Komisia víta predbežnú dohodu o európskom právnom predpise v oblasti klímy

Komisia víta predbežnú dohodu spoluzákonodarcov o európskom právnom predpise v oblasti klímy. Európsky právny predpis v oblasti klímy ako jeden z kľúčových prvkov Európskej zelenej dohody zakotvuje záväzok EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a priebežný cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Táto dohoda o európskom právnom predpise v oblasti klímy je kľúčovým míľnikom pre Komisiu Ursuly von der Leyenovej a plní jeden zo záväzkov politických usmernení predsedníčky oznámených v júli 2019.

Predsedníčka Ursula von der Leyenová povedala: „Som rada, že sme dosiahli dohodu o tomto kľúčovom prvku Európskej zelenej dohody. Náš politický záväzok stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom je odteraz právnym záväzkom. Európskym právnym predpisom v oblasti klímy sa celá jedna generácia EÚ zaviaže voliť ekologickú cestu. Je to náš záväzok voči našim deťom a vnúčatám.“

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans dodal: „Ide o významný historický míľnik pre EÚ. Dosiahli sme ambicióznu dohodu o začlenení nášho cieľa klimatickej neutrality do záväzných právnych predpisov, ktorými sa budú riadiť naše politiky nasledujúcich 30 rokov. Európsky právny predpis v oblasti klímy bude formovať zelenú obnovu EÚ a zabezpečí sociálne spravodlivú zelenú transformáciu. Dnešná dohoda tiež posilňuje našu pozíciu globálneho lídra v boji proti klimatickej kríze. Keď sa svetoví lídri stretnú pri príležitosti Dňa Zeme, EÚ príde k rokovaciemu stolu s touto pozitívnou správou, ktorá, ako dúfame, bude inšpirovať našich medzinárodných partnerov. Dnešný deň je významným dňom pre našich občanov aj našu planétu.“

Okrem cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 sa touto dohodou posilňuje európsky rámec pre opatrenia v oblasti klímy tým, že sa zavádzajú tieto prvky:

  • ambiciózny cieľ v oblasti klímy znížiť do roku 2030 čisté emisie aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a jasné vymedzenie príspevku k znižovaniu a odstraňovaniu emisií,
  • uznanie potreby posliniť záchyt uhlíka v EÚ prostredníctvom ambicióznejšieho nariadenia LULUCF, ku ktorému Komisia predloží návrhy v júni 2021,
  • postup na stanovenie cieľa v oblasti klímy na rok 2040 s ohľadom na orientačný rozpočet na emisie skleníkových plynov na obdobie 2030 – 2050, ktorý uverejní Komisia,
  • záväzok k záporným emisiám po roku 2050,
  • zriadenie Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy, ktorá bude poskytovať nezávislé vedecké odporúčania,
  • prísnejšie ustanovenia týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy,
  • silná súdržnosť politík Únie s cieľom klimatickej neutrality,
  • záväzok zapojiť jednotlivé odvetvia do prípravy plánov pre jednotlivé odvetvia, v ktorých sa mapujú cesty ku klimatickej neutralite v rôznych oblastiach hospodárstva.

Súvislosti

Komisia predložila svoj návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy 4. marca 2020. Keď túto predbežnú dohodu formálne schváli Parlament a Rada, európsky právny predpis v oblasti klímy bude uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť.

Viac informácií

Európsky právny predpis v oblasti klímy

Európska zelená dohoda

Čítať ďalej...

Európska zelená dohoda: Komisia predstavila opatrenia na podporu ekologickej poľnohospodárskej výroby

Komisia predstavila akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby. Jeho celkovým cieľom je podporiť výrobu a spotrebu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, aby podiel poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030 predstavoval 25 %. Takisto je zameraný na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry.

Ekologická poľnohospodárska výroba je spojená s celým radom dôležitých výhod: polia obhospodarované ekologicky vykazujú približne o 30 % viac biodiverzity, ekologicky chované zvieratá majú lepšie životné podmienky a podáva sa im menej antibiotík, ekologickí poľnohospodári majú vyššie príjmy a sú odolnejší a spotrebitelia vďaka logu ekologickej výroby EÚ presne vedia, čo nakupujú. Akčný plán je v súlade s Európskou zelenou dohodou, so stratégiou „z farmy na stôl“ a stratégiou biodiverzity.

Akčný plán je skoncipovaný tak, aby rýchlo rastúcemu ekologickému sektoru zabezpečil správne nástroje na dosiahnutie vytýčenej cieľovej hodnoty 25 %. Obsahuje 23 opatrení zhrnutých do troch osí: podpora spotrebyzvýšenie výroby a ďalšie zlepšenie udržateľnosti sektora. Snaha je pritom zameraná na zabezpečenie vyváženého rastu sektora.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zostavili národné akčné plány ekologickej výroby v snahe zvýšiť svoj národný podiel ekologického poľnohospodárstva. Existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o podiel poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa aktuálne obhospodaruje ekologickým spôsobom. Ide o rozsah od 0,5 % do 25 %. Národné akčné plány ekologickej výroby doplnia národné strategické plány SPP a budú obsahovať opatrenia presahujúce rámec poľnohospodárstva a možností v rámci SPP.

Podpora spotreby

Kľúčovým faktorom, ktorý podnieti poľnohospodárov prejsť na ekologické poľnohospodárstvo, a zvýšiť tak svoju ziskovosť a odolnosť, je rastúca spotreba produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Akčný plán preto obsahuje viaceré konkrétne opatrenia zamerané na podporu dopytuudržanie dôvery spotrebiteľa a priblíženie ekologických potravín občanom. Medzi ne patrí: informovanie a komunikovanie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, podpora spotreby produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, stimulovanie širšieho využívania ekologických potravín vo verejných jedálňach prostredníctvom verejného obstarávania, ako aj zintenzívnenie distribúcie týchto produktov v školskom programe EÚ. Opatrenia sú zamerané aj na prevenciu potravinových podvodovzvýšenie dôvery spotrebiteľov a zlepšenie vysledovateľnosti produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Aj súkromný sektor môže zohrať nezanedbateľnú úlohu. Napríklad môže zamestnancom dávať odmeny v podobe „bio-šekov“ na nákup potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Zvýšenie spotreby

V súčasnosti sa obhospodaruje ekologicky približne 8,5 % poľnohospodárskej plochy EÚ. Z trendov možno usúdiť, že pri súčasnej miere rastu tento podiel do roku 2030 narastie na 15 – 18 %. Predstavený akčný plán ponúka súbor nástrojov na vyvinutie dodatočného úsilia, aby sa dosiahol podiel 25 %. Zatiaľ čo sa akčný plán prevažne zameriava na „efekt príťažlivosti“ na strane dopytu, hlavným nástrojom na podporu prechodu na ekologické poľnohospodárstvo ostane spoločná poľnohospodárska politika. V súčasnosti na podporu ekologického poľnohospodárstva plynie približne 1,8 % prostriedkov SPP (7,5 miliardy EUR). Budúca SPP na obdobie 2023 – 2027 bude zahŕňať ekologické režimy s rozpočtom 38 – 58 miliárd EUR, v závislosti od výsledku rokovaní o SPP. Ekologické režimy možno zaviesť na podporu ekologického poľnohospodárstva.

Okrem SPP sú ďalšími kľúčovými nástrojmi organizovanie informačných podujatí a vytváranie sietí na šírenie najlepších postupov, certifikácia skupín poľnohospodárov a nie jednotlivcov, výskum a inovácia, využívanie technológie blockchain a iných technológií na zlepšenie vysledovateľnosti, zvýšenie transparentnosti trhu, posilnenie spracúvania na miestnej a malej úrovni, podpora organizácie potravinového reťazca a zlepšenie výživy zvierat.

Komisia v snahe zvýšiť informovanosť o ekologickej výrobe bude každoročne organizovať „deň EÚ ekologických potravín“. Zavedie aj ocenenia v reťazci ekologických potravín ako uznanie excelentnosti vo všetkých jeho fázach. Bude podporovať vývoj ekologických sietí cestovného ruchu prostredníctvom „eko-obvodov“. „Eko-obvody“ sú oblasti, kde poľnohospodári, občania, poskytovatelia služieb cestovného ruchu, združenia a subjekty verejného sektora spolupracujú v snahe o udržateľné riadenie miestnych zdrojov na základe ekologických zásad a postupov.

V akčnom pláne sa ďalej uznáva, že ekologická akvakultúra je ešte stále pomerne novým sektorom, ale má výrazný potenciál na rast. Pripravované nové usmernenia EÚ k udržateľnému rozvoju akvakultúry EÚ budú členské štáty a zainteresované strany podnecovať, aby podporovali ekologickú výrobu v tomto sektore.

Zlepšiť udržateľnosť

V neposlednom rade má ďalej zlepšiť výkonnosť ekologického poľnohospodárstva z hľadiska udržateľnosti. Súvisiace opatrenia budú zamerané na zlepšenie životných podmienok zvieratzabezpečenie dostupnosti ekologických osívzmiernenie uhlíkovej stopy sektora a minimalizáciu používania plastov, vody a energie.

Komisia ďalej plánuje zvýšiť podiel výskumu a inovácie a vyčleniť minimálne 30 % rozpočtu na opatrenia výskumu a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach v prospech tém, ktoré sa týkajú konkrétne ekologického sektora alebo sú preň relevantné.

Komisia bude pokrok pozorne monitorovať so zástupcami Európskeho parlamentu, členských štátov a zainteresovaných strán prostredníctvom ročných následných opatrení, dvojročných správ o pokroku a preskúmania v polovici trvania.

Vyjadrenia členov kolégia

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Poľnohospodárstvo je jednou z hlavných príčin straty biodiverzity, pričom strata biodiverzity je jednou z najväčších hrozieb pre poľnohospodárstvo. Naliehavo potrebujeme v našom vzťahu s prírodou dosiahnuť vyvážený stav. Nie je to len záležitosť poľnohospodárov, zahŕňa to celý potravinový reťazec. Cieľom nášho akčného plánu je citeľne zvýšiť dopyt po produktoch ekologického poľnohospodárstva, pomôcť spotrebiteľom rozhodovať sa na základe spoľahlivých informácií a podporovať európskych poľnohospodárov pri prechode na ekologický systém. Čím viac pôdy budeme obhospodarovať ekologicky, tým lepšie budeme chrániť biodiverzitu na nej a v okolitých oblastiach.

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Ekologickému sektoru sa dostalo uznania, pretože zaviedol udržateľné postupy a využívanie zdrojov. Vďaka tomu má ústrednú úlohu pri dosahovaní cieľov zelenej dohody. Ak máme dosiahnuť 25 % podiel ekologického poľnohospodárstva, musíme zabezpečiť, aby dopyt stimuloval rast sektoru. Nesmieme však pritom stratiť zo zreteľa výrazné rozdiely medzi ekologickými sektormi jednotlivých členských štátov. Akčný plán pre ekologický sektor zahŕňa nápady, ako dosiahnuť vyvážený rast sektora, ako aj potrebné nástroje. Podporu na vývoj zabezpečí spoločná poľnohospodárska politika, výskum a inovácia, ako aj úzka spolupráca s kľúčovými aktérmi na úrovni EÚ, vnútroštátnej i miestnej úrovni.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Ekologické poľnohospodárstvo prináša mnohé výhody pre životné prostredie, prispieva k zdraviu pôd, znižuje znečisťovanie vzduchu a vody a zlepšuje biodiverzitu. Zároveň znamená ekonomické výhody pre zapojených aktérov, pretože v tomto sektore dopyt v uplynulom desaťročí rástol rýchlejšie než výroba. Nový akčný plán ekologického poľnohospodárstva bude základným nástrojom na postupné dosiahnutie cieľa 25 % poľnohospodárskej plochy obhospodarovaných ekologicky, ako aj na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry, ako sa ukotvilo v stratégii biodiverzity a v stratégii „z farmy na stôl“. Navyše nové strategické usmernenia k udržateľnému rozvoju akvakultúry EÚ, ktoré má Komisia čoskoro prijať, budú ďalej propagovať ekologickú akvakultúru.

Súvislosti

V akčnom pláne sa zohľadnili výsledky verejnej konzultácie, ktorá prebiehala od septembra do novembra 2020 a v rámci ktorej svoje odpovede poskytlo celkovo 840 zainteresovaných strán a občanov.

Ide o iniciatívu ohlásenú v stratégii „z farmy na stôl„ aj v stratégii biodiverzity, ktoré boli uverejnené v máji 2020. Tieto dve stratégie boli predstavené v kontexte Európskej zelenej dohody v snahe umožniť prechod na udržateľné potravinové systémy a riešiť problém kľúčových príčin straty biodiverzity.

Komisia do svojich odporúčaní členským štátom k ich strategickým plánom SPP uverejnených v decembri 2020 zahrnula cieľovú hodnotu 25 % pôdy v EÚ obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030. Členské štáty vyzvala, aby si v strategickom pláne SPP stanovili vnútroštátne hodnoty, ktoré umožnia tento vytýčený cieľ dosiahnuť. Členské štáty na základe svojich miestnych podmienok a potrieb potom objasnia, ako plánujú cieľ pomocou nástrojov SPP splniť.

Komisia predstavila svoje návrhy reformy SPP v roku 2018, pričom zaviedla flexibilnejší prístup založený na výkonnosti a výsledkoch, ktorý zohľadňuje miestne podmienky a potreby a zároveň na úrovni EÚ zvyšuje ambície, pokiaľ ide o udržateľnosť. Nová SPP je založená na deviatich cieľoch, ktoré sú aj základom, na ktorom krajiny EÚ vypracúvajú svoje strategické plány SPP.

Ďalšie informácie

Akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby

Otázky a odpovede: Opatrenia na podporu ekologickej poľnohospodárskej výroby

Prehľad ekologického sektora

Stratégia „z farmy na stôl“

Stratégia biodiverzity

Stručný prehľad ekologického poľnohospodárstva

Spoločná poľnohospodárska politika

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login