Z modernizačného fondu sa aktuálne vyplatilo 2,17 miliardy eur na pomoc pri modernizácii energetických systémov v deviatich členských štátoch prostredníctvom 19 vybraných projektov. Tieto investície pomôžu krajinám EÚ s nižšími príjmami splniť ich ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a zároveň znížia emisie skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a zvýšia energetickú efektívnosť. Financujú sa z príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Z modernizačného fondu sa od jeho spustenia v roku 2021 vyplatilo spolu 9,68 miliardy eur príjmov z EU ETS s cieľom pomôcť členským štátom urýchliť zelenú transformáciu.

V nadväznosti na investície oznámené v júni vo výške 2,49 miliardy eur na 31 projektov dosiahli investície z modernizačného fondu na rok 2023 po uvedenom vyplatení 2,17 miliardy eur na 19 ďalších projektov celkovú výšku 4,66 miliardy eur, pričom sa celkom podporilo 50 projektov. Tento rok sa podpora z modernizačného fondu poskytla Bulharsku (197 miliónov eur), Chorvátsku (88 miliónov eur), Česku (1,848 mld. eur), Estónsku (66 mil. eur), Lotyšsku (5 mil. eur), Litve (11 mil. eur), Poľsku (221 mil. eur), Rumunsku (2,169 mld. eur) a Slovensku (60 mil. eur).

Spomínaných 50 projektov sa zameriava na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu energetických sietí, energetickú efektívnosť a nahradenie výroby uhlia menej uhlíkovo náročnými palivami. Patria medzi ne:

• modernizácia elektrizačnej distribučnej sústavy v Bulharsku, ktorá má urýchliť elektrifikáciu dopravy, zavádzanie uskladňovania, ako aj dekarbonizáciu a decentralizáciu spotreby a výroby energie,
• výroba elektrickej energie z fotovoltických zariadení poskytovateľmi služieb v oblasti komunálneho odpadu v Chorvátsku,
• dosiahnutie vyššieho energetického štandardu pre verejné budovy a nahradenie uhlia plynom pri diaľkovom vykurovaní v Česku,
• zlepšenie energetickej hospodárnosti verejných budov v Estónsku,
• zavedenie elektrických vozidiel a príslušnej nabíjacej infraštruktúry v Lotyšsku,
• rozvoj kapacít v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v litovskom sektore veľkých a stredných priemyselných podnikov,
• elektrizačné sústavy pre budúce nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá a vysoko účinná kogenerácia v diaľkovom vykurovaní a priemysle v Poľsku,
• kapacity na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, modernizácia elektrickej distribučnej sústavy, modernizácia železničných koľajových vozidiel a plynárenskej infraštruktúry s cieľom uľahčiť nahradenie uhlia pri výrobe elektrickej energie v Rumunsku,
• modernizácia energetických sietí vrátane uskladňovania energie a zvýšenie energetickej účinnosti na Slovensku.

Súvislosti

Modernizačný fond získava prostriedky z aukcií emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Účelom tohto fondu je podporovať desať krajín EÚ s nižšími príjmami pri ich prechode ku klimatickej neutralite. Prijímajúcimi krajinami sú Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. V rámci revidovaného systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) sa z modernizačného fondu bude od roku 2024 poskytovať finančná podpora trom ďalším prijímateľom – Grécku, Portugalsku a Slovinsku.

Modernizačný fond podporuje investície do výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, uskladňovania energie, modernizácie energetických sietí vrátane diaľkového vykurovania, potrubí a sústav, ako aj do spravodlivej transformácie v regiónoch závislých od uhlia. Prehľad predchádzajúcich vyplatených prostriedkov nájdete tu.

Fond dopĺňa iné európske nástroje EÚ, napríklad politiku súdržnosti a Fond na spravodlivú transformáciu. Disponuje nemalými prostriedkami, ktoré môžu oprávneným krajinám pomôcť pri investíciách v súlade s plánom REPowerEU a balíkom Fit for 55. Za fungovanie fondu sú zodpovedné prijímajúce krajiny v úzkej spolupráci s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou (EIB).

Ďalšie informácie

Prijaté rozhodnutia o vyplatení

Potvrdenia prioritných investícií

Odporúčania investičného výboru modernizačného fondu

Zoznam potvrdených a odporúčaných investičných návrhov

Webové stránky modernizačného fondu

Plnenie cieľov Európskej zelenej dohody

Komisia robí ďalší významný krok smerom k ochrane životného prostredia, ktorým je prijatie opatrení na obmedzenie mikroplastov zámerne pridávaných do výrobkov v rámci legislatívy EÚ týkajúcej sa chemikálií (REACH). Novými pravidlami sa zabráni uvoľneniu približne pol milióna ton mikroplastov do životného prostredia. Zakáže sa predaj mikroplastov ako takých, ako aj výrobkov, do ktorých boli mikroplasty pridané zámerne a z ktorých sa tieto mikroplasty pri používaní uvoľňujú. V riadne odôvodnených prípadoch sa uplatňujú výnimky a prechodné obdobia, aby sa dotknuté strany mohli novým pravidlám prispôsobiť.

V prijatom obmedzení sa používa široké vymedzenie mikroplastov – vzťahuje sa na všetky syntetické polymérne častice menšie ako päť milimetrov, ktoré sú organické, nerozpustné a odolné voči degradácii. Účelom je znížiť emisie úmyselne používaných mikroplastov z čo najväčšieho počtu výrobkov. Niektoré príklady bežných výrobkov patriacich do rozsahu pôsobnosti obmedzenia sú:

• granulovaný výplňový materiál používaný na umelých športových povrchoch – najväčší zdroj úmyselne používaných mikroplastov v životnom prostredí;
• kozmetika, pri ktorej sa mikroplasty používajú na viaceré účely, ako je olupovanie (plastové mikročastice) alebo získavanie špecifickej textúry, vône či farby;
• detergenty, zmäkčovače textílií, trblietavé častice, hnojivá, prípravky na ochranu rastlín, hračky, lieky, zdravotnícke pomôcky a mnohé ďalšie.

Výrobky používané v priemyselných lokalitách alebo neuvoľňujúce mikroplasty počas používania sú zo zákazu predaja vyňaté, ale ich výrobcovia budú musieť vypracovať pokyny, ako sa príslušné výrobky používajú a likvidujú, aby sa zabránilo emisiám mikroplastov.

Ďalšie kroky

Prvé opatrenia, napríklad zákaz voľných trblietavých častíc a plastových mikročastíc, sa začnú uplatňovať, keď obmedzenie nadobudne účinnosť o 20 dní. V ostatných prípadoch sa zákaz predaja bude uplatňovať po uplynutí dlhšieho obdobia, aby sa dotknutým zainteresovaným stranám poskytol čas na vývoj alternatív a prechod na ne.

Súvislosti

Komisia je odhodlaná bojovať proti znečisteniu mikroplastmi, ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. V akčnom pláne nulového znečistenia Komisia stanovila cieľ znížiť do roku 2030 znečistenie mikroplastmi o 30 %.

V rámci tohto úsilia Komisia pracuje na znížení znečistenia mikroplastmi z rôznych zdrojov: plastový odpad, náhodné a neúmyselné úniky (napr. strata plastových peliet, degradácia pneumatík alebo uvoľňovanie z odevov), ako aj úmyselné použitie vo výrobkoch.

S cieľom riešiť znečistenie mikroplastmi a zároveň zabrániť riziku fragmentácie jednotného trhu Komisia požiadala Európsku chemickú agentúru (ECHA), aby posúdila riziko, ktoré predstavujú mikroplasty zámerne pridávané do výrobkov, a či sú potrebné ďalšie regulačné opatrenia na úrovni EÚ. ECHA dospela k záveru, že mikroplasty zámerne pridávané do určitých výrobkov sa uvoľňujú do životného prostredia nekontrolovaným spôsobom, a odporučila ich obmedzenie.

Na základe vedeckých dôkazov poskytnutých agentúrou ECHA Komisia vypracovala návrh obmedzenia v rámci nariadenia REACH, o ktorom krajiny EÚ hlasovali kladne a ktorý pred prijatím získal podporu Európskeho parlamentu a Rady.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa obmedzenia zámerne pridávaných mikroplastov

Odkaz na prijaté obmedzenie

Európska chemická agentúra o mikroplastoch

Akčný plán nulového znečistenia

Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo

Z modernizačného fondu Európskej únie bolo vyplatených 2,4 miliardy eur na 31 projektov v siedmich prijímajúcich krajinách s cieľom pomôcť modernizovať ich energetické systémy, znížiť emisie skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a zlepšiť energetickú účinnosť. Ide o doteraz najviac spoločne vyplatených prostriedkov a podporí sa nimi zelená transformácia Európy. Tieto investície pomáhajú uvedeným členským štátom znížiť závislosť od ruských fosílnych palív, splniť ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a prispieť k dlhodobému záväzku EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Vďaka príjmom zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami sa ďalšie investície realizovali v Rumunsku (1,1 miliardy eur), Česku (1 miliarda eur), Bulharsku (197 miliónov eur), Poľsku (47 miliónov eur), Chorvátsku (88 miliónov eur), Lotyšsku (5 miliónov eur) a Litve (1 milión eur). Sumy, ktoré boli vyplatené, sú súčasťou celkových úhrad z modernizačného fondu od januára 2021 vo výške približne 7,5 miliardy eur, z ktorých bude profitovať 10 oprávnených členských štátov. Projekty, ktoré získali podporu, sa zameriavajú na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu energetických sietí a energetickú účinnosť.

K týmto projektom patria napríklad:

• modernizácia elektrizačnej distribučnej sústavy v Bulharsku, ktorá má urýchliť elektrifikáciu dopravy, zavádzanie uskladňovania, ako aj dekarbonizáciu a decentralizáciu spotreby a výroby energie;
• zavedenie fotovoltaiky a kapacít na uskladňovanie energie pre verejných poskytovateľov vodohospodárskych služieb v Chorvátsku;
• zvýšenie energetickej efektívnosti a úspor energie v nových budovách pre verejný sektor prostredníctvom programu ENERGov v Česku; 
• zavedenie elektrických vozidiel a príslušnej nabíjacej infraštruktúry v Lotyšsku;
• obnova bytových domov v Litve;
• podpora kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie na diaľkové vykurovanie v Poľsku;
• nové kapacity na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, diaľkové vykurovanie a plynárenská infraštruktúra, ktorá nahradí uhoľnú energiu v Rumunsku.

Ďalším termínom, do ktorého môžu prijímajúce krajiny predkladať investičné návrhy na prípadnú podporu z modernizačného fondu, je v prípade neprioritných návrhov 15. august 2023 a v prípade prioritných návrhov 12. september 2023.

Súvislosti

Modernizačný fond získava prostriedky z aukcií emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Účelom tohto fondu je podporovať desať krajín EÚ s nižšími príjmami pri ich prechode ku klimatickej neutralite. Prijímajúcimi krajinami sú Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

Modernizačný fond podporuje investície do výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, uskladňovania energie, modernizácie energetických sietí vrátane diaľkového vykurovania, potrubí a sústav, ako aj do spravodlivej transformácie v regiónoch závislých od uhlia. Prehľad predchádzajúcich vyplatených prostriedkov nájdete tu.

Fond dopĺňa iné európske nástroje, napríklad politiku súdržnosti a Fond na spravodlivú transformáciu. Disponuje nemalými prostriedkami, ktoré môžu prijímajúcim členským štátom pomôcť pri investíciách v súlade s plánom REPowerEU a balíkom Fit for 55. Za fungovanie fondu sú zodpovedné jeho prijímajúce krajiny v úzkej spolupráci s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou (EIB).

Revidovaný systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) bol do právnych predpisov EÚ začlenený 10. mája 2023. Posilnený systém EU ETS rozširuje rozsah pôsobnosti modernizačného fondu a od roku 2024 poskytne finančnú podporu trom ďalším prijímajúcim členským štátom – Portugalsku, Grécku a Slovinsku.

Činnosti EIB v oblasti posudzovania investičného návrhu v rámci modernizačného fondu sú oddelené od štandardných operácií EIB v oblasti financovania a technickej pomoci, aby sa zabránilo prípadnému konfliktu záujmov pri vykonávaní činností, ktoré sú povinné v súlade so smernicou o ETS a s vykonávacím nariadením Komisie z 9. júla 2020.

Ďalšie informácie

Prijaté rozhodnutia o vyplatení 

Potvrdenia prioritných investícií 

Odporúčania investičného výboru modernizačného fondu 

Zoznam potvrdených a odporúčaných investičných návrhov 

Webové stránky modernizačného fondu 

Plníme ciele Európskej zelenej dohody