Komisia predstavila „Atlas demografie“ – interaktívny online nástroj na zobrazovanie, monitorovanie a predvídanie demografických zmien v Európskej únii, ktorý bol vyvinutý v Spoločnom výskumnom centre Komisie.

Atlas poskytuje rýchly a jednoduchý prístup ku komplexnému súboru demografických údajov a poznatkov zhromaždených na úrovni miest a obcí, regiónov, štátov, ako aj celej EÚ.

Obsahuje oficiálne štatistiky a prognózy Eurostatu, nové údaje z výskumného centra s vysokým priestorovým rozlíšením, ako aj tematické oblasti spájajúce demografické trendy s konkrétnymi politikami.

Atlas pomôže lepšie pochopiť demografické zmeny a predvídať demografický vývoj. Atlas je „živým“ nástrojom, ktorý sa dá prispôsobiť a rozšíriť na potreby rôznych politík a môže podporiť také politické opatrenia, ktoré presadzujú sociálnu súdržnosť a pracovné miesta pre všetkých občanov EÚ. Vďaka lepšiemu pochopeniu demografie v EÚ tak Komisia dokáže zlepšiť svoje politiky.

Podpredsedníčka pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová v tejto súvislosti uviedla: „Atlas demografie nám umožní lepšie pochopiť dôvod demografických zmien. Vďaka tomuto inovatívnemu nástroju budú môcť politiky Únie lepšie reagovať na potreby občanov a zaručiť, že sa na nikoho nezabudne. Atlas doplní všetky naše iniciatívy o včasné, spoľahlivé a porovnateľné demografické údaje.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová dodáva: „Atlas demografie je veľmi užitočný nástroj. Skvelý príklad, ako využiť kvalitné údaje. Viem si predstaviť mnohé spôsoby jeho využitia na školách, kde sa mladí ľudia naučia viac o svojom regióne, o Európe a stanú sa tak súčasťou jej budovania.“

„Atlas demografie“ je verejne dostupný a má slúžiť na podporu činností v rôznych oblastiach politiky, ako sú zdravie, zamestnanosť, vzdelávanie, prístup k službám, ale aj územná politika a politika súdržnosti.

Súvislosti

Demografické zmeny sú jedným z hlavných procesov formujúcich budúcnosť Európy. Obyvatelia Európy starnú a počet ľudí v produktívnom veku klesá. Mobilita mládeže, do veľkej miery stimulovaná pracovnými a študijnými príležitosťami, prináša európskym mestám a vidieckym oblastiam príležitosti, ale aj výzvy.

Z nedávnej správy Spoločného výskumného centra vyplýva, že v rokoch 2015 až 2019 pribudlo do populácie v produktívnom veku 22,9 milióna mladých Európanov, zatiaľ čo dôchodkový vek dosiahlo 26,6 milióna ľudí: to znamená, že nám môže chýbať približne 3,8 milióna pracujúcich.

Politické opatrenia ovplyvňujú demografické trendy iba čiastočne, môžu však prispieť k tomu, aby demografické zmeny nemali negatívny vplyv na hospodárstvo, produktivitu, sociálnu súdržnosť alebo demokratický život.

V júni 2020 zintenzívnila Komisia svoje úsilie v tejto oblasti vypracovaním správy o vplyve demografických zmien.

Tento zverejnený Atlas demografie toto úsilie podporuje tým, že Komisii poskytuje objektívne dôkazy, ktoré sa týkajú troch hlavných politických iniciatív: zelenej knihy o starnutí, dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti a stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa.

Budúce verzie atlasu budú obsahovať informácie o demografických faktoroch, ako sú plodnosť, úmrtnosť a čistá migrácia, ako aj najnovšie prognózy Eurostatu mimo EÚ, ktorých cieľom je získať globálne pokrytie v roku 2022.

So svojimi názormi a nápadmi na tému demografie v EÚ sa môžete podeliť na Konferencii o budúcnosti Európy.

Viac informácií

Atlas demografie

Vplyv demografických zmien v Európe

Vedomostné centrum pre migráciu a demografiu

Správa Komisie o vplyve demografických zmien z júna 2020

Komisia uvítala politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu Komisie týkajúcom sa úverového nástroja pre verejný sektor. Znamená to, že boli odsúhlasené všetky návrhy týkajúce sa Mechanizmu spravodlivej transformácie a teraz sa čaká na ich konečné schválenie Európskym parlamentom a Radou.

Nástroj je osobitne zameraný na verejné subjekty a vytvára preferenčné úverové podmienky pre projekty, ktoré negenerujú dostatočné príjmy na to, aby boli finančne životaschopné. Pozostáva z kombinácie grantov (1,5 miliardy EUR) z rozpočtu EÚ a úverov (10 miliárd EUR) poskytovaných Európskou investičnou bankou (EIB). Podpora vo forme grantov bude dopĺňať úvery EIB s cieľom znížiť finančnú záťaž prijímateľov a zvýšiť atraktívnosť príslušných investícií. Prijímateľom sa bude poskytovať poradenská podpora prostredníctvom poradenského centra zriadeného v rámci Programu InvestEU.

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla: Ide o dôležitý nástroj, ktorý našim regiónom a komunitám pomôže riešiť výzvy spojené s klimatickou transformáciou. Doplní náš súbor nástrojov na podporu osôb žijúcich v regiónoch zasiahnutých spravodlivou transformáciou, aby mohli získavať nové zručnosti a vytvárať nové podniky a pracovné miesta. Je veľmi dôležité, že sa táto dohoda dosiahla dnes, len niekoľko dní po dohode o právnom predpise v oblasti klímy. Vďaka zmierneniu nákladov na transformáciu pomôžeme EÚ ako celku splniť jej ciele v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050. So záujmom očakávam konečné schválenie nariadenia, ktoré prinesie ďalšie financovanie do súdržnej transformácie a nový začiatok pre dotknuté regióny a ľudí.“

Plnením cieľov Európskej zelenej dohody pomôže tento nástroj riešiť sociálno-ekonomické výzvy spojené s prechodom na klimatickú neutralitu v tých regiónoch, ktoré sú podľa plánov spravodlivej transformácie územia touto transformáciou najviac negatívne zasiahnuté. Bude dopĺňať ďalšie dva piliere Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorými sú Fond na spravodlivú transformáciu a osobitná schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU.

Celkovo sa očakáva, že prostredníctvom tohto nástroja sa počas nadchádzajúcich siedmich rokov zmobilizujú investície vo výške 25 až 30 miliárd EUR. Jeho hlavným finančným partnerom bude EIB. V nariadení sa však stanovuje možnosť spolupracovať s inými finančnými partnermi v prípade možného budúceho navýšenia zdrojov.

Nástroj bude vykonávať Komisia a Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie v rámci priameho riadenia a podpora sa z neho bude poskytovať buď na individuálne projekty alebo prostredníctvom rámcových úverov.

Hlavné prvky kompromisného návrhu zahŕňajú:

• Zdroje: 1,525 miliardy EUR z rozpočtu EÚ na grantovú zložku a úvery od EIB vo výške 10 miliárd EÚ.
• Cieľ: podpora verejnoprávnych subjektov pri riešení sociálno-ekonomických výziev na územiach, ktoré sú podľa plánov spravodlivej transformácie územia najviac negatívne zasiahnuté klimatickou transformáciou EÚ.
• Grantová zložka sa bude vykonávať v rámci priameho riadenia.
• Granty sa budú udeľovať v dvoch krokoch: granty udelené na základe výziev na predkladanie návrhov, ktoré nepresahujú prostriedky vyčlenené pre jednotlivé krajiny, a granty udelené na súťažnom základe na úrovni EÚ až do vyčerpania zostávajúcich zdrojov.
• Poradenská podpora pri príprave, vypracovaní a realizácii oprávnených projektov sa prijímateľom bude poskytovať prostredníctvom poradenského centra zriadeného v rámci Programu InvestEU.
• Podmienky oprávnenosti a kritériá výberu projektov, ako aj ich prioritizácie v prípade, že dopyt presahuje finančné zdroje vyčlenené pre jednotlivé krajiny, budú špecifikované v pracovných programoch.
• Kritériá na vyhodnotenie návrhov, ktoré sa neskôr podrobne opíšu v pracovných programoch a ktoré možno uplatniť v prípade, že počet oprávnených projektov presiahne dostupné zdroje. Prednosť by mali prijímatelia nachádzajúci sa v najmenej rozvinutých regiónoch,
• Zoznam horizontálnych zásad, ktoré je potrebné rešpektovať pri všetkých iniciatívach vrátane rešpektovania základných práv, rodovej rovnosti, zásady nediskriminácie a sociálnej a environmentálnej ochrany. Súčasťou týchto prvkov je aj zásada „nespôsobovať významnú škodu“.
• Zvýšená grantová zložka pre menej rozvinuté regióny, ktorá by mohla dosiahnuť až 25 % úverovej zložky.
• Vyšší prídel prostriedkov na technickú pomoc v prospech realizátorov projektov v menej rozvinutých regiónoch.

Ďalšie kroky

Po technickej finalizácii znenia, ktoré odráža politickú dohodu, budú musieť Európsky parlament a Rada toto znenie schváliť, aby nariadenie mohlo nadobudnúť účinnosť budúci rok. Súčasne je potrebné uverejniť nariadenie o Fonde na spravodlivú transformáciu v úradnom vestníku a plány spravodlivej transformácie územia je potrebné predložiť Komisii, ktorá ich musí prijať. Prvé výzvy na predkladane návrhov v rámci nástroja by sa mali vyhlásiť v druhej polovici roka 2021.

Súvislosti

Úverový nástroj pre verejný sektor je jedným z troch pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie. Ten tvorí súčasť Európskej zelenej dohody, ktorá je zameraná na dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. Komisia navrhla úverový nástroj pre verejný sektor 28. mája 2020. Ďalšími dvoma piliermi Mechanizmu spravodlivej transformácie sú Fond na spravodlivú transformáciu (spoluzákonodarcovia o ňom dosiahli dohodu v decembri 2020) a osobitná schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU (odsúhlasená 17. marca 2021 ako súčasť nariadenia o Programe InvestEU).

Jadrom riadiaceho rámca Mechanizmu spravodlivej transformácie sú plány spravodlivej transformácie územia, ktoré by mali vypracovať členské štáty s cieľom určiť územia, ktoré sú najviac negatívne zasiahnuté prechodom na klimatickú neutralitu do roku 2050.

Vypracovanie plánov spravodlivej transformácie územia je základným predpokladom programovania a následného čerpania zdrojov z Fondu na spravodlivú transformáciu a iných pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie. Každý členský štát ich vypracuje v spolupráci s príslušnými internými partnermi a na základe dialógu s Komisiou a zabezpečí ich konzistentnosť s regionálnymi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a s národnými energetickými a klimatickými plánmi. Komisia tieto plány prijme spolu s programami, v prípade ktorých sa plánuje podpora z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Ďalšie informácie

Fond na spravodlivú transformáciu

Hoci už vyše roka vplýva na každodenný život v Európe pandémia koronavírusu, postoje voči EÚ sú podľa najnovšieho štandardného Eurobarometra z februára a marca 2021 naďalej pozitívne.

Zlepšený imidž a dôvera v EÚ dosiahli najvyššie úrovne za posledné desaťročie.

V EÚ ako celku aj v jednotlivých štátoch sa Európania najviac obávajú o zdravie a hospodársku situáciu.

Z prieskumu vyplýva aj to, že sa zvýšili obavy o súčasný stav národných hospodárstiev: 69 % Európanov si myslí, že situácia je momentálne „zlá“, a 61 % Európanov sa bojí, že hospodárstvo ich krajiny sa z nepriaznivých účinkov pandémie koronavírusu zotaví až „v roku 2023 alebo neskôr“.

1. Dôvera a imidž EÚ

Európskej únii dôveruje takmer polovica Európanov (49 %), čiže od štandardného Eurobarometra z leta 2020 sa ich podiel zvýšil o 6 bodov. Ide o najvyššiu úroveň zaznamenanú od jari 2008. Dôvera v národné vlády (36 %) a národné parlamenty (35 %) sa znížila, hoci obom inštitúciám sa stále dôveruje viac ako na jeseň 2019.

V 20 členských štátoch dôveruje EÚ väčšina respondentov, pričom najvyššie úrovne sa zistili v Portugalsku (78 %) a Írsku (74 %).

Keďže priaznivý imidž EÚ od leta 2020 posilnil o 6 percentuálnych bodov na 46 %, dostal sa na najvyššiu úroveň od jesene 2009. Podiel ľudí s neutrálnym názorom na EÚ poklesol na 38 % (-2 body) a s negatívnym názorom na 15 % (−4 body).

EÚ vníma pozitívne väčšina respondentov v 25 členských štátoch EÚ (o 13 štátov viac ako v lete 2020), pričom najpopulárnejšia je v Portugalsku (76 %) a Írsku (75 %).

2. Najčastejšie obavy na úrovni celej EÚ a jednotlivých štátov

Za najdôležitejší problém dnešnej EÚ považujú takmer štyria z desiatich občanov zdravie: uviedlo ho až 38 % respondentov, čo je o 16 percentuálnych bodov ako v lete 2020. Obavy o zdravie prevýšili obavy o hospodársku situáciu (35 %, bezo zmeny), zatiaľ čo stav verejných financií členských štátov klesol na tretiu pozíciu (21 %, −2 body). Štvrté najčastejšie obavy sa týkajú životného prostredia a zmeny klímy (20 %, bezo zmeny), zatiaľ čo prisťahovalectvo s 18 % (−5 bodov) kleslo na piate miesto a po prvýkrát od jesene 2014 sa neuvádza medzi tromi hlavnými obavami. Na šiestom mieste je s 15 % nezamestnanosť (−2 body).

Aj na úrovni jednotlivých štátov sa za najdôležitejší problém považuje zdravie (44 %, čiže o 13 percentuálnych bodov viac ľudí ako v lete 2020). Nasleduje hospodárska situácia, ktorú uvádza tretina Európanov (33 %, bezo zmeny), zatiaľ čo štvrtina uvádza nezamestnanosť (25 %, −3 body).

3. Hospodárska situácia a euro

Podľa respondentov sa stav ich národného hospodárstva naďalej zhoršuje: Situáciu považuje za „dobrú“ len 29 % občanov EÚ (−5 bodov od leta 2020, −18 bodov od jesene 2019), čo je najmenej od jari 2013. Podiel Európanov, ktorí považujú situáciu za „zlú“, sa v rovnakej miere zvýšil (69 %, +5 bodov).

Pozitívne vnímanie súčasnej situácie národného hospodárstva sa v jednotlivých členských štátoch EÚ značne líši − od 86 % v Luxembursku až po 7 % v Taliansku.

Podpora eura je naďalej veľmi vysoká: Euro podporuje najviac občanov eurozóny od roku 2004 − 79 % (+4), od 95 % v Portugalsku až po 70 % vo Francúzsku a Rakúsku.  Celkovo v Európskej únii podporuje euro sedem z desiatich Európanov (70 %, +3), čo je najviac v histórii spoločnej meny.

4. Pandémia koronavírusu

S opatreniami, ktoré doteraz v boji proti pandémii prijali národné vlády, je spokojných 43 % Európanov (o 19 percentuálnych bodov menej ako minulé leto), zatiaľ čo 56 % je nespokojných (+19 bodov).

Rovnaký podiel občanov je spokojný s opatreniami, ktoré prijala EÚ (43 %, −2 body) , zatiaľ čo 49 % je nespokojných (+5 bodov). 59 % však EÚ dôveruje, že v boji proti pandémii prijme v budúcnosti správne rozhodnutia.

Viac ako šesť z desiatich Európanov (61 %) si myslí, že hospodárstvo ich krajiny sa zotaví z vplyvu pandémie koronavírusu v roku 2023 alebo neskôr. Oživenie nastane v roku 2022 podľa menej ako štvrtiny respondentov (23 %) a len 5 % si myslí, že k nej dôjde tento rok. Takmer každý desiaty občan (8 %) sa obáva, že hospodárstvo jeho krajiny sa z vplyvu pandémie nikdy nezotaví.

Podľa väčšiny Európanov je plán obnovy NextGenerationEU vo výške 750 miliárd eur účinný ako protiopatrenie EÚ na zmiernenie hospodárskych dôsledkov pandémie koronavírusu (55 %). Takmer štyria z desiatich si myslia, že nie je účinný (38 %).

Osobné skúsenosti Európanov s protipandemickými opatreniami, napríklad s obmedzením pohybu, sa od leta 2020 zhoršili: pre väčšinu občanov EÚ to bola náročná skúsenosť (40 %, +8 bodov od leta 2020), pričom menej ako traja z desiatich respondentov uviedli, že ju bolo „ľahké zvládať“ (29 %, −9). Podiel ľudí, pre ktorých išlo o „jednoduchú a zároveň zložitú“ situáciu, zostal takmer nezmenený na úrovni 31 % (+1 bod).

5. Očkovanie proti ochoreniu Covid-19

45 % Európanov odpovedalo, že by sa chceli dať očkovať čo najskôr alebo už boli v čase prieskumu zaočkovaní, a 20 % by tak chcelo urobiť niekedy v roku 2021. 21 % by sa radšej dalo očkovať neskôr. Len 12 % uvádza, že sa nikdy nedajú zaočkovať, a 2 % nevedia.

V 21 krajinách by sa väčšina respondentov chcela dať očkovať čo najskôr alebo už bola zaočkovaná. Najväčší podiel majú v Írsku (74 %), Dánsku (73 %) a Švédsku (71 %). Najmenšiu podporu má očkovanie v Bulharsku (19 %) a na Cypre (16 %), kde sa chce dať čo najskôr zaočkovať ani nie každý piaty respondent.

Súvislosti

Štandardný Eurobarometer zo zimy 2020 – 2021 (EB 94) prebehol v osobných a online rozhovoroch od 12. februára do 18. marca 2021 v 27 členských štátoch EÚ a v dvanástich krajinách alebo územiach [1]. Od 12. februára do 11. marca 2021 sa v členských štátoch EÚ27 uskutočnilo 27 409 osobných rozhovorov.

Ďalšie informácie

Štandardný prieskum Eurobarometra 94

[1] 27 členských štátov Európskej únie (EÚ), päť kandidátskych krajín (Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Turecko), Bosna a Hercegovina, Island, Nórsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo, ako aj komunita tureckých Cyperčanov v časti krajiny, ktorá nie je pod kontrolou vlády Cyperskej republiky, a Kosovo* (*týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/99 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova).