Rybolov, akvakultúra a morské ekosystémy: prechod na čistú energiu a ochrana ekosystému v záujme väčšej udržateľnosti a odolnosti

Komisia predkladá balík opatrení s cieľom zlepšiť udržateľnosť a odolnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry EÚ. Tento balík obsahuje štyri prvky: Oznámenie o energetickej transformácii v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚAkčný plán na ochranu a obnovu morských ekosystémov pre udržateľný a odolný rybolovOznámenie o súčasnosti a budúcnosti spoločnej rybárskej politiky a Oznámenie o spoločnej organizácii trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry

Hlavným cieľom opatrení je podporiť využívanie čistejších zdrojov energie a znížiť závislosť od fosílnych palív, ako aj znížiť vplyv tohto odvetvia na morské ekosystémy. Navrhované opatrenia sa budú vykonávať postupne, aby sa im odvetvie mohlo prispôsobiť. ˜„Pakt o rybárstve a oceánoch“ sa podporí aj úplné vykonávanie spoločnej rybárskej politiky (SRP) v koordinácii s členskými štátmi a zainteresovanými stranami v oblasti rybného hospodárstva vrátane rybárov, organizácií výrobcov, regionálnych poradných rád, civilnej spoločnosti a vedcov. Cieľom návrhov je tiež spraviť z tohto odvetvia atraktívne pracovné miesto pre mladšie generácie.

Odvetvie rybolovu a akvakultúry s nulovou bilanciou emisií do roku 2050

Súčasná závislosť odvetvia od fosílnych palív je nielen neudržateľná z hľadiska životného prostredia, ale vedie aj zraniteľnosti odvetvia voči zvyšovaniu cien energie. Keď sa ceny palív v rokoch 2021 a 2022 zvýšili, mnohé plavidlá zostali v prístave a odvetvie potrebovalo finančnú podporu, keďže veľká časť rybárskej flotily EÚ nebola schopná pokryť prevádzkové náklady. Akvakultúra bola podobne vystavená vyšším cenám paliva aj krmiva a aj tomuto odvetviu EÚ poskytla finančnú podporu.

Komisia navrhuje znížiť závislosť od fosílnych palív a zamerať sa na klimaticky neutrálne odvetvie rybolovu a akvakultúry v súlade s jedným z cieľov Európskej zelenej dohody, a to dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050. Navrhuje opatrenia, ktoré majú podporiť toto odvetvie pri urýchlení jeho energetickej transformácie, a to zlepšením palivovej účinnosti a prechodom na obnoviteľné, nízkouhlíkové zdroje energie.

Jedným z kľúčových opatrení je partnerstvo v oblasti energetickej transformácie pre rybolov a akvakultúru EÚ. Združí všetky zainteresované strany, a to aj v oblasti rybolovu, akvakultúry, stavby lodí, prístavov, energetiky, mimovládnych organizácií, vnútroštátnych a regionálnych orgánov, aby spoločne čelili výzvam spojeným s energetickou transformáciou tohto odvetvia.

Komisia bude pracovať aj na odstránení nedostatkov v prenose technológií z výskumu a inovácií do praxe, podporovať rozvoj zručností pracovnej sily a zlepšovať podnikateľské prostredie, a to aj pokiaľ ide o možnosti financovania a informovanosti.

Ochrana morských ekosystémov pre udržateľný rybolov

Zmena klímy, strata biodiverzity a znečistenie oceánov ohrozujú udržateľnosť zdrojov rybolovu a akvakultúry. Komisia predkladá akčný plán pre morské prostredie s cieľom posilniť príspevok SRP k environmentálnym cieľom EÚ a znížiť negatívny vplyv rybolovných činností na morské ekosystémy, predovšetkým v dôsledku narušenia morského dna, vedľajších úlovkov citlivých druhov a účinkov na morské potravové siete. Zdravé morské prostredie so zdravými populáciami rýb a bohatou biodiverzitou je jediným spôsobom, ako zabezpečiť prosperujúcu budúcnosť pre rybárske komunity EÚ v strednodobom a dlhodobom horizonte.

Akčný plán prispieva k plneniu stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a k jej záväzku právne a účinne ochraňovať 30 % našich morí, pričom jedna tretina z nich je prísne chránená. Na splnenie tohto cieľa Komisia vyzýva členské štáty, aby prijali ochranné opatrenia v oblasti rybolovu s cieľom účinne chrániť a spravovať chránené morské oblasti, a to s jasným harmonogramom. Toto úsilie by malo zahŕňať ochranu neresísk a miest odchovu, zníženie miery rybolovnej úmrtnosti a obnovu kľúčových oblastí pre citlivé druhy a biotopy.

Plán sa zameriava aj na zníženie vplyvu rybolovu na stav morského dna. Zásadný význam má naliehavá ochrana a obnova biotopov morského dna v chránených morských oblastiach, a to vzhľadom na ich význam ako oblastí morskej biodiverzity EÚ a na dôležitú úlohu ako úložísk modrého uhlíka v morských biotopoch, ktorú zohrávajú v boji so zmenou klímy. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby navrhli spoločné odporúčania a prijali vnútroštátne opatrenia na postupné ukončenie rybolovu mobilným dnovým výstrojom vo všetkých chránených morských oblastiach najneskôr do roku 2030 a aby ho neumožňovali v žiadnych novovytvorených chránených morských oblastiach. Prvé opatrenia by sa mali prijať už do marca 2024, a to pre oblasti sústavy Natura 2000 na základe smernice o biotopoch, ktorou sa ochraňujú morské dná a morské druhy.

V akčnom pláne sa navrhujú aj opatrenia na zvýšenie selektívnosti rybárskeho výstroja a praktík a na zníženie náhodných úlovkov a druhov ohrozených vyhynutím a vypracovanie harmonogramu s cieľom pomôcť členským štátom uprednostniť tie druhy, ktoré potrebujú ochranu najviac.

Keďže oceány a moria pokrývajú 71 % zemského povrchu a viac ako 65 % územia EÚ, daný akčný plán bude tiež súčasťou príspevku EÚ k vykonávaniu nedávno schválenej dohody o rámci pre biodiverzitu po roku 2020.

„Pakt o rybárstve a oceánoch“ na podporu vykonávania spoločnej rybárskej politiky

Spoločná rybárska politika predstavuje aj naďalej primeraný právny rámec na riešenie výziev, ktorým čelí rybárstvo EÚ a moria, od ktorých závisí, pričom odvetviu rybárstva poskytuje potrebnú stabilitu a EÚ umožňuje ísť príkladom pri presadzovaní udržateľného rybárstva na celom svete. Tri hlavné zásady, na ktorých je politika založená, sú v súčasnosti stále relevantné: environmentálna, sociálna a hospodárska udržateľnosť, účinná regionálna spolupráca a prijímanie rozhodnutí na základe vedeckých poznatkov. Aby sme však SRP mohli plne implementovať, ostáva viacero výziev a na zníženie vplyvu rybolovu a akvakultúry na životné prostredie a klímu je potrebná rýchlejšia a štrukturálnejšia transformácia. Tá je potrebná na obnovu zdravého morského prostredia a zaistenie potravinovej bezpečnosti, ako aj na pomoc odvetviu, aby sa stalo odolnejším, viac energeticky efektívnym a aby rýchlo prispelo ku klimatickej neutralite. To prispeje k úspore nákladov na palivá a využívaniu zelenej energie.

S cieľom vytvoriť jednotnú víziu budúcnosti odvetvia rybolovu a akvakultúry, potvrdiť spoločný záväzok plne vykonávať SRP a začať diskusie medzi riadiacimi pracovníkmi v oblasti rybárstva a zúčastnenými stranami o zabezpečení fungovania v budúcnosti v otázke sociálnej aj environmentálnej odolnosti Komisia navrhuje „Pakt o rybárstve a oceánoch“, ktorá spojí všetky zainteresované strany. „Pakt o rybárstve a oceánoch“ otvára novú fázu dialógu a spolupráce medzi Komisiou a všetkými zainteresovanými stranami v oblasti rybného hospodárstva. Vytvorí spoločné chápanie cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, a v prípade potreby pomôže prispôsobiť politiku.

Súvislosti

V roku 2020 bolo v komerčnom rybolove EÚ zamestnaných 124 630 ľudí a v akvakultúre 57 000 ľudí. Cieľom spoločnej rybárskej politiky (SRP) je zabezpečiť dlhodobú environmentálnu, hospodársku a sociálnu udržateľnosť rybolovu a akvakultúry, dostupnosť dodávok potravín a primeranú životnú úroveň rybolovných a akvakultúrnych komunít.

Desať rokov po reforme spoločnej rybárskej politiky Komisia podáva správu o fungovaní tejto politiky, ako aj o spoločnej organizácii trhov. Zároveň využíva príležitosť, aby stanovila svoju víziu udržateľného rybárstva budúcnosti. 

Ďalšie informácie

Informačný prehľad - Udržateľné a odolné rybárstvo, akvakultúra a morské ekosystémy 

Spoločná rybárska politika

Otázky a odpovede o oznámení o fungovaní spoločnej rybárskej politiky

Súčasnosť a budúcnosť spoločnej rybárskej politiky: Pakt o rybárstve a oceánoch v záujme udržateľného, inovatívneho a inkluzívneho riadenia rybného hospodárstva, založeného na vede

Pracovný dokument útvarov Komisie o spoločnej rybárskej politike

Spoločná rybárska politika (SRP)

Ochrana morských ekosystémov pre udržateľný rybolov

Otázky a odpovede o akčnom pláne na ochranu a obnovu morských ekosystémov pre udržateľný a odolný rybolov

Akčný plán EÚ Ochrana a obnova morských ekosystémov pre udržateľný a odolný rybolov

Pobrežná a námorná politika EÚ

Opatrenia v oblasti prírody a biodiverzity – EÚ

Webová lokalita o akčnom pláne pre morské prostredie

Energetická transformácia v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚ

Otázky a odpovede k energetickej transformácii v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚ

Oznámenie Komisie: Energetická transformácia v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚ

Možnosti a príklady energetickej transformácie v odvetví rybolovu a akvakultúry

Spoločná organizácia trhu

Otázky a odpovede o správe o výsledkoch spoločnej organizácie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry

Správa o výsledkoch spoločnej organizácie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry

Spoločná organizácia trhu 

Čítať ďalej...

Rybárstvo: Komisia navrhuje druhý balík krízových opatrení na podporu rybolovu a akvakultúry

Komisia navrhla legislatívnu zmenu Európskeho námorného a rybárskeho fondu na roky 2014 – 2022 (ENRF), ktorá by umožnila, aby dodatočné krízové opatrenia podporili odvetvia rybolovu a akvakultúry EÚ v situácii ruskej invázie na Ukrajinu. Dopĺňa tak prvý balík krízových opatrení prijatých 25. marca v rámci Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF). Zahŕňa finančnú kompenzáciu dodatočných nákladov, ušlých príjmov a nákladov na skladovanie produktov, ako aj dočasné zastavenie rybolovných činností v oblastiach, kde v súčasnosti nie sú bezpečné.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius v tejto súvislosti uviedol: „Odvetvie rybolovu a akvakultúry sú ťažko zasiahnuté vojnou na Ukrajine. V rámci ENRF ešte máme k dispozícii finančné prostriedky. Týmto návrhom členským štátom dávame možnosť prerozdeliť ich na osobitné opatrenia na zmiernenie sociálno-ekonomického vplyvu tejto krízy.“

Možnosť využiť prostriedky zvyšujúce z krízovej podpory na roky 2014 – 2020

Vojenská agresia Ruska voči Ukrajine zvýšila ceny energií a surovín, spôsobila veľmi vysoké dodatočné prevádzkové náklady a znížila ziskové rozpätia v odvetviach rybolovu, akvakultúry a spracovania morských plodov. Okrem toho sa pre ňu preventívne prerušili rybolovné činnosti v určitých oblastiach. Keď bude tento návrh prijatý, členské štáty budú mať možnosť rýchlo udeliť finančnú pomoc na krytie dodatočných nákladov a hospodárskych strát spôsobených touto krízou, konkrétne:

  • Finančnú kompenzáciu za dočasné zastavenie rybolovných činností v prípadoch, keď vojenská agresia Ruska voči Ukrajine ohrozuje bezpečnosť rybolovných činností. Na túto kompenzáciu sa nevzťahuje ani finančný strop, ani maximálne šesťmesačné trvanie stanovené pre iné prípady dočasného zastavenia.
  • Finančnú kompenzáciu organizáciám výrobcov, ktorí skladujú produkty rybolovu alebo akvakultúry v súlade s mechanizmom uskladnenia stanoveným v nariadení (EÚ) č. 1379/2013 (spoločná organizácia trhu).
  • Finančnú kompenzáciu prevádzkovateľom odvetvia rybolovu a akvakultúry (vrátane spracovateľského odvetvia) za ich ušlý príjem a za dodatočné náklady, ktoré im vznikli pre narušenie trhu spôsobené vojenskou agresiou Ruska proti Ukrajine a s ňou súvisiacich vplyvov na dodávateľský reťazec produktov rybolovu a akvakultúry.

V návrhu sa zavádzajú tieto režimy kompenzácie v rámci existujúcich opatrení ENRF s cieľom uľahčiť ich rýchle vykonávanie.

Ďalej sa v návrhu zavádzajú mechanizmy flexibility, ktoré majú uľahčiť rýchle vykonávanie týchto nových opatrení:

  • Zjednodušený postup zmeny operačných programov členských štátov, pokiaľ ide o zavedenie týchto opatrení vrátane prerozdelenia finančných zdrojov.
  • Spätná oprávnenosť výdavkov od 24. februára 2022 na tieto opatrenia.
  • Možnosť prerozdelenia pevných súm pôvodne rezervovaných pre určité opatrenia ENRF (t. j. kontrola a presadzovanie predpisov, zber údajov) na nové krízové opatrenia.

Ďalšie kroky

Ide o legislatívny návrh, čo znamená, že ho bude musieť prijať Európsky parlament a Rada prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu, aby mohol nadobudnúť účinnosť.

Čítať ďalej...

Európska zelená dohoda: Komisia prijíma strategické usmernenia pre udržateľnú a konkurencieschopnú akvakultúru v EÚ

Komisia prijala nové strategické usmernenia pre udržateľnú a konkurencieschopnú akvakultúru v EÚ. Usmernenia poskytujú Komisii, členským štátom a zainteresovaným stranám spoločnú víziu pre rozvoj tohto odvetvia spôsobom, ktorý priamo prispieva k Európskej zelenej dohode, a najmä k stratégii „z farmy na stôl“. Pomôžu zlepšiť konkurencieschopnosť, odolnosť, ako aj environmentálnu a klimatickú výkonnosť odvetvia akvakultúry v EÚ.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius v tejto súvislosti vyhlásil: „Akvakultúra zohráva v európskom potravinovom systéme čoraz väčšiu úlohu. Môžeme z nej získavať zdravé potraviny so všeobecne nižšou klimatickou a environmentálnou stopou než z poľnohospodárskej činnosti na súši. Cieľom usmernení, ktoré sme dnes prijali, je zabezpečiť, aby sa akvakultúrna produkcia v EÚ stala vzorom udržateľnosti a kvality v globálnom meradle, znížiť našu závislosť od dovozu morských plodov a vytvoriť viac pracovných miest, najmä v pobrežných regiónoch.

Ciele usmernení 

Tieto usmernenia boli vypracované v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ a so zainteresovanými stranami, najmä tými, ktoré sú zastúpené v Poradnej rade pre akvakultúru. Stanovujú sa v nich štyri vzájomne súvisiace ciele pre ďalší rozvoj akvakultúry v Únii:

  • posilňovanie odolnosti a konkurencieschopnosti
  • zapojenie tohto odvetvia do zelenej transformácie
  • zabezpečenie spoločenskej akceptácie a informovanie spotrebiteľov a
  • rozširovanie poznatkov a miery inovácie.

Ďalším zámerom navrhovaných usmernení je docieliť výrazné zvýšenie podielu ekologickej akvakultúry na úrovni EÚ. Ako sa uvádza v nedávno uverejnenom akčnom pláne ekologického poľnohospodárstva, ekologická akvakultúra je stále pomerne novým odvetvím, ale má významný potenciál pre rast.

Na rozdiel od rybolovu akvakultúra nepatrí do výlučnej právomoci EÚ. Vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú akvakultúra zohráva z hľadiska európskej potravinovej bezpečnosti, udržateľného rastu a zamestnanosti, sa však v spoločnej rybárskej politike EÚ predpokladá systém strategickej koordinácie politiky v tejto oblasti.

Takýto strategický prístup nadobudol v súčasnosti ešte väčší význam vzhľadom na potenciál odvetvia akvakultúry prispievať k cieľom Európskej zelenej dohody a na potrebu zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť a odolnosť tohto odvetvia, najmä so zreteľom na krízu spôsobenú ochorením COVID-19. Uvedené ciele boli plne integrované do nových strategických usmernení.

Vzhľadom na výzvy a príležitosti odvetvia akvakultúry v EÚ sa v usmerneniach navrhujú konkrétne opatrenia týkajúce sa viacerých oblastí vrátane prístupu k priestoru a vode, zdravia ľudí a zvierat, environmentálneho správania, zmeny klímy, dobrých životných podmienok zvierat, regulačného a správneho rámca a poskytovania informácií o akvakultúre EÚ.

Komisia konkrétne navrhuje vypracovať podrobné usmerňujúce dokumenty týkajúce sa osvedčených postupov v najdôležitejších oblastiach. Takisto plánuje zriadiť osobitný mechanizmus pomoci v oblasti akvakultúry, ktorý bude poskytovať podporu pri vypracúvaní týchto usmerňujúcich dokumentov, ako aj pri vykonávaní v nich opísaných osvedčených postupov.

Okrem toho nabáda členské štáty EÚ, aby do (prebiehajúceho) preskúmania svojich národných strategických plánov pre toto odvetvie zahrnuli zvýšenie objemu ekologickej produkcie akvakultúry a aby podporovali tento typ produkcie akvakultúry časťou finančných prostriedkov dostupných v rámci Európskeho námorného, rybárskeho a akvakultúrneho fondu (ENRAF).

Ďalšie kroky

Komisia vyzýva členské štáty EÚ, aby tieto nové usmernenia zohľadnili vo svojich viacročných národných strategických plánoch pre rozvoj odvetvia akvakultúry a pri rozdeľovaní podpory z budúceho Európskeho námorného, rybárskeho a akvakultúrneho fondu (ENRAF) a iných fondov EÚ.

Súvislosti

Každý štvrtý produkt z morských plodov spotrebovaný v Európe pochádza z akvakultúry. Väčšina týchto produktov sa však do EÚ dováža a predstavuje približne 60 % celkovej ponuky. Z akvakultúry EÚ pochádza celkovo len 10 % morských plodov spotrebovaných v EÚ. To predstavuje značný potenciál rastu.

Napriek týmto obchodným vyhliadkam sa produkcia akvakultúry v EÚ od roku 2007 zvýšila len o 6 %. V roku 2018 objem predaja predstavoval 1,2 milióna ton a dosiahol sa obrat vo výške 4,1 miliardy EUR. Príspevok EÚ k svetovej produkcii akvakultúry predstavoval v roku 2018 menej ako 2 % celosvetovej produkcie (FAO 2020).

Predchádzajúce usmernenia, ktoré Komisia prijala v roku 2013, tvorili základ viacročných národných strategických plánov členských štátov EÚ pre rozvoj akvakultúrnych činností na ich území.

Ďalšie informácie

Strategické usmernenia pre udržateľnú a konkurencieschopnú akvakultúru v EÚ

Tlačová správa Európska zelená dohoda: Európska komisia zaujíma nový prístup k zelenej obnove v modrom hospodárstve

Správa Spoločného výskumného centra o odvetví akvakultúry EÚ

Akčný plán ekologického poľnohospodárstva

Stratégia „z farmy na stôl“

Verzia na tlač vo for

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login