podpory celosvetových verejných statkov, ako je výskum vakcín a zmierňovanie zmeny klímy, ako aj súkromného financovania mobilizovaného prostredníctvom oficiálnych intervencií.

Súvislosti

Údaje, ktoré uverejnila organizácia OECD, sa zakladajú na predbežných informáciách, ktoré jej boli nahlásené členskými štátmi EÚ, pričom podrobné konečné údaje uverejní začiatkom roka 2022. Kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ pozostáva z celkových výdavkov členských štátov EÚ na oficiálnu rozvojovú pomoc a z oficiálnej rozvojovej pomoci inštitúcií EÚ, ktorá sa nepripisuje jednotlivým členským štátom ani Spojenému kráľovstvu (najmä vlastné zdroje Európskej investičnej banky a po prvýkrát v roku 2020 osobitné úvery na makrofinančnú pomoc na základe grantového ekvivalentu).

Aj napriek vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ktoré nadobudlo účinnosť 1. februára 2020, Spojené kráľovstvo v roku 2020 aj naďalej finančne prispievalo formou oficiálnej rozvojovej pomoci do rozpočtu EÚ a Európskeho rozvojového fondu. Tento príspevok je zahrnutý do oficiálnej rozvojovej pomoci inštitúcií EÚ. Aby sa zabránilo dvojitému započítavaniu oficiálnej rozvojovej pomoci vykazovanej ako kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ a oficiálnej rozvojovej pomoci vykazovanej samotným Spojeným kráľovstvom, príspevok, ktorý Spojené kráľovstvo poskytuje inštitúciám EÚ, nie je zahrnutý do pomoci vykazovanej ako kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ.

Štyri členské štáty EÚ už prekročili v roku 2020 cieľovú úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá má zodpovedať 0,7 % HND: Švédsko (1,14 %), Luxembursko (1,02 %), Dánsko (0,73 %) a Nemecko (0,73 %).

Pri uvádzaní členských štátov, ktoré zvýšili alebo znížili svoju oficiálnu rozvojovú pomoc ako podiel HND, sa zohľadňujú len prípady, keď zmena predstavuje najmenej 0,01 percentuálneho bodu (na základe presných, nie zaokrúhlených hodnôt), zatiaľ čo členské štáty, v prípade ktorých je zmena menšia ako 0,01 percentuálneho bodu (pričom to platí v oboch smeroch), sa považujú za štáty, ktorých oficiálna rozvojová pomoc ako podiel HND zostala na nezmenenej úrovni.

Pokiaľ ide o oficiálnu rozvojovú pomoc ako podiel HND, EÚ a jej členské štáty výrazne presahujú priemer darcov Výboru pre rozvojovú pomoc z krajín mimo EÚ, keďže ich pomoc dosahuje 0,50 % v porovnaní s 0,26 % (súhrnná hodnota za všetkých darcov Výboru pre rozvojovú pomoc z krajín mimo EÚ).

V máji 2015 Európska rada opätovne potvrdila svoj záväzok zvýšiť do roku 2030 kolektívnu oficiálnu rozvojovú pomoc na 0,7 % HND EÚ. Od roku 2015 sa oficiálna rozvojová pomoc EÚ a jej súčasných 27 členských štátov zvýšila v nominálnom vyjadrení na základe peňažných tokov o 37 % (18,7 miliardy eur), zatiaľ čo pomer oficiálnej rozvojovej pomoci k HND sa zvýšil o 0,1 percentuálneho bodu. V roku 2020 nastal obrat v predchádzajúcom klesajúcom trende oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorý sme pozorovali od vrcholu v roku 2016, keď oficiálna rozvojová pomoc EÚ a jej vtedajších 28 členských štátov dosiahla 0,52 % HND. Čiastočne je to spôsobené absolútnym zvýšením kolektívnej oficiálnej rozvojovej pomoci v nominálnom vyjadrení a čiastočne absolútnym znížením spoločného HND v nominálnom vyjadrení. EÚ sa takisto zaviazala, že v krátkodobom horizonte kolektívne poskytne najmenej rozvinutým krajinám oficiálnu rozvojovú pomoc v rozpätí od 0,15 % do 0,20 % HND EÚ a vo výške 0,20 % do roku 2030. Od roku 2015 sa oficiálna rozvojová pomoc, ktorú EÚ a jej súčasných 27 členských štátov poskytli najmenej rozvinutým krajinám zvýšila v nominálnom vyjadrení na základe peňažných tokov o 34 % (3,5 miliardy eur), takže v roku 2019 dosiahla 13,8 miliardy eur (0,10 % HND), pričom pomer oficiálnej rozvojovej pomoci k HND sa zvýšil o 0,01 percentuálneho bodu. Okrem toho EÚ a jej vtedajších 28 členských štátov zvýšili v porovnaní s rokom 2018 svoju celkovú oficiálnu rozvojovú pomoc pre Afriku o 3,6 % v nominálnom vyjadrení na 25,9 miliardy eur v roku 2019. Údaje o oficiálnej rozvojovej pomoc pre najmenej rozvinuté krajiny, Afriku a iných konkrétnych príjemcov za rok 2020 sa očakávajú začiatkom roka 2022.

Je nevyhnutné, aby sa v partnerských krajinách podporilo udržateľné financovanie, ako aj zapojenie súkromného sektora a aby sa popritom uskutočnili reformy zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia, keďže na splnenie výziev iniciatívy zameranej na globálne oživenie hospodárstva nepostačí iba oficiálna rozvojová pomoc. EÚ rozhodujúco prispela k prepojeniu pomoci, investícií, obchodu, mobilizácie finančných prostriedkov z domácich zdrojov a politík navrhnutých tak, aby sa v plnej miere využili všetky finančné toky. Záruka Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj zohrávala pri uvoľňovaní dodatočných finančných prostriedkov pre partnerské krajiny zásadný význam. Len v minulom roku podpísala EÚ s našimi partnerskými finančnými inštitúciami finančné záruky v hodnote 1,55 miliardy eur, vďaka ktorým sa zmobilizovali investície vo výške viac ako 17 miliárd eur. Prispeje to aj k tomu, aby bolo oživenie po pandémii ekologické, digitálne, spravodlivé a odolné.

Ďalšie informácie

MEMO (otázky a odpovede) o predbežných údajoch o oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ a jej členských štátov za rok 2020 

Príloha: Predbežné údaje o oficiálnej rozvojovej pomoci za rok 2020, tabuľky a grafy za EÚ a jej členské štáty

Komisia uverejnila číselné údaje o globálnej reakcii na COVID-19

Tlačová správa OECD

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login