Komisia prijala nariadenie, ktorým sa zavádza štítok s letovými emisiami (FEL), ktorý ponúka jasnú a dôveryhodnú metodiku výpočtu emisií z letov. Letecké spoločnosti prevádzkujúce lety v rámci EÚ alebo s odletom z EÚ sa budú môcť dobrovoľne pripojiť k tejto značke, ktorá bude plne funkčná od júla 2025. Do začiatku budúceho leta budú mať cestujúci možnosť zobraziť a porovnať odhadované emisie skleníkových plynov (GHG) svojich letov, čo im umožní prijímať informovanejšie rozhodnutia o kúpe.

V súčasnosti neexistencia spoločnej metodiky a kritérií na odhad emisií z letov vedie letecké spoločnosti a predajcov leteniek k tomu, aby hlásili úrovne emisií pomocou rozdielnych metodík, ktoré nie sú nevyhnutne porovnateľné. Cieľom označenia letových emisií je zmeniť to stanovením spoľahlivej a harmonizovanej metodiky na odhad emisií z letov, pričom sa zohľadnia faktory, ako je typ lietadla, priemerný počet cestujúcich a objem nákladu na palube, ako aj použité letecké palivo.

Pri vyhľadávaní letov alebo rezervácii leteniek online sa vedľa údajov o emisiách z letov zobrazí osobitné logo, ktoré zaručí spoľahlivosť informácií. Cestujúcim to pomôže prijímať informované rozhodnutia a chrániť ich pred zavádzajúcimi tvrdeniami o environmentálne klamlivej reklame.

Značkou „letecké emisie“ sa podporí prechod leteckej dopravy na nulovú bilanciu emisií tým, že sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž medzi leteckými spoločnosťami, podporí sa zavádzanie udržateľných leteckých palív a obnova flotily. Keďže odhady vychádzajú z údajov o skutočnej spotrebe, podnietia aj letecké spoločnosti k efektívnejšej a udržateľnejšej prevádzke.

Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) bude zodpovedná za odhad emisií z letov v súlade s najpokročilejšími medzinárodnými normami započítavania emisií z leteckej dopravy. Táto metodika umožní spravodlivý, transparentný a harmonizovaný odhad emisií z letov na základe najnovších výsledkov na tej istej trase.

Ďalšie kroky

Do 1. februára 2025 sa letecké spoločnosti, ktoré prevádzkujú lety v rámci EÚ alebo z nej odlietajú, môžu rozhodnúť, že sa zapoja do označovania letových emisií. Na tento účel budú musieť agentúre EASA predložiť požadované údaje. Prvé letové značky potom agentúra EASA pridelí do 1. júla 2025 a budú sa uplatňovať na lety plánované počas zimnej sezóny 2025.

Súvislosti

Štítok o letových emisiách sa stanovuje v článku 14 nariadenia ReFuelEU Aviation. Toto nariadenie je súčasťou širšej stratégie EÚ na podporu udržateľnej leteckej dopravy so zameraním na zvýšenie používania udržateľných leteckých palív prostredníctvom rôznych iniciatív vrátane iniciatívy ReFuelEU Aviation, systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) a ďalších opatrení. Cieľom je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž v leteckom priemysle a zároveň podporiť jeho prechod na udržateľnejšie postupy. Letecké spoločnosti z EÚ a krajín mimo EÚ, ktoré sú oprávnené v rámci iniciatívy ReFuelEU Aviation, sa môžu rozhodnúť dobrovoľne sa zapojiť do systému označovania letových emisií. S cieľom zachovať rovnaké podmienky systém zakazuje súkromným iniciatívam zobrazovať cestujúcim informácie o emisiách z letov EÚ, čím sa zabezpečí, aby všetci prevádzkovatelia dodržiavali rovnaké normy.

Pre viac informácií

Označenie letových emisií – webové sídlo EASA

Komisia zintenzívňuje svoje úsilie o podporu emisne neutrálnych technológií, ktoré sú kľúčové na zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu pri súčasnom plnení dohodnutých cieľov v oblasti klímy. Uverejňuje dve nové výzvy na predkladanie návrhov s rozpočtom 3,4 miliardy EUR na urýchlenie zavádzania inovačných technológií dekarbonizácie v Európe vrátane batérií pre elektrické vozidlá. Zároveň spúšťa druhú aukciu Európskej vodíkovej banky s cieľom urýchliť výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov v Európskom hospodárskom priestore (EHP) s rozpočtom 1,2 miliardy EUR z fondov EÚ a viac ako 700 miliónov EUR od troch členských štátov. Výzvy na predkladanie návrhov aj aukcie sú financované z inovačného fondu, pričom sa využívajú príjmy zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS).

Všetky tri výzvy zahŕňajú nové kritériá odolnosti na podporu európskeho priemyslu. Výzva na predkladanie návrhov v oblasti batérií a aukcia vodíkovej banky budú zahŕňať aj osobitné kritériá odolnosti na ochranu Európy pred závislosťou od jediného dodávateľa.

Podpora emisne neutrálnych technológií a výroby batériových článkov pre elektrické vozidlá v celej Európe

V týchto dvoch výzvach sa zdôrazňuje záväzok EÚ posilniť vedúce postavenie a výrobnú kapacitu Európy v oblasti inovačných, špičkových a emisne neutrálnych technológií a zároveň pokračovať na ceste ku klimatickej neutralite do roku 2050.

Všeobecná výzva na predkladanie návrhov v oblasti emisne neutrálnych technológií v hodnote 2,4 miliardy EUR (výzva IF24) podporuje projekty dekarbonizácie rôzneho rozsahu, ako aj projekty zamerané na výrobu komponentov pre energiu z obnoviteľných zdrojov, uskladňovanie energie, tepelné čerpadlá a výrobu vodíka.

Projekty, ktoré sa vzťahujú na výzvu v oblasti emisne neutrálnych technológií, sa budú posudzovať na základe ich potenciálu znížiť emisie skleníkových plynov, stupňa inovácie, vyspelosti projektu, opakovateľnosti a nákladovej efektívnosti. Okrem toho budú mať členské štáty po prvýkrát v rámci výzvy na predkladanie návrhov v rámci inovačného fondu možnosť doplniť výzvu IF 24 v oblasti emisnej neutrálnosti o vnútroštátne systémy financovania. Táto nová možnosť s názvom „Granty ako služba“ umožňuje členským štátom využiť hodnotiaci proces inovačného fondu a zefektívniť proces schvaľovania štátnej pomoci. 

Výzva vo výške 1 miliardy EUR na výrobu batériových článkov pre elektrické vozidlá (IF24 Battery)po prvýkrát podporí projekty, ktoré dokážu vyrábať inovatívne batériové články pre elektrické vozidlá alebo zavádzať inovačné výrobné techniky, procesy a technológie. Dnešná výzva je len jedným opatrením v rámci širšieho prístupu k mobilizácii investícií v oblasti, ktorá je nevyhnutná pre úspech Európy pri prechode na čistú energiu a jej konkurencieschopnosť. Podporuje spoločnosti pri zameraní investícií v Európe pomocou nových technológií, v ktorých sa stále dosahuje pokrok. Na prekonanie niektorých hospodárskych prekážok, ktorým v súčasnosti čelí hodnotový reťazec batérií v Európe vrátane jej gigatovární, je potrebných viacero nástrojov. Komisia bude naďalej zavádzať dostupné nástroje a zapájať sa do nových spôsobov, a to aj v krátkodobom horizonte, na riešenie prekážok rozsiahleho rozširovania priemyslu.

Komisia a Európska investičná banka (EIB) takisto iniciovali nové partnerstvo na podporu investícií do odvetvia výroby batérií v EÚ. V rámci tohto partnerstva dôjde z Inovačného fondu k navýšeniu prostriedkov programu InvestEU o 200 miliónov EUR (úverová záruka). Finančné prostriedky sa nasmerujú na podporu inovačných projektov v celom európskom hodnotovom reťazci výroby batérií s cieľom riešiť výzvy v oblasti financovania tým, že sa v nasledujúcich troch rokoch umožnia ďalšie operácie EIB v oblasti rizikového dlhu. 

Podpora výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov

Komisia spúšťa aj druhú aukciu v rámci Európskej vodíkovej banky prostredníctvom inovačného fondu (aukcia IF24). Z príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa vyčlení  1,2 miliardy EUR na podporu výrobcov vodíka kategorizovaného ako palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (RFNBO) so sídlom v Európskom hospodárskom priestore (EHP).

S rozpočtom zvýšeným o 400 miliónov EUR v porovnaní s prvou aukciou IF23 bude nová aukcia IF24 podporovať projekty výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov bez ohľadu na odvetvie, v ktorom sa bude spotrebúvať, s osobitným rozpočtom vo výške 1 miliardy EUR; ako aj výroba vodíka v rámci projektov s odberateľmi v námornom odvetví s vyčleneným rozpočtom 200 miliónov EUR. 

Komisia ponúka aj mechanizmus „aukcieako služba“,ktorý členským štátom umožňuje financovať projekty, ktoré predložili ponuku v aukcii, ale neboli vybrané na podporu z inovačného fondu z dôvodu rozpočtových obmedzení. Členským štátom to umožňuje využívať vnútroštátne finančné prostriedky na podporu projektov na ich území bez toho, aby bolo potrebné uskutočniť samostatnú aukciu na vnútroštátnej úrovni, čím sa znižuje administratívna záťaž a náklady pre všetky strany. Španielsko, Litva a Rakúsko nedávno oznámili svoju účasť na aukciách ako služba v tomto roku a prisľúbili až 836 miliónov EUR z vnútroštátnych finančných prostriedkov na podporu projektov výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa nachádzajú v ich krajinách.

Ďalšie kroky

Predkladatelia projektov v oblasti emisne neutrálnych technológií a výziev na predkladanie návrhov v oblasti batérií musia do 24. apríla 2025 do 17.00 hod. (SEČ) podať žiadosť v prípade oboch výziev v rámci inovačného fondu prostredníctvom portálu financovania a ponúk EÚ. Uchádzačom sa dôrazne odporúča, aby sa zúčastnili na informačnom dni, ktorý sa bude konať online od 17. do 18. decembra 2024. Očakáva sa, že úspešní žiadatelia podpíšu dohody o grante do prvého štvrťroka 2026.

Pokiaľ ide o aukciu obnoviteľného vodíka, uchádzači musia podať žiadosť prostredníctvom portálu EÚ pre financovanie a ponuky do 20. februára 2025. Pri príprave žiadosti sa predkladateľom projektov dôrazne odporúča, aby si preštudovali dokumenty k výzve a časť Otázky a odpovede na portáli, ako aj aby čo najskôr spolupracovali s finančnou inštitúciou, pokiaľ ide o ich záruku dokončenia.   Úspešní uchádzači podpíšu dohody o grante do deviatich mesiacov od uzávierky výzvy.

Súvislosti

Cieľom inovačného fondu s odhadovanými príjmami zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami v rokoch 2020 až 2030 vo výške 40 miliárd EUR je vytvoriť finančné stimuly pre spoločnosti a verejné orgány, aby investovali do špičkových nízkouhlíkových technológií, a podporiť prechod Európy na klimatickú neutralitu.

Z inovačného fondu sa už prostredníctvom predchádzajúcich výziev na predkladanie návrhov pridelilo približne 7,2 miliardy EUR na viac ako 120 inovačných projektov. Výsledky výzvy v rámci IF23 zvýšili celkovú sumu podpory na 12 miliárd EUR pre viac ako 200 projektov.

Prostredníctvom prvej aukcie pridelila aj granty vo výške takmer 700 miliónov EUR na podporu šiestich projektov výroby vodíka z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. (Aukcia IF23). Okrem toho aukcia IF23 počítala aj s príspevkom Nemecka vo výške 350 miliónov EUR v rámci schémy Aukcie ako služba.    

Pre viac informácií 

• Otázky a odpovede; Odpovede na výzvy inovačného fondu týkajúce sa emisne neutrálnych technológií a batérií
• Otázky a odpovede týkajúce sa druhej aukcie na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov v rámci Európskej vodíkovej banky
• Výsledky predchádzajúcich výziev na predkladanie návrhov v rámci inovačného fondu
• Portfólio projektov Inovačného fondu
• Prehľad projektov inovačného fondu

Európska komisia uverejnila správu o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2024, z ktorej vyplýva, že čisté emisie skleníkových plynov v EÚ klesli v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 8,3 %. Ide o najvýznamnejší ročný pokles za posledné desaťročia s výnimkou roku 2020, keď pandémia COVID-19 viedla k zníženiu emisií o 9,8 %. Čisté emisie skleníkových plynov sú v súčasnosti o 37 % nižšie ako v roku 1990, zatiaľ čo HDP v rovnakom období vzrástol o 68 %, čo preukazuje, že emisie sa naďalej oddeľujú od hospodárskeho rastu. EÚ zotrváva na dobrej ceste k splneniu svojho záväzku znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %.

• Emisie z elektrární a priemyselných zariadení, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami, zaznamenali v roku 2023 rekordný pokles o 16,5 %. Emisie v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami sú v súčasnosti približne o 47,6 % nižšie ako v roku 2005 a sú na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa na rok 2030, ktorým je znížiť emisie o 62 %.
• V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami sa emisie z výroby elektrickej energie a vykurovania znížili o 24 % v porovnaní s rokom 2022, a to v dôsledku nárastu objemu obnoviteľných zdrojov energie, najmä veternej a slnečnej energie, a odklonu od uhlia. Emisie z leteckej dopravy vzrástli o 9,5 %, čím pokračoval trend spred pandémie COVID-19.
• Zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami vznikli v roku 2023 príjmy vo výške 43,6 miliardy eur na investície do opatrení v oblasti klímy. 7,4 miliardy eur je pridelených na Inovačný fond a Modernizačný fond, pričom zvyšok finančných prostriedkov je určený priamo členským štátom.
• V roku 2023 klesli emisie z budov, poľnohospodárstva, vnútroštátnej dopravy, malého priemyslu a odpadu (na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí) približne o 2 %. K zníženiu prispel najmä sektor budov, ktorého emisie sa znížili približne o 5,5 %. Emisie z poľnohospodárstva klesli o 2 %, zatiaľ čo emisie z dopravy klesli o menej ako 1 %.
• Prirodzený záchyt uhlíka v EÚ sa v roku 2023 zvýšil o 8,5 %, čím sa zvrátil klesajúci trend posledného desaťročia v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva. Na splnenie cieľa na rok 2030 však treba vyvinúť aj ďalšie úsilie.

Hoci z tejto správy plynú povzbudivé informácie o znižovaní emisií v EÚ, minulý rok viedla naša meniaca sa klíma aj k viacerým katastrofickým udalostiam a stratám životov a živobytí, pričom globálne emisie ešte nedosiahli vrchol. Treba podniknúť ďalšie kroky na zabezpečenie toho, aby EÚ splnila svoje ciele do roku 2030 a vykročila na správnu cestu k dosiahnutiu svojho budúceho cieľa do roku 2040 a cieľa nulovej bilancie emisií do roku 2050. EÚ sa tiež musí naďalej angažovať na medzinárodnej úrovni, počnúc konferenciou COP29 na budúci mesiac, aby zabezpečila, že aj naši medzinárodní partneri prijímajú potrebné opatrenia.

Hoci sa členské štáty pomaly zlepšujú v adaptácii na zmenu klímy a budovaní odolnosti, zásadný význam majú ďalšie opatrenia. V roku 2023 Európa zaznamenala najväčšie prírodné požiare, aké boli kedy zaznamenané, jeden z najvlhších rokov od začiatku meraní, silné morské horúčavy, rozsiahle ničivé záplavy a pokračujúci nárast teplôt. V oznámení Komisie o riadení klimatických rizík aj v európskom posúdení klimatických rizík sa zdôraznilo, že vystavenie zmene klímy sa musí zohľadniť na všetkých úrovniach riadenia pri stanovovaní politických priorít a vo všetkých odvetvových politikách.

Minulý rok EÚ produktívne spolupracovala s medzinárodnými partnermi s cieľom posilniť opatrenia v oblasti klímy, najmä na konferencii COP28 v Dubaji. Na konferencii COP28 zmluvné strany uzavreli prvé globálne hodnotenie v rámci Parížskej dohody, pričom prijali rozhodnutia o urýchlení opatrení do roku 2030 a neskôr, a to vrátane odklonu od fosílnych palív, strojnásobenia celosvetovej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobenia globálnej priemernej ročnej miery zlepšenia energetickej účinnosti do roku 2030. EÚ, jej členské štáty a finančné inštitúcie, spoločne známe ako Tím Európa, naďalej ostávajú najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci a najväčším svetovým prispievateľom na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy. Z ich fondov pochádza približne tretina svetového verejného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy.

Súvislosti

Správa o pokroku opatrení v oblasti klímy dopĺňa výročnú správu o stave energetickej únie. Opisuje pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení cieľov EÚ v oblasti zníženia emisií, ako sa vyžaduje v nariadení o riadení. V správe sa uvádzajú aj kľúčové úspechy a nedávny vývoj v boji proti zmene klímy. Zahŕňa skutočné (historické) emisie a predpokladané budúce emisie pre každý členský štát a informácie o politikách a opatreniach EÚ, financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a adaptácii na zmenu klímy.

Ďalšie informácie

Správa o pokroku pri vykonávaní opatrení v oblasti klímy za rok 2024

Správa o stave energetickej únie za rok 2024

Tlačová správa – Správa o stave energetickej únie za rok 2024

Národné energetické a klimatické plány (NEKP)

Plnenie cieľov Európskej zelenej dohody