Európska zelená dohoda: EÚ odsúhlasila prísnejšiu legislatívu na zrýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov

Komisia víta dosiahnutú predbežnú dohodu s Európskym parlamentom a Radou o posilnení smernice EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov. Táto dohoda predstavuje ďalší krok, ktorým sa EÚ približuje k dokončeniu legislatívneho balíka „Fit for 55“ na splnenie Európskej zelenej dohody a cieľov plánu REPowerEU. Na jej základe sa zvyšuje záväzný cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 z aktuálnych 32 % na minimálne 42,5 %. Tým sa takmer zdvojnásobí súčasný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ. Okrem toho sa vyjednávači dohodli na ambícii EÚ dosiahnuť 45 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030.

Dohoda potvrdzuje odhodlanie EÚ získať energetickú nezávislosť vďaka rýchlejšiemu zavádzaniu doma vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj naplniť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030. Masívne rozšírenie a zrýchlenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti výroby elektriny, priemyslu, budov a dopravy časom zníži ceny energie i závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív.

Väčší podiel energie z obnoviteľných zdrojov na dekarbonizáciu hospodárstva

Podľa nových právnych predpisov budú povoľovacie postupy jednoduchšie a rýchlejšieEnergia z obnoviteľných zdrojov sa uzná ako prevažujúci verejný záujem a zároveň sa zachová vysoká úroveň ochrany životného prostredia. V oblastiach s veľkým potenciálom energie z obnoviteľných zdrojov a nízkou mierou environmentálnych rizík členské štáty zavedú vyhradené oblasti so zrýchlením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a s mimoriadne krátkymi a jednoduchými povoľovacími postupmi. Predbežná dohoda takisto zahŕňa aspekt zintenzívnenia cezhraničnej spolupráce v otázke energie z obnoviteľných zdrojov.

Dohoda zahŕňa aj ciele a opatrenia na podporu zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v rozmanitých sektoroch hospodárstva. Revidovaná smernica sprísňuje ročné cieľové hodnoty využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie, ako aj pre energiu z obnoviteľných zdrojov v systémoch diaľkového vykurovania. Ako doplnok k právnym predpisom EÚ o budovách a na usmernenie členských štátov v ich vlastnom úsilí sa zavádza osobitná referenčná hodnota 49 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov na energetickej spotrebe energie budov do roku 2030.

Priemysel ako hlavné odvetvie spotreby energie je po prvýkrát zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice o energii z obnoviteľných zdrojov. V dohode sa stanovujú orientačné cieľové hodnoty (1,6 % ročný nárast využívania energie z obnoviteľných zdrojov), ako aj záväzná cieľová hodnota pre priemysel: do roku 2030 dosiahnuť 42 % podiel obnoviteľného vodíka na celkovej spotrebe vodíka. Ďalej sa vďaka dohode posilňuje regulačný rámec využívania energie z obnoviteľných zdrojov v doprave (14,5 % zníženie intenzity skleníkových plynov alebo 29 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečne spotrebe energie). Súčasťou toho je aj kombinovaná čiastočná cieľová hodnota 5,5 % platná pre moderné biopalivá a obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu vrátane minimálnej úrovne 1 % pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu. Tieto cieľové hodnoty majú podporiť ambície EÚ pri zavádzaní obnoviteľného vodíka.

Dohoda takisto obsahuje ustanovenia na podporu integrácie energetického systému prostredníctvom elektrifikácie a využívania odpadového tepla, ako aj zlepšeného systému potvrdení o pôvode na zlepšenie informovanosti spotrebiteľov. 

Udržateľnejšie využívanie bioenergie v súlade s ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy

Dohodou sa posilňujú kritériá udržateľnosti bioenergie v súlade s väčšími ambíciami Európskej zelenej dohody v oblasti klímy a biodiverzity. V budúcnosti sa tieto kritériá budú vzťahovať skôr na menšie zariadenia: prahová hodnota 20 MW podľa aktuálnej smernice sa zníži na 7,5 MW.  Dohoda obsahuje ustanovenia, ktoré majú zaručiť, že lesná biomasa sa nebude ťažiť v určitých oblastiach s mimoriadnym významom z hľadiska biodiverzity a ukladania uhlíka. Okrem toho sa v dohodnutých pravidlách stanovuje, že drevná biomasa sa bude musieť používať podľa svojej najvyššej hospodárskej a environmentálnej pridanej hodnoty (tzv. kaskádové využívanie biomasy). Zakáže sa poskytovať finančnú podporu na energiu vyrábanú z piliarskych a dyhárenských výrezov, priemyselnej guľatiny, pňov a koreňov. 

Ďalšie kroky

Predmetnú predbežnú dohodu teraz musí formálne prijať Európsky parlament a Rada. Po dokončení tohto postupu sa nový právny predpis uverejní v Úradnom vestníku Únie a nadobudne účinnosť.

Súvislosti

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 v Európe klimatickú neutralitu. Revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie je jedným z návrhov v rámci balíka „Fit for 55“, ktorý Komisia predstavila v júli 2021. Jeho účelom je pretvoriť politiku EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania tak, aby bolo možné znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 oproti úrovniam z roku 1990 minimálne o 55 %. Zrýchlenie a zintenzívnenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov do konca nasledujúceho desaťročia je základným predpokladom toho, aby sa Európa mohla do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a aby sa Európska zelená dohoda mohla stať realitou.

Zintenzívnenie našej vlastnej výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov je takisto kľúčovým pilierom plánu REPowerEU, ktorý je stratégiou EÚ, ako čo najskoršie ukončiť dovoz ruských fosílnych palív. V máji 2022 Komisia v rámci plánu REPowerEU navrhla ešte viac urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov vrátane zvýšenia záväzného cieľa v tejto oblasti vytýčeného v balíku „Fit for 55“ v rámci právnych predpisov Európskej zelenej dohody.

Súvisiace odkazy

Smernica o energii z obnoviteľných zdrojov (europa.eu).

Čítať ďalej...

Do akej miery je konkurencieschopný váš región? Komisia uverejňuje index regionálnej konkurencieschopnosti

Komisia uverejnila index regionálnej konkurencieschopnosti (RCI). Ide o úplne revidovanú verziu už dlho používaného nástroja, ktorý meria rozmanité aspekty konkurencieschopnosti vo všetkých regiónoch EÚ.

Výsledky úplne revidovaného RCI 2.0 ukazujú, že medzi regiónmi EÚ pretrvávajú veľké rozdiely, ale takisto, že menej rozvinutým regiónom sa darí svoju konkurencieschopnosť zlepšovať. Podľa indexu sú najviac konkurencieschopné regióny v EÚ Utrecht, Zuid-Holland a región francúzskeho hlavného mesta Île-de-France.

Menej rozvinuté regióny sa doťahujú

V období medzi RCI z roku 2016 a z roku 2022 sa regionálna konkurencieschopnosť v menej rozvinutých regiónoch zlepšila. Naproti tomu výsledky prechodných regiónov sú zmiešané. Rozvinutejšie regióny sú naďalej medzi špičkou.

Naproti tomu najnižšie hodnoty sa ešte stále sústreďujú v regiónoch východných členských štátov EÚ.

Všetky regióny východných členských štátov EÚ sa v období medzi RCI z roku 2016 a z roku 2019 zlepšili. Výsledky v južných regiónoch EÚ, ktoré takisto vykazujú pomerne nízke úrovne konkurencieschopnosti, sú zmiešané. V období medzi indexom z roku 2019 a z roku 2022 väčšina východných regiónov EÚ svoje výsledky naďalej zlepšovala. Sú medzi nimi regióny Pobaltia, Chorvátska, Maďarska, Poľska a Slovinska. Naproti tomu niektoré regióny Česka, Rumunska, Slovenska a Bulharska si v porovnaní s priemerom EÚ pohoršili.

V južných regiónoch EÚ sa výsledky podarilo zlepšiť Portugalsku a Španielsku, a predovšetkým Grécku (v jeho prípade však z veľmi slabého východiskového stavu). Väčšina regiónov Talianska a Cypru sa však vzdialila od priemeru EÚ.

Najviac konkurencieschopné sú takmer vo všetkých prípadoch regióny hlavných miest, ale v konkurencieschopnejších členských štátoch sú rozdiely oproti iným regiónom menšie.

V každej krajine sú najviac konkurencieschopné regióny hlavných miest, s výnimkou Nemecka, Talianska a Holandska. Rozdiely medzi hlavným mestom a ostatnými regiónmi môžu byť veľké, pričom mimoriadne veľké sú vo Francúzsku, v Rumunsku a na Slovensku.

V konkurencieschopnejších krajinách je rozdiel medzi regiónom hlavného mesta a ostatnými regiónmi spravidla menší. Z tejto skutočnosti vyplýva, že verejné politiky a investície by mali podporovať vzostupnú konvergenciu. Menej konkurencieschopným regiónom by to pomohlo zlepšiť sa a dotiahnuť sa na regióny s lepšími výsledkami a najviac konkurencieschopným regiónom by sa zaručili podmienky, aby mohli naďalej prekvitať.

Konkurencieschopnejšie regióny majú výrazné výhody

V konkurencieschopnejších regiónoch je HDP na obyvateľa vyššie. Ženy v nich majú lepšie rámcové podmienky, a teda môžu dosahovať lepšie výsledky. Okrem toho menší počet mladých žien sa tu ocitá v situácii, keď nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. V neposlednom rade sú konkurencieschopnejšie regióny aj príťažlivé pre čerstvých absolventov, keďže v nich jednoduchšie nájdu zamestnanie.

Význam politiky súdržnosti pre regionálnu konkurencieschopnosť EÚ

Z výsledkov RCI 2.0 vyplýva, že regióny EÚ naďalej potrebujú podporu EÚ, aby zlepšili svoju konkurencieschopnosť a zmenšili rozdiely medzi sebou. Politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou EÚ na podporu regiónov, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, hospodársky rast, udržateľný rozvoj a zlepšovanie kvality života občanov.

Súvislosti

Prvý RCI bol uverejnený v roku 2010 a odvtedy vychádza každé tri roky. Regióny EÚ pomocou neho môžu monitorovať a posudzovať svoj priebežný vývoj a porovnávať ho s inými regiónmi. Ide o dôležitý nástroj, ktorý zachytáva európsku perspektívu konkurencieschopnosti regiónov na základe 68 ukazovateľov.

RCI z roku 2022 vychádza z úplne revidovanej metodiky a prepočítali sa dva predchádzajúce indexy. Tento RCI 2.0 sa skladá z troch podindexov: „základ“, „efektívnosť“ a „inovácia“ a 11 pilierov rozmanitých aspektov konkurencieschopnosti: „inštitúcie“, „makroekonomická stabilita“, „infraštruktúry“, „zdravie“, „základné vzdelanie“, „vyššie vzdelanie, odborná príprava a „celoživotné vzdelávanie“, „efektívnosť pracovného trhu“, „veľkosť trhu“, „technologická pripravenosť“, „sofistikované podnikanie“ a „inovácia“.

RCI 2.0 vychádza zo štatistickej nomenklatúry regiónov NUTS 2 (nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely). Všetky ukazovatele zachytávajú situáciu pred vojnou na Ukrajine. Ide o prvé vydanie RCI bez Spojeného kráľovstva.

Ďalšie informácie

Index regionálnej konkurencieschopnosti

Politika súdržnosti na roky 2021 – 2027

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti

Kohesio

@ElisaFerreiraEC

@EUinmyRegion

Tlačová konferencia CdR o RCI

Čítať ďalej...

Európska zelená dohoda: odsúhlasená dohoda o znižovaní emisií z námornej dopravy pomocou podpory udržateľných palív v lodnej doprave

Komisia víta politickú dohodu, ktorú dosiahol Európsky parlament a Rada. Na jej základe narastie príspevok sektora námornej dopravy k dosahovaniu celoúnijného cieľa znížiť čisté emisie skleníkových plynov o minimálne 55 % do roku 2030 a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu.

Spoluzákonodarcovia sa dohodli na iniciatíve FuelEU Maritime. Ide o nové nariadenie EÚ, ktoré zaručí postupné znižovanie intenzity skleníkových plynov z palív používaných v sektore lodnej dopravy: o 2 % v roku 2025 a do roku 2050 až o 80 %. Toto opatrenie podporuje využívanie čistejších palív a energie, a teda pomôže zmierniť emisie skleníkových plynov sektora lodnej dopravy.

Dohoda dopĺňa predbežnú dohodu dosiahnutú 18. decembra 2022 o zahrnutí emisií z lodnej dopravy do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Obe sú kľúčovými iniciatívami v úsilí EÚ znížiť emisie v námornom sektore.

Dekarbonizácia námornej dopravy

Na vodnú dopravu v EÚ pripadli v roku 2021 3 až 4 % celkových emisií CO₂. Napriek útlmu činnosti v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID sa očakáva rast lodnej dopravy. Dôvodom je rastúci dopyt po primárnych zdrojoch a kontajnerovej doprave.

Iniciatíva FuelEU Maritime pomôže dekarbonizovať sektor námornej dopravy: stanoví maximálne limity ročnej intenzity skleníkových plynov vznikajúcich pri spotrebe energie na lodiach. Tieto cieľové hodnoty budú časom čoraz ambicióznejšie: zámerom je stimulovať a odrážať očakávaný technologický vývoj a zvýšenú výrobu obnoviteľných a nízkouhlíkových lodných palív. Cieľové hodnoty sa nevzťahujú len na CO2, ale takisto na emisie metánu a oxidu dusného počas celého životného cyklu palív.

Ďalej nové pravidlá zavádzajú dodatočnú požiadavku nulových emisií v kotvisku: osobné i kontajnerové lode v prístavoch budú povinne musieť využívať pobrežné zásobovanie elektrickou energiou alebo technológie s nulovými emisiami. Zámerom je zmierniť emisie znečisťujúce ovzdušie v prístavoch, ktoré sú často v blízkosti husto osídlených oblastí.

Iniciatíva FuelEU Maritime vychádza z technologicky neutrálnej koncepcie založenej na cieľoch. Umožňuje tak inováciu a vývoj nových palivových technológií, ktoré dokážu plniť potreby budúcnosti. Okrem toho prevádzkovateľom zaručuje slobodu zvoliť si palivové technológie v závislosti od profilu lode alebo operácie. V nariadení sa stanovuje aj mechanizmus dobrovoľného združovania. V rámci systému budú môcť lode zlúčiť svoju bilanciu súladu s jednou alebo viacerými ďalšími loďami. Bude to teda celé združenie lodí, ktoré bude musieť splniť limit intenzity skleníkových plynov v priemere.

Harmonizovaný mandát EÚ zachová rovnaké podmienky pre všetkých. Takisto zaručí rast na trhu s udržateľnými námornými palivami i naďalej dobré fungovanie námornej dopravy a jej prínos k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy. Dosiahne to zvýšením dopytu po obnoviteľných a nízkouhlíkových palivách. Prevádzkovateľom lodí a výrobcom palív zaručí právnu istotu a pomôže odštartovať výrobu udržateľných námorných palív vo veľkom. To potom zas pomôže zmenšiť cenový rozdiel medzi fosílnymi palivami a udržateľnými alternatívami. Do harmonizovaného mandátu sa zahrnul aj osobitný systém stimulov, ktorý má podporiť zavádzanie obnoviteľných palív nebiologického pôvodu s vysokým potenciálom dekarbonizácie.

Ďalšie kroky

Politickú dohodu treba teraz formálne prijať. Keď tak Európsky parlament a Rada urobia, nové pravidlá sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie a začnú sa uplatňovať 20 dní po uverejnení.

Súvislosti

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 v Európe klimatickú neutralitu. Ak chce Európa tento cieľ dosiahnuť, musí do roku 2030 znížiť svoje emisie aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Predmetná dohoda je ďalším dôležitým krokom v procese prijímania legislatívneho balíka „Fit for 55“, ktorý Komisia vypracovala v záujme naplnenia Európskej zelenej dohody. Nesie sa v rovnakom duchu ako iné politické dohody o častiach tohto balíka. Nedávnym príkladom je dohoda o silnejších pravidlách na podporu energetickej efektívnosti

Námorná doprava prispieva približne k 75 % objemu zahraničného obchodu EÚ a 31 % objemu obchodu v rámci EÚ, preto predstavuje základný prvok dopravného systému Európy a zohráva kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve. Palivový mix používaný v odvetví námornej dopravy v súčasnosti závisí výlučne od fosílnych palív. Na dosiahnutie klimatickej neutrality musí EÚ do roku 2050 znížiť emisie z dopravy, vrátane emisií z námornej dopravy, o 90 % (v porovnaní s úrovňami z roku 1990). Intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a nízkouhlíkových palív na základe iniciatívy FuelEU Maritime a väčšia podpora inovácií na riešenie vplyvu sektora lodnej dopravy na životné prostredie budú mať zásadný význam pre EÚ, ak chce dosiahnuť svoje ciele v oblasti klímy podľa Parížskej dohody a naplniť Európsku zelenú dohodu.

Ďalšie informácie

Návrhy z balíka Fit for 55

Návrh iniciatívy FuelEU Maritime

Predbežná dohoda o rozšírení systému EU ETS na emisie z námorného sektora

Znižovanie emisií zo sektora lodnej dopravy

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login