Eurostat, štatistický úrad Európskej únie, uverejnil dokument s názvom Udržateľný rozvoj v Európskej únii – monitorovacia správa o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ za rok 2022, v ktorom sa uvádza štatistický prehľad o pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v EÚ.

Z údajov uvedených v správe vyplýva, že EÚ zaznamenala za posledných päť rokov pokrok pri dosahovaní väčšiny cieľov, a to v súlade s prioritami Komisie v kľúčových oblastiach politiky, ako je Európska zelená dohoda, digitálna stratégia a akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Hoci rýchlosť pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov bola rôzna, k odklonu od cieľov udržateľného rozvoja došlo len v niekoľkých špecifických oblastiach.

Bezprecedentný nástroj NextGenerationEU, ktorý Komisia prijala v reakcii na pandémiu, a reformy a investície, s ktorými členské štáty počítajú vo svojich plánoch obnovy a odolnosti, v budúcnosti významne prispejú k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja v EÚ.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti uviedol: „Európa čelí už druhej nečakanej udalosti za tri roky. V snahe zvládnuť vplyv hospodárskeho otrasu, ktorý spôsobila invázia Ruska na Ukrajinu, však nesmieme zabúdať na náš cieľ, ktorým je transformovať hospodársky model EÚ. Práve naopak, musí nás to podnietiť k zdvojnásobeniu úsilia o posilnenie našej odolnosti a udržateľnosti našich výrobných procesov a každodenných činností. V tomto kolektívnom úsilí zostávajú ciele udržateľného rozvoja naším kompasom aj meradlom úspechu.“

Kľúčové zistenia

Zo správy vyplýva, že za posledných päť rokov zaznamenala EÚ významný pokrok pri dosahovaní piatich cieľov udržateľného rozvoja a mierny pokrok pri plnení väčšiny ostatných. Konkrétne:

• Podobne ako v predchádzajúcich rokoch EÚ opäť najviac pokročila pri posilňovaní mieru a osobnej bezpečnosti na svojom území, zlepšovaní prístupu k spravodlivosti, ako aj dôvery v inštitúcie (cieľ udržateľného rozvoja č. 16). Podiel obyvateľov EÚ, ktorí nahlasujú kriminalitu, násilie a vandalizmus vo svojom susedstve, klesol z 13,2 % v roku 2015 na 10,9 % v roku 2020. Okrem toho podiel obyvateľov EÚ, ktorí považujú justičný systém vo svojej krajine za dostatočne nezávislý, sa od roku 2016 do roku 2021 zvýšil o 4 percentuálne body (z 50 % na 54 %).
• Významný pokrok sa dosiahol aj pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v týchto oblastiach: znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia (cieľ č. 1), hospodárstvo a trh práce (cieľ č. 8), čistá a cenovo dostupná energia (cieľ č. 7), ako aj inovácie a infraštruktúra (cieľ č. 9). V oblasti chudoby (cieľ udržateľného rozvoja č. 1) sa dostupné údaje čiastočne týkajú predpandemického obdobia, a preto ešte v plnej miere nezachytávajú dosah pandémie.
• Na priaznivé posúdenie cieľa udržateľného rozvoja č. 7 malo výrazný vplyv pozoruhodné zníženie spotreby energie v roku 2020 (mínus 8 % v porovnaní s rokom 2019) v dôsledku obmedzení verejného života a nižšej hospodárskej činnosti v súvislosti s pandémiou COVID-19. EÚ bola preto schopná dosiahnuť svoj cieľ v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020 a na základe doteraz zaznamenaného pokroku sa zdá, že je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa na rok 2030. Okrem toho energia z obnoviteľných zdrojov sa využívala čoraz viac, pričom jej podiel sa od roku 2005 zdvojnásobil. Do roku 2020 predstavovala energia z obnoviteľných zdrojov 22,1 % hrubej konečnej spotreby energie. Dovoz fosílnych palív však stále pokrýva viac ako polovicu dopytu EÚ po energii a nižšia spotreba energie zaznamenaná v roku 2020 bola pravdepodobne len dočasná.
• Podobne možno konštatovať, že na pokrok pri dosahovaní cieľa udržateľného rozvoja č. 8 týkajúceho sa hospodárstva a trhu práce, v prípade ktorého máme najnovšie dostupné údaje z roku 2021, mal pozitívny vplyv silný hospodársky rast a výkonnosť trhu práce v minulom roku. Napríklad miera zamestnanosti sa v roku 2021 zvýšila na 73,1 %, takže dokonca prekročila svoju úroveň pred pandémiou.
• Pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v oblasti zdravia a kvality života (cieľ č. 3), života pod vodou (cieľ č. 14), rodovej rovnosti (cieľ č. 5), udržateľných miest a komunít (cieľ č. 11), zníženia nerovností (cieľ č. 10), zodpovednej spotreby a výroby (cieľ č. 12), kvalitného vzdelania (cieľ č. 4), ochrany klímy (cieľ č. 13) a žiadneho hladu (cieľ č. 2) bol mierny.
• Celkové hodnotenie pokroku EÚ v oblasti partnerstiev (cieľ č. 17) a čistej vody a hygieny (cieľ č. 6) bolo neutrálne, čo znamená, že sa vyznačovali takmer rovnakým podielom udržateľného a neudržateľného rozvoja.
• Za posledných päť rokov došlo aj k miernemu odklonu od príslušných cieľov udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o život na pevnine (cieľ č. 15), čo naznačuje, že ekosystémy a biodiverzita zostávajú pod tlakom ľudskej činnosti. Hoci sa podiel lesnatej plochy aj chránených suchozemských oblastí v EÚ mierne zvýšil, tlak na biodiverzitu sa naďalej zintenzívňoval. Ukazovateľom biodiverzity je napríklad výskyt bežných vtákov, pretože mnohé z nich potrebujú na rozmnožovanie a hľadanie potravy špecifické biotopy, ktoré sú zároveň často domovom mnohých ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov. Odhaduje sa, že od roku 2000 sa počet bežných vtákov znížil o 10 %. Po mnohých rokoch poklesu sa však zdá, že ich počet sa začal stabilizovať.

Súbor ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja sa každoročne prehodnocuje. Na účely správy za rok 2022 bol tento súbor ukazovateľov prehodnotený tak, aby sa zosúladil s 8. environmentálnym akčným programom a novými cieľmi akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Zlepšila sa aj analýza účinkov presahovania zahŕňajúcich emisie CO₂, pôdnu stopu, surovinovú stopu a hrubú pridanú hodnotu, ktorú mimo EÚ vytvára spotreba v rámci EÚ. Správa napokon obsahuje osobitnú analýzu vplyvu pandémie COVID-19 na ciele udržateľného rozvoja. 

Súvislosti

Ciele udržateľného rozvoja sú už dlhodobo v centre záujmu tvorby európskych politík, sú pevne zakotvené v európskych zmluvách a začlenené do kľúčových projektov, odvetvových politík a iniciatív Komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej. Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja, ktoré prijala Organizácia Spojených národov (OSN) v septembri 2015, poskytli nový stimul pre globálne úsilie o dosiahnutie udržateľného rozvoja. Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja – komplexný prístup, EÚ sa plne zaviazala k Agende 2030 a jej vykonávaniu.

Predmetná publikácia je šiestou zo série každoročných monitorovacích aktivít, ktoré začal Eurostat v roku 2017. Vychádza zo súboru ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja, ktorý bol vypracovaný na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ. Zámerom správy o monitorovaní cieľov udržateľného rozvoja je poskytnúť objektívne posúdenie toho, či EÚ (podľa vybraných ukazovateľov) pokročila za posledné päťročné a pätnásťročné obdobia v plnení týchto cieľov.

Trendy ukazovateľov sa hodnotia na základe ich priemernej ročnej miery rastu za posledných päť rokov. V prípade 22 ukazovateľov s kvantitatívnymi cieľmi EÚ sa posudzuje pokrok pri dosahovaní týchto cieľov. Príslušné ciele existujú najmä v oblasti zmeny klímy, spotreby energie a vzdelávania. Všetky ostatné ukazovatele sa posudzujú podľa smerovania a rýchlosti zmeny.

Ďalšie informácie

Udržateľný rozvoj v Európskej únii – monitorovacia správa o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ za rok 2022

Udržateľný rozvoj v Európskej únii. Prehľad pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ

Digitálna publikácia „Ciele udržateľného rozvoja a ja“

Vizualizačný nástroj „Skóre jednotlivých krajín v oblasti cieľov udržateľného rozvoja“

Vysvetlenie štatistík – články o udržateľnom rozvoji v EÚ

Osobitný oddiel venovaný ukazovateľom udržateľného rozvoja EÚ

Databáza ukazovateľov udržateľného rozvoja EÚ

Oznámenie Komisie: „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť“

Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja – komplexný prístup

Európska komisia uverejnila desiate vydanie porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície (rok 2022). Tento etablovaný výročný prehľad poskytuje porovnávacie údaje o efektívnosti, kvalite a nezávislosti justičných systémov v členských štátoch. Tohtoročný porovnávací prehľad po prvýkrát zahŕňa aj údaje o účinkoch pandémie COVID-19 na efektívnosť justičných systémov, ako aj o dostupnosti spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím, a viac sa venuje podnikateľskému hľadisku.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície poskytuje cenné poznatky o našich justičných systémoch a pomáha nám zamerať sa na to najdôležitejšie: zaistenie ochrany právneho štátu v celej Európskej únii. V porovnaní s minulým rokom vníma verejnosť nezávislosť súdnictva približne v polovici členských štátov ako horšiu, a to je znepokojivé. Znamená to, že sa všetci musíme pričiniť o to, aby sme dôveru verejnosti v súdny systém obnovili.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders dodal: „Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície vychádza už po desiaty raz a stal sa z neho nesmierne hodnotný analytický nástroj pre európske justičné spoločenstvo. Za posledné desaťročie sme boli svedkami toho, ako sa menil z prehľadu základných ukazovateľov na komplexný súbor veľmi kvalitných informácií. Pomáha nám identifikovať príležitosti na zlepšenie našich justičných systémov a odstraňovať riziká, ktorým sú vystavené. Objektívne a kvalitné údaje sú neodmysliteľným východiskom nášho úsilia o presadzovanie zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva.“

Hlavné zistenia porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície z roku 2022

• Priestor na zlepšenie digitalizácie justičných systémov: Pokrok justičných orgánov v digitálnej transformácii sa zhodnotil už v minuloročnom vydaní prehľadu, a v porovnávacom prehľade z roku 2022 sa zohľadňujú aj účinky pandémie COVID-19. Viaceré členské štáty prijali nové opatrenia na zabezpečenie normálneho fungovania súdov, ktorými sa zároveň zaručoval nepretržitý a jednoduchý prístup k spravodlivosti pre všetkých. Zo zistení vydania z roku 2022 však vyplýva, že je potrebné, aby členské štáty urýchlili modernizačné reformy v tejto oblasti, keďže v niektorých členských štátoch sú v tomto smere stále značné nedostatky.
• Nerovnaká dostupnosť spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím: Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2022 po prvýkrát obsahuje údaje o mechanizmoch zavedených na pomoc osobám so zdravotným postihnutím, aby mali rovnaký prístup k spravodlivosti ako ostatní. Hoci všetky členské štáty majú zavedené aspoň určité opatrenia (napríklad procesné úpravy), len polovica členských štátov ponúka na požiadanie aj osobitné formáty, ako je Braillovo písmo alebo posunková reč.
• Aj naďalej je problematické vnímanie nezávislosti súdnictva: od roku 2016 sa jej vnímanie širokou verejnosťou zlepšilo v 17 členských štátoch. Oproti minulému roku sa však vnímanie nezávislosti súdnictva verejnosťou v 14 členských štátoch zhoršilo. V niekoľkých členských štátoch je nezávislosť súdnictva naďalej vnímaná ako veľmi slabá.
• Zavedené záruky na posilnenie dôvery investorov: Pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti a jeho vplyv na dôveru investorov, podnikateľské prostredie a fungovanie jednotného trhu, porovnávací prehľad z roku 2022 zaradil aj údaje o administratívnej efektívnosti, právnych zárukách vo vzťahu k správnym rozhodnutiam a dôvere v ochranu investícií. Zo zistení vyplýva, že takmer všetky členské štáty majú zavedené opatrenia, na základe ktorých dostanú spoločnosti finančnú kompenzáciu za straty spôsobené rozhodnutiami v správnych konaniach alebo nečinnosťou, a súdy môžu na požiadanie výkon rozhodnutí v správnych konaniach pozastaviť.

Ďalšie kroky

Informácie uvedené v porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície sú nápomocné pri monitorovaní v rámci Európskeho mechanizmu právneho štátu a poslúžia ako podklad pri vypracúvaní výročnej správy Komisie o právnom štáte v roku 2022. Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície vydaný v roku 2022 sa rozšíril, aby vyhovel potrebe dodatočných porovnávacích informácií (ako je nový údaj o národných bezpečnostných kontrolách sudcov) identifikovaných počas prípravy Správy o právnom štáte 2021. Údaje z porovnávacieho prehľadu sa používajú aj pri monitorovaní národných plánov podpory obnovy a odolnosti.

Súvislosti

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, ktorý sa uverejňuje od roku 2013, Komisia využíva na monitorovanie reforiem súdnictva v členských štátoch. Je jedným zo súboru nástrojov EÚ na podporu právneho štátu. Prehľad sa zameriava na tri hlavné prvky účinného justičného systému:

• Efektívnosť: ukazovatele týkajúce sa dĺžky konaní, miery vyriešenia prípadov a počtu prebiehajúcich prípadov,
• Kvalita: ukazovatele týkajúce sa dostupnosti (ako je právna pomoc a súdne poplatky), odbornej prípravy, rozpočtu, ľudských zdrojov a digitalizácie,
• Nezávislosť: ukazovatele vnímanej nezávislosti súdnictva medzi širokou verejnosťou a spoločnosťami a záruk týkajúcich sa sudcov a fungovania vnútroštátnych prokuratúr.

Podobne ako v predchádzajúcich vydaniach, aj vo vydaní z roku 2022 sa uvádzajú údaje z dvoch prieskumov Eurobarometra o tom, ako verejnosť a spoločnosti vnímajú nezávislosť súdnictva v jednotlivých členských štátoch. 

Zistenia porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície z roku 2022 boli zohľadnené v posúdení jednotlivých krajín, ktoré sa vykonalo v rámci európskeho semestra 2022, ako aj v hodnotení plánov členských štátov na podporu obnovy a odolnosti, v ktorom sa načrtávajú investičné a reformné opatrenia, ktoré sa majú financovať z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V ročnej stratégii udržateľného rastu (v ktorej sa stanovujú strategické usmernenia pre vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na zabezpečenie toho, aby sa nový program rastu opieral o zelenú, digitálnu a udržateľnú obnovu) sa v roku 2021 opätovne poukazuje na súvis medzi účinnými justičnými systémami a podnikateľským prostredím v členských štátoch. Dobre fungujúce a úplne nezávislé justičné systémy pozitívne vplývajú na investičné rozhodnutia a a vôľu všetkých aktérov pustiť sa do investičných projektov.

V rámci programu Spravodlivosť na roky 2021 – 2027 EÚ vyčlenila viac ako 300 miliónov eur na ďalší rozvoj európskeho priestoru spravodlivosti. Tento program zároveň pomôže zlepšiť účinnosť vnútroštátnych justičných systémov a posilniť právny štát, demokraciu a ochranu základných práv, a to aj zabezpečením účinného prístupu k spravodlivosti pre občanov a podniky. Financujú sa z neho činnosti, ktoré zahŕňajú odbornú prípravu sudcov a iných odborníkov pracujúcich v oblasti práva, vzájomné učenie, justičnú spoluprácu a zvyšovanie informovanosti.

Ďalšie informácie

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície 2022

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície 2022: informačný prehľad

Otázky a odpovede

Rýchly prieskum Eurobarometra 503. Vnímanie nezávislosti vnútroštátnych justičných systémov v EÚ širokou verejnosťou

Rýchly prieskum Eurobarometra 504. Vnímanie nezávislosti vnútroštátnych justičných systémov v EÚ podnikmi

Správa o právnom štáte za rok 2021.

Informačný prehľad o súbore nástrojov EÚ na ochranu právneho štátu

Webové sídlo venované porovnávaciemu prehľadu EÚ v oblasti justície