Európska komisia predstavuje európsku stratégiu vnútornej bezpečnosti ProtectEU. Členské štáty vďaka nej získajú ďalšiu podporu a EÚ bude schopná lepšie chrániť bezpečnosť svojich občanov. V stratégii sa na nadchádzajúce roky stanovuje ambiciózna vízia a pracovný plán so súborom účinnejších právnych nástrojov, intenzívnejšou výmenou informácií a hlbšou spoluprácou.

V zmenenom bezpečnostnom kontexte a neustále sa meniacom geopolitickom prostredí čelí Európa čoraz väčším hybridným hrozbám, a to tak zo strany nepriateľských zahraničných štátov, ako aj zo strany štátom podporovaných subjektov. V takomto prostredí dochádza k bujneniu mocných sietí organizovanej trestnej činnosti, pričom páchatelia trestnej a teroristickej činnosti čoraz častejšie pôsobia v online priestore. Európa preto musí pristúpiť k prehodnoteniu svojho prístupu k vnútornej bezpečnosti. Predsedníčka von der Leyenová vo svojich politických usmerneniach oznámila stratégiu, vďaka ktorej bude Únia môcť lepšie reagovať na nové aj tradičné hrozby pre vnútornú bezpečnosť.

Cieľom tejto stratégie je motivovať k zmene kultúry v oblasti vnútornej bezpečnosti, pričom snahou je zapojiť celú spoločnosť – občanov, podniky, výskumníkov i občiansku spoločnosť. Do každej novej iniciatívy budú už od jej zrodu začlenené bezpečnostné aspekty, pričom na podporu vykonávania stratégie sa prijme nový európsky rámec riadenia vnútornej bezpečnosti.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Bezpečnosť je jedným z kľúčových predpokladov otvorenej, dynamickej spoločnosti a prosperujúceho hospodárstva. Preto dnes spúšťame dôležitú iniciatívu, ktorej cieľom je účinnejšie potláčať bezpečnostné hrozby ako terorizmus, organizovanú trestnú činnosť, prudký nárast počítačovej kriminality a útoky na našu kritickú infraštruktúru. Posilníme Europol a orgánom presadzovania práva dáme do rúk moderné nástroje na boj proti trestnej činnosti. K väčšej bezpečnosti pre všetkých však môžu prispieť aj subjekty z oblasti výskumu, podniky a dokonca aj samotní občania.“

Európska stratégia vnútornej bezpečnosti dopĺňa stratégiu únie pripravenosti a bielu knihu o európskej obrane. Spolu s pripravovaným európskym štítom na obranu demokracie tvoria komplexný rámec pre bezpečnú, chránenú a odolnú EÚ.

Kľúčové ciele a opatrenia

Nové riadenie európskej vnútornej bezpečnosti

Súčasná situácia v oblasti hrozieb sa výrazne zmenila. Treba preto zmeniť základy nášho zmýšľania a prepracovať prístup EÚ k vnútornej bezpečnosti:

• Hneď od začiatku rokovaní a počas celého ich priebehu musíme mať jasnú predstavu o tom, aké budú mať iniciatívy Komisie potenciálne dôsledky na bezpečnosť a pripravenosť,
• musíme pravidelne analyzovať hrozby pre vnútornú bezpečnosť na podporu činnosti akadémie bezpečnosti a diskusií v Rade,
• musíme pravidelne podávať správy Európskemu parlamentu a Rade, aby mohli sledovať a podporovať vykonávanie kľúčových iniciatív.

Predvídanie bezpečnostných hrozieb s využitím nových spôsobov výmeny spravodajských informácií

Keďže riešenie každej bezpečnostnej otázky začína predvídaním príslušných hrozieb, EÚ musí mať k dispozícii kvalitné situačné informácie a analýzu hrozieb:

• pravidelne sa musí zostavovať prehľad o panoráme hrozieb pre vnútornú bezpečnosť EÚ na základe rôznych posúdení rizík a hrozieb, ktoré vypracúvajú najmä agentúry EÚ,
• zlepší sa výmena spravodajských informácií medzi členskými štátmi a jednotnou kapacitou EÚ na analýzu spravodajských informácií (SIAC),
• zlepší sa výmena informácií medzi členskými štátmi a agentúrami a orgánmi EÚ.

Účinnejšie nástroje na presadzovanie práva a silnejšie agentúry pre spravodlivosť a vnútorné veci

Aby bolo presadzovanie práva účinné, musí mať k dispozícii správne nástroje. A keďže v 85 % prípadoch vyšetrovania trestných činov sa využívajú digitálne informácie, patrí k nim aj zákonný prístup k údajom:

• Europol dostane nový mandát, aby sa z neho stala skutočne operatívna policajná agentúra, ktorá môže členským štátom poskytovať silnejšiu podporu,
• posilnia sa agentúry Frontex, Eurojust a ENISA a zabezpečí sa úzka medziagentúrna spolupráca,
• vďaka novému kritickému komunikačnému systému sa upevnia operačné spôsobilosti s cieľom umožniť cezhraničnú komunikáciu medzi rôznymi orgánmi,
• vypracuje sa plán zákonného a účinného prístupu orgánov presadzovania práva k údajom,
• vypracuje sa technologický plán šifrovania údajov a posúdenie vplyvu s cieľom aktualizovať pravidlá EÚ týkajúce sa uchovávania údajov.

Posilňovanie odolnosti voči hybridným hrozbám

EÚ musí zvýšiť svoju odolnosť voči hybridným hrozbám tak, že bude chrániť kritickú infraštruktúru, posilní kybernetickú bezpečnosť a bude bojovať proti online hrozbám:

• členské štáty musia v plnej miere vykonávať smernicu o odolnosti kritických subjektov a revidovanú smernicu o bezpečnosti sietí a informačných systémov,
• treba prijať nový akt o kybernetickej bezpečnosti a nové opatrenia na zabezpečenie cloudových a telekomunikačných služieb a rozvoj technologickej suverenity,
• treba prijať opatrenia na zníženie závislosti od jednotlivých zahraničných dodávateľov a odstrániť riziko, ktoré našim dodávateľským reťazcom spôsobujú vysokorizikoví dodávatelia, a to aj v rámci revízie pravidiel obstarávania,
• treba posilniť bezpečnosť dopravných uzlov tak, že sa bude uplatňovať stratégiu EÚ v oblasti prístavov a že sa zavedú nové systémy podávania správ na posilnenie bezpečnosti v oblasti letectva, dopravy a dodávateľských reťazcov,
• treba prijať akčný plán proti chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým hrozbám (CBRN).  

Boj proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti

V boji proti sieťam organizovanej trestnej činnosti sú nutné prísnejšie pravidlá. Orgány presadzovania musia mať možnosť sledovať toky peňazí. Deti musia byť lepšie chránené pred organizovanou trestnou činnosťou:

• potrebujeme nový právny rámec pre organizovanú trestnú činnosť s prísnejšími pravidlami vyšetrovania,
• novú stratégiu a akčný plán na boj proti drogám a obchodovaniu s drogami,
• akčný plán na ochranu detí pred trestnou činnosťou,
• posilnený prístup „sledovania toku peňazí“, a to aj cestou plnohodnotnej transpozície nových pravidiel vymáhania a konfiškácie majetku,
• nové právne predpisy proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami, nové stratégie EÚ v oblasti obchodovania s ľuďmi a práv obetí.

Boj proti terorizmu a násilnému extrémizmu

Keďže úroveň teroristických hrozieb v EÚ je stále vysoká, EÚ musí byť dobre vybavená na to, aby vedela hrozby predvídať, predchádzať radikalizácii, chrániť občanov a v prípade útokov reagovať:

• potrebujeme nový program EÚ na predchádzanie terorizmu a násilnému extrémizmu a boj proti nim,
• nový súbor nástrojov na predchádzanie radikalizácii,
• štúdiu uskutočniteľnosti nového celoúnijného systému na sledovanie financovania terorizmu.

EÚ ako silný globálny aktér v oblasti bezpečnosti

Aby EÚ nepodľahla vplyvu globálnej nestability, musí aktívne obhajovať svoje bezpečnostné záujmy v zahraničí, v rámci toho posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti bezpečnosti a:

• upevniť partnerstvá s kľúčovými regiónmi, ako sú Latinská Amerika a Stredozemie,
• Europol a Eurojust musia uzavrieť medzinárodné dohody, a to aj s cieľom vytvoriť spoločné operačné tímy s miestnymi orgánmi presadzovania práva,
• zintenzívniť výmenu informácií s dôveryhodnými tretími krajinami,
• dokončiť revíziu mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti a v pripravovanej stratégii v oblasti vízovej politiky zamerať pozornosť na bezpečnostné aspekty.

Súvislosti

Komisia spolu s Europolom zabezpečila, aby sa opatrenia stratégie vnútornej bezpečnosti opierali o dôkazy získané v rámci Hodnotenia hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ (EU-SOCTA). V tomto hodnotení, ktoré bolo predložené 18. marca, sa zdôrazňujú prioritné oblasti trestnej činnosti a kľúčové hrozby, ktorým bude EÚ čeliť v nasledujúcich štyroch rokoch.

 Ďalšie informácie

• Európska stratégia vnútornej bezpečnosti
• Informačný prehľad
• Otázky a odpovede
• GR pre migráciu a vnútorné záležitosti – Vnútorná bezpečnosť

Komisia oznámila výsledky výziev na predkladanie návrhov v roku 2023 v rámci Európskeho obranného fondu (ERF) vo výške 1,031 milióna EUR z finančných prostriedkov EÚ na podporu 54 zostávajúcich spoločných európskych projektov výskumu a vývoja v oblasti obrany.

Vybrané projekty budú podporovať technologickú excelentnosť v širokej škále obranných spôsobilostí v kritických oblastiach vrátane kybernetickej obrany, pozemných, vzdušných a námorných bojov, ochrany vesmírnych prostriedkov alebo chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej (CBRN) obrany. Prispejú k prioritám EÚ v oblasti spôsobilostí, ako je lepšia situačná informovanosť s cieľom zabezpečiť prístup do vesmíru, a k technológiám pre budúci hlavný bojový tank. Napríklad projekty MARTE a FMBTech združia viac ako 70 priemyselných aktérov a výskumných organizácií, aby pracovali na návrhu a systémoch hlavnej platformy bojových tankov, ktorá sa má používať v celej Európe.

Budú tiež podporovať strategickú leteckú prepravu mimoriadne veľkého nákladu, ktorá je základnou spôsobilosťou rýchlej podpory misií na celom svete. Napríklad v nadväznosti na predtým financovaný projekt JEY-CUAS združí 24 príjemcov z 12 členských štátov a Nórska, aby pokročili v obranných technológiách v boji proti bezpilotným vzdušným systémom, ako sú drony. V oblasti pozemných spôsobilostí sa na základe výsledkov vypracovaných v rámci Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu projekt SRB2 zlepší na nový systém pozastavenia pre ťažké obrnené vozidlá. Výsledkom EDC2 bude prototyp európskej hliadkovacej korvety založenej na počiatočnom návrhu vypracovanom v rámci výziev ERF z roku 2021. Výskumný projekt TALOS-TWO s 19 účastníkmi z 8 krajín prinesie európsku excelentnosť v oblasti laserových riadených energetických zbraní.

V rámci programu EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS) v rámci programu EDF využili MSP, startupy a noví účastníci v sektore obrany viacero príležitostí poskytnutých v kole financovania ERF na rok 2023. Po prvýkrát sa prostredníctvom štyroch projektov podporí prenos civilných inovácií do obrany. Veľký projekt bude okrem toho kombinovať technologický vývoj s krátkodobou technickou a finančnou podporou až 60 začínajúcich podnikov a MSP počas fázy vykonávania, čím sa im poskytne jednoduchší a jednoduchší prístup k programu.

Úspech tohto tretieho ročníka výziev ERF poukazuje na silný a neustále rastúci záujem obranného priemyslu a výskumných organizácií EÚ všetkých veľkostí a geografických oblastí o cezhraničnú spoluprácu a spoločné prispievanie k rozvoju strategických spôsobilostí EÚ:

• Vysoko atraktívny program so silným záujmom priemyslu EÚ: 236 návrhov doručených rôznym konzorciám zahŕňajúcim veľké priemyselné odvetvia, MSP, spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a výskumné a technologické organizácie, ktoré sa týkajú všetkých uverejnených výziev a tém.
• Široké geografické pokrytie: Na vybraných návrhoch sa zúčastňuje 581 právnych subjektov z 26 členských štátov EÚ a Nórska.
• Široká spolupráca v rámci projektov: vybrané návrhy zahŕňajú v priemere 17 subjektov z 8 krajín.
• Intenzívne zapojenie malých a stredných podnikov (MSP): MSP predstavujú viac ako 42 % všetkých subjektov vo vybraných návrhoch, ktoré dostávajú viac ako 18 % celkových požadovaných finančných prostriedkov EÚ.
• Dobrá rovnováha medzi akciami v oblasti výskumu a rozvoja spôsobilostí: 265 miliónov EUR na financovanie 30 výskumných projektov a 766 miliónov EUR na financovanie 24 projektov rozvoja spôsobilostí.
• Podpora prelomových obranných technológií: 4 % rozpočtu určeného na financovanie prevratných myšlienok, ktoré prinesú inovácie s cieľom radikálne zmeniť koncepcie a realizáciu obranných projektov.
• Vyvážená podpora strategických obranných spôsobilostí a nových sľubných technologických riešení,
• Súlad s ostatnými iniciatívami EÚ v oblasti obrany: prostredníctvom Strategického kompasu EÚ, priorít EÚ v oblasti spôsobilostí a stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) so 14 vybranými rozvojovými návrhmi spojenými s PESCO.

Ďalšie kroky

Komisia teraz začne pripravovať dohody o grante s konzorciami, ktoré stoja za vybranými návrhmi. Po úspešnom ukončení tohto procesu a prijatí rozhodnutia Komisie o udelení grantu sa dohody o grante podpíšu do konca roka a projekty začnú spoluprácu. V nadchádzajúcich rokoch budú tieto projekty spolupráce nápomocné pri formovaní budúceho prostredia európskych obranných technológií, podpore cezhraničnej spolupráce a posilňovaní inovačnej kapacity európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne.

Súvislosti

Európsky obranný priemysel predložil do 22. novembra 2023 236 návrhov spoločných projektov výskumu a vývoja v oblasti obrany v reakcii na výzvy na predkladanie návrhov v rámci Európskeho obranného fondu (EDF) na rok 2023, v ktorých sa zohľadňujú všetky tematické priority, ktoré členské štáty určili s podporou Komisie.

ERF je kľúčovým nástrojom EÚ na podporu spolupráce v oblasti výskumu a vývoja v oblasti obrany v Európe. Na základe úsilia členských štátov podporuje spoluprácu medzi spoločnosťami všetkých veľkostí a výskumnými aktérmi v celej EÚ a Nórsku (ako pridruženej krajine). Európsky obranný fond podporuje kolaboratívne projekty v oblasti obrany počas celého cyklu výskumu a vývoja so zameraním na projekty vedúce k najmodernejším a interoperabilným obranným technológiám a vybaveniu. Podporuje aj inovácie a stimuluje cezhraničnú účasť MSP. Projekty sa vyberajú formou výziev na predkladanie návrhov, ktoré sú vymedzené na základe spôsobilostných priorít EÚ, ktoré odsúhlasili členské štáty v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a osobitne v súvislosti s plánom rozvoja spôsobilostí. 

ERF je na obdobie 2021 – 2027 vyčlenený rozpočet vo výške 7,953 miliardy EUR, pričom jedna tretina je vyčlenená na spoločný výskum v oblasti obrany s cieľom riešiť vznikajúce a budúce bezpečnostné hrozby a 2/3 na spolufinancovanie projektov spolupráce v oblasti rozvoja spôsobilostí. Približne 4 % až 8 % z rozpočtu fondu je určených na vývoj alebo výskum prelomových technológií, ktoré majú potenciál vytvárať prevratné inovácie v odvetví obrany. Prijatím ročného pracovného programu na rok 2024 v marci 2024 sa Komisia zaviazala investovať viac ako 4 miliardy EUR z rozpočtu ERF do spoločného výskumu a vývoja v oblasti obrany. Európsky obranný fond sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov štruktúrovaných podľa 17 stabilných tematických a horizontálnych kategórií akcií počas viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 so zameraním na:

• Vznikajúce výzvy na formovanie viacrozmerného a holistického prístupu k modernému bojisku, ako sú napríklad zdravotnícka podpora v oblasti obrany, chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby (CBRN), biotechnológie a ľudské faktory, informačná prevaha, pokročilé pasívne a aktívne snímače, kybernetický a kozmický priestor,
• Podporné nástroje a nástroje v oblasti obrany, ktoré umožnia priniesť do fondu kľúčové technologické impulzy a sú relevantné pre všetky oblasti spôsobilostí, ako je digitálna transformácia, energetická odolnosť a environmentálna transformácia, materiály a komponenty, prelomové technológie a otvorené výzvy na inovatívne a na budúcnosť orientované obranné riešenia vrátane cielených výziev pre MSP,
• Excelentnosť na bojisku s cieľom posilniť dopyt vyplývajúci z potreby spôsobilostí a podporiť ambiciózne obranné systémy, ako sú vzdušný boj, vzdušná a protiraketová obrana, pozemný boj, ochrana ozbrojených síl a mobilita, námorný boj, podmorská vojna a simulácia a výcvik.

Európska komisia uverejnila predbežné údaje o smrteľných dopravných nehodách za rok 2021. Odhaduje sa, že v minulom roku zahynulo pri dopravných nehodách 19 800 ľudí. Oproti roku 2020 je to nárast o 1 000 (+5 %), ale úmrtí bolo stále o takmer 3 000 (-13 %) menej než v predpandemickom roku 2019. Celkovým cieľom je znížiť počet úmrtí do roku 2030 na polovicu. V poslednom desaťročí došlo v celej EÚ k poklesu o 36 %.  

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová v tejto súvislosti uviedla: „Objem premávky sa vracia do normálu a musíme zabezpečiť, aby sa do predpandemických hodnôt nevrátil aj počet úmrtí na našich cestách. Na úrovni EÚ budeme financovaním, legislatívou a osvetou pomáhať vytvoriť systém „safe“ – systém bezpečnejšej infraštruktúry, bezpečnejších vozidiel, bezpečnejšieho využívania ciest a lepšej starostlivosti po nehode. Časť zodpovednosti je však aj na členských štátoch, odvetví a účastníkoch cestnej premávky. Každému úmrtiu a vážnemu zraneniu na našich cestách sa dá vyhnúť.“

Kontrastný obraz na cestách EÚ 

Počet úmrtí na cestách v celej EÚ v roku 2021 vzrástol oproti predošlému roku o 5 %, hoci porovnania s rokom 2020 sú vo všetkých krajinách výrazne ovplyvnené úrovňou premávky počas pandémie. Oproti roku 2019 v roku 2020 počet úmrtí na cestách klesol o 17 %.   

Celkové poradie [1] úmrtnosti v jednotlivých krajinách sa veľmi nezmenilo – najbezpečnejšie boli cesty Švédska (18 úmrtí na milión obyvateľov), zatiaľ čo Rumunsko (93/mil.) hlásilo v roku 2021 najvyššiu mieru. Priemer EÚ je 44 úmrtí na milión obyvateľov.  

Podľa predbežných údajov deväť členských štátov (Dánsko, Nemecko, Írsko, Cyprus, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko a Švédsko) zaznamenalo v roku 2021 historicky najnižší počet smrteľných nehôd na cestách.  

Oproti predpandemickému roku 2019 klesol počet úmrtí na cestách v roku 2021 o 13 %, pričom najväčší pokles (o viac ako 20 %) zaznamenali Dánsko, Belgicko, Portugalsko, Poľsko a Litva. Naopak Lotyšsko, Slovinsko a Fínsko zaznamenali za posledné dva roky v počte smrteľných nehôd na cestách nárast. 

Najviac postihnuté skupiny  

Z dostupných údajov za rok 2020 [2] možno usudzovať typ účastníkov cestnej premávky postihnutých smrteľnými nehodami (v členení podľa veku a pohlavia obetí), ako aj miesta, kde k nehodám dochádza.  

Celkovo 52 % smrteľných nehôd v cestnej doprave sa stalo na vidieckych cestách. V mestských oblastiach to bolo 40 % a na diaľniciach 8 %. Posádky automobilov (vodiči a cestujúci) predstavovali 43 % všetkých úmrtí na cestách, chodci tvorili 20 %, používatelia dvojkolesových motorových vozidiel (motorky a mopedy) 18 % a cyklisti 10 % z celkového počtu úmrtí.  

V mestských oblastiach je toto zloženie veľmi odlišné – najväčší podiel obetí tvoria chodci (37 %). Motorkári tvoria 18 % a rastie aj počet úmrtí cyklistov (14 %). Znamená to, že takmer 70 % z celkového počtu úmrtí v mestských oblastiach pripadá na zraniteľných účastníkov cestnej premávky.  

Tri zo štyroch obetí nehôd na cestách sú muži (77 %). Starší ľudia (65+) tvoria vyše štvrtinu (28 %) všetkých obetí, hoci o život na cestách prichádza v pomere viac mladých ľudí. Zatiaľ čo na vekovú kategóriu 18 až 24 rokov pripadá 12 % úmrtí na cestách EÚ, táto kategória tvorí len 7 % populácie. Štatistika teda ukazuje, že pravdepodobnosť smrteľnej dopravnej nehody je u mladých ľudí vyššia.  

Súvislosti  

EÚ si stanovila cieľ znížiť do roku 2030 počet úmrtí a po prvýkrát aj počet vážnych zranení na cestách o polovicu. Komisia tento cieľ stanovila vo svojom strategickom akčnom pláne pre bezpečnosť cestnej premávky a rámci politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030, kde sa stanovili aj plány cestnej bezpečnosti s cieľom celkom eliminovať úmrtia na cestách do roku 2050 (vízia nulovej úmrtnosti - „Vision Zero“). Súčasťou týchto plánov bolo stanovenie kľúčových ukazovateľov výkonnosti pre bezpečné vozidlá, cesty a krajnice, bezpečné používanie ciest vrátane dodržiavania bezpečnej rýchlosti, jazdy bez vplyvu alkoholu, zabránenia rozptýlení za jazdy, používania bezpečnostných pásov a ochranných prostriedkov, ako aj pre rýchlu a účinnú starostlivosť po dopravných nehodách.  

Prvé výsledky týchto ukazovateľov budú predstavené na konferencii EÚ o výsledkoch v oblasti bezpečnosti cestnej premávky 18. októbra 2022. Na podujatí sa každé dva roky stretávajú tvorcovia politík, občianska spoločnosť a odborníci na cestnú bezpečnosť s cieľom posúdiť súčasný stav bezpečnosti cestnej premávky v EÚ a potrebné ďalšie kroky na naplnenie vízie nulovej úmrtnosti.  

Bezpečnosť na cestách bola tiež kľúčovým prvkom nedávnych politických iniciatív EÚ v oblasti mobility vrátane stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu, ako aj návrhu Komisie na revíziu nariadenia o TEN-T a rámca mestskej mobility.  

EÚ stojí na čele druhého desaťročia opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktoré OSN vyhlásila v auguste 2020 na roky 2021 – 2030.  

Ďalšie informácie  

Štatistika bezpečnosti cestnej premávky za rok 2021: čo znamenajú tieto čísla?  

Činnosť Komisie a štatistika v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v EÚ a súvisiaca analýza