Komisia uverejnila správu o stave energetickej únie za rok 2025 a sprievodnú správu o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2025. Poukazujú na významný pokrok, ktorý EÚ dosiahla pri prechode na spoľahlivú a integrovanú energetickú úniu tým, že pokročila v prechode na čistú energiu s väčším počtom obnoviteľných zdrojov energie, riešila vysoké a nestále ceny a cenovú dostupnosť energie a ďalej znižovala emisie skleníkových plynov. Tým sa zvyšuje konkurencieschopnosť, dekarbonizácia a posilňuje energetická bezpečnosť a nezávislosť, čím sa znižuje závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív.

V správach sa opäť potvrdzuje, že EÚ je na dobrej ceste k splneniu svojho cieľa v oblasti klímy do roku 2030 s 2,5 % znížením emisií skleníkových plynov v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023. V správach sa takisto uvádza, ako EÚ riešila vyvíjajúce sa domáce a globálne výzvy, a zdôrazňuje sa kľúčová úloha čistej a cenovo dostupnej energie a nepretržité úsilie o znižovanie emisií pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti bezpečnosti, energetickej nezávislosti, konkurencieschopnosti a klimatickej neutrality. 

Pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030

Ako sa potvrdilo v posúdení národných energetických a klimatických plánov Komisiou na základe národných energetických a klimatických plánov a najnovších prognóz skleníkových plynov predložených členskými štátmi, EÚ naďalej napreduje smerom k dosiahnutiu cieľov do roku 2030, ktorými sú zníženie čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a dosiahnutie aspoň 42,5 % energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe EÚ.

Väčšina elektrickej energie vyrobenej v EÚ v súčasnosti pochádza z čistých zdrojov energie, hoci pokrok v jednotlivých členských štátoch sa líši. Novoinštalovaná kapacita energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2024 sa odhaduje na približne 77 GW a energetický mix EÚ už v roku 2024 predstavoval 47 % energie z obnoviteľných zdrojov. Konečná spotreba energie naďalej klesá, pričom v porovnaní s rokom 2022 došlo k poklesu o 3 %, a to najmä v sektore bývania, po ktorom nasleduje priemysel a služby. 

Dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetiky do roku 2030 si bude vyžadovať oveľa rýchlejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zlepšenie energetickej efektívnosti v nadchádzajúcich rokoch.  

Emisie skleníkových plynov v EÚ naďalej klesajú, pričom z predbežných údajov za rok 2024 vyplýva, že celkové čisté emisie skleníkových plynov sa v porovnaní s rokom 2023 znížili o 2,5 %. Emisie boli o 37,2 % nižšie ako v roku 1990 (alebo 39 %, ak sa berú do úvahy len domáce čisté emisie), zatiaľ čo HDP bol o 71 % vyšší, čo znamená, že hospodársky rast sa naďalej oddeľuje od emisií. Tieto údaje sú v súlade so správou Európskej environmentálnej agentúry Trends and Projections (Trendy a prognózy). 

Znižovanie cien energie a zvyšovanie konkurencieschopnosti vďaka čistým zdrojom energie

Vykonávanie akčného plánu EÚ pre cenovo dostupnú energiu a dohody o čistom priemysle je na dobrej ceste a naďalej má zásadný význam pre poskytnutie pomoci našim priemyselným odvetviam a spotrebiteľom v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Napriek tomu sú priemerné ceny energie v Európe stále vyššie ako naši konkurenti a v jednotlivých členských štátoch EÚ sa do veľkej miery líšia, čo bráni konkurencieschopnosti hlavných priemyselných aktérov a hospodárstvu ako celku. Komisia to preto berie vážne a zintenzívňuje úsilie o zníženie cien energie, pričom vychádza zo súboru siedmich kľúčových opatrení, ktoré majú priniesť rýchlu a dlhodobú pomoc priemyselným odvetviam a spotrebiteľom. Ide o najvyššiu prioritu EÚ a jej členských štátov. Európska investičná banka napríklad spúšťa program vo výške 1,5 miliardy EUR na poskytovanie bankových záruk výrobcom komponentov európskej siete a pilotný projekt vo výške 500 miliónov EUR v protizárukách na zmluvy o nákupe čistej energie.

Z dlhodobého hľadiska skutočná energetická únia založená na výrobe čistej energie z domácich zdrojov a zvýšenej energetickej efektívnosti ešte viac zníži závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív, štrukturálne zníži ceny energie a prispeje k dosiahnutiu našich cieľov v oblasti klímy. EÚ výrazne znížila podiel ruského plynu na svojom dovoze zo 45 % v roku 2021 na 12 % do augusta 2025.

Spotrebitelia elektrickej energie v EÚ už v rokoch 2021 – 2023 vďaka výrobe elektrickej energie z nových solárnych fotovoltických a veterných elektrární ušetrili 100 miliárd EUR, zatiaľ čo každé 1 % zlepšenie energetickej efektívnosti sa premietlo do zníženia dovozu plynu o 2,6 %. Tým sa zdôrazňuje význam uvoľnenia potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti s cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť.

Využitie času na dobudovanie energetickej únie

Nasledujúce desaťročie bude rozhodujúce pre dobudovanie energetickej únie a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. O zmene európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorou sa stanovuje cieľ EÚ v oblasti klímy znížiť do roku 2040 emisie skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, sa rokuje. Po odsúhlasení oboma spoluzákonodarcami bude referenčným kritériom pre politický rámec na obdobie po roku 2030.

Stále je potrebné riešiť niekoľko výziev. EÚ musí zabezpečiť rozsiahlu elektrifikáciu, zvýšiť objem elektrickej energie v konečnej energii zo súčasných 23 % na približne 32 % do roku 2034 a podstatne zvýšiť investície do sietí, zintenzívniť úsilie v oblasti energetickej efektívnosti a podporiť inovácie s cieľom vybudovať konkurencieschopné odvetvie čistých technológií. Na prekonanie takýchto výziev Komisia odhaduje, že EÚ musí v rokoch 2031 až 2040 každoročne mobilizovať 695 miliárd EUR na investície súvisiace s energetikou. Návrh ambiciózneho viacročného finančného rámca EÚ na roky 2028 – 2034 je zameraný na posilnenie cezhraničnej infraštruktúry a nasmerovanie finančných prostriedkov do strategických technológií čistej energie. V tomto zmysle bude kľúčová nadchádzajúca revízia nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy ako súčasť rámca na obdobie po roku 2030.

Súvislosti

Správa o stave energetickej únie sa uverejňuje každý rok s cieľom zhodnotiť pokrok EÚ pri dosahovaní cieľov energetickej únie dosiahnutých v predchádzajúcom roku a je k nej pripojená séria správ týkajúcich sa rôznych aspektov klimatickej a energetickej transformácie. Aktuálne je zverejnená jedna z nich: správa o pokroku opatrení v oblasti klímy.

V prvej časti správy o stave energetickej únie sa uvádzajú opatrenia prijaté na vykonávanie akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu s cieľom znížiť náklady na energiu, prilákať investície a zvýšiť odolnosť energetického systému voči krízam. Na základe správ členských štátov o pokroku sa v druhej časti analyzuje súčasný stav vykonávania energetickej únie vo všetkých jej piatich rozmeroch. Posledná časť je zameraná na budúcnosť a pripravuje pôdu pre rozhodné opatrenia na dobudovanie energetickej únie a prípravu rámca politiky v oblasti klímy a energetiky na nasledujúce desaťročie.

V správe o pokroku opatrení v oblasti klímy sa uvádza pokrok pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií, ktoré zahŕňajú skutočné (historické) emisie a predpokladané budúce emisie pre EÚ ako celok a pre každý členský štát EÚ. Obsahuje aj informácie o rôznych oblastiach politiky v oblasti klímy, legislatívnom pokroku EÚ, financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a adaptácii na ňu.  

Pre viac informácií

Správa o stave energetickej únie za rok 2025

Otázky a odpovede

Posúdenie pokroku pri dosahovaní cieľov energetickej únie a opatrení v oblasti klímy

Správa o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2025

Správa o stave energetickej únie za rok 2025 – prehľady o jednotlivých krajinách

7 opatrení na zníženie cien energie

Pokrok EÚ pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy do roku 2030 s pokračujúcim znižovaním emisií – opatrenia v oblasti klímy

Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu

Dohoda o čistom priemysle 

Plán REPowerEU

Národné energetické a klimatické plány (NEKP)

Správa o stave energetickej únie - Energetika - Európska komisia

Európska komisia vybrala 94 dopravných projektov, ktoré získali takmer 2,8 miliardy EUR vo forme grantov EÚ v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE). Modernizáciou železníc, vnútrozemských vodných ciest a námorných trás v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) projekty nielen pomôžu lepšie prepojiť európske regióny a mestá – sever na juh, východ na západ, ale aj zvýšia konkurencieschopnosť a odolnosť vnútorného trhu EÚ.

Zelená transformácia Európy prebieha v železničnej doprave

Železničná doprava získa najväčší podiel finančných prostriedkov – 77 % z celkového objemu – s investíciami zameranými na významnú modernizáciu infraštruktúry v rámci základnej a rozšírenej siete TEN-T, najmä v krajinách čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu. Patrí sem výstavba Rail Baltica v baltskom regióne a Poľsku a zlepšenia v Grécku a na Slovensku. Vysokorýchlostné železničné trate sa budú rozvíjať aj v Česku a Poľsku.

Okrem toho sa v rámci 32 projektov v 11 členských štátoch vrátane Rakúska, Nemecka, Talianska a Poľska zavedie Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS) vo vlakoch a na tratiach, čím sa zlepší bezpečnosť železníc a cezhraničná interoperabilita.

Ekologickejšie prístavy a zvýšená odolnosť

EÚ investuje do celého radu projektov na zníženie vplyvu námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy na životné prostredie. To zahŕňa modernizáciu prístavov v Írsku, na Cypre, Malte, v Chorvátsku a Poľsku elektrickou energiou z pobrežnej elektrickej siete s cieľom znížiť emisie z kotviacich lodí. Podpora bude smerovať aj na výstavbu a modernizáciu viacúčelových ľadoborcov v Estónsku, Fínsku a Švédsku s cieľom posilniť bezpečnosť a odolnosť podmorských káblov v súlade s nedávnym akčným plánom EÚ. Vo Francúzsku a Španielsku sa zavedú digitálne systémy riadenia dopravy s cieľom zlepšiť bezpečnosť a efektívnosť príbrežnej námornej dopravy a znížiť preťaženie.

Pokiaľ ide o vnútrozemské vodné cesty, vo Francúzsku dôjde k modernizácii pozdĺž Rýna, zatiaľ čo digitalizácia vodnej dopravy bude v Belgicku pokročilá.

Inteligentnejšie a bezpečnejšie dopravné siete

V cestnej doprave sa vybudujú alebo zmodernizujú bezpečné a chránené parkoviská v 10 členských štátoch vrátane Nemecka, Francúzska, Talianska a Rumunska. Projekty budú podporovať aj zavádzanie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov (C-ITS), čím sa zlepší bezpečnosť cestnej premávky a dopravné toky, najmä v mestských oblastiach.

Projekty manažmentu letovej prevádzky budú naďalej prispievať k rozvoju jednotného európskeho neba s cieľom vytvoriť bezpečnejší, efektívnejší a udržateľnejší systém leteckej dopravy. Zníži sa tým dopravné preťaženie, znížia sa emisie a zlepší sa celková skúsenosť s leteckou dopravou.

Prínosom bude aj mestská mobilita s finančnými prostriedkami na prípravu výstavby alebo modernizácie multimodálnych uzlov osobnej dopravy v mestách ako Leuven (Belgicko), Norrköping (Švédsko), Nice a Marseille (Francúzsko) a Bolzano (Taliansko). Tieto uzly budú poskytovať plynulé spojenia medzi rôznymi druhmi dopravy, čo ľuďom uľahčí cestovanie po mestách.

Strategické a solidárne investície

EÚ nadväzuje na svoje úsilie o posilnenie koridorov solidarity medzi EÚ a Ukrajinou prostredníctvom projektov na zlepšenie železničnej prepojenosti a hraničných priechodov medzi Slovenskom a Ukrajinou a medzi Rumunskom a Moldavskom. Podpora EÚ pomôže Ukrajine prijať štandardný železničný rozchod EÚ, uľahčí plynulú cezhraničnú železničnú dopravu a podporí regionálny obchod.

EÚ okrem toho podporí jeden projekt na zlepšenie prístupnosti a odolnosti infraštruktúry v arktickom regióne, zabezpečenie bezpečných dodávateľských trás a rozvoj infraštruktúry s dvojakým použitím, ktorá je schopná odolávať vplyvom zmeny klímy.

Ďalšie kroky

Výbor pre NPE včera schválil zoznam 94 vybraných projektov. Komisia teraz formálne prijme rozhodnutie o výbere a agentúra CINEA začne pripravovať dohody o grante pre vybrané projekty. Očakáva sa, že tieto dohody budú dokončené do októbra 2025. Výsledky sú v súčasnosti predbežné a oficiálne sa stanú až po tom, ako Komisia prijme príslušné rozhodnutie o udelení grantu.

Súvislosti

94 projektov bolo vybraných zo súboru 258 žiadostí predložených v rámci nedávnej výzvy na predkladanie návrhov, ktorá bola ukončená 21. januára 2025.

Finančné prostriedky EÚ na tieto projekty sa budú poskytovať vo forme grantov, ktoré sa použijú na spolufinancovanie celkových oprávnených nákladov na projekty.

Celkový rozpočet programu NPE – Doprava na roky 2021 – 2027 je 25,8 miliardy EUR. Je k dispozícii na financovanie projektov vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj na Ukrajine a v Moldavsku – dvoch pridružených krajinách NPE. Pri súčasnom výbere už bolo 95 % tohto rozpočtu pridelených.

Od svojho spustenia v roku 2014 sa z Nástroja na prepájanie Európy podporilo 1861 projektov (vrátane súčasného výberu 94 projektov) v celkovej výške 47,34 miliardy EUR v odvetví dopravy.

Viac informácií a zoznam vybraných projektov je k dispozícii na webovom sídle agentúry CINEA.

Komisia víta predbežnú dohodu dosiahnutú včera v noci medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu Komisie na reguláciu a prevenciu znečistenia mikroplastmi z plastových peliet v celom hodnotovom reťazci, a to aj počas prepravy, najmä na mori. Novým nariadením sa ochráni životné prostredie a zároveň sa zabezpečí, aby európske priemyselné odvetvia mohli naďalej fungovať a udržateľne sa rozširovať.

Dodnes sa mnohé plastové pelety strácajú počas každodennej prevádzky v manipulačných zariadeniach alebo počas prepravy, ktorá končí v životnom prostredí, a to aj v mori, v dôsledku nedostatočnej manipulácie zo strany námorných a iných prevádzkovateľov. Stalo sa tak napríklad počas nedávnych nehôd na severozápadnom pobreží Španielska a v Severnom mori. Očakáva sa, že nové pravidlá znížia únik plastových peliet až o 74 %, čo pomôže zachovať ekosystémy a biodiverzitu, znížiť riziká pre ľudské zdravie a zlepšiť povesť tohto odvetvia. To bude zase prínosom pre hospodárske subjekty, napríklad v odvetví poľnohospodárstva, akvakultúry a cestovného ruchu.

S cieľom znížiť administratívnu záťaž pre malé podniky Komisia úspešne presadzovala obmedzenie certifikačných povinností na spoločnosti, ktoré manipulujú s viac ako 1 500 tonami plastových peliet ročne. Pod touto prahovou hodnotou sa bude vyžadovať len vlastné vyhlásenie. Menšie spoločnosti budú okrem toho využívať osobitnú pomoc, ktorá im pomôže dosiahnuť súlad s týmto novým nariadením.

Opatrenia na predchádzanie znečisteniu mikroplastmi

Plastové pelety kontaminujú vodu a pôdu vrátane poľnohospodárskej pôdy a poškodzujú ekosystémy a biodiverzitu. Po požití môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo smrť morským a pobrežným druhom, ako sú morské korytnačky, morské vtáky a mäkkýše.

Mikroplasty sú perzistentné, mobilné a ich odstraňovanie z prírody je mimoriadne ťažké a nákladné. Vyskytujú sa na celom svete, dokonca aj na odľahlých miestach a v ľudskom tele, čo vyvoláva vážne obavy z vplyvu vysokej expozície na ľudské zdravie.

Príliš často zaťažujú miestne komunity. Hospodárske subjekty a dopravcovia preto budú musieť dodržiavať najlepšie manipulačné opatrenia s cieľom predchádzať stratám, obmedzovať ich a odstraňovať ich. Tieto opatrenia sú založené na osvedčených postupoch odvetvia. Napríklad budú musieť zabezpečiť dobrú kvalitu použitého obalu a prestať ho používať, ak uniká alebo sa preosieva. Aby zabránili rozliatiu, budú musieť využívať spádové zariadenia, ako sú zásobníky na rozliatie, a keď je potrebné čistenie, budú musieť využívať vysávače s dostatočnou kapacitou.

Na podporu menších prevádzkovateľov sa na mikropodniky a malé podniky, ktoré tvoria významnú časť dodávateľského reťazca peliet, budú vzťahovať miernejšie požiadavky.

Normalizačné orgány vypracujú harmonizovanú metodiku s cieľom pomôcť hospodárskym subjektom a dopravcom monitorovať ich straty a riešiť nedostatky v údajoch. Zvýši sa tým zodpovednosť a zvýši sa informovanosť o vplyve rôznych postupov na životné prostredie a ľudské zdravie.

Ďalšie kroky

Európsky parlament a Rada budú teraz musieť formálne prijať nové nariadenie pred tým, ako nadobudne účinnosť. Účinnosť nadobudne 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Súvislosti

Potreba riešiť znečistenie mikroplastmi bola identifikovaná v stratégii EÚ pre plasty, akčnom pláne pre obehové hospodárstvo a akčnom pláne nulového znečistenia. Prístup k dosiahnutiu tohto cieľa je trojaký: znížiť znečistenie z plastových výrobkov (keďže sa rozkladajú na mikroplasty), obmedziť používanie zámerne pridávaných mikroplastov vo výrobkoch; a zníženie neúmyselného uvoľňovania mikroplastov.

Predbežne dohodnuté pravidlá spolu s obmedzeniami zámerne pridávaných mikroplastov prijatými 25. septembra 2023 sú prvými opatreniami EÚ osobitne určenými na boj proti znečisťovaniu mikroplastmi pri zdroji.

Spoločne prispievajú k cieľu znížiť uvoľňovanie mikroplastov do životného prostredia o 30 % do roku 2030, ktorý bol stanovený v akčnom pláne nulového znečistenia.

Pre viac informácií

Webová stránka o mikroplastoch 

Brožúra o opatreniach EÚ proti znečisťovaniu mikroplastmi

Tlačová správa o opatreniach na zníženie znečistenia mikroplastmi z plastových peliet

Stratégia EÚ pre plasty

Akčný plán nulového znečistenia