Komisia uverejnila správu o stave energetickej únie za rok 2025 a sprievodnú správu o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2025. Poukazujú na významný pokrok, ktorý EÚ dosiahla pri prechode na spoľahlivú a integrovanú energetickú úniu tým, že pokročila v prechode na čistú energiu s väčším počtom obnoviteľných zdrojov energie, riešila vysoké a nestále ceny a cenovú dostupnosť energie a ďalej znižovala emisie skleníkových plynov. Tým sa zvyšuje konkurencieschopnosť, dekarbonizácia a posilňuje energetická bezpečnosť a nezávislosť, čím sa znižuje závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív.

V správach sa opäť potvrdzuje, že EÚ je na dobrej ceste k splneniu svojho cieľa v oblasti klímy do roku 2030 s 2,5 % znížením emisií skleníkových plynov v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023. V správach sa takisto uvádza, ako EÚ riešila vyvíjajúce sa domáce a globálne výzvy, a zdôrazňuje sa kľúčová úloha čistej a cenovo dostupnej energie a nepretržité úsilie o znižovanie emisií pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti bezpečnosti, energetickej nezávislosti, konkurencieschopnosti a klimatickej neutrality. 

Pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030

Ako sa potvrdilo v posúdení národných energetických a klimatických plánov Komisiou na základe národných energetických a klimatických plánov a najnovších prognóz skleníkových plynov predložených členskými štátmi, EÚ naďalej napreduje smerom k dosiahnutiu cieľov do roku 2030, ktorými sú zníženie čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a dosiahnutie aspoň 42,5 % energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe EÚ.

Väčšina elektrickej energie vyrobenej v EÚ v súčasnosti pochádza z čistých zdrojov energie, hoci pokrok v jednotlivých členských štátoch sa líši. Novoinštalovaná kapacita energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2024 sa odhaduje na približne 77 GW a energetický mix EÚ už v roku 2024 predstavoval 47 % energie z obnoviteľných zdrojov. Konečná spotreba energie naďalej klesá, pričom v porovnaní s rokom 2022 došlo k poklesu o 3 %, a to najmä v sektore bývania, po ktorom nasleduje priemysel a služby. 

Dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetiky do roku 2030 si bude vyžadovať oveľa rýchlejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zlepšenie energetickej efektívnosti v nadchádzajúcich rokoch.  

Emisie skleníkových plynov v EÚ naďalej klesajú, pričom z predbežných údajov za rok 2024 vyplýva, že celkové čisté emisie skleníkových plynov sa v porovnaní s rokom 2023 znížili o 2,5 %. Emisie boli o 37,2 % nižšie ako v roku 1990 (alebo 39 %, ak sa berú do úvahy len domáce čisté emisie), zatiaľ čo HDP bol o 71 % vyšší, čo znamená, že hospodársky rast sa naďalej oddeľuje od emisií. Tieto údaje sú v súlade so správou Európskej environmentálnej agentúry Trends and Projections (Trendy a prognózy). 

Znižovanie cien energie a zvyšovanie konkurencieschopnosti vďaka čistým zdrojom energie

Vykonávanie akčného plánu EÚ pre cenovo dostupnú energiu a dohody o čistom priemysle je na dobrej ceste a naďalej má zásadný význam pre poskytnutie pomoci našim priemyselným odvetviam a spotrebiteľom v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Napriek tomu sú priemerné ceny energie v Európe stále vyššie ako naši konkurenti a v jednotlivých členských štátoch EÚ sa do veľkej miery líšia, čo bráni konkurencieschopnosti hlavných priemyselných aktérov a hospodárstvu ako celku. Komisia to preto berie vážne a zintenzívňuje úsilie o zníženie cien energie, pričom vychádza zo súboru siedmich kľúčových opatrení, ktoré majú priniesť rýchlu a dlhodobú pomoc priemyselným odvetviam a spotrebiteľom. Ide o najvyššiu prioritu EÚ a jej členských štátov. Európska investičná banka napríklad spúšťa program vo výške 1,5 miliardy EUR na poskytovanie bankových záruk výrobcom komponentov európskej siete a pilotný projekt vo výške 500 miliónov EUR v protizárukách na zmluvy o nákupe čistej energie.

Z dlhodobého hľadiska skutočná energetická únia založená na výrobe čistej energie z domácich zdrojov a zvýšenej energetickej efektívnosti ešte viac zníži závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív, štrukturálne zníži ceny energie a prispeje k dosiahnutiu našich cieľov v oblasti klímy. EÚ výrazne znížila podiel ruského plynu na svojom dovoze zo 45 % v roku 2021 na 12 % do augusta 2025.

Spotrebitelia elektrickej energie v EÚ už v rokoch 2021 – 2023 vďaka výrobe elektrickej energie z nových solárnych fotovoltických a veterných elektrární ušetrili 100 miliárd EUR, zatiaľ čo každé 1 % zlepšenie energetickej efektívnosti sa premietlo do zníženia dovozu plynu o 2,6 %. Tým sa zdôrazňuje význam uvoľnenia potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti s cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť.

Využitie času na dobudovanie energetickej únie

Nasledujúce desaťročie bude rozhodujúce pre dobudovanie energetickej únie a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. O zmene európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorou sa stanovuje cieľ EÚ v oblasti klímy znížiť do roku 2040 emisie skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, sa rokuje. Po odsúhlasení oboma spoluzákonodarcami bude referenčným kritériom pre politický rámec na obdobie po roku 2030.

Stále je potrebné riešiť niekoľko výziev. EÚ musí zabezpečiť rozsiahlu elektrifikáciu, zvýšiť objem elektrickej energie v konečnej energii zo súčasných 23 % na približne 32 % do roku 2034 a podstatne zvýšiť investície do sietí, zintenzívniť úsilie v oblasti energetickej efektívnosti a podporiť inovácie s cieľom vybudovať konkurencieschopné odvetvie čistých technológií. Na prekonanie takýchto výziev Komisia odhaduje, že EÚ musí v rokoch 2031 až 2040 každoročne mobilizovať 695 miliárd EUR na investície súvisiace s energetikou. Návrh ambiciózneho viacročného finančného rámca EÚ na roky 2028 – 2034 je zameraný na posilnenie cezhraničnej infraštruktúry a nasmerovanie finančných prostriedkov do strategických technológií čistej energie. V tomto zmysle bude kľúčová nadchádzajúca revízia nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy ako súčasť rámca na obdobie po roku 2030.

Súvislosti

Správa o stave energetickej únie sa uverejňuje každý rok s cieľom zhodnotiť pokrok EÚ pri dosahovaní cieľov energetickej únie dosiahnutých v predchádzajúcom roku a je k nej pripojená séria správ týkajúcich sa rôznych aspektov klimatickej a energetickej transformácie. Aktuálne je zverejnená jedna z nich: správa o pokroku opatrení v oblasti klímy.

V prvej časti správy o stave energetickej únie sa uvádzajú opatrenia prijaté na vykonávanie akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu s cieľom znížiť náklady na energiu, prilákať investície a zvýšiť odolnosť energetického systému voči krízam. Na základe správ členských štátov o pokroku sa v druhej časti analyzuje súčasný stav vykonávania energetickej únie vo všetkých jej piatich rozmeroch. Posledná časť je zameraná na budúcnosť a pripravuje pôdu pre rozhodné opatrenia na dobudovanie energetickej únie a prípravu rámca politiky v oblasti klímy a energetiky na nasledujúce desaťročie.

V správe o pokroku opatrení v oblasti klímy sa uvádza pokrok pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií, ktoré zahŕňajú skutočné (historické) emisie a predpokladané budúce emisie pre EÚ ako celok a pre každý členský štát EÚ. Obsahuje aj informácie o rôznych oblastiach politiky v oblasti klímy, legislatívnom pokroku EÚ, financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a adaptácii na ňu.  

Pre viac informácií

Správa o stave energetickej únie za rok 2025

Otázky a odpovede

Posúdenie pokroku pri dosahovaní cieľov energetickej únie a opatrení v oblasti klímy

Správa o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2025

Správa o stave energetickej únie za rok 2025 – prehľady o jednotlivých krajinách

7 opatrení na zníženie cien energie

Pokrok EÚ pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy do roku 2030 s pokračujúcim znižovaním emisií – opatrenia v oblasti klímy

Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu

Dohoda o čistom priemysle 

Plán REPowerEU

Národné energetické a klimatické plány (NEKP)

Správa o stave energetickej únie - Energetika - Európska komisia

Z modernizačného fondu sa aktuálne vyplatilo 2,17 miliardy eur na pomoc pri modernizácii energetických systémov v deviatich členských štátoch prostredníctvom 19 vybraných projektov. Tieto investície pomôžu krajinám EÚ s nižšími príjmami splniť ich ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a zároveň znížia emisie skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a zvýšia energetickú efektívnosť. Financujú sa z príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Z modernizačného fondu sa od jeho spustenia v roku 2021 vyplatilo spolu 9,68 miliardy eur príjmov z EU ETS s cieľom pomôcť členským štátom urýchliť zelenú transformáciu.

V nadväznosti na investície oznámené v júni vo výške 2,49 miliardy eur na 31 projektov dosiahli investície z modernizačného fondu na rok 2023 po uvedenom vyplatení 2,17 miliardy eur na 19 ďalších projektov celkovú výšku 4,66 miliardy eur, pričom sa celkom podporilo 50 projektov. Tento rok sa podpora z modernizačného fondu poskytla Bulharsku (197 miliónov eur), Chorvátsku (88 miliónov eur), Česku (1,848 mld. eur), Estónsku (66 mil. eur), Lotyšsku (5 mil. eur), Litve (11 mil. eur), Poľsku (221 mil. eur), Rumunsku (2,169 mld. eur) a Slovensku (60 mil. eur).

Spomínaných 50 projektov sa zameriava na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu energetických sietí, energetickú efektívnosť a nahradenie výroby uhlia menej uhlíkovo náročnými palivami. Patria medzi ne:

• modernizácia elektrizačnej distribučnej sústavy v Bulharsku, ktorá má urýchliť elektrifikáciu dopravy, zavádzanie uskladňovania, ako aj dekarbonizáciu a decentralizáciu spotreby a výroby energie,
• výroba elektrickej energie z fotovoltických zariadení poskytovateľmi služieb v oblasti komunálneho odpadu v Chorvátsku,
• dosiahnutie vyššieho energetického štandardu pre verejné budovy a nahradenie uhlia plynom pri diaľkovom vykurovaní v Česku,
• zlepšenie energetickej hospodárnosti verejných budov v Estónsku,
• zavedenie elektrických vozidiel a príslušnej nabíjacej infraštruktúry v Lotyšsku,
• rozvoj kapacít v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v litovskom sektore veľkých a stredných priemyselných podnikov,
• elektrizačné sústavy pre budúce nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá a vysoko účinná kogenerácia v diaľkovom vykurovaní a priemysle v Poľsku,
• kapacity na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, modernizácia elektrickej distribučnej sústavy, modernizácia železničných koľajových vozidiel a plynárenskej infraštruktúry s cieľom uľahčiť nahradenie uhlia pri výrobe elektrickej energie v Rumunsku,
• modernizácia energetických sietí vrátane uskladňovania energie a zvýšenie energetickej účinnosti na Slovensku.

Súvislosti

Modernizačný fond získava prostriedky z aukcií emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Účelom tohto fondu je podporovať desať krajín EÚ s nižšími príjmami pri ich prechode ku klimatickej neutralite. Prijímajúcimi krajinami sú Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. V rámci revidovaného systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) sa z modernizačného fondu bude od roku 2024 poskytovať finančná podpora trom ďalším prijímateľom – Grécku, Portugalsku a Slovinsku.

Modernizačný fond podporuje investície do výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, uskladňovania energie, modernizácie energetických sietí vrátane diaľkového vykurovania, potrubí a sústav, ako aj do spravodlivej transformácie v regiónoch závislých od uhlia. Prehľad predchádzajúcich vyplatených prostriedkov nájdete tu.

Fond dopĺňa iné európske nástroje EÚ, napríklad politiku súdržnosti a Fond na spravodlivú transformáciu. Disponuje nemalými prostriedkami, ktoré môžu oprávneným krajinám pomôcť pri investíciách v súlade s plánom REPowerEU a balíkom Fit for 55. Za fungovanie fondu sú zodpovedné prijímajúce krajiny v úzkej spolupráci s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou (EIB).

Ďalšie informácie

Prijaté rozhodnutia o vyplatení

Potvrdenia prioritných investícií

Odporúčania investičného výboru modernizačného fondu

Zoznam potvrdených a odporúčaných investičných návrhov

Webové stránky modernizačného fondu

Plnenie cieľov Európskej zelenej dohody

Komisia robí ďalší významný krok smerom k ochrane životného prostredia, ktorým je prijatie opatrení na obmedzenie mikroplastov zámerne pridávaných do výrobkov v rámci legislatívy EÚ týkajúcej sa chemikálií (REACH). Novými pravidlami sa zabráni uvoľneniu približne pol milióna ton mikroplastov do životného prostredia. Zakáže sa predaj mikroplastov ako takých, ako aj výrobkov, do ktorých boli mikroplasty pridané zámerne a z ktorých sa tieto mikroplasty pri používaní uvoľňujú. V riadne odôvodnených prípadoch sa uplatňujú výnimky a prechodné obdobia, aby sa dotknuté strany mohli novým pravidlám prispôsobiť.

V prijatom obmedzení sa používa široké vymedzenie mikroplastov – vzťahuje sa na všetky syntetické polymérne častice menšie ako päť milimetrov, ktoré sú organické, nerozpustné a odolné voči degradácii. Účelom je znížiť emisie úmyselne používaných mikroplastov z čo najväčšieho počtu výrobkov. Niektoré príklady bežných výrobkov patriacich do rozsahu pôsobnosti obmedzenia sú:

• granulovaný výplňový materiál používaný na umelých športových povrchoch – najväčší zdroj úmyselne používaných mikroplastov v životnom prostredí;
• kozmetika, pri ktorej sa mikroplasty používajú na viaceré účely, ako je olupovanie (plastové mikročastice) alebo získavanie špecifickej textúry, vône či farby;
• detergenty, zmäkčovače textílií, trblietavé častice, hnojivá, prípravky na ochranu rastlín, hračky, lieky, zdravotnícke pomôcky a mnohé ďalšie.

Výrobky používané v priemyselných lokalitách alebo neuvoľňujúce mikroplasty počas používania sú zo zákazu predaja vyňaté, ale ich výrobcovia budú musieť vypracovať pokyny, ako sa príslušné výrobky používajú a likvidujú, aby sa zabránilo emisiám mikroplastov.

Ďalšie kroky

Prvé opatrenia, napríklad zákaz voľných trblietavých častíc a plastových mikročastíc, sa začnú uplatňovať, keď obmedzenie nadobudne účinnosť o 20 dní. V ostatných prípadoch sa zákaz predaja bude uplatňovať po uplynutí dlhšieho obdobia, aby sa dotknutým zainteresovaným stranám poskytol čas na vývoj alternatív a prechod na ne.

Súvislosti

Komisia je odhodlaná bojovať proti znečisteniu mikroplastmi, ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. V akčnom pláne nulového znečistenia Komisia stanovila cieľ znížiť do roku 2030 znečistenie mikroplastmi o 30 %.

V rámci tohto úsilia Komisia pracuje na znížení znečistenia mikroplastmi z rôznych zdrojov: plastový odpad, náhodné a neúmyselné úniky (napr. strata plastových peliet, degradácia pneumatík alebo uvoľňovanie z odevov), ako aj úmyselné použitie vo výrobkoch.

S cieľom riešiť znečistenie mikroplastmi a zároveň zabrániť riziku fragmentácie jednotného trhu Komisia požiadala Európsku chemickú agentúru (ECHA), aby posúdila riziko, ktoré predstavujú mikroplasty zámerne pridávané do výrobkov, a či sú potrebné ďalšie regulačné opatrenia na úrovni EÚ. ECHA dospela k záveru, že mikroplasty zámerne pridávané do určitých výrobkov sa uvoľňujú do životného prostredia nekontrolovaným spôsobom, a odporučila ich obmedzenie.

Na základe vedeckých dôkazov poskytnutých agentúrou ECHA Komisia vypracovala návrh obmedzenia v rámci nariadenia REACH, o ktorom krajiny EÚ hlasovali kladne a ktorý pred prijatím získal podporu Európskeho parlamentu a Rady.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa obmedzenia zámerne pridávaných mikroplastov

Odkaz na prijaté obmedzenie

Európska chemická agentúra o mikroplastoch

Akčný plán nulového znečistenia

Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo