Komisia uverejnila správu o stave energetickej únie za rok 2025 a sprievodnú správu o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2025. Poukazujú na významný pokrok, ktorý EÚ dosiahla pri prechode na spoľahlivú a integrovanú energetickú úniu tým, že pokročila v prechode na čistú energiu s väčším počtom obnoviteľných zdrojov energie, riešila vysoké a nestále ceny a cenovú dostupnosť energie a ďalej znižovala emisie skleníkových plynov. Tým sa zvyšuje konkurencieschopnosť, dekarbonizácia a posilňuje energetická bezpečnosť a nezávislosť, čím sa znižuje závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív.

V správach sa opäť potvrdzuje, že EÚ je na dobrej ceste k splneniu svojho cieľa v oblasti klímy do roku 2030 s 2,5 % znížením emisií skleníkových plynov v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023. V správach sa takisto uvádza, ako EÚ riešila vyvíjajúce sa domáce a globálne výzvy, a zdôrazňuje sa kľúčová úloha čistej a cenovo dostupnej energie a nepretržité úsilie o znižovanie emisií pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti bezpečnosti, energetickej nezávislosti, konkurencieschopnosti a klimatickej neutrality. 

Pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030

Ako sa potvrdilo v posúdení národných energetických a klimatických plánov Komisiou na základe národných energetických a klimatických plánov a najnovších prognóz skleníkových plynov predložených členskými štátmi, EÚ naďalej napreduje smerom k dosiahnutiu cieľov do roku 2030, ktorými sú zníženie čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a dosiahnutie aspoň 42,5 % energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe EÚ.

Väčšina elektrickej energie vyrobenej v EÚ v súčasnosti pochádza z čistých zdrojov energie, hoci pokrok v jednotlivých členských štátoch sa líši. Novoinštalovaná kapacita energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2024 sa odhaduje na približne 77 GW a energetický mix EÚ už v roku 2024 predstavoval 47 % energie z obnoviteľných zdrojov. Konečná spotreba energie naďalej klesá, pričom v porovnaní s rokom 2022 došlo k poklesu o 3 %, a to najmä v sektore bývania, po ktorom nasleduje priemysel a služby. 

Dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetiky do roku 2030 si bude vyžadovať oveľa rýchlejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zlepšenie energetickej efektívnosti v nadchádzajúcich rokoch.  

Emisie skleníkových plynov v EÚ naďalej klesajú, pričom z predbežných údajov za rok 2024 vyplýva, že celkové čisté emisie skleníkových plynov sa v porovnaní s rokom 2023 znížili o 2,5 %. Emisie boli o 37,2 % nižšie ako v roku 1990 (alebo 39 %, ak sa berú do úvahy len domáce čisté emisie), zatiaľ čo HDP bol o 71 % vyšší, čo znamená, že hospodársky rast sa naďalej oddeľuje od emisií. Tieto údaje sú v súlade so správou Európskej environmentálnej agentúry Trends and Projections (Trendy a prognózy). 

Znižovanie cien energie a zvyšovanie konkurencieschopnosti vďaka čistým zdrojom energie

Vykonávanie akčného plánu EÚ pre cenovo dostupnú energiu a dohody o čistom priemysle je na dobrej ceste a naďalej má zásadný význam pre poskytnutie pomoci našim priemyselným odvetviam a spotrebiteľom v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Napriek tomu sú priemerné ceny energie v Európe stále vyššie ako naši konkurenti a v jednotlivých členských štátoch EÚ sa do veľkej miery líšia, čo bráni konkurencieschopnosti hlavných priemyselných aktérov a hospodárstvu ako celku. Komisia to preto berie vážne a zintenzívňuje úsilie o zníženie cien energie, pričom vychádza zo súboru siedmich kľúčových opatrení, ktoré majú priniesť rýchlu a dlhodobú pomoc priemyselným odvetviam a spotrebiteľom. Ide o najvyššiu prioritu EÚ a jej členských štátov. Európska investičná banka napríklad spúšťa program vo výške 1,5 miliardy EUR na poskytovanie bankových záruk výrobcom komponentov európskej siete a pilotný projekt vo výške 500 miliónov EUR v protizárukách na zmluvy o nákupe čistej energie.

Z dlhodobého hľadiska skutočná energetická únia založená na výrobe čistej energie z domácich zdrojov a zvýšenej energetickej efektívnosti ešte viac zníži závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív, štrukturálne zníži ceny energie a prispeje k dosiahnutiu našich cieľov v oblasti klímy. EÚ výrazne znížila podiel ruského plynu na svojom dovoze zo 45 % v roku 2021 na 12 % do augusta 2025.

Spotrebitelia elektrickej energie v EÚ už v rokoch 2021 – 2023 vďaka výrobe elektrickej energie z nových solárnych fotovoltických a veterných elektrární ušetrili 100 miliárd EUR, zatiaľ čo každé 1 % zlepšenie energetickej efektívnosti sa premietlo do zníženia dovozu plynu o 2,6 %. Tým sa zdôrazňuje význam uvoľnenia potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti s cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť.

Využitie času na dobudovanie energetickej únie

Nasledujúce desaťročie bude rozhodujúce pre dobudovanie energetickej únie a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. O zmene európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorou sa stanovuje cieľ EÚ v oblasti klímy znížiť do roku 2040 emisie skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, sa rokuje. Po odsúhlasení oboma spoluzákonodarcami bude referenčným kritériom pre politický rámec na obdobie po roku 2030.

Stále je potrebné riešiť niekoľko výziev. EÚ musí zabezpečiť rozsiahlu elektrifikáciu, zvýšiť objem elektrickej energie v konečnej energii zo súčasných 23 % na približne 32 % do roku 2034 a podstatne zvýšiť investície do sietí, zintenzívniť úsilie v oblasti energetickej efektívnosti a podporiť inovácie s cieľom vybudovať konkurencieschopné odvetvie čistých technológií. Na prekonanie takýchto výziev Komisia odhaduje, že EÚ musí v rokoch 2031 až 2040 každoročne mobilizovať 695 miliárd EUR na investície súvisiace s energetikou. Návrh ambiciózneho viacročného finančného rámca EÚ na roky 2028 – 2034 je zameraný na posilnenie cezhraničnej infraštruktúry a nasmerovanie finančných prostriedkov do strategických technológií čistej energie. V tomto zmysle bude kľúčová nadchádzajúca revízia nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy ako súčasť rámca na obdobie po roku 2030.

Súvislosti

Správa o stave energetickej únie sa uverejňuje každý rok s cieľom zhodnotiť pokrok EÚ pri dosahovaní cieľov energetickej únie dosiahnutých v predchádzajúcom roku a je k nej pripojená séria správ týkajúcich sa rôznych aspektov klimatickej a energetickej transformácie. Aktuálne je zverejnená jedna z nich: správa o pokroku opatrení v oblasti klímy.

V prvej časti správy o stave energetickej únie sa uvádzajú opatrenia prijaté na vykonávanie akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu s cieľom znížiť náklady na energiu, prilákať investície a zvýšiť odolnosť energetického systému voči krízam. Na základe správ členských štátov o pokroku sa v druhej časti analyzuje súčasný stav vykonávania energetickej únie vo všetkých jej piatich rozmeroch. Posledná časť je zameraná na budúcnosť a pripravuje pôdu pre rozhodné opatrenia na dobudovanie energetickej únie a prípravu rámca politiky v oblasti klímy a energetiky na nasledujúce desaťročie.

V správe o pokroku opatrení v oblasti klímy sa uvádza pokrok pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií, ktoré zahŕňajú skutočné (historické) emisie a predpokladané budúce emisie pre EÚ ako celok a pre každý členský štát EÚ. Obsahuje aj informácie o rôznych oblastiach politiky v oblasti klímy, legislatívnom pokroku EÚ, financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a adaptácii na ňu.  

Pre viac informácií

Správa o stave energetickej únie za rok 2025

Otázky a odpovede

Posúdenie pokroku pri dosahovaní cieľov energetickej únie a opatrení v oblasti klímy

Správa o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2025

Správa o stave energetickej únie za rok 2025 – prehľady o jednotlivých krajinách

7 opatrení na zníženie cien energie

Pokrok EÚ pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy do roku 2030 s pokračujúcim znižovaním emisií – opatrenia v oblasti klímy

Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu

Dohoda o čistom priemysle 

Plán REPowerEU

Národné energetické a klimatické plány (NEKP)

Správa o stave energetickej únie - Energetika - Európska komisia

Od dnešného dňa budú mať EÚ a Ukrajina prospech z posilneného, stabilného, spravodlivého a trvalého obchodného rámca, pričom nadobudne platnosť prehĺbená a komplexná zóna voľného obchodu medzi EÚ a Ukrajinou (DCFTA). Modernizovaná prehĺbená a komplexná zóna voľného obchodu prináša dodatočnú, vzájomne prospešnú liberalizáciu obchodu, pričom sa v plnej miere zohľadňuje citlivosť určitých poľnohospodárskych odvetví EÚ. Veľmi hmatateľným spôsobom ilustruje neochvejný záväzok EÚ podporovať Ukrajinu. Zároveň obmedzuje dovoz citlivých poľnohospodárskych výrobkov do EÚ v porovnaní s úrovňami v rámci autonómnych obchodných opatrení, zakotvuje silnú novú ochrannú doložku a zabezpečuje zosúladenie ukrajinských výrobných noriem a výrobných noriem EÚ.

DCFTA podporí dlhodobú hospodársku istotu a stabilné obchodné vzťahy pre obe strany a zároveň prispeje k postupnej integrácii Ukrajiny do jednotného trhu EÚ.

Aktualizovaná dohoda je rozdelená do troch kľúčových pilierov:

• Posilnené obchodné toky: vytvára rovnováhu medzi poskytnutím jasného rámca pravidiel na podporu kľúčového obchodu Ukrajiny s EÚ, pričom sa v plnej miere zohľadňujú citlivé otázky poľnohospodárskych odvetví a zainteresovaných strán EÚ, a to starostlivým nastavením rôznych úrovní prístupu na trh pre konkrétne výrobky.  V prípade najcitlivejších položiek, ako je cukor, hydina, vajcia, pšenica, kukurica a med, došlo v porovnaní s pôvodnou DCFTA len k miernemu nárastu. V prípade iných produktov boli vykonané vylepšenia v prospech oboch strán na základe našich doplnkových trhov. A napokon pre určité výrobky, ktoré nie sú citlivé, bola dohodnutá úplná liberalizácia.
• Zosúladené výrobné normy: nový prístup na trh je podmienený postupným zosúlaďovaním Ukrajiny s výrobnými normami EÚ, ako sú dobré životné podmienky zvierat, používanie pesticídov a veterinárnych liekov. Očakáva sa, že Ukrajina bude každoročne podávať správy o svojom pokroku v tejto oblasti. Tento prístup je v súlade s logikou procesu pristúpenia Ukrajiny k EÚ a s prijatím acquis EÚ.
• Spoľahlivá ochranná doložka: ochranný mechanizmus umožňujúci prijatie vhodných opatrení sa môže aktivovať, ak dovoz výrobkov, na ktoré sa vzťahuje dodatočná liberalizácia, spôsobí vážne ťažkosti ktorejkoľvek strane. V prípade EÚ sa posúdenie možného narušenia môže vykonať na úrovni jedného alebo viacerých členských štátov.

Obe strany sa dohodli aj na preskúmaní opatrení na pomoc ukrajinským vývozcom dostať sa na svoje tradičné trhy v tretích krajinách, čím sa Ukrajine poskytnú ďalšie obchodné príležitosti a prispeje sa k celosvetovej potravinovej bezpečnosti.

Súvislosti

Dohoda o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu bola prerokovaná v rokoch 2007 až 2011 a podpísaná 21. marca a 27. júna 2014. DCFTA odstránila prevažnú väčšinu všetkých ciel, najmä na priemyselný tovar.

Po rozsiahlej invázii Ruska na Ukrajinu poskytla EÚ Ukrajine uľahčenia obchodu a výnimočné nástroje, ktoré každoročne ponúkajú vysokú úroveň jednostrannej liberalizácie vo forme bankomatov. Tieto opatrenia boli účinné od 4. júna 2022 a dvakrát obnovené až do uplynutia ich platnosti 5. júna 2025, po ktorom nadobudli účinnosť prechodné opatrenia. Spolu s koridormi solidarity boli ATM prijaté v kontexte veľkých narušení spôsobených vojnou a proti všeobecnému trendu celkového poklesu obchodu Ukrajiny.

Komisia sa dôsledne snažila dohodnúť na dlhodobejšej recipročnej liberalizácii ciel s Ukrajinou podľa článku 29 dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou, čím sa zabezpečí plynulý prechod na nový rámec, v ktorom sa všetky obchodné dojednania začlenia do režimu DCFTA.

EÚ a Ukrajina dosiahli 30. júna v zásade dohodu o preskúmaní prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu, čím pripravili pôdu pre dnešnú modernizáciu. Rada 13. októbra poverila Komisiu, aby na tomto základe preskúmala DCFTA s Ukrajinou; a 14. októbra Komisia a Ukrajina formálne prijali rozhodnutie o preskúmaní dohody, pričom aktualizované znenie už nadobudlo účinnosť.

Pre viac informácií

Dohoda o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou

Otázky a odpovede

Obchodné vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou

Prehľad – Solidarita EÚ s Ukrajinou v skratke

Európska komisia predstavila svoj pracovný program na rok 2026. Obsahuje sériu opatrení, ktoré majú pomôcť pri budovaní suverénnejšej a nezávislejšej Európy. Pracovný program s názvom „Rozhodujúci moment pre nezávislosť Európy“ prináša odpovede na súčasné a budúce výzvy, ktoré plynú z hrozieb pre našu bezpečnosť a demokraciu, z konfliktov a geopolitického napätia, rizík pre naše hospodárstvo a priemysel a zo zrýchľovania klimatickej zmeny. Tento program vychádza zo záväzkov stanovených v politických usmerneniach a poverovacích listoch, ktoré predsedníčka von der Leyenová zaslala kolégiu komisárov EÚ, a z myšlienok predostretých v správe o stave Únie z roku 2025.

V pracovnom programe sa znásobuje dôraz na súčasné hlavné priority Komisie – jeho cieľom je posilniť konkurencieschopnosť, byť lídrom v oblasti čistých a digitálnych inovácií, posilniť náš jedinečný sociálny model a zaistiť kolektívnu bezpečnosť.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Pracovný program na rok 2026 je ďalším významným krokom smerom k silnejšej a suverénnejšej Európe. Naďalej budeme úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou pri plnení priorít Európy: zvýšiť konkurencieschopnosť, využiť silu nášho jednotného trhu, zjednodušiť naše pravidlá a riešiť krízu cenovej dostupnosti bývania. Spoločne budeme chrániť našich občanov a presadzovať naše hodnoty.“

Dôraz na zjednodušovanie a vykonávanie

V roku 2026 bude Komisia naďalej znižovať byrokraciu pre ľudí, podniky a správne orgány. V prvej súhrnnej správe o zjednodušovaní, vykonávaní a presadzovaní, ktorá bola takisto v októbri prijatá, sa zdôrazňuje dosiahnutý pokrok – napríklad šesť súhrnných balíkov zjednodušujúcich opatrení a ďalšie návrhy na zjednodušenie, ktoré majú podnikom a občanom priniesť úspory nákladov vo výške viac ako 8,6 miliardy eur ročne.

Mnohé z budúcoročných iniciatív budú takisto zamerané na zjednodušenie právnych predpisov EÚ a zníženie nákladov. Plánuje sa viacero zjednodušujúcich návrhov v kľúčových odvetviach, ako sú okrem iného automobilový priemysel, životné prostredie, zdaňovanie, bezpečnosť potravín a krmív a zdravotnícke pomôcky, ako aj zjednodušenie právnych predpisov o energetických výrobkoch. Dialógy o vykonávaní a kontroly skutočného stavu budú zároveň Komisii naďalej pomáhať identifikovať vhodné oblasti pre ďalšie zjednodušenia vrátane znižovania záťaže pre občanov.

V súhrnnej správe sa uvádzajú opatrenia, ktorými Komisia podporuje členské štáty pri vykonávaní politík EÚ, ako aj najdôležitejšie štatistiky a opatrenia v oblasti presadzovania práva. Komisia v súčasnosti aktívne vedie viac ako 1 500 konaní o nesplnení povinnosti s cieľom zabezpečiť plnohodnotné vykonávanie pravidiel EÚ, a tým aj súvisiace prínosy pre ľudí a podniky.

Suverénnejšia a nezávislejšia Európa: kľúčové očakávané výsledky pracovného programu na rok 2026

• Udržateľná prosperita a konkurencieschopnosť: Komisia bude pokračovať vo svojej práci na posilňovaní európskej priemyselnej základne a podporovaní strategických priemyselných odvetví a pracovných miest v Európe prostredníctvom nového aktu na urýchlenie rozvoja priemyslu. Zvýši odolnosť Európy pri dodávkach kritických surovín vytvorením centra pre kritické suroviny, ako aj pomocou aktu o obehovom hospodárstve. Jej cieľom bude takisto výrazne viac využívať potenciál jednotného trhu do roku 2028, a to odstránením prekážok, zavedením európskeho inovačného aktu, vytvorením 28. režimu pre inovatívne spoločnosti a podporou „piatej slobody“ pre voľný pohyb vedomostí a inovácií.
• Obrana a bezpečnosť: vychádzať budeme z rámcového plánu Pripravenosť 2030, pričom kľúčovými prioritami sú posilnenie obranných spôsobilostí EÚ a zintenzívnenie spolupráce so strategickými partnermi. Budeme pracovať na hlavných iniciatívach, akou je Európska iniciatíva protidronovej obrany, ktorá má zásadný význam pre Stráž východného krídla. Komisia sa takisto zameria na posilnenie ochrany hraníc Únie, boja proti organizovanej trestnej činnosti a zlepšenie cezhraničných systémov krízovej komunikácie. Budeme klásť dôraz na to, aby sa pakt o migrácii a azyle zaviedol do praxe.
• Sociálny model a inovácie: v snahe riešiť problémy, ktoré dennodenne pociťujú európske rodiny, predložíme sériu opatrení na riešenie krízy v oblasti cenovej dostupnosti bývania a nákladov na bývanie. Navrhneme akt pre kvalitné pracovné miesta. Balík opatrení v oblasti spravodlivej mobility pracovnej sily vrátane iniciatívy pre mobilitu zručností zaručia lepšiu prenosnosť kvalifikácií. Budú sa riešiť základné príčiny chudoby a kríza bývania.
• Kvalita života – potraviny, voda, príroda: Komisia predloží stratégiu pre chov hospodárskych zvierat a zreviduje pravidlá týkajúce sa nekalých obchodných praktík v potravinovom reťazci s cieľom podporiť európskych poľnohospodárov. Zabezpečí odolnosť proti zmene klímy prostredníctvom európskeho plánu adaptácie na zmenu klímy. Oceánsky akt bude základom pre európsku správu oceánov.
• Demokracia a právny štát: Komisia pomôže brániť demokratické inštitúcie pred extrémizmom a dezinformáciami, posilní ochranu spotrebiteľa a zreviduje opatrenia na boj proti podvodom. Podrobne sa zameriame na problematické otázky týkajúce sa mládeže, predovšetkým deti a sociálne médiá. Oprieme sa pri tom o odporúčania panelu expertov. Komisia bude naďalej rozvíjať Úniu rovnosti, a to zavádzaním nových stratégií v oblastiach rodovej rovnosti a práv osôb so zdravotným postihnutím.
• Globálna angažovanosť: posilnia sa globálne partnerstvá a EÚ bude naďalej rozhodne stáť za Ukrajinou a poskytovať jej neochvejnú podporu, pokiaľ ide o jej naliehavé finančné a vojenské potreby a úsilie o obnovu. Rovnako bude naďalej podporovať aj jej úsilie o integráciu do EÚ, spoločne s Moldavskom. Humanitárna pomoc sa takisto zreformuje, aby dokázala rýchlejšie a účinnejšie reagovať na krízy. Predstavíme náš pakt pre Stredozemie. Predložíme stratégiu vo vzťahu k Blízkemu východu, ktorej súčasťou bude podpora zmeny v Sýrii a Libanone.

Príprava na Úniu zajtrajška

Ambiciózne politiky sa musia opierať o ambiciózne zdroje, ako sa uvádzajú v nedávnom návrhu viacročného finančného rámca (VFR), s objemom takmer 2 bilióny eur. Komisia preto súčasne vyzýva Európsky parlament a Radu, aby sa na tomto finančnom rámci urýchlene dohodli a napredovali pri plnení kľúčových legislatívnych priorít.

Súvislosti

Komisia každoročne prijíma pracovný program, v ktorom sa stanovuje zoznam opatrení, ku ktorým pristúpi nasledujúci rok. V tomto programe informuje verejnosť a spoluzákonodarcov o politických záväzkoch, pokiaľ ide o predkladanie nových iniciatív vrátane návrhov na zjednodušenie, stiahnutie dosiaľ neschválených návrhov a preskúmanie existujúcich právnych predpisov EÚ. Pracovný program je výsledkom úzkej spolupráce s Európskym parlamentom, členskými štátmi a konzultačnými orgánmi EÚ.

Ďalšie informácie

Pracovný program Komisie na rok 2026

Súhrnná správa o zjednodušovaní za rok 2025

Otázky a odpovede k pracovnému programu Komisie na rok 2026

Otázky a odpovede k súhrnnej správe o zjednodušovaní za rok 2025

Informačný prehľad o pracovnom programe Komisie na rok 2026

Informačný prehľad o súhrnnej správe o zjednodušovaní za rok 2025