Európska únia sa usiluje podporovať očkovanie v partnerských krajinách. Komisia zvýšila objem balíka pomoci na 75 miliónov eur z pôvodnej sumy 40 miliónov eur. Balík pomoci je určený na nasadenie bezpečných a účinných vakcín proti ochoreniu COVID-19 a urýchlenie očkovacích kampaní v šiestich krajinách Východného partnerstva: Arménsku, Azerbajdžane, Bielorusku, Gruzínsku, Moldavskej republike a na Ukrajine.

V situácii celosvetového nedostatku vakcín chce EÚ novým balíkom pomoci vo výške 35 miliónov eur významne zlepšiť prístup k očkovacím látkam v regióne Východného partnerstva, uľahčiť úhradu nákladov a umožniť členským štátom EÚ podeliť sa o zásoby vakcín. Táto pomoc je doplnkom k podpore EÚ pre iniciatívu COVAX, ktorá je svetovým nástrojom na zabezpečenie spravodlivého a všeobecného prístupu k vakcínam proti COVID-19, a prispieva k spravodlivej a transparentnej distribúcii očkovacích látok v krajinách Východného partnerstva.

Pomoc dopĺňa prvý februárový balík podpory v hodnote 40 miliónov eur, ktorý mal okamžite posilniť pripravenosť a miestnu pohotovosť na bezpečné a účinné zaočkovanie obyvateľstva v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou. Podpora zo strany EÚ zahŕňala odbornú prípravu zdravotníckych manažérov a zdravotníckeho personálu zapojených do očkovacej kampane, kľúčovú logistickú podporu pri dodávke očkovacích látok a manipulácii s nimi, monitorovanie údajov o očkovaní a bezpečnosti, komunikáciu a zapojenie komunity, ako aj podporu pri tvorbe digitálneho COVID preukazu.

Komisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi povedal: „Ničivá pandémia COVID-19 vystavuje ľudí, zdravotnícke systémy a hospodárstva na celom svete bezprecedentnému tlaku. Východné partnerstvo, žiaľ, nie je výnimkou. EÚ je odhodlaná podporovať našich východných susedov v urýchlení očkovania, pretože to bude rozhodujúce pre ukončenie pandémie a začatie sociálno-ekonomickej obnovy regiónu. Záleží nám na našich partneroch.“

Kontext

Aktuálne prijatý program je súčasťou globálnej reakcie Tímu Európa na pandémiu COVID-19 a stavia na spoločnom úsilí členských štátov a doterajšej spolupráci EÚ s WHO. Ďalej nadväzuje na prvé regionálne opatrenie z minulého roka zamerané na riešenie pandémie COVID-19 v rámci Východného partnerstva, keď EÚ a WHO spoločnými silami vytvorili iniciatívu Solidaritou za zdravie v hodnote 35 miliónov eur v rámci Východného partnerstva. V rámci opatrenia sa poskytlo značné množstvo zdravotníckych potrieb pre celý región, napríklad viac ako 11 miliónov kusov osobných ochranných prostriedkov, 12 000 laboratórnych súprav, viac ako 1 500 pľúcnych ventilátorov, kyslíkových koncentrátorov a pulzných oxymetrov a viac ako 20 000 súprav na PCR testy.

Novoprijatý balík podporí účinnú aplikáciu vakcín, ktoré partnerské krajiny dostali priamo z mechanizmu EÚ na spoločné využívanie zásob očkovacích látok, nepriamo z iniciatívy COVAX, ako aj priamym obstaraním od výrobcov vakcín proti COVID-19.

Tím Európa patrí medzi hlavných prispievateľov do programu COVAX. Nástroj COVAX, do ktorého prispel takmer 3 miliardami eur, je i naďalej kľúčovým globálnym nástrojom na zabezpečenie spravodlivého a rovnocenného prístupu k týmto vakcínam a na zabezpečenie medzinárodnej solidarity v oblasti očkovania.

Tím Európa plánuje darovať partnerským krajinám aspoň 200 miliónov dávok do konca roka ako doplnok k úsiliu iniciatívy COVAX. Väčšina sa pravdepodobne dodá prostredníctvom nástroja COVAX.

Ďalšie informácie

Prehľad: Podpora EÚ pre krajiny Východného partnerstva pri pandémii koronavírusu a obnove

Informačný prehľad o projekte

Komisia predkladá štvrtú správu o monitorovaní bezvízového režimu medzi EÚ a Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Srbskom, ako aj Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Zameriava sa na opatrenia prijaté v roku 2020, ktorými sa napĺňajú odporúčania z tretej správy podávanej v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti. Pri krajinách oslobodených od vízovej povinnosti menej ako sedem rokov (Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) sa v správe uvádza aj podrobnejšie posúdenie ďalších opatrení, ktoré majú zaistiť nepretržité plnenie kritérií. V správe sa konštatuje, že všetky dotknuté krajiny naďalej plnia požiadavky potrebné na liberalizáciu vízového režimu a dosiahli pokrok pri plnení minuloročných odporúčaní. Zároveň upozorňuje na oblasti, v ktorých každá krajina musí ešte pokročiť. V správe sa tiež píše, že bezvízový pohyb naďalej prináša členským štátom EÚ a partnerským krajinám hospodárske, sociálne a kultúrne výhody.

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová uviedla: „Bezvízové cestovanie medzi EÚ a partnermi zo západného Balkánu a krajinami Východného partnerstva je veľký úspech. I keď obmedzenia spojené s pandémiou COVID-19 významne ovplyvnili mobilitu, partneri zo západného Balkánu a krajiny Východného partnerstva s bezvízovým režimom nesmú poľaviť v úsilí o riadenie migrácie a azylu ani v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ba naopak – musia ich zintenzívniť.“

Migrácia, azyl a spolupráca v oblasti readmisie

Pandémia ochorenia COVID-19 a s ňou súvisiace cestovné obmedzenia mali veľký vplyv na migráciu a mobilitu do EÚ. Prevažná väčšina ľudí, ktorí cestovali do EÚ, mala legitímne dôvody. Všetky hodnotené krajiny prijímajú opatrenia proti nelegálnej migrácii, ale pretrvávajúce problémy si vyžadujú viac úsilia:

• Počet žiadostí o azyl na jar 2020 prudko klesol. Niektoré krajiny však musia vyriešiť otázku neopodstatnených žiadostí o azyl, ktoré podávajú ich občania, napríklad zintenzívnením spolupráce v rámci Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) a organizovaním ďalších cielených informačných kampaní.
• Miera návratov sa znížila v dôsledku obmedzenej dostupnosti letov, ale medzi členskými štátmi a zúčastnenými krajinami pokračuje v oblasti návratu a readmisie dobrá spolupráca.
• Stále treba zlepšovať riadenie hraníc a migrácie, a to aj napriek celkovému poklesu v počte neoprávnených prekročení hraníc. Prijímacia kapacita u niektorých partnerov zo západného Balkánu, najmä v Bosne a Hercegovine, je naďalej znepokojivá.
• Urýchlene by sa mali uzavrieť a začať vykonávať dohody o štatúte agentúry Frontex so Severným Macedónskom a Bosnou a Hercegovinou.
• Posudzované krajiny budú nepretržite plniť kritériá liberalizácie vízového režimu len pod podmienkou dobre riadenej migrácie a bezpečnostného prostredia, ktoré si vyžadujú ďalšie zosúladenie s vízovou politikou EÚ.

Verejný poriadok a bezpečnosť

Všetky hodnotené krajiny prijímajú opatrenia na predchádzanie organizovanej trestnej činnosti a boj proti nej. Väčšiu pozornosť však treba venovať riešeniu otázok vnútornej bezpečnosti:

• Krajiny by mali prijať opatrenia na účinný boj proti organizovanej trestnej činnosti, finančným podvodom a praniu špinavých peňazí, čomu by pomohla najmä lepšia koordinácia medzi orgánmi presadzovania práva.
• Neustále obavy vyvoláva korupcia na vysokej úrovni. Boj proti korupcii niekedy ešte stále brzdí obmedzená kapacita protikorupčných agentúr a ich právne postavenie, ako aj malý počet odsúdených v prípadoch, ktoré sa dostanú pred súd (najmä v Moldavsku a na Ukrajine).
• Krajiny s bezvízovým režimom, ktoré udeľujú občianstvo výmenou za investície, by mali prakticky zrušiť takéto systémy, aby štátni príslušníci iných krajín, v ktorých existuje vízová povinnosť, nemohli obchádzať postup udeľovania krátkodobých víz EÚ a dôkladné posudzovanie migračných a bezpečnostných rizík, ktoré z toho vyplývajú.

Ďalšie kroky

Komisia bude ďalej monitorovať plnenie požiadaviek na liberalizáciu vízového režimu prostredníctvom stretnutí na úrovni vyšších úradníkov a pravidelných zasadnutí Podvýboru pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, ako aj bilaterálnych a regionálnych dialógov medzi EÚ a krajinami, na ktoré sa vzťahuje bezvízový režim. V prípade partnerov zo západného Balkánu bude toto monitorovanie prebiehať aj formou pravidelného predkladania správ o rozšírení a v náležitých prípadoch formou rokovaní o pristúpení k EÚ. Komisia bude naďalej aspoň raz ročne podávať správu Európskemu parlamentu a Rade.

Kontext

EÚ má v súčasnosti zavedený bezvízový režim so 61 krajinami. V rámci tohto bezvízového režimu môžu občania tretích krajín, ktorí majú biometrický pas, vstúpiť bez víza do schengenského priestoru na 90 dní v rámci 180 dní. Cestujúci oslobodení od vízovej povinnosti, ktorí navštívia schengenský priestor, budú od konca roka 2022 podliehať európskemu systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS).

V rámci posilneného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorý bol prijatý v marci 2017, Komisia monitoruje, či tretie krajiny, ktoré boli pred menej ako siedmimi rokmi pri dialógu o liberalizácii vízového režimu oslobodené od vízovej povinnosti, nepretržite spĺňajú požiadavky na liberalizáciu vízového režimu. Komisia minimálne raz ročne podáva správu Európskemu parlamentu a Rade.

V poradí štvrtej správe, podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, predchádzala prvá správa podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti z decembra 2017, druhá správa podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti vydaná v decembri 2018 a tretia správa podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti vydaná v júli 2020.

Údaje z tejto správy sa týkajú kalendárneho roka 2020 a v relevantných prípadoch sú aktualizované pre rok 2021.

Občania Čiernej Hory, Srbska a Severného Macedónska môžu cestovať do EÚ bez víz od decembra 2009. Pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny je to možné od konca roka 2010. V prípade Moldavska je bezvízový režim v platnosti od apríla 2014, v prípade Gruzínska od marca 2017 a v prípade Ukrajiny od júna 2017.

Ďalšie informácie

Štvrtá správa v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti

Pracovný dokument útvarov Komisie

Otázky a odpovede

Posilnený mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti