Podľa nového prieskumu Eurobarometra Európania výrazne podporujú vedu a techniku

Z nového prieskumu Eurobarometra o poznatkoch a postojoch európskych občanov k vede a technike vyplýva, že 9 z 10 občanov EÚ (86 %) si myslí, že celkový vplyv vedy a techniky je pozitívny. Očakávajú, že škála technológií, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú, bude mať pozitívny vplyv na náš spôsob života v nasledujúcich 20 rokoch: ide najmä o slnečnú energiu (92 %), vakcíny a boj proti infekčným chorobám (86 %) a umelú inteligenciu (61 %).

Výsledky okrem toho poukazujú na vysoký záujem o vedu a techniku (82 %) a zvedavosť občanov dozvedieť sa o nej viac na miestach, ako sú mestské úrady, múzeá a knižnice (54 %). V mnohých oblastiach sa v posledných rokoch zvýšil záujem občanov EÚ, ich očakávania i angažovanosť v oblasti vedy a techniky. V odpovedi na otázku, v ktorých oblastiach môže výskum a inovácia priniesť zmenu, respondenti najčastejšie uvádzajú zdravotnú a lekársku starostlivosť a boj proti zmene klímy. Tieto výsledky sú v súlade s rastúcim záujmom o nové lekárske objavy, ktorý sa od roku 2010 zvýšil z 82 % na 86 %.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabrielová uviedla: „Veda a technika zásadne ovplyvňujú našu schopnosť reagovať na koronavírus, zmenu klímy, stratu biodiverzity a množstvo ďalších naliehavých výziev, a preto nás celkový pozitívny postoj k nim teší. Zároveň však musíme reagovať na obavy občanov z diskriminácie vo využívaní prínosov vedy a techniky, venovať väčšiu pozornosť rodovým rozmerom v obsahu výskumu a preskúmať, ako možno výskum a inovácie realizovať tak, aby do nich boli vo väčšej miere zapojení občania a ďalšie zainteresované strany.“

Prieskum Eurobarometra tiež odhaľuje výzvy v oblasti výskumu a inovácií. Mnohí občania EÚ si myslia, že veda a technika väčšinou pomáhajú zlepšovať život tým, ktorí už kvalitnejší život majú (57 %), a nevenujú dostatočnú pozornosť rozdielom medzi potrebami žien a mužov (23 %). Viac ako polovica si myslí, že výskumní pracovníci v Číne (58 %), USA (57 %) a Japonsku (54 %) sú vo vedeckých objavoch ďalej ako výskumní pracovníci v EÚ. Veľké rozdiely medzi rôznymi skupinami spoločnosti sú aj v úrovni vedeckých poznatkov.

Občania EÚ majú pozitívny názor na vedcov a ich typické vlastnosti, ako sú inteligencia (89 %), spoľahlivosť (68 %) a schopnosť spolupracovať (66 %). Viac ako dve tretiny Európanov (68 %) sa domnievajú, že vedci by mali zasahovať do politických diskusií, aby sa zabezpečilo, že sa pri rozhodovaní budú zohľadňovať vedecké dôkazy.

Väčšina občanov EÚ získava informácie o vývoji vedy a techniky v televízii (63 %), po nej nasledujú online sociálne siete a blogy (29 %) a online alebo tlačené periodiká (24 %). Prevažná väčšina (85 %) sa domnieva, že záujem mladých ľudí o vedu je nevyhnutný pre budúcu prosperitu. Okrem toho sa väčšina domnieva, že zapojením nevedeckých odborníkov do výskumu a inovácií sa zabezpečí, aby veda a technika reagovali na potreby a hodnoty spoločnosti (61 %).

Takmer tri štvrtiny (72 %) respondentov si myslia, že vlády by mali zabezpečiť, aby nové technológie boli prínosom pre všetkých, a viac ako tri štvrtiny (79 %) si myslí, že vlády by mali do boja proti zmene klímy povinne zapojiť súkromné podniky.

Súvislosti

Predmetný uverejnený prieskum Eurobarometra je doteraz najväčším prieskumom o vede a technike z hľadiska počtu účastníkov (37 103 respondentov) a krajín, ktoré sa zúčastnili na prieskume (38 krajín vrátane členských štátov EÚ, krajín zapojených do procesu rozširovania EÚ, štátov EZVO a Spojeného kráľovstva). Prieskum sa uskutočnil od 13. apríla do 10. mája 2021, a to najmä prostredníctvom osobných rozhovorov.

Zapojenie občanov, miestnych komunít a občianskej spoločnosti bude ústredným prvkom nového európskeho výskumného priestoru v záujme dosiahnutia výraznejšieho spoločenského dosahu a zvýšenej dôvery vo vedu.

Program Horizont Európa, nový program EÚ pre výskum a inováciu (2021 – 2027), posilní interakcie medzi vedou a spoločnosťou tým, že podporí spoločné vytváranie programov výskumu a inovácií a priamo zapojí občanov a občiansku spoločnosť do výskumu a inovácií. Toto zapojenie sa bude podporovať v rámci celého programu a prostredníctvom špecializovaných činností, pričom sa budú monitorovať príspevky občanov a uplatňovanie výskumu a inovácií v spoločnosti.

Celoeurópske prieskumy v oblasti vedy a techniky majú už 40-ročnú históriu. Predchádzajúce podobné štúdie Eurobarometra zahŕňali osobitný prieskum Eurobarometra 401 (2013), osobitné prieskumy Eurobarometra 340/341 (EB73.1) a osobitné prieskumy Eurobarometra 224/225 (EB63.1).

Viac informácií

Eurobarometer o vede a technike – správa, prezentácia, prehľady o jednotlivých krajinách a súbor údajov

Infografika

Nový európsky výskumný priestor

Horizont Európa

 

Čítať ďalej...

Prieskum Eurobarometra: Budúcnosť EÚ vnímame najoptimistickejšie od roku 2009

V júni a júli zotrvali naše postoje k EÚ na celkovo stabilných a pozitívnych úrovniach.

Na budúcnosť EÚ nazeráme najoptimistickejšie od roku 2009 a dôvera v EÚ zostáva na najvyššej úrovni od roku 2008. Podpora eura sa ustálila na najvyššej úrovni od roku 2004. Z prieskumu takisto vyplýva, že vo výrazne lepšom svetle vidíme aj stav národných hospodárstiev.

Európski občania sa na úrovni EÚ najviac obávajú o hospodársku situáciu, po nej nasleduje životné prostredie, zmena klímy a prisťahovalectvo. Na vnútroštátnej úrovni je stále hlavnou témou zdravie v miernom predstihu pred hospodárskou situáciou krajiny.

Väčšina Európanov je spokojná s opatreniami, ktoré EÚ a národné vlády prijali proti pandémii koronavírusu, a domnieva sa, že s plánom obnovy „NextGenerationEU“ bude naša odozva na hospodárske účinky pandémie účinná. Takmer dve tretiny občanov dôverujú EÚ, že bude do budúcna reagovať na pandémiu správnymi rozhodnutiami.

  1. Na budúcnosť EÚ hľadíme optimistickejšie

Od leta 2020 sa medzi ľuďmi prudko zvýšil optimizmus ohľadne budúcnosti EÚ. Pozitívny názor na ňu dnes majú dve tretiny respondentov (66 %, + 6 percentuálnych bodov). Ide o najvyššiu úroveň od roku 2009. Len o niečo viac ako traja z desiatich respondentov vidia budúcnosť EÚ pesimisticky (31 %, - 7), tu ide o najnižšiu úroveň od roku 2009.

V 26 členských štátoch je jasná väčšina vo vzťahu k budúcnosti EÚ optimistická, no verejná mienka v Grécku zostáva rozdelená. Optimizmus od leta 2020 narástol v 22 krajinách, najmä na Malte (75 %, + 25), v Taliansku (67 %, + 18) a Portugalsku (76 %, + 15). Tieto zmeny umožnili optimistom získať prevahu v Taliansku (67 %) a vo Francúzsku (53 %).

  1. Aký má EÚ imidž a nakoľko jej dôverujeme

Imidž EÚ sa medzi letom 2020 a zimou 2020 – 2021 veľmi zlepšil a zostáva na pomerne vysokej úrovni (45 %). Takýto názor zastáva väčšina respondentov v 20 členských štátoch EÚ (neutrálny imidž 38 %, negatívny imidž 16 %). Najvyššie výsledky zaznamenali v Írsku (70 %) a Portugalsku (62 %).

Európskej únii dôveruje takmer polovica Európanov (49 %). Ide aj naďalej o najvyššiu zaznamenanú úroveň od jari 2008. O trochu viac dôverujeme národným vládam (37 %), zatiaľ čo naša dôvera v národné parlamenty zostala na rovnakej úrovni 35 %.

  1. Najčastejšie obavy na úrovni celej EÚ a jednotlivých štátov

Za najdôležitejšiu otázku, ktorú musí EÚ riešiť, považujeme opäť hospodársku situáciu – uviedlo ju 27 % respondentov (o 8 percentuálnych bodov menej ako v zime 2020 – 2021). Životné prostredie a zmena klímy postúpili s rovnakým podielom zo štvrtého na druhé miesto (25 %, + 5), o ktoré sa delia s prisťahovalectvom (25 %, + 7), po ňom sme ako najdôležitejšie témy uviedli stav verejných financií členských štátov a zdravie (obe 22 %). Zmienok o zdraví od zimy 2020 – 2021, keď skončili na prvom mieste, bolo oveľa menej (22 %, - 16).

Na vnútroštátnej úrovni je zdravie najdôležitejším problémom aj naďalej, hoci v porovnaní so zimou 2020 – 2021 sme sa o ňom zmieňovali výrazne zriedkavejšie (28 %, - 16). Na druhom mieste je hospodárska situácia, ktorú spomenula o niečo viac ako štvrtina respondentov (26 %, - 7).

  1. Súčasná hospodárska situácia a euro

Od zimy 2020 – 2021 sa výrazne znížil podiel respondentov, ktorí situáciu svojho národného hospodárstva vnímajú ako „zlú“, (- 11), no tento názor je aj naďalej väčšinový (58 %).

40 % občanov EÚ dnes zastáva názor, že ich vnútroštátna hospodárska situácia je „dobrá“. Po tom, čo tri po sebe nasledujúce prieskumy ukázali pokles, ide o výrazný nárast (+ 11). Táto úroveň pozitívneho hodnotenia je však stále nižšia, ako bola nameraná v období od jari 2017 do jesene 2019.

Vnímanie súčasnej situácie národného hospodárstva sa v jednotlivých členských štátoch značne líši – kým v Luxembursku ju považuje za dobrú 89 % respondentov, v Grécku si to myslí len 9 %.

Euro sa od zimy 2020 – 2021 teší v eurozóne stabilnej podpore, ktorá je so 79 % najvyššia od roku 2004. S týmto názorom súhlasí historicky najvyšší podiel respondentov z celej EÚ (70 %).

  1. Pandémia koronavírusu a verejná mienka v EÚ

Opatrenia, ktoré Európska únia prijala v boji proti pandémii koronavírusu, vyvolali v porovnaní so zimou 2020 – 2021 výrazne väčšiu spokojnosť. Vyjadruje ju dnes viac ako polovica občanov EÚ (51 %, + 8). Ľudia sú zároveň menej nespokojní (41 %, - 8), zatiaľ čo (stabilných) 8 % občanov uviedlo, že sa nevedia vyjadriť.

Spokojnosť občanov sa výrazne sa zvýšila aj vo vzťahu k opatreniam, ktoré prijala v boji proti pandémii koronavírusu ich národná vláda. Stala sa tak väčšinovým názorom (53 %, + 10 od zimy 2020 – 2021). 46 % je nespokojných (- 10), zatiaľ čo (stabilné) 1 % sa k tomu nevie vyjadriť.

Takmer dve tretiny Európanov dôverujú EÚ, že do budúcna bude na pandémiu reagovať správnymi rozhodnutiami (65 %, + 6 od zimy 2020 – 2021). To si myslí väčšina ľudí v každom členskom štáte EÚ.

Väčšina Európanov vidí v pláne obnovy EÚ „NextGenerationEU“ účinnú odozvu na hospodárske dôsledky pandémie koronavírusu (57 %, + 2 od zimy 2020 – 2021).

Takmer sedem z desiatich Európanov uviedlo, že boli proti ochoreniu COVID-19 zaočkovaní už v pilotnej fáze v júni a júli alebo že by sa chceli dať zaočkovať čo najskôr (69 %), a 9 % uviedlo, že by tak chceli urobiť niekedy v roku 2021.

Súvislosti

„Štandardný Eurobarometer – jar 2021“ (EB 95) prebiehal v podobe osobných a online rozhovorov od 14. júna do 12. júla 2021 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Niektoré z jeho otázok boli položené aj v ďalších dvanástich krajinách alebo územiach[1]. V 27 členských štátoch sa uskutočnilo 26 544 rozhovorov.

Ďalšie informácie

Štandardný prieskum Eurobarometra 95

https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2532

https://europa.eu/!377XHK

 

Čítať ďalej...

Prieskum Eurobarometra: Európania považujú zmenu klímy za najzávažnejší problém, ktorému svet čelí

Podľa prieskumu Eurobarometra sa európski občania domnievajú, že zmena klímy je tým najzávažnejším problémom, ktorému svet čelí. Viac ako deväť z desiatich opýtaných považuje zmenu klímy za vážny problém (93 %), pričom takmer osem z desiatich (78 %) ju považuje za veľmi vážny problém. Keď mali respondenti vybrať ten najzávažnejší problém súčasného sveta, viac ako štvrtina (29 %) si zvolila zmenu klímy (18 %), zhoršovanie stavu prírody (7 %) alebo zdravotné problémy spôsobené znečistením (4 %).

Pokiaľ ide o reakciu na politickej úrovni, deväť z desiatich Európanov (90 %) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum, pričom zvyšné emisie by sa mali vykompenzovať tak, aby EÚ dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050. Takmer deväť z desiatich Európanov (87 %) považuje za dôležité, aby si EÚ stanovila ambiciózne ciele na rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Rovnaké percento sa domnieva, že je zásadné, aby EÚ poskytovala podporu na zlepšovanie energetickej efektívnosti.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Napriek pandémii a hospodárskym ťažkostiam, ktoré Európania zažívajú, zostáva podpora opatrení v oblasti klímy vysoká. Európania uznávajú dlhodobé riziká spojené s klimatickou krízou a krízou biodiverzity a očakávajú, že priemysel, jednotlivé vlády a Európska únia budú konať. Čísla v tomto prieskume Eurobarometra sú pre politikov aj podniky výzvou k činu. Európska komisia má vďaka nim ešte väčšiu motiváciu dokončiť právne predpisy z balíka ,Fit for 55ʻ, ktoré predložíme neskôr v tomto mesiaci, aby sme zabezpečili dosiahnutie našich cieľov v oblasti klímy.

Väčšina (64 %) občanov EÚ vo svojom každodennom živote už podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy a vedome prijíma udržateľné rozhodnutia. Na otázku, kto je zodpovedný za boj proti zmene klímy, občania zdôraznili potrebu štrukturálnej reformy, ktorá by mala sprevádzať individuálne opatrenia, pričom poukázali na národné vlády (63 %), podniky a priemysel (58 %) a EÚ (57 %). Viac ako osem z desiatich opýtaných Európanov (81 %) súhlasí s tým, že na čistú energiu by sa mala poskytovať väčšia finančná podpora z verejných zdrojov, hoci to vedie k zníženiu dotácií na fosílne palivá. Tri štvrtiny Európanov (75 %) sa domnievajú, že investície do oživenia hospodárstva by sa mali zamerať najmä na nové zelené hospodárstvo.

Jednoznačne sa uznáva, že boj proti zmene klímy prináša príležitosti pre občanov EÚ aj pre európsku ekonomiku. Takmer osem z desiatich Európanov (78 %) súhlasí s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť európskych podnikov. Takmer osem z desiatich respondentov (78 %) súhlasí s tým, že podpora odborných znalostí EÚ o čistých technológiách v krajinách mimo EÚ môže pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta v EÚ. Sedem z desiatich Európanov (70 %) sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže byť pre EÚ ekonomicky výhodné. Viac ako sedem z desiatich Európanov (74 %) súhlasí s tým, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciu.

Súvislosti

Na osobitnom prieskume Eurobarometra č. 513 o zmene klímy sa zúčastnilo 26 669 občanov z rôznych sociálnych a demografických skupín zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum prebiehal od 15. marca do 14. apríla 2021. Ak to bolo možné, uskutočnili sa osobné rozhovory, no niektorí respondenti vyplnili prieskum online v súlade s obmedzeniami spojenými s pandémiou COVID-19.

Európska zelená dohoda je pre Európsku komisiu politickou prioritou číslo jeden. Na základe návrhov predložených Komisiou sa Európsky parlament a členské štáty zaviazali, že EÚ dosiahne klimatickú neutralitu do roku 2050 a že do roku 2030 sa emisie skleníkových plynov znížia aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tieto záväzky sú teraz zakotvené v európskom právnom predpise v oblasti klímy, ktorý bol formálne podpísaný 30. júna 2021. Na splnenie týchto cieľov Komisia 14. júla 2021 predloží svoj balík legislatívnych návrhov s názvom „Fit for 55“. Táto komplexná reforma súboru nástrojov politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky bude zahŕňať revízie existujúcich právnych predpisov a niekoľko nových nástrojov.

Ďalšie informácie

Osobitný prieskum Eurobarometra o zmene klímy

Informačné prehľady o jednotlivých členských štátoch

Európska zelená dohoda

Európsky právny predpis v oblasti klímy

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login