Komisia víta dohodu o Nástroji na prepájanie Európy, ktorý bude financovať ekologickejšie a udržateľnejšie dopravné a energetické siete a digitalizáciu

Európska komisia víta dohodu, ku ktorej dospeli Európsky parlament a Rada, o návrhu Nástroja na prepájanie Európy (NPE) v objeme 33,7 miliardy eur ako súčasti ďalšieho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027.

Nástroj na prepájanie Európy podporuje investície do európskych sietí dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry. Bude podporovať súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu a prispievať k ambicióznym cieľom Európskej zelenej dohody a digitálnej dekády.

Program podporí ciele stratégie inteligentnej a udržateľnej mobility a vydláždi cestu úspešnej zelenej a digitálnej transformácii dopravného systému EÚ a jeho väčšej odolnosti voči budúcim krízam. Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode, výsledkom bude 90 % zníženie emisií do roku 2050. To sa má dosiahnuť vďaka inteligentnému, konkurencieschopnému, bezpečnému, prístupnému a cenovo dostupnému dopravnému systému. Prioritou budú aj druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu, ako sú železnice, a rozvoj nabíjacích staníc pre vozidlá využívajúce alternatívne palivá.

Vďaka ďalšej integrácii efektívneho a konkurencieschopného vnútorného trhu s energiou, zlepšeniu cezhraničnej interoperability sietí, ako aj uľahčeniu dekarbonizácie a cezhraničnej spolupráce v oblasti energetiky nám Nástroj na prepájanie Európy pomôže dosiahnuť ambiciózne ciele, ktoré sme si vytýčili na poli klímy a energetiky. Prispeje aj k napĺňaniu priorít revidovaného politického rámca TEN-E, ako ho navrhla Komisia na konci minulého roka, keďže bude poskytovať cielenú finančnú podporu kľúčových infraštruktúrnych projektov, ktoré prepájajú energetické systémy EÚ.

Digitálna časť Nástroja na prepájanie Európy pomôže rozvíjať a zavádzať inovatívne, bezpečné a udržateľné cezhraničné digitálne infraštruktúry s cieľom umožniť rozvoj digitálnych sietí a služieb a podporiť víziu Európy v digitálnej dekáde do roku 2030. Vychádzať pritom bude z cieľov gigabitovej spoločnosti do roku 2025. Takisto vybaví hlavné dopravné tepny, ako sú cestné, železničné, námorné trasy a prístavy, odolným a vysokorýchlostným prepojením. Zároveň občanom prinesie prospech z rýchlejších a odolných prepojení v záujme lepšieho online vzdelávania, prístupu k efektívnejším digitálnym službám a posilneného potenciálu spolupráce na diaľku. Keďže cezhraničná digitálna pripojiteľnosť zohráva kľúčovú úlohu pri odstraňovaní hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov, nový podprogram NPE – Digitalizácia umožní mnohým ďalším európskym regiónom vrátane vidieckych oblastí využiť nové príležitosti.

Vyjadrenia členov kolégia

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová povedala: „Nástroj na prepájanie Európy má kľúčový význam pre dobudovanie transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ako aj jej zelený a digitálny prerod. Bude slúžiť na premostenie kritických cezhraničných dopravných spojení, presun väčšieho objemu dopravy na železnice a vnútrozemské vodné cesty, ako aj na podnietenie multimodálnej integrácie. Potrebujeme dopravný systém, ktorý bude inteligentnejší, udržateľnejší a odolnejší voči krízam a NPE zohráva v tomto procese kľúčovú úlohu.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton sa vyjadril: „Posilnená cezhraničná pripojiteľnosť je základným prvkom nášho hospodárstva a prispieva k digitálnej a zelenej transformácii Európy v tejto digitálnej dekáde. Nový podprogram NPE – Digitalizácia bude jedným z našich kľúčových nástrojov na podporu cezhraničných pripojení na báze optických vlákien či 5G, čím sa zabezpečí, aby všetci občania a podniky mali prístup k inovatívnym digitálnym službám, väčšiemu počtu pracovných miest a viacerým sociálnym a hospodárskym príležitostiam.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová uviedla: „Táto dohoda predstavuje dôležitý míľnik na ceste ku klimatickej neutralite a ekologickému energetickému systému. Posilnený NPE podporí revidovanú politiku transeurópskych energetických sietí, keďže bude investovať do inteligentnej a udržateľnej cezhraničnej infraštruktúry a po prvý raz bude stimulovať nové cezhraničné projekty výroby energie z obnoviteľných zdrojov.“

Ďalšie kroky

Túto predbežnú dohodu musí teraz oficiálne schváliť Európsky parlament aj Rada.

Súvislosti

Finančný príspevok z NPE sa poskytuje najmä vo forme grantov, pričom miera spolufinancovania sa líši v závislosti od typu projektu. V rámci NPE – Doprava bude k dispozícii 25,8 miliardy eur na granty z rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027, ktoré poputujú na spolufinancovanie dopravných projektov v členských štátoch EÚ. Z NPE – Energetika sa vyčlení 5,8 miliardy eur na spolufinancovanie projektov spoločného záujmu v rámci nariadenia o TEN-E, ako aj cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Ako súčasť NPE – Digitalizácia sa investujú 2 miliardy eur do európskych infraštruktúr v oblasti pripojiteľnosti a podporí sa zavádzanie a využívanie piatej generácie mobilných sietí (5G) v miestnych komunitách. NPE bude vo veľkej miere prispievať k cieľom zelenej dohody podporovať ekologickejšie a udržateľnejšie transeurópske dopravné a energetické siete, ako aj digitalizáciu.

Čítať ďalej...

Digitálne desaťročie Európy: Komisia chce urobiť do roku 2030 z Európy digitálne suverénny kontinent

Komisia predstavuje víziu, ciele a spôsoby, ako do roku 2030 uspieť v digitálnej transformácii Európy. Je to dôležité aj z hľadiska prechodu na klimaticky neutrálne, obehové a odolné hospodárstvo. Ambíciou EÚ je byť digitálne suverénna v otvorenom a vzájomne prepojenom svete a presadzovať digitálne politiky, ktoré ľuďom a podnikom umožňujú pripraviť sa na udržateľnú a prosperujúcu digitálnu budúcnosť zameranú na človeka. K tomu patrí aj riešenie zraniteľných miest a závislosti, ako aj urýchlenie investícií.

Toto oznámenie nadväzuje na výzvu predsedníčky Ursuly von der Leyenovej urobiť z nasledujúcich rokov digitálne desaťročie Európy; reaguje na výzvu Európskej rady na vytvorenie digitálneho kompasu a vychádza z digitálnej stratégie Komisie z februára 2020. V oznámení sa navrhuje, aby sa dospelo k dohode na digitálnych zásadách, aby sa urýchlene spustili dôležité nadnárodné projekty a aby sa pripravil legislatívny návrh, ktorý stanoví pevný rámec riadenia s cieľom monitorovať pokrok – digitálny kompas.

Európsky digitálny kompas

Komisia navrhuje digitálny kompas, cez ktorý sa digitálne ambície EÚ orientované na rok 2030 premietnu do konkrétnych podmienok. Vyvíjajú sa okolo štyroch základných bodov:

1. digitálne zruční občania a vysokokvalifikovaní digitálni odborníci. Do roku 2030 by aspoň 80 % všetkých dospelých malo mať základné digitálne zručnosti a v EÚ by malo byť zamestnaných 20 miliónov špecialistov v oblasti IKT, pričom takéto pracovné miesta by malo obsadzovať viac žien;

2. bezpečné, výkonné a udržateľné digitálne infraštruktúry. Do roku 2030 by všetky domácnosti v EÚ mali mať gigabitové pripojenie a všetky obývané oblasti by mali byť pokryté sieťou 5G; výroba špičkových a udržateľných polovodičov v Európe by mala predstavovať 20 % svetovej výroby; v EÚ by sa malo sprevádzkovať 10 000 klimaticky neutrálnych vysoko bezpečných okrajových (edge) uzlov a Európa by mala mať svoj prvý kvantový počítač;

3. digitálna transformácia podnikov. Do roku 2030 by tri zo štyroch spoločností mali využívať služby cloud computingu, big data a umelú inteligenciu; viac ako 90 % MSP by malo dosiahnuť aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity a počet „jednorožcov“ v EÚ by sa mal zdvojnásobiť;

4. digitalizácia verejných služieb. Do roku 2030 by mali byť všetky kľúčové verejné služby dostupné online; všetci občania budú mať prístup k svojim elektronickým zdravotným záznamom a 80 % občanov by malo používať riešenie na elektronickú identifikáciu.

Kompas stanovuje pevnú spoločnú riadiacu štruktúru s členskými štátmi založenú na systéme monitorovania prostredníctvom každoročných správ vo forme semaforov. Ciele budú zakotvené v politickom programe, ktorý sa dohodne s Európskym parlamentom a Radou.

Nadnárodné projekty

S cieľom lepšie riešiť nedostatky v kľúčových kapacitách EÚ Komisia takisto uľahčí rýchle spustenie nadnárodných projektov, v ktorých sa skombinujú investície z rozpočtu EÚ, členských štátov a priemyslu, pričom základom bude Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a iné finančné prostriedky EÚ. Členské štáty sa vo svojich plánoch obnovy a odolnosti zaviazali vyhradiť aspoň 20 % na digitálne priority. Medzi prípadné nadnárodné projekty môže patriť celoeurópska prepojená infraštruktúra na spracovanie údajov; navrhovanie a nasadenie ďalšej generácie nízkopríkonových dôveryhodných procesorov alebo prepojené orgány verejnej správy.

Európske digitálne práva a zásady

V centre pozornosti európskeho digitálneho hospodárstva zameraného na človeka sú práva a hodnoty EÚ. Mali by sa plne prejaviť v online priestore tak, ako v reálnom svete. Komisia preto navrhuje vytvoriť rámec digitálnych zásad, akou je napríklad prístup ku kvalitnej konektivite, dostatočným digitálnym zručnostiam, verejným službám, spravodlivým a nediskriminačným online službám, a celkovo zabezpečiť, aby sa rovnaké práva uplatňované offline, plne uplatňovali aj online. O týchto zásadách by sa viedla široká spoločenská diskusia a napokon by mohli byť zakotvené v slávnostnom medziinštitucionálnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Vychádzalo by z Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý by dopĺňala. Komisia napokon navrhuje, aby sa v rámci každoročného prieskumu Eurobarometra monitorovalo, ako Európania vnímajú dodržiavanie ich digitálnych práv.

Digitálna Európa vo svete

Digitálna transformácia prináša globálne výzvy. EÚ bude propagovať svoju pozitívnu digitálnu agendu zameranú na človeka v medzinárodných organizáciách a cez silné medzinárodné digitálne partnerstvá. Vďaka spojeniu vnútorných investícií EÚ s významnými finančnými prostriedkami z nových nástrojov vonkajšej spolupráce bude môcť EÚ sledovať spoločné globálne ciele v spolupráci s partnermi na celom svete. Komisia už navrhla zriadiť novú radu EÚ a USA pre obchod a technológie. V tomto oznámení sa zdôrazňuje význam spoločných investícií s externými partnermi EÚ do lepšieho konektivity, a to napríklad vytvorením Fondu digitálnej pripojiteľnosti.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Európa má životnú príležitosť na obnovu k lepšiemu. Vďaka novému viacročnému rozpočtu a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sme zmobilizovali doteraz nevídané zdroje na investovanie do digitálnej transformácie. Pandémia odhalila, aké kľúčové sú digitálne technológie a zručnosti pre našu prácu, štúdium a angažovanie sa – a kde sa musíme zlepšiť. Teraz musíme z tohto desaťročia urobiť digitálne desaťročie Európy, aby všetci občania a podniky mali prístup k tomu najlepšiemu, čo digitálny svet môže ponúknuť. Digitálny kompas nám poskytne jasný pohľad na to, ako to dosiahnuť.“

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová uviedla: „Dnešný dokument je začiatkom inkluzívneho procesu. Spolu s Európskym parlamentom, členskými štátmi a ďalšími zainteresovanými stranami budeme pracovať na tom, aby sa Európa stala prosperujúcim, spoľahlivým a otvoreným partnerom, ako si všetci želáme. A musíme zabezpečiť, aby sme všetci plne profitovali z blahobytu, ktorý prináša inkluzívna digitálna spoločnosť.

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton v tejto súvislosti uviedol: „Európa ako kontinent musí zabezpečiť, aby jej občania a podniky mali prístup k tým najmodernejším technológiám, ktoré im umožnia lepší, bezpečnejší a dokonca ekologickejší život za predpokladu, že budú mať aj zručnosti na ich používanie. V postpandemickom veku budeme takto spoločne formovať odolnú a digitálne suverénnu Európu. To je digitálne desaťročie Európy.“

Súvislosti

Počas krízy spôsobenej koronavírusom nadobudli digitálne technológie zásadný význam pre zachovanie hospodárskeho a spoločenského života. Budú kľúčovým faktorom, od ktorého bude po skončení pandémie závisieť úspech prechodu na udržateľné hospodárstvo a spoločnosť. Európskym podnikom a občanom sa rozšírili digitálne príležitosti, takže si môžu budovať odolnosť a zmierňovať závislosť na všetkých úrovniach – od priemyselných odvetví až po jednotlivé technológie. Kľúčovým faktorom, ktorý podporuje globálny vplyv EÚ, je práve európsky prístup k digitálnej transformácii.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie z roku 2020 vyzvala, aby Európa určila v digitálnej oblasti kurz a spoločnú víziu do roku 2030, a to na základe jasných cieľov a zásad, akými sú univerzálna konektivita, dodržiavanie práva na súkromie a sloboda prejavu. Európska rada vo svojich záveroch z októbra 2020 vyzvala Komisiu, aby predložila ucelený digitálny kompas, v ktorom bude určené, kam sa chce EÚ dostať do roku 2030.

Vďaka výške finančných prostriedkov EÚ dostupných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti budú môcť členské štáty mimoriadne rozšíriť a skvalitniť vzájomnú spoluprácu, ktorá je podmienkou úspešnej digitálnej transformácie. Pre každý národný plán, ktorý bude z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti čerpať, bol stanovený cieľ vyčleniť 20 % výdavkov na digitálne technológie ako doplnenie k digitálnym výdavkom európskeho rozpočtu na roky 2021 – 2027.

Viac informácií

Európske digitálne desaťročie – otázky a odpovede

Digitálne desaťročie Európy – prehľad

Oznámenie „Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob“

Európsky digitálny kompas – tematická stránka

Formovanie digitálnej budúcnosti Európy

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login