Európska komisia a Rakúsko zabezpečujú vakcíny proti ochoreniu COVID-19 pre západný Balkán

Európska komisia a Rakúsko oznámili uzavretie dohôd o dodávkach vakcín proti ochoreniu COVID-19 pre západný Balkán. Európska komisia financuje 651 000 dávok vakcín BioNTech/Pfizer, o ktoré sa aj vďaka úsiliu Rakúska podelíme s našimi bezprostrednými susedmi. Prvá dodávka všetkým partnerom v regióne sa má uskutočniť v máji, pričom pravidelné tranže budú pokračovať až do augusta.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Urýchlenie vakcinačných kampaní vo všetkých krajinách má kľúčový význam. S potešením oznamujem, že sme zabezpečili dávky vakcín, ktoré pomôžu zaočkovať zdravotníckych pracovníkov a iné zraniteľné skupiny na západnom Balkáne. Európska únia stojí pri našich partneroch v tomto regióne, ktorí od nás očakávajú podporu. Chcem sa poďakovať Rakúsku za to, že koordinovalo túto transakciu a preukázalo pevné odhodlanie a solidaritu so západným Balkánom.

Komisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi dodal: „Napriek súčasnému celosvetovému nedostatku EÚ poskytne západnému Balkánu vakcíny na záchranu životov. Podporu sme poskytovali od začiatku pandémie COVID-19: vo forme zdravotníckeho vybavenia, ako sú rúška, ventilátory, jednotky intenzívnej starostlivosti a vozidlá záchrannej služby, ako aj posilňovaním odolnosti. Teraz pomôžeme zabezpečiť v celom regióne očkovanie všetkých zdravotníckych pracovníkov v prvej línii a niektorých ďalších zraniteľných skupín. Záleží nám na západnom Balkáne, ktorého budúcnosť vidíme v Európskej únii.“

Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg zdôraznil: „Je najvyššou prioritou, aby očkovacie látky proti ochoreniu COVID-19 boli rýchlo a úplne dostupné ľuďom v celej Európe. V tejto súvislosti je podpora západného Balkánu pri získavaní vakcín aktom európskej solidarity a investíciou do zdravia a bezpečnosti celého regiónu. Biele miesta na vakcinačnej mape bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, totiž predstavujú nebezpečenstvo pre nás všetkých. Nikto nie je v bezpečí, kým nebudú v bezpečí všetci.“

Rakúsko sprostredkovalo poskytnutie týchto vakcín cez právne dohody medzi výrobcom a partnermi zo západného Balkánu. Dávky sú financované z balíka v hodnote 70 miliónov eur, ktorý Komisia prijala v decembri 2020, aby pomohla pokryť náklady na očkovacie látky zabezpečené na základe predbežných kúpnych zmlúv EÚ pre partnerov zo západného Balkánu. Celkové rozdelenie medzi jednotlivé krajiny bude vychádzať z epidemiologických potrieb, pričom sa v prvom rade uprednostnia zdravotnícki pracovníci a iné zraniteľné skupiny.

Súvislosti

Európska komisia sa zaviazala zabezpečiť, aby vakcínu dostali všetci, ktorí ju potrebujú, a to kdekoľvek na svete. Komisia preto okamžite zareagovala na výzvu WHO a od 4. mája 2020 vyzbierala takmer 16 miliárd eur v rámci celosvetovej iniciatívy za prístup k testom, liečbe a vakcínam proti koronavírusu pre každého a za celosvetovú obnovu s názvom Globálna reakcia na koronavírus.

Nástroj COVAX je vakcinačný pilier Akcelerátora prístupu k nástrojom proti COVID-19, čiže globálnej spolupráce, ktorej cieľom je urýchliť vývoj a výrobu testov, liečby a vakcín proti ochoreniu COVID-19 a zabezpečiť k nim spravodlivý prístup. EÚ a jej členské štáty doteraz prisľúbili na tento nástroj 2,47 miliardy eur. Cieľom nástroja COVAX je nakúpiť do konca tohto roka 2 miliardy dávok vakcín vrátane viac ako 1,3 miliardy dávok pre rozvojové krajiny.

Stratégia EÚ v oblasti vakcín navyše prispieva aj ku globálnemu úsiliu o solidaritu. EÚ investovala takmer 3 miliardy eur do predbežného financovania výroby vakcín prostredníctvom svojich dohôd o pokročilom nákupe s farmaceutickými spoločnosťami. Tieto dohody umožňujú členským štátom EÚ vakcíny ďalej predávať, darovať alebo prevádzať do partnerských krajín.

Komisia 19. januára navrhla, aby sa zriadil mechanizmus EÚ na spoločné využívanie zásob očkovacích látok, ktorý sa osobitne zameria na západný Balkán, krajiny v susedstve EÚ a v Afrike s cieľom prioritne zaočkovať zdravotníckych pracovníkov a zraniteľné skupiny obyvateľov.

EÚ od začiatku krízy konala veľmi rýchlo, aby podporila partnerov zo západného Balkánu, pričom mobilizovala významný balík vo výške 3,3 miliardy eur na pomoc pri riešení bezprostrednej zdravotnej krízy a na zmiernenie sociálno-ekonomickej krízy. Nedávno v októbri Komisia predložila hospodársky a investičný plán vo výške až 9 miliárd eur na podporu dlhodobého oživenia západného Balkánu a urýchlenie konvergencie s EÚ.

Ďalšie informácie

Globálna reakcia na koronavírus

Čítať ďalej...

Aktuálne štatistiky o migrácii: vplyv pandémie COVID-19

Nové dostupné údaje EÚ o azyle a neoprávnenom prekračovaní hraníc za prvých 10 mesiacov roku 2020 ukazujú, že pandémia ovplyvnila migráciu do EÚ. EÚ ako celok zaznamenala 33 % medziročný pokles žiadostí o azyl a najnižší počet neoprávnených prekročení hraníc za posledných 6 rokov. Nešlo však o rovnomerné zníženie: niekoľko miestnych komunít zaznamenalo veľký prílev ľudí a celkový počet príchodov sa po prudkom znížení v apríli znova zvyšoval.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Bezprecedentné opatrenia Európskej únie proti pandémii COVID-19 dali solidarite celkom nový význam. A presne takú solidaritu teraz treba preniesť aj do riadenia migrácie. Migráciu môžeme riadiť dobre len vtedy, ak ju budeme riadiť spoločne – či už je počet migrantov vysoký alebo nízky. Je najvyšší čas dohodnúť sa na našich návrhoch európskej migračnej a azylovej politiky.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson dodala: „Pandémia významne ovplyvnila migráciu a samotných migrantov, ktorí v reakcii EÚ na pandémiu COVID-19 často zohrávali kľúčovú úlohu a zároveň čelili neprimeraným rizikám. Kým rokujeme o novom pakte o migrácii a azyle, členské štáty musia pokračovať v zlepšovaní a reformovaní svojich systémov riadenia migrácie. Nižší počet príchodov znamená menšiu záťaž azylových systémov, a preto máme teraz skvelú príležitosť dohodnúť sa, ako spravodlivo, efektívne a nepoddajne prijmeme spoločnú zodpovednosť.“

Neskôr tento rok budú k dispozícii aktualizované údaje o celkových zmenách obyvateľstva vrátane legálnej migrácie, ktorá v EÚ prevažuje. Predpokladá sa, že v dôsledku súčasných obmedzení sa v týchto údajoch prejaví výrazný pokles migrácie. V priebehu tohto roka budú k dispozícii aj údaje o návratoch v roku 2020, v ktorých sa takisto očakáva pokles. Komisia má v úmysle poskytovať aktualizované údaje každý štvrťrok.

Veľký pokles počtu žiadostí o azyl

Počas prvých desiatich mesiacov roku 2020 bolo v EÚ podaných 390 000 žiadostí o azyl (z toho 349 000 žiadostí bolo podaných po prvýkrát), čo je o 33 % menej za rovnaké obdobie v roku 2019. Členské štáty zároveň znížili počet nevybavených žiadostí o azyl. Ku koncu októbra 2020 bolo nevybavených 786 000 žiadostí, čo je o 15 % menej ako na konci roka 2019. To znamená, že na úrovni EÚ je nevybavených žiadostí ešte stále viac ako nových žiadostí za celý rok, a to s výraznými rozdielmi medzi členskými štátmi. Miera uznaných žiadostí o azyl alebo percentuálny podiel žiadostí o azyl, ktoré viedli ku kladnému rozhodnutiu na prvom stupni (bez potreby odvolania) vrátane rozhodnutí o priznaní humanitárneho postavenia, predstavovala 43 %.

Počet neoprávnených prekročení hraníc je najnižší za 6 rokov, ale regionálne rozdiely sú výrazné.

V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 bol zaznamenaný pokles počtu neoprávnených prekročení hraníc do EÚ o 10 % (114 300 v období január – november 2020), čo je najnižšia úroveň za posledných 6 rokov. Hoci došlo k výraznému poklesu neoprávnených príchodov do krajín prvého vstupu na trase cez východné Stredozemie (–74 %, 19 300), tento pokles bol spôsobený najmä nízkymi počtom príchodov z Turecka do Grécka, kde sa situácia pravdepodobne zmení v závislosti od rôznych faktorov vrátane politického a hospodárskeho vývoja v Turecku.

V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 sa napriek celkovému zníženiu počet neoprávnených príchodov na trase cez centrálne Stredozemie (do Talianska a na Maltu) zvýšil (+ 154 %). V roku 2020 tam prišlo viac ako 34 100 osôb v porovnaní s takmer 11 500 osobami v roku 2019, pričom väčšina z nich prišla na ostrov Lampedusa. S výnimkou mesiaca marec neustále prichádzalo viac ľudí ako v roku 2019.

V porovnaní s rokom 2019 zaznamenalo výrazný nárast počtu neoprávnených príchodov v roku 2020 Španielsko, a to najmä Kanárske ostrovy (+46 %, 35 800 osôb). V Španielsku mali obmedzenia súvisiace s pandémiou COVID-19 vplyv na neoprávnené príchody len dočasne: od augusta 2020 sa počet príchodov do Španielska konzistentne držal na vyšších úrovniach ako v roku 2019. 

V oboch prípadoch mnohí prichádzajúci pochádzajú z krajín, ktoré zasiahol skôr hospodársky pokles ako konflikt. K tomuto trendu pravdepodobne prispeje aj globálne zníženie objemu prevodov. Kým sa nepodarí ovládnuť pandémiu a hospodárstva sa nezačnú obnovovať, ľudia v pôvodných krajinách budú nepriaznivou pracovnou a zdravotnou perspektívou motivovaní odchádzať do EÚ.

Prechod cez Stredozemné more je aj naďalej nebezpečný. Napriek tomu, že v roku v roku 2020 sa na cestu vydalo menej ľudí, bolo nahlásených 1 754 mŕtvych alebo nezvestných osôb, v porovnaní s 2 095 osobami v roku 2019.

Súvislosti

V septembri 2020 Komisia predložila nový pakt o migrácii a azyle vrátane podrobného podkladového dokumentu na podporu politických návrhov, ktorý sa opieral o dostupné štatistiky migrácie do Európy. Komisia uverejnila štatistické údaje o migrácii do Európy, ktoré sa budú štvrťročne aktualizovať na základe najnovších dostupných údajov z rôznych zdrojov vrátane týchto: Eurostat, OECD, UNDESA, UNHCR, IOM a Frontex a EASO.

Údaje sa zbierajú podľa rôznych harmonogramov. K dispozícii sú štvrťročné údaje o azyle, neregulárnej migrácii a návrate, zatiaľ čo ročné aktualizácie sa majú zamerať na celkové zmeny obyvateľstva (apríl); víza, zamestnanosť a počty utečencov na celom svete (júl); a na legálnu migráciu, ako aj uplatňovanie dublinských azylových pravidiel (október). 

Ďalšie informácie

Štatistické údaje o migrácii do Európy

Čítať ďalej...

Koronavírus: Komisia uzatvára prípravné rozhovory so spoločnosťou Valneva na získanie potenciálnej novej vakcíny

Európska komisia ukončila prípravné rozhovory s farmaceutickou spoločnosťou Valneva s cieľom nakúpiť jej potenciálnu vakcínu proti ochoreniu COVID-19. Plánovaná zmluva so spoločnosťou Valneva by všetkým členským štátom EÚ umožnila nakúpiť spolu 30 miliónov dávok s možnosťou následného nákupu až do 30 miliónov ďalších.

Toto uzavretie prípravných rozhovorov s firmou Valneva ešte viac obohacuje už zabezpečené široké portfólio vakcín, ktoré sa budú vyrábať v Európe, vrátane už podpísaných zmlúv so spoločnosťami AstraZenecaSanofi-GSKJanssen Pharmaceutica NVBioNtech-Pfizer, CureVac a Moderna a dopĺňa už ukončené prípravné rozhovory so spoločnosťou Novavax. Týmto diverzifikovaným portfóliom vakcín sa zabezpečí, aby bola Európa dobre pripravená na očkovanie, len čo sa preukáže, že vakcíny sú bezpečné a účinné tak ako v prípade vakcín od spoločností BioNTech/Pfizer a Moderna, ktoré boli v EÚ nedávno povolené. Členské štáty môžu vakcíny darovať krajinám s nižšími a strednými príjmami alebo ju distribuovať do ďalších európskych krajín.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla: „Pretrvávajúca pandémia COVID-19 v Európe a na celom svete nám ukázala, že je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby všetky členské štáty mali prístup k čo najširšiemu portfóliu vakcín na ochranu ľudí v Európe aj mimo nej. Dnešný krok smerom k dosiahnutiu dohody so spoločnosťou Valneva prispeje k ďalšiemu doplneniu portfólia vakcín EÚ a preukazuje odhodlanie Komisie nájsť trvalé riešenie tejto pandémie.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová vyhlásila: „Touto ôsmou vakcínou dopĺňame už širokú a diverzifikovanú škálu vakcín v našom portfóliu. Môžeme tak maximalizovať naše šance na zabezpečenie prístupu k bezpečnému a účinnému očkovaniu do konca roka 2021 pre všetkých občanov. Všetky členské štáty už začali svoje očkovacie kampane a v priebehu tohto roka začnú dostávať čoraz väčší počet dávok, aby pokryli všetky svoje potreby.“

Valneva je európska biotechnologická spoločnosť, ktorá vyvíja vakcínu na báze inaktivovaného vírusu. Ide o tradičnú technológiu vývoja vakcín, ktorá sa používa 60 – 70 rokov so zavedenými metódami a vysokou úrovňou bezpečnosti. Táto technológia sa používa pri výrobe väčšiny vakcín proti chrípke a mnohých detských vakcín. V súčasnosti je to v rámci klinického skúšania v Európe jediný kandidát na inaktivovanú vakcínu proti ochoreniu COVID-19.

Komisia s podporou členských štátov EÚ sa rozhodla podporiť túto vakcínu na základe dôkladného vedeckého posúdenia, použitej technológie, skúseností firmy s vývojom vakcín a jej výrobnej kapacity schopnej zaistiť dodávky pre všetky členské štáty EÚ.

Súvislosti

Európska komisia predstavila 17. júna európsku stratégiu na urýchlenie vývoja, výroby a nasadenia účinných a bezpečných vakcín proti ochoreniu COVID-19. Komisia financuje časť počiatočných nákladov výrobcov vakcín formou predbežných kúpnych zmlúv a za to získa právo na nákup stanoveného počtu dávok vakcíny v konkrétnom časovom rámci. Poskytnuté finančné prostriedky sa považujú za preddavok za vakcíny, ktoré členské štáty neskôr skutočne nakúpia.

Keďže rozhodnutie investovať do vakcíny proti COVID-19 je pre vývojové spoločnosti vzhľadom na vysoké náklady a značnú mieru zlyhania vysoko rizikové, vďaka dohodám bude možné realizovať investície, ktoré by sa inak nemuseli uskutočniť.

Keď sa ukáže, že vakcíny sú bezpečné a účinné, a Európska agentúra pre lieky im udelí povolenie na uvedenie na trh, bude potrebné ich rýchlo distribuovať a nasadiť v celej Európe. Komisia 15. októbra stanovila kľúčové kroky, ktoré musia členské štáty podniknúť, aby boli v plnej miere pripravené. Patrí k nim aj vypracovanie vnútroštátnych stratégií očkovania. Komisia zavádza spoločný rámec podávania správ a platformu na monitorovanie účinnosti vnútroštátnych stratégií očkovania. Zároveň prijala ďalšie kroky na posilnenie opatrení v oblasti pripravenosti a reakcie v celej EÚ, ako aj stratégiu, ako sa chrániť pred ochorením COVID-19 v zime. Tá členským štátom ponúka ďalšiu podporu pri nasadzovaní vakcín.

Komisia sa takisto zaviazala zabezpečiť, aby vakcínu dostali všetci, ktorí ju potrebujú, a to nielen doma, ale kdekoľvek na svete. Nikto nebude v bezpečí, kým nebudú v bezpečí všetci. Preto Komisia od 4. mája 2020 v rámci globálnej reakcie na koronavírus, čo je balík globálnych opatrení zameraných na všeobecný prístup k testom, liečbe a vakcínam proti koronavírusu a na globálnu obnovu, vyzbierala takmer 16 miliárd eur. Okrem toho potvrdila svoj záujem zapojiť sa do nástroja COVAX pre spravodlivý prístup k cenovo dostupným vakcínam proti ochoreniu COVID-19 na celom svete. Komisia zároveň v rámci úsilia Tímu Európa v súvislosti s globálnou reakciou na koronavírus oznámila príspevok vo výške 400 miliónov eur vo forme záruk a ďalších 100 miliónov eur vo forme grantového financovania na podporu nástroja COVAX a jeho cieľov. Týchto 500 miliónov eur z rozpočtu EÚ spolu s príspevkami členských štátov EÚ a EIB budú kľúčovým príspevkom pre nástroj COVAX, aby sa zabezpečilo, že do konca roka 2021 sa ľuďom v krajinách s nízkymi a strednými príjmami sprístupní viac ako jedna miliarda dávok vakcíny.

Ďalšie informácie

Stratégia EÚ v oblasti vakcín

Bezpečné vakcíny proti ochoreniu COVID-19 pre Európanov

Otázky a odpovede: Podmienečné povolenie na uvedenie vakcín proti COVID-19 na trh

Reakcia EÚ na koronavírus

Prehľad protiopatrení Komisie

Prehľad: Ako účinkujú vakcíny

Prehľad: Prínosy očkovania pre zdravie

Prehľad: Povoľovací proces

Prehľad: Dlhodobá bezpečnosť

Prehľad: Súčasné portfólio EÚ

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login