Komisia oficiálne potvrdila, že Európska prokuratúra začne fungovať 1. júna.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla: „Blížime sa do cieľa: čoskoro začne fungovať historicky prvý nezávislý úrad EÚ, ktorého úlohou bude vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce rozpočet EÚ. Európski prokurátori budú od 1. júna pod spoľahlivým vedením Laury Kövesiovej zasahovať proti zločincom a starať sa o to, aby sa pre korupciu či podvody nestratilo ani jediné euro.“

Didier Reynders, komisár pre spravodlivosť, v tejto súvislosti uviedol: „Vytvorením Európskej prokuratúry sa začína nová etapa v histórii európskej integrácie. Hlavným poslaním tohto európskeho orgánu je chrániť finančné prostriedky EÚ pred zločincami v záujme spoločného záujmu našich občanov. Európska prokuratúra bude sledovať vykonávanie programu NextGenerationEU a dôsledne dozerať na to, aby sa finančné prostriedky plne využívali na pomoc našim hospodárstvam pri zotavovaní sa z krízy.“

Európska prokuratúra je zodpovedná za vyšetrovanie a stíhanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ. Ide o prvú nadnárodnú prokuratúru. Vyšetruje a stíha nasledujúce druhy podvodov a iných trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ:

• podvody týkajúce sa výdavkov a príjmov,
• podvody súvisiace s DPH (ak sa týkajú dvoch alebo viacerých členských štátov a hodnoty viac ako 10 miliónov eur),
• pranie špinavých peňazí z aktív pochádzajúcich zo sprenevery rozpočtu EÚ,
• aktívna a pasívna korupcia alebo sprenevera, ktoré ovplyvňujú finančné záujmy EÚ,
• účasť v zločineckej organizácii, ak je jej činnosť zameraná na páchanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ.

Tento nový orgán Únie môže tiež vyšetrovať a stíhať akúkoľvek inú nezákonnú činnosť, ktorá je neoddeliteľne spojená s trestným činom poškodzujúcim rozpočet EÚ.

Európska prokuratúra bude viesť svoje vyšetrovania a trestné stíhania úplne nezávisle od Komisie, iných inštitúcií a orgánov EÚ, ako aj od členských štátov. Bude dopĺňať prácu ostatných orgánov a agentúr EÚ, ako sú OLAF, Eurojust a Europol, a takisto spolupracovať s príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré sa na Európskej prokuratúre nezúčastňujú. Očakáva sa, že Európska prokuratúra vyšetrí približne 3 000 prípadov ročne.

Súvislosti

Európska prokuratúra zriadená nariadením (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017 a financovaná z rozpočtu EÚ je prvou nadnárodnou prokuratúrou poverenou vyšetrovaním a stíhaním trestných činov. V súčasnosti sa na posilnenej spolupráci zúčastňuje 22 členských štátov EÚ. Ústredie Európskej prokuratúry, ktorú vedie hlavná európska prokurátorka Laura Codruța Kövesiová, sa nachádza v Luxemburgu. Pôsobí tu jeden európsky prokurátor za každý zúčastnený členský štát a ďalší zamestnanci. Neoddeliteľnou súčasťou tohto nezávislého orgánu sú aj európski delegovaní prokurátori so sídlom v členských štátoch.

Ďalšie informácie

• Doplňujúce dokumenty na webovej stránke Komisie: Európska prokuratúra (EPPO)
• Priamy odkaz na webové sídlo Európskej prokuratúry

Komisia prijala oznámenie o svojom globálnom prístupe k výskumu a inováciám – európsku stratégiu pre medzinárodnú spoluprácu v meniacom sa svete. EÚ tým zamýšľa prevziať vedúcu úlohu, pokiaľ ide o podporu medzinárodných partnerstiev v oblasti výskumu a inovácií, a priniesť inovatívne riešenia, ktoré zaistia, aby naše spoločnosti boli zelené, digitálne a zdravé.

Výskum na vysokej úrovni vyžaduje spoluprácu špičkových odborníkov z celého sveta. Pre EÚ je to strategická priorita. Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácií však prebieha v meniacom sa globálnom prostredí, kde rastie geopolitické napätie a sú spochybňované ľudské práva a základné hodnoty. Reakciou EÚ je ísť príkladom a podporovať multilateralizmus, otvorenosť a reciprocitu v rámci spolupráce s ostatnými časťami sveta. EÚ uľahčí globálne reakcie na globálne výzvy, akými sú zmena klímy alebo pandémie, pričom bude dodržiavať medzinárodné pravidlá a základné hodnoty EÚ a posilňovať svoju otvorenú strategickú autonómiu.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek, Margrethe Vestagerová uviedla: „Otvorenosť bola odjakživa základným kameňom našej spolupráce s ostatnými časťami sveta. Naša reakcia na pandémiu poukázala na prínosy otvorenejšej vedy, zdieľania údajov a výsledkov v prospech ľudí v Európe a na celom svete. Táto stratégia nám pomôže vytvoriť globálny kritický objem činností v oblasti výskumu a inovácií, čo umožní nájsť riešenia na súčasné naliehavé globálne výzvy.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová vyhlásila: „Aby sme sa uistili, že táto otvorenosť funguje a že výskumní pracovníci môžu čo najjednoduchším spôsobom cezhranične spolupracovať, potrebujeme nielen podporu hlavných poskytovateľov finančných prostriedkov, akým je EÚ, ale takisto jasný rámec, ktorý vytvára rovnaké podmienky v oblastiach, akými sú etický a na ľudí zameraný výskum, spravodlivé zaobchádzanie s duševným vlastníctvom a vzájomný prístup k výskumným programom. Budeme aktívne spolupracovať s partnermi, ktorí zdieľajú tieto hodnoty a zásady.“

Prístup „Tím Európa“

Globálny prístup k výskumu a inováciám opätovne potvrdzuje záväzok Európy dosiahnuť takú úroveň globálnej otvorenosti, ktorá je potrebná na stimuláciu excelentnosti a združovanie zdrojov s cieľom dosiahnuť vedecký pokrok a rozvoj dynamických inovačných ekosystémov. Vzhľadom na tento cieľ bude EÚ spolupracovať s medzinárodnými partnermi na vytvorení spoločného chápania základných princípov a hodnôt v oblasti výskumu a inovácií, akými sú akademická sloboda, rodová rovnosť, etika výskumu, otvorená veda a tvorba politík založená na dôkazoch.

Nová stratégia vychádza z dvoch hlavných cieľov, ktoré sú navzájom rovnomerne prepojené. V prvom rade je jej cieľom vytvoriť prostredie pre výskum a inovácie, ktoré je založené na pravidlách a hodnotách a je štandardne otvorené, umožniť výskumným pracovníkom a inovátorom po celom svete spolupracovať v rámci multilaterálnych partnerstiev a nájsť riešenia na globálne výzvy. V druhom rade má za cieľ zabezpečiť reciprocitu a rovnaké podmienky v rámci medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií. Globálna reakcia EÚ v boji proti pandémii koronavírusu navyše ukázala, okrem iného prostredníctvom multilaterálnych platforiem a projektov programu Horizont 2020, ako môžeme maximalizovať prístup k vedeckým poznatkom a k medzinárodnému hodnotovému reťazcu, keď spojíme sily.

Na dosiahnutie svojich cieľov podnikne EÚ niekoľko krokov. Bude napríklad podporovať výskumných pracovníkov a ich organizácie v záujme urýchlenia udržateľného a inkluzívneho rozvoja v krajinách s nízkymi a strednými príjmami okrem iného prostredníctvom ambicióznej „africkej iniciatívy“ v rámci programu Horizont Európa s cieľom posilniť spoluprácu s africkými krajinami. Komisia ďalej plánuje predložiť usmernenia týkajúce sa riešenia zahraničného zasahovania zameraného na výskumné organizácie a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v EÚ. Tieto usmernenia podporia organizácie EÚ pri ochrane akademickej slobody, integrity a inštitucionálnej autonómie.

Kľúčovým nástrojom vykonávania stratégie bude Horizont Európa, ďalší rámcový program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027. S cieľom chrániť strategické aktíva, záujmy, autonómiu alebo bezpečnosť EÚ možno v rámci programu výnimočne a vždy v riadne odôvodnených prípadoch obmedziť účasť na činnostiach, pričom sa umožní, aby program zostal spravidla otvorený. Pridružením k programu Horizont Európa získajú krajiny mimo EÚ ďalšie príležitosti zúčastniť sa na celkovom programe, pričom pre nich budú platiť rovnaké podmienky ako pre členské štáty.

Kľúčom k úspešnému vykonávaniu stratégie bude úzka koordinácia a spolupráca medzi EÚ a jej členskými štátmi. Komisia podporí iniciatívy vychádzajúce z prístupu „Tím Európa“, ktoré spájajú úsilie EÚ, členských štátov a európskych finančných inštitúcií. Dôležitým prvkom tohto prístupu budú synergie s inými programami EÚ, ako je Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa.

Súvislosti

V roku 2012 sa oznámením Komisie stanovila stratégia pre medzinárodnú kooperáciu v oblasti výskumu a inovácií. Slúžila na riadenie vedeckých a technologických vzťahov EÚ s krajinami mimo EÚ a položila základ medzinárodného programu Horizont 2020. Počas posledných troch rokov programu Horizont 2020 získala medzinárodná spolupráca značnú podporu prostredníctvom „vlajkových iniciatív medzinárodnej spolupráce“ vrátane viac ako tridsiatich ambicióznych iniciatív pre spoluprácu s niekoľkými krajinami mimo EÚ a regiónmi, ako sú Afrika, Kanada, Japonsko, Južná Kórea, Čína, India a iné.

Takmer po desiatich rokoch nahradil predchádzajúcu stratégiu nový globálny prístup k výskumu a inováciám s cieľom reagovať na súčasný výrazne odlišný globálny kontext a zosúladiť medzinárodnú spoluprácu EÚ s jej súčasnými prioritami.

Ďalšie informácie:

Oznámenie o globálnom prístupe k výskumu a inováciám

Otázky a odpovede Globálny prístup k výskumu a inováciám

Prehľad Globálny prístup k výskumu a inováciám

Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácií